Narok na zverejnenie rozhodnutia

Občianske právo, ako základ súkromného práva, je právnym odvetvím, ktoré sa každodenne dotýka každého jedného človeka, aj keď si to v konkrétnej situácii možno ani neuvedomuje. Upravuje rodinné a statusové otázky, reguluje následky bežných, ale aj zásadných osobných, či majetkových rozhodnutí.

Úvod do problematiky zverejňovania rozhodnutí

Zverejňovanie súdnych rozhodnutí je komplexná téma, ktorá zahŕňa právne, etické a praktické aspekty. V slovenskom právnom poriadku existuje niekoľko ustanovení, ktoré upravujú túto oblasť, najmä v kontexte sporov z nekalej súťaže a ochrany duševného vlastníctva. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na inštitút zverejnenia rozhodnutia s dôrazom na jeho funkcie, podmienky a dopady. Na základe zmien v súdnictve, ktoré presadila ministerka Žitňanská a ktoré parlament schválil ešte vo februári tohto roku, budú Ústavný súd SR ako aj všeobecné súdy povinné od roku 2012 zverejňovať právoplatné rozhodnutia na internete. Túto povinnosť bližšie upravuje práve vyhláška ministerstva, ktorá je aktuálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Súdy budú od 1. januára 2012 povinné zverejňovať právoplatné rozhodnutia vo veci samej, rozhodnutia, ktorými sa končí konanie, rozhodnutia o predbežnom opatrení a rozhodnutia o odklade vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu, a to do 15 pracovných dní od dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

Právny základ zverejnenia rozhodnutia

Obchodný zákonník a nekalá súťaž

Obchodný zákonník v § 55 ods. 2 upravuje, že v sporoch z nekalej súťaže môže súd (vždy len na návrh) priznať úspešnej strane právo zverejniť rozsudok na náklady (trovy) neúspešnej strany. Ak v spore uspeje žalobca, môže súd vo výroku rozsudku vysloviť, že žalobca má právo zverejniť rozsudok v určenom rozsahu, forme, spôsobe a lehote a žalovaný má povinnosť nahradiť žalobcovi náklady takéhoto zverejnenia. Ustanovenie § 55 ods. 2 OBZ neumožňuje súdu uložiť neúspešnej strane povinnosť, aby ona sama zverejnila rozsudok. Ak súd uloží neúspešnej strane povinnosť zverejniť rozsudok na jej náklady, technicky vzato ide o priznanie primeraného zadosťučinenia žalobcovi v nepeňažnej (nehmotnej, nemateriálnej) forme podľa § 53 OBZ. Spravidla sa táto povinnosť kombinuje aj s povinnosťou uverejniť ospravedlnenie, ktorého súčasťou je výrok a relevantná časť odôvodnenia rozsudku.

Výnimkou zo všeobecného pravidla upraveného v § 55 ods. 2 OBZ sú situácie, keď dôjde k nekalosúťažnému konaniu v podobe porušenia obchodného tajomstva (§ 51 OBZ). V takýchto prípadoch môže súd podľa § 55d ods. 1 OBZ uložiť povinnosť priamo rušiteľovi obchodného tajomstva, aby on sám zverejnil rozsudok na vlastné náklady. Podľa § 55 ods. 2 OBZ zverejňuje rozsudok vždy len úspešná strana, zatiaľ čo neúspešná strana znáša náklady (trovy) takéhoto zverejnenia. Podstatou tohto ustanovenia teda nie je ani tak priznanie samotného práva na zverejnenie rozsudku, než skôr priznanie práva na náhradu nákladov (trov) za toto zverejnenie. Úspešná strana totiž môže rozsudok zverejniť bez ohľadu na to, či súd vyhovel alebo nevyhovel jej návrhu podľa § 55 ods. 2 OBZ. Súd vo výroku nepriznáva úspešnej strane samotné právo na zverejnenie rozsudku, ale len konštatuje (resp. deklaruje) jeho existenciu a nad rámec toho jej priznáva právo na náhradu nákladov spojených so zverejnením rozsudku. Priznanie práva úspešnej strane na zverejnenie rozsudku na náklady neúspešnej strany teda samo osebe nezakladá samotné právo zverejniť rozsudok, ale ho predovšetkým deklaratívnym spôsobom posilňuje, a to najmä v tom, že rozsah, forma, spôsob a lehota (príp. doba) zverejnenia, ako sú určené v rozsudku, nezasahujú do dispozície neúspešnej strany neprimeraným spôsobom.

Pre úplnosť je vhodné spomenúť, že Obchodný zákonník v § 12 ods. 4 upravuje právo zverejniť rozsudok na náklady neúspešnej strany z obsahového hľadiska rovnako ako § 55 ods. 2 OBZ s tým, že § 12 ods. 4 OBZ sa použije vo veciach týkajúcich sa neoprávneného používania obchodného mena. Podobný obsah ako § 55 ods. 2 OBZ má aj § 341 ods. 3 CSP, ktorý vo veciach porušenia práv z duševného vlastníctva umožňuje súdu priznať úspešnému žalobcovi (teda nie ktorejkoľvek zo strán) právo zverejniť rozsudok na náklady neúspešného žalovaného. Existencia týchto ustanovení je prirodzená, keďže neoprávnené zásahy do obchodného mena, ako aj do práv duševného vlastníctva majú časté prieniky s právom proti nekalej súťaži.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Historický kontext

Za zmienku stojí, že inštitút zverejnenia rozsudku na náklady neúspešnej strany v sporoch z nekalej súťaže existoval na našom území už v prvorepublikovom zákone č. 111/1927 Sb. n. V Hlave I. V Hlave II. tohto zákona, ktorá bola venovaná trestnej ochrane proti nekalej súťaži, sa v § 40 ZPNS uvádzalo, že súd môže súkromnému žalobcovi na jeho návrh priznať v rozsudku oprávnenie uverejniť odsudzujúci rozsudok na náklady odsúdeného v jednom alebo v niekoľkých časopisoch. Rovnaké oprávnenie mohol súd priznať aj obžalovanému na jeho návrh, ak bol zbavený obžaloby, pričom náklady zverejnenia by niesol súkromný žalobca. Bolo na rozhodnutí súdu, aby určil časopisy, v ktorých má k zverejneniu dôjsť, najvyššiu výmeru nákladov na zverejnenie, lehotu zverejnenia, ako aj ostatné podmienky zverejnenia.

Funkcie zverejnenia rozsudku

Informačná funkcia

Z hľadiska informačnej funkcie môže mať zverejnenie rozsudku pozitívny vplyv na zlepšenie alebo obnovenie dobrej povesti osoby (spravidla súťažiteľa) ohrozenej alebo poškodenej nekalosúťažným konaním rušiteľa. Napríklad, ak nekalosúťažné konanie rušiteľa viedlo k odlivu časti zákazníkov či k zníženiu dôveryhodnosti poškodeného súťažiteľa, zverejnenie rozsudku môže tieto negatívne následky zmierniť alebo napraviť. Informačná funkcia môže byť takisto naplnená vtedy, keď súd zamietol žalobu, lebo dospel k záveru, že žalovaný sa nedopustil nekalej súťaže. V takom prípade môže zverejnenie rozsudku napraviť povesť žalovaného, ktorý bol žalobcom neprávom označený za rušiteľa. Informačná hodnota takéhoto zverejnenia môže byť relevantná napr. v prípade podávania šikanóznych žalôb medzi konkurentmi.

Je však dôležité si uvedomiť, že pre širšiu verejnosť je typicky zaujímavejšia samotná existencia sporu ako taká (t. j. aspekt rozkolu medzi stranami) než výsledok sporu, o ktorom by si neskôr prečítali napr. v periodickej tlači. Avšak, úspešná strana už dnes dokáže zasiahnuť mimoriadne veľké publikum v porovnaní s tradičnými médiami, a to napr. zverejnením rozsudku na sociálnych sieťach alebo príp.

Satisfakčná funkcia

Z hľadiska satisfakčnej funkcie sa zvykne uvádzať, že zverejnenie rozsudku dopĺňa, resp. nahrádza inštitút primeraného zadosťučinenia v jeho nepeňažnej (nehmotnej, nemateriálnej) podobe. S tým, že ide o doplnenie inštitútu primeraného zadosťučinenia sa určite dá súhlasiť, lebo v rozšírení rozsudku medzi širokú verejnosť, zákazníkov, obchodných partnerov či konkurentov je možné pozorovať určitú (nemateriálnu) satisfakciu pre úspešnú stranu sporu, keďže zverejnený rozsudok potvrdzuje jej nárok a konštatuje, že jej bolo neúspešnou stranou ukrivdené. V tomto ohľade je satisfakčná funkcia pomerne úzko previazaná s informačnou funkciou. Súhlasiť však nie je možné s tým, že by inštitút zverejnenia rozsudku na náklady neúspešnej strany podľa § 55 ods. 2 OBZ nahrádzal primerané zadosťučinenie v nepeňažnej (nehmotnej, nemateriálnej) podobe podľa § 53 OBZ.

Sankčná funkcia

Právna spisba hovorí aj o sankčnej funkcii (účele), a to konkrétne v tom zmysle, že zverejnenie rozsudku je určitým osobitným druhom sankcie za nekalosúťažné konanie. Takúto formuláciu je možné nájsť aj v rozhodovacej praxi súdov. Nejde však o najšťastnejšiu formuláciu, pretože v civilnej rovine súd neukladá stranám sankcie (s výnimkou procesných sankcií), ale ukladá im povinnosti za spáchanie civilných deliktov. Účelom priznania práva úspešnej strane na zverejnenie rozsudku na náklady neúspešnej strany preto nie je neúspešnú stranu potrestať, ale skôr reparovať alebo kompenzovať stratu (ujmu) spôsobenú úspešnej strane. Javí sa, že pretrvávajúce priraďovanie sankčnej funkcie inštitútu zverejnenia rozsudku na náklady neúspešnej strany je do istej miery prežitkom pôvodnej právnej úpravy v ZPNS, ktorý obsahoval súkromnú (§ 18 ZPNS) aj trestnú (§ 40 ZPNS) úpravu tohto inštitútu ako jedného z prostriedkov ochrany proti nekalej súťaži.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Podmienky a postup pri zverejnení rozhodnutia

Návrh na zverejnenie a úspech v spore

Právo zverejniť rozsudok na náklady neúspešnej strany nie je samostatne uplatniteľným nárokom a ako také ani nepodlieha poplatkovej povinnosti. Žalobca totiž nemôže podať žalobu, ktorou by sa domáhal výlučne zverejnenia rozsudku na náklady žalovaného. Predmetom sporu tak vždy musí byť aj iný nárok podľa § 53 OBZ. Domáhanie sa práva zverejniť rozsudok na náklady neúspešnej strany má preto komplementárny charakter. Na to, aby súd mohol priznať úspešnej strane právo zverejniť rozsudok na náklady neúspešnej strany, musí mať úspešná strana buď plný úspech v spore alebo aspoň úspech v prevažnej časti. Pri úspechu len v prevažnej časti, súd určí, v akom pomere sa rozdelia náklady na zverejnenie rozsudku medzi obe strany (t. j., akú časť nákladov zverejnenia rozsudku bude neúspešná strana povinná uhradiť úspešnej strane).

Pri určovaní pomeru rozdelenia nákladov by mal súd zvážiť, či bola žaloba zamietnutá v časti napr. len z dôvodu premlčania alebo len v menej dôležitej časti žaloby alebo len z formálnych dôvodov. Čiastočné zamietnutie žaloby znamená, že žalovaný úspešne uplatnil svoju procesnú obranu v spore a v danej časti konania bol práve on tou úspešnou stranou. Žalovanému preto nemôže byť na ťarchu, že napr. úspešne vzniesol námietku premlčania ohľadom časti žalobcom uplatňovaného nároku. Takisto mu nemôže byť na príťaž, že žalobca (neuvážene alebo cielene) nadhodnotil svoj nárok a ohľadom nepriznanej časti nedokázal uniesť dôkazné bremeno, resp. že žalovaný dokázal výšku žalobcom uplatňovaného nároku v nepriznanej časti úspešne spochybniť alebo vyvrátiť.

Žiadna zo strán nemá právny nárok na to, aby súd vyhovel jej návrhu na priznanie práva zverejniť rozsudok na náklady neúspešnej strany. Rozhodnutie o tomto návrhu je na uvážení súdu. Zákon nestanovuje dôvody nevyhovenia tomuto návrhu. Medzi najčastejšie dôvody však patria najmä neprimeraná nákladnosť zverejnenia alebo mimoriadne dlhý časový odstup od spáchania nekalosúťažného deliktu. Súd by mal pri rozhodovaní o tomto návrhu posúdiť aj to, či zverejnenie rozsudku je primerané (proporcionálne). Zverejnenie rozsudku totiž nesmie nepomerne zvýhodniť, resp.

Dispozičný princíp a návrh strany

Súd môže úspešnej strane priznať právo zverejniť rozsudok vždy len na návrh, nikdy nie z úradnej moci (ex offo). Rozhodovanie súdu o priznaní tohto práva sa preto riadi dispozičným princípom. Je žiadané, aby sa priznania tohto práva strany domáhali už v ich písomných podaniach, najmä kvôli jasnej a zrozumiteľnej formulácii petitu. Je prípustné, aby strana urobila takýto návrh aj neskôr v konaní (napr. na pojednávaní), avšak vždy do vyhlásenia rozsudku. Treba upozorniť, že ak by niektorá zo strán urobila tento návrh až vo svojej záverečnej reči (čo je takisto prípustné), na ktorú už druhá strana nemá procesný priestor reagovať, lebo ide o posledný úkon strán pred vyhlásením rozsudku, je procesne vhodné, aby súd nepristúpil hneď k vyhláseniu rozsudku, ale aby dal druhej strane možnosť vyjadriť sa k tomuto návrhu, príp. aby aj pokračoval v dokazovaní ohľadom tohto (rozšíreného) nároku. Ak by súd takto nepostupoval a bezprostredne by vyhlásil rozsudok, v ktorom by úspešnej strane toto právo priznal, je na pováženie, či takéto odňatie možnosti neúspešnej strane vyjadriť sa k rozšírenému nároku dosiahlo intenzitu porušenia práva na spravodlivý proces, a teda založilo odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.

Rozsah, forma, spôsob a lehota zverejnenia

Ak súd prizná úspešnej strane právo zverejniť rozsudok na náklady neúspešnej strany, určí zároveň aj rozsah, formu, spôsob a lehotu (príp. dobu) zverejnenia rozsudku. Tým sa má na mysli najmä, že rozhodne o tom, v akom médiu sa má rozsudok zverejniť, napr. v tlači (odbornej, neodbornej, celoštátnej, regionálnej, dennej, týždennej, mesačnej, printovej alebo internetovej a pod., príp. aj v akej rubrike), v televízii, v rozhlase, v rádiu, na webovej stránke úspešnej strany či dokonca na sociálnych sieťach a pod. Súd takisto rozhodne o časových parametroch zverejnenia, napr. v akej frekvencii sa má rozsudok zverejniť (napr. v troch po sebe vychádzajúcich číslach odborného mesačného časopisu v rubrike inzercia), alebo ako dlho má byť rozsudok zverejnený (napr. v trvaní jedného roka na webovej stránke úspešnej strany), alebo v akej lehote sa má rozsudok zverejniť (napr. v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku). Pokiaľ ide o obsah zverejnenia, typicky je nedostatočné, ak sa zverejní iba výrok rozsudku. Vždy by mal byť preto zverejnený celý rozsudok alebo aspoň výrok vždy s relevantnou (kľúčovou) časťou odôvodnenia. Cieľom zverejnenia rozsudku je, okrem iného, informovať v záujme úspešnej strany a v záujme širšej verejnosti (napr. iných súťažiteľov, spotrebiteľov či obchodných partnerov) o výsledku sporu.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Pri rozhodovaní o rozsahu, forme, spôsobe a lehote (príp. dobe) zverejnenia rozsudku nie je súd viazaný návrhom strany. Rozhodnutie o týchto kritériách je plne na zvážení súdu. To samozrejme neznamená, že súd si tieto kritériá svojvoľne vymyslí sám. Od strany sa očakáva, že súdu predloží kvalifikovaný návrh obsahujúci aj návrh ohľadom rozsahu, formy, spôsobu a lehoty (príp. doby) zverejnenia rozsudku. Je náležité, aby strana svoj návrh kritérií aj riadne odôvodnila. Ostáva však v diskrécii súdu, aby stranou navrhované kritériá zverejnenia nastavil tak, aby boli primerané (proporcionálne). Z tohto dôvodu môže súd modifikovať napr. typ, veľkosť či farbu písma, umiestnenie, podobu, frekvenciu alebo aj ďalšie obdobné črty zverejnenia. Inými slovami, ide o moderačné právo súdu ohľadom kritérií zverejnenia. Moderácia je v tomto prípade prípustná smerom nadol, teda že ňou súd zmierňuje prísnosť navrhovaných kritérií, aby boli vo vzťahu k neúspešnej strane primerané (proporcionálne). K moderácii smerom nahor dochádzať nesmie, pretože by tým súd priznával viac, než úspešná strana požadovala, čím by dochádzalo k narušeniu zásady iudex ne eat petita partium („sudca nech nejde nad návrhy strán“), resp.

Pri rozhodovaní o jednotlivých kritériách (parametroch) zverejnenia rozsudku vychádza súd aj zo závažnosti nekalosúťažného konania rušiteľa. Toto platí samozrejme len vtedy, ak v spore bolo preukázané, že žalovaný rušiteľ sa dopustil nekalej súťaže, t. j. ak sa právo zverejniť rozsudok na náklady žalovaného priznáva žalobcovi. To znamená, že súd berie do úvahy aj v akom rozsahu, v akej forme, akým spôsobom a v akom trvaní dochádzalo k nekalosúťažnému konaniu a závery o týchto otázkach odzrkadľuje pri určovaní jednotlivých kritérií zverejnenia. Ak nekalá súťaž nebola v spore preukázaná a právo zverejniť rozsudok na náklady neúspešného žalobcu súd priznáva žalovanému, v takom prípade súd samozrejme nevychádza zo závažnosti nekalosúťažného konania, keďže k nemu v zmysle zamietavého…

Právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia

Právoplatnosť predstavuje nemennosť a záväznosť rozhodnutia, t. j. nie je možné sa voči rozhodnutiu odvolať (lehota na podanie opravného prostriedku uplynula alebo nie je vôbec prípustné). Vykonateľnosť predstavuje povinnosť plniť, t. j.

Zákon o e-Governmente vyžaduje, aby bola doložka právoplatnosti, resp.

Poznámka: Elektronický úradný dokument (vrátane doložky právoplatnosti a vykonateľnosti) musí byť tvorený údajmi podľa elektronického formulára v zmysle § 3 písm. k) alebo môže byť v zmysle § 27 ods. 5 zákona vytvorený ako iný elektronický dokument (typicky vo formáte PDF), ak sú v rovnakej správe vložené aj základné údaje o elektronickom úradnom dokumente.

Orgán verejnej moci (OVM) nájde formuláre doložky cez tlačidlo „+ Vytvoriť oznámenie/výzvu" alebo môže priamo v odoslaných správach vyhľadať rozhodnutie, ktorého právoplatnosť alebo vykonateľnosť chce vyznačiť. Dané rozhodnutie otvorí a klikne na zelené tlačidlo „Vyznačiť doložku“. Následne sa zobrazí formulár s názvom „Doložka právoplatnosti a vykonateľnosti“, v ktorom je potrebné vyplniť povinné polia označené hviezdičkou týkajúce sa typu doložky, identifikácie OVM, ktorý rozhodnutie vydal a údajov o právoplatnosti rozhodnutia. K formuláru doložky právoplatnosti a vykonateľnosti sa automaticky pridá aj dotknuté rozhodnutie s prílohami, ktorého právoplatnosť a vykonateľnosť sa má vyznačiť.

Je možné vytvoriť a odoslať doložku právoplatnosti a vykonateľnosti naraz v okamihu vydania rozhodnutia. Procesné pravidlá môžu byť nastavené rôzne. Ak sa vyznačila právoplatnosť alebo vykonateľnosť len pre časť rozhodnutia a neskôr je potrebné ju vyznačiť pre ďalšiu časť, má sa pri každej dodatočne vyznačenej právoplatnosti / vykonateľnosti doplniť ďalšia doložka. Ak adresát nemal v čase doručovania rozhodnutia elektronickú schránku aktivovanú na doručovanie, ale v čase doručovania doložky ju už aktivovanú má, OVM doručí elektronický úradný dokument spolu s doložkou už do aktivovanej elektronickej schránky.

Zverejňovanie súdnych rozhodnutí a transparentnosť

Ministerstvo spravodlivosti predložilo do medzirezortného pripomienkového konania vyhlášku o zverejňovaní súdnych rozhodnutí, ktorá nadväzuje na zmeny účinné od mája 2010 predkladané ministerkou Žitňanskou. Vyhláška upravuje postup súdov pri zverejňovaní súdnych rozhodnutí a zároveň vymedzuje kategórie údajov, ktoré sa v záujme ochrany práv a právom chránených záujmov zo súdnych rozhodnutí pred zverejnením vylúčia. Zverejňovanie rozhodnutí podľa nových pravidiel má byť účinné od 1. Na základe zmien v súdnictve, ktoré presadila ministerka Žitňanská a ktoré parlament schválil ešte vo februári tohto roku budú Ústavný súd SR ako aj všeobecné súdy povinné od roku 2012 zverejňovať právoplatné rozhodnutia na internete. Túto povinnosť bližšie upravuje práve vyhláška ministerstva, ktorá je aktuálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Súdy budú od 1. januára 2012 povinné zverejňovať právoplatné rozhodnutia vo veci samej, rozhodnutia, ktorými sa končí konanie, rozhodnutia o predbežnom opatrení a rozhodnutia o odklade vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu, a to do 15 pracovných dní od dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

Zverejnenie rozhodnutia si splní účel len v tedy, ak ktokoľvek z rozhodnutia sa dozvie koho sa týka a o čom bolo rozhodnuté. Po anonimizovaní údajov v rozhodnutí nikto nebude vedieť koho sa týka a s najväčšou pravdepodobnosťou ani čoho sa týka. Teda celé zverejňovanie rozhodnutí len zbytočne zaťaží administratívu a minie sa účinkom. Jediný prínos by bol, keby rozhodnutia boli prehľadne zaradené do databáz, v ktorých by sa dalo vyhľadávať podľa predmetu konania, predmetu rozhodnutia, podľa súdu, ktorý vydal rozhodnutie.

Právo na informácie a sloboda informácií

Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Tzv. 1. štátne orgány, obce, vyššie územné celky, a tiež právnické a fyzické osoby, ak majú podľa zákona právomoc rozhodovať o právach povinnostiach osôb (napr. 2. právnické osoby, ktoré boli zriadené zákonom (napr. Rozhlas a televízia Slovenska, Sociálna poisťovňa) právnické osoby, ktoré boli zriadené štátnym orgánom (napr. 3. právnické osoby, ktoré sú založené štátnymi orgánmi, obcami alebo vyššími územnými celkami, ak hospodária s verejnými financiami alebo nakladajú s majetkom štátu alebo majetkom obcí (štátne podniky, akciové spoločnosti s majetkovou účasťou štátu alebo miest a obcí).

Ak povinná osoba nemá požadované informácie k dispozícii, ak vie, kde možno požadované informácie získať, postúpi žiadosť do piatich dní povinnej osobe, ktorá má informácie k dispozícii a bezodkladne o tom informuje žiadateľa. Ak žiadateľ žiada informácie, ktoré už boli zverejnené (napr. na internetovej stránke úradu alebo na úradnej tabuli, v štatistickej ročenke apod.) môže povinná osoba najneskôr do piatich dní od podania žiadosti namiesto sprístupnenia informácií oznámiť žiadateľovi, kde možno zverejnenú informáciu získať. Žiadateľ však môže trvať na priamom sprístupnení informácií.

Základným pojmom zákona o slobode informácií je pojem „informácia“. V odbornej literatúre možno nájsť určité definície pojmu „informácia“. V praxi slovenských súdov sa často používa nasledujúca definícia pojmu „informácia“: „Informácia je správa, údaj, poučenie, ktorú fyzická osoba alebo právnická osoba odovzdáva inej fyzickej alebo právnickej osobe. Informácia je základom komunikácie. Podľa právnej teórie musí jazykový výklad zákonných pojmov zohľadňovať aj situáciu, keď sa ustanovenie právneho predpisu obsahujúce zákonný pojem týka oblasti, kde sa používajú špeciálne pojmy. V takom prípade sa pojmy musia vykladať v ich špeciálnom význame a nie v ich význame pri bežnom používaní jazyka. Pojem „informácia“ používaný v zákone o slobode informácií je právnym pojmom, ktorého význam môže byť odlišný od významu používaného v bežnom hovorovom jazyku. Pri výklade pojmu nachádzajúceho sa v zákone treba vždy zohľadniť aj účel zákona, nadväznosť zákona na iné zákony, ústavné práva a hodnoty zakotvené v ústave a právne predpisy Európskej únie.

Informáciami sú aj „údaje“ alebo „dáta“. Ide o synonymá pojmu „informácia“. Pojmom „údaje“ sa často označujú informácie obsiahnuté na listinách a pojmom „dáta“ sa väčšinou označujú informácie nachádzajúce sa v rôznych počítačových databázach alebo registroch. Informáciou v zmysle zákona o slobode informácií je jednoznačne aj dokument (napríklad zápisnica, rozhodnutie, nákres, obrazový dokument a pod.) alebo záznam. Táto skutočnosť vyplýva priamo zo samotných ustanovení zákona o slobode informácií. Ustanovenie § 5 zákona o slobode informácií výslovne stanovuje, že povinne zverejňovanými „informáciami“ sú aj celé dokumenty - napríklad zápisnice zo schôdzí parlamentu, texty schválených zákonov, materiály predložené na rokovanie vlády, uznesenia vlády alebo materiály programového a koncepčného charakteru. Ustanovenie § 16 zákona o slobode informácií zasa výslovne počíta s tým, že na základe zákona je možné občanom sprístupniť informácie vo forme kópií „predlôh s požadovanými informáciami” (§ 16 ods. 1) alebo kópií „zo spisov a z dokumentácie” (§ 16 ods. 8) - t. j. Rovnako zo zákona o slobode informácií vyplýva aj to, že informáciou je obrazový alebo zvukový záznam, a tiež aj obrazová snímka.

Občianske právo a jeho rekodifikácia

Občianske právo ako základ súkromného práva je právnym odvetvím, ktoré sa každodenne dotýka každého jedného človeka, aj keď si to v konkrétnej situácii možno ani neuvedomuje. Upravuje rodinné a statusové otázky, reguluje následky bežných, ale aj zásadných osobných, či majetkových rozhodnutí. O potrebe novej úpravy Občianskeho zákonníka sa diskutuje už vyše 30 rokov. Avšak snaha aj o uskutočnenie tohto ambiciózneho cieľa sa mení na realitu až v priebehu aktuálnej vlády, ktorá si jeho rekodifikáciu zaradila aj do Programového vyhlásenia vlády a práve v tomto období sa rekodifikácia občianskeho práva dostala najďalej.

V súčasnosti platný Občiansky zákonník bol v roku 1964 prijatý s obsahom zodpovedajúcim dobe svojho vzniku, vystavaný okolo typických situácií socialistického života, čo sa prejavilo napokon v neprirodzene zúženom právnom priestore pre slobodné rozhodovanie o vlastných záležitostiach, ktoré život prináša. Dôsledkom tak bola nielen stručná právna úprava, ktorá opomínala mnohé z klasických právnych inštitútov, ale aj príliš zjednodušujúci pohľad na právo ako na systém de facto mantinelov pre realizáciu širokej slobody jednotlivca. Tento stav v značnej miere pretrváva dodnes, keď vidíme, že úprava mnohých čisto občianskoprávnych vzťahov je obsiahnutá v partikulárnych predpisoch. Najvýraznejšie sa to prejavuje v duálnej úprave súkromnoprávnych záväzkov obsiahnutej jednak v Občianskom a jednak v Obchodnom zákonníku.

Základné ciele samotnej rekodifikácie možno zhrnúť nasledovne:

• odstrániť relikty socialistického prístupu k súkromnému právu,
• zmodernizovať súkromné právo,
• pozdvihnúť význam autonómie vôle,
• zjednotiť podstatnú časť súkromnoprávnej úpravy,
• sprehľadniť a vyjasniť systém súkromného práva.

tags: #narok #na #zverejnenie #rozhodnutia