Nárok zamestnanca na nemocenské dávky hradené zamestnávateľom a ich účtovanie

Úvod

Pracovná neschopnosť (PN) je situácia, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo iných zdravotných komplikácií. V takýchto prípadoch má zamestnanec nárok na nemocenské dávky, ktoré sú čiastočne hradené zamestnávateľom a čiastočne Sociálnou poisťovňou. Tento článok podrobne rozoberá nárok zamestnanca na náhradu príjmu počas PN, povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca, ako aj účtovanie týchto dávok.

Vznik a trvanie pracovnej neschopnosti

Práceneschopnosť vzniká z dôvodu choroby, choroby z povolania, úrazu, pracovného úrazu, iného všeobecného ochorenia alebo z dôvodu karanténneho opatrenia. Dĺžku trvania práceneschopnosti stanovuje ošetrujúci lekár podľa zdravotného stavu pacienta. Ošetrujúcim lekárom môže byť všeobecný lekár alebo lekár so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo, alebo lekár zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti.

V závislosti od trvania pracovnej neschopnosti, má zamestnanec nárok na:

• náhradu príjmu od zamestnávateľa (prvých desať dní PN),
• nemocenské hradené Sociálnou poisťovňou (od jedenásteho dňa PN).

Náhrada príjmu od zamestnávateľa počas PN

Počas trvania práceneschopnosti je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi náhradu príjmu. Náhrada príjmu sa poskytuje za kalendárne dni, a to od prvého dňa PN do skončenia PN, najdlhšie však do desiateho dňa PN (započítavajú sa aj sviatky a víkend). Ak bol zamestnanec ošetrený po odpracovaní pracovnej zmeny, PN sa začína nasledujúci kalendárny deň. Zamestnanec je povinný preukázať skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce na vznik, trvanie, výšku a zánik nároku na náhradu príjmu.

Výška náhrady príjmu

Výška náhrady príjmu závisí od toho, „koľký“ deň je zamestnanec práceneschopný:

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

• od prvého dňa PN do tretieho dňa PN je náhrada príjmu vo výške 25 % z denného vymeriavacieho základu zamestnanca,
• od štvrtého dňa PN do desiateho dňa PN je náhrada príjmu vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu.

Ak je zamestnanec dočasne práceneschopný z dôvodu stavu, ktorý si privodil použitím alkoholu alebo iných návykových látok, patrí mu nárok na náhradu mzdy vo výške polovice náhrady príjmu, na ktorú by mu inak vznikol nárok.

Náhrada príjmu pri dočasnej PN sa vypláca zamestnancovi vo výplatných termínoch určených na výplatu mzdy, odmeny, platu, najneskôr však do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, za ktorých si zamestnanec náhradu príjmu pri PN uplatnil.

Uplatnenie nároku na náhradu práceneschopnosti

Zamestnanec si nárok na náhradu práceneschopnosti uplatní tak, že zamestnávateľovi predloží Potvrdenie o dočasnej PN (tlačivo nie je voľno k dispozícii), ktoré musí obsahovať informáciu, o akú dávku žiada (nemocenské alebo úrazový príplatok), spôsob poukazovania a podpis zamestnanca. Potvrdenie vystaví zamestnancovi ošetrujúci lekár. Toto potvrdenie obsahuje päť častí, pričom:

• na začiatku vyplní, podpíše zamestnanec a odovzdá zamestnávateľovi časť IIa - zamestnanec si takto uplatňuje nárok na náhradu príjmu u zamestnávateľa, nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa vzniká od prvého dňa PN do desiateho dňa PN,
• pri ukončení PN vyplní, podpíš zamestnanec a odovzdá zamestnávateľovi časť IV - ide o hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o skončení dočasnej PN.
• na začiatku vyplní, podpíše zamestnanec a odovzdá zamestnávateľovi časť II - zamestnanec si takto uplatňuje nárok na nemocenskú dávku, nárok na nemocenskú dávku vzniká od jedenásteho dňa PN a uhrádza ho Sociálna poisťovňa (dovtedy je vyplácaná zamestnancovi náhrada mzdy, ktorú platí zamestnávateľ),

Kedy zamestnanec nemá nárok na náhrady príjmu?

Nárok na náhrady príjmu nemá zamestnanec, ak:

• počas trvania PN má nárok na nemocenské, materské alebo rodičovský príspevok,
• sa stal dočasne PN z dôvodu úmyselného trestného činu, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody,
• porušil liečebný režim určený lekárom,
• sa počas dočasnej PN nezdržiava na mieste určenom lekárom.

Denný vymeriavací základ na účely výpočtu náhrady príjmu pri dočasnej práceneschopnosti

Výška poskytnutej náhrady pri dočasnej práceneschopnosti sa určuje z denného vymeriavacieho základu (prípadne pravdepodobného vymeriavacieho základu). Denný vymeriavací základ sa vypočíta ako A/B, kde:

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

• A = súčet vymeriavacích základov, z ktorých zamestnanec v kalendárom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN platil poistné na nemocenské poistenie (rozhodujúce obdobie),
• B = počet kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia.

Znamená to, že ak pracovná neschopnposť vznikla v roku 2015, pre výpočet náhrady príjmu bude rozhodujúce obdobie rok 2014.

Ak povinné nemocenské poistenie začalo v priebehu roku 2014 alebo 2015 a zamestnanec je v priebehu roku 2015 dočasne PN (a nemocenské poistenie sa platilo aspoň 90 dní pred dňom vzniku nároku na náhradu príjmu), rozhodujúce obdobie na účely výpočtu denného vymeriavacieho základu sa posudzuje:

• ako obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom PN vznikla.

Pri posudzovaní denného vymeriavacieho základu vznikajú v praxi aj iné situácie okrem vyššie uvedených, napríklad nemocenské poistenie sa platilo menej ako 90 dní. V každom prípade je potrebné postupovať v súlade so zákonom č. 462/2003 o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol, pričom je stanovená jeho maximálna hodnota. Pre rok 2015 je to suma 40,6356 €.

Práceneschopnosť zamestnanca a povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni

Poskytnúť zamestnancovi náhradu príjmu pri dočasnej PN, má zamestnávateľ len prvých desať dní PN. Od jedenásteho dňa zaniká nárok zamestnanca na náhradu príjmu a vzniká nárok na nemocenské, ktoré poskytuje Sociálna poisťovňa. Nemocenské sa poskytuje najdlhšie do uplynutia 52. týždňa od vzniku PN.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Výška nároku na nemocenské je 55 % z denného vymeriavacieho základu.

Práceneschopnosť a oznamovacia povinnosť zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni

V prípade, ak je zamestnanec na PN kratšie ako jedenásť dní, t.j. jeden až desať dní, nevzniká zamestnávateľovi povinnosť túto skutočnosť oznámiť Sociálnej poisťovni. Ak PN trvá dlhšie ako desať dní, postúpi zamestnávateľ Sociálnej poisťovne II. diel potvrdenia - Žiadosť o nemocenské alebo úrazový príplatok. Potvrdenie zašle zamestnávateľ Sociálnej poisťovni do troch dní po desiatom dni trvania PN.

Na individuálne vyžiadanie Sociálnej poisťovne, zašle zamestnávateľ aj Potvrdenie zamestnávateľa o zamestnancovi na účely uplatnenia nároku na nemocenskú dávku, tlačivo je dostupné na stránke Sociálnej poisťovne.

Zamestnanec sa môže so zamestnávateľom dohodnúť na tom, že zamestnávateľ zašle Sociálnej poisťovni Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti (zodpovednosť za predloženie zostáva na zamestnancovi). Tlačivo sa vypisuje v tom prípade, ak PN prechádza z jedného mesiaca do druhého, napr. začala v auguste a pokračuje aj v septembri a zároveň trvá dlhšie ako desať dní. Vystavuje ho pre zamestnanca ošetrujúci lekár.

Po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti vystaví ošetrujúci lekár Hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti (ide o IV. časť Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti). Originál tlačiva postúpi zamestnávateľ Sociálnej poisťovni najneskôr do troch dní po skončení PN, ak trvala viac ako desať dní. Zamestnávateľ si ponechá kópiu tlačiva. Je potrebné, aby bolo zamestnancom podpísané.

Poznámka: ostatné časti zasiela Sociálnej poisťovni ošetrujúci lekár.

Práceneschopnosť a oznamovacia povinnosť zamestnávateľa voči zdravotnej poisťovni

Ak je zamestnanec PN, je zamestnávateľ povinný oznámiť túto skutočnosť zdravotnej poisťovni do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom PN vznikla. Oznamovacia povinnosť vzniká aj po skončení PN, a to do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom PN skončila. Tlačivo nájdete na internetovej stránke príslušnej poisťovne („Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie“). Kód, ktorý zamestnávateľ v tlačive použije je „1O“, ktorý hovorí o tom, že zamestnanec je dočasne PN (v tlačive uvedie rodné číslo zamestnanca, jeho priezvisko, meno, kód 1O Z pri začiatku PN a pri ukončení 1O K, platnosť zmeny a dátum).

Práva a povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu, ktorý určil lekár. Porušenie liečebného režime sa považuje za porušenie pracovnej disciplíny.

Mzdové účtovníctvo a prechod na euro

Oblasť mzdového účtovníctva vyžaduje znalosť množstva predpisov predovšetkým v oblasti odmeňovania za prácu, poskytovania plnení v súvislosti so zamestnaním, povinných odvodov na zdravotné a sociálne poistenie, zdaňovania príjmov a v neposlednom rade aj účtovania miezd. Ide o oblasť, v ktorej pomerne často dochádza k novelizáciám zákonov, zmenám postupov výpočtov a používaných veličín a koeficientov.

Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda. Poskytovanie minimálnej mzdy upravuje zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde.

Systém zdravotného poistenia upravuje zákon č. 580/2004 Z. z. Sadzba poistného na verejné zdravotné poistenie pre jednotlivých platiteľov poistného je stanovená percentuálnym podielom z vymeriavacieho základu. Minimálnym vymeriavacím základom zamestnanca je minimálna mzda platná k 1. januáru kalendárneho roka, za ktorý sa poistné platí. Maximálnym vymeriavacím základom zamestnanca je trojnásobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu.

Rozsah sociálneho poistenia upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. Všeobecný vymeriavací základ je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za príslušný kalendárny rok. Sadzby poistného na sociálne poistenie sú stanovené percentuálnym podielom z vymeriavacieho základu.

Každý príjem zo závislej činnosti, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený, sa musí zdaniť. Za príjem sa považuje nielen príjem peňažný, ale aj príjem nepeňažný, napr. naturálna mzda. Zdanenie vykonáva zamestnávateľ v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z.

Duálnemu zobrazovaniu nepodliehajú sumy poistného na sociálne poistenie vo výplatných dokladoch ani v mesačných výkazoch poistného a príspevkov včítane príloh, ktoré zamestnávateľ predkladá Sociálnej poisťovni.

Účtovanie miezd

Mzda podľa § 118 Zákonníka práce je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej povahy (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Z pohľadu Zákonníka práce nie je mzdou odmena na základe dohôd. V účtovníctve mzdy predstavujú náklad, ktorý sa účtuje na ťarchu účtovej skupiny 52 - Osobné náklady. Podľa § 66 opatrenia MF 23054/2002-92 (ďalej len „postupy účtovania“) sa na účtoch osobných nákladov účtujú požitky zamestnancov vrátane príjmov spoločníkov a členov družstva zo závislej činnosti. Na týchto účtoch sa účtujú mzdy vždy v hrubých sumách. V účtovníctve teda vychádzame pri účtovaní mzdových nákladov z príjmov zo závislej činnosti. Okruh týchto príjmov je širší ako samotná mzda z pohľadu Zákonníka práce, na účtovej skupine 52 sa účtujú aj dohody a iné druhy príjmov zo závislej činnosti, ktoré sú definované v § 5 zákona č. 595/2003 Z. z.

Pri účtovaní miezd treba vychádzať z pravidiel účtovania nákladov v účtovnej jednotke. Každá účtovná jednotka je povinná tvoriť účtovný rozvrh v súlade s § 3 postupov účtovania.

Na ťarchu účtu sa účtujú hrubé mzdy, t. j. vrátane rôznych odmien, prémií, naturálnych plnení, náhrady miezd. Mzdy sa zúčtujú na základe výplatných listín (účtovný doklad). Na tomto účte sa účtujú príjmy zo závislej činnosti zamestnanca, t. j. nielen mzda podľa Zákonníka práce, ale aj napr. odmena na základe dohôd mimo pracovného pomeru.

Zúčtovacie vzťahy so zamestnancami a orgánmi sociálneho zabezpečenia a zdravotného poistenia sa účtujú v účtovej skupine 33, ktorá obsahuje zúčtovanie so zamestnancami vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov, ako aj ostatné zúčtovania vo vzťahu k nim vrátane zúčtovania sociálneho poistenia a zdravotného poistenia. Účtová skupina 33 nezahŕňa zúčtovanie odmien spoločníkom v obchodných spoločnostiach a členom družstiev zo závislej činnosti. Na účtoch pohľadávok a záväzkov voči zamestnancom, t. j.

Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie v naturálnej forme, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi za prácu. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane z príjmov fyzických osôb, je povinný viesť pre zamestnancov mzdové listy a výplatné listiny, vrátane ich rekapitulácie za každý kalendárny mesiac aj za celé zdaňovacie obdobie na účely zákona č. 595/2003 Z. z. Údaje zo mzdových listov zamestnancov sa prenášajú do zúčtovacej a výplatnej listiny (ZaVL), kde sa na konci každého mesiaca vypočítajú súhrnné údaje týkajúce sa miezd všetkých zamestnancov. Na účte 331 - Zamestnanci sa účtujú záväzky z pracovnoprávnych vzťahov vrátane sociálneho poistenia voči zamestnancom alebo iným fyzickým osobám a ich zúčtovanie, okrem záväzkov voči spoločníkom voči spoločníkom a členom družstiev zo závislej činnosti. Vyúčtovanie miezd zamestnancov sa uskutočňuje v zúčtovacej a výplatnej listine, ktorá je zároveň dokladom pre účtovanie.

Povinnosti zamestnávateľa po skončení pracovného pomeru

Zamestnávateľ je po skončení pracovného pomeru so zamestnancami povinný po dobu 10 rokov, počas ktorej existuje v zmysle § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení právo Sociálnej poisťovne predpísať poistné, uchovávať evidenciu, ktorú viedol o zamestnancoch v zmysle § 232 ods. 2. Je vhodné, aby mzdové listy a výplatné listiny v praxi obsahovali všetky náležitosti, ktoré je zamestnávateľ povinný evidovať v zmysle uvedených predpisov, t. Pri uchovávaní evidencie je zamestnávateľ povinný postupovať v zmysle zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 628/2002 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o archívoch a registratúrach. Súčasťou registratúr je aj personálna a mzdová agenda.

Zamestnávateľ je povinný vyplatiť zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia zamestnania, ak sa nedohodli inak. Zamestnávateľ je povinný vyplatiť náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku v prípade, ak zamestnanec nemohol vyčerpať dovolenku z dôvodu skončenia pracovného pomeru. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi odstupné v súlade s § 76 Zákonníka práce.

V zmysle § 75 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi pracovný posudok do 15 dní od jeho požiadania, nie však skôr ako dva mesiace pred skončením pracovného pomeru. Zákonník práce náležitosti pracovného posudku nestanovuje, mal by obsahovať objektívne hodnotenie činnosti zamestnanca, jeho kvalifikácie, schopností a ďalších činností, ktoré majú vzťah k výkonu práce.Zamestnávateľ je povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní len pri skončení pracovného pomeru.

tags: #nárok #zamestnanca #na #nemocenské #dávky #hradené