Nárok zamestnávateľa na náhradu škody: Podmienky a aspekty

Príspevok sa zaoberá právnou úpravou zodpovednosti zamestnávateľa za škodu na odložených veciach a nárokoch zamestnávateľa na náhradu škody, vrátane podmienok a aspektov s tým spojených. Právna úprava náhrady škody obsiahnutá v Občianskom zákonníku sa v pracovnoprávnych vzťahoch nepoužije, keďže Zákonník práce upravuje náhradu škody komplexne.

Všeobecná zodpovednosť zamestnanca za škodu

Zákonník práce v ustanovení § 179 upravuje všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za škodu. Podľa § 179 ZP sa posudzujú také prípady zodpovednosti zamestnanca za škodu, ktoré vznikli zavineným porušením povinnosti zamestnanca pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním a nie sú upravené iným osobitným ustanovením. Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.

Podmienky zodpovednosti zamestnanca

Aby zamestnanec zodpovedal za škodu, musia byť splnené nasledovné podmienky:

1. Vznik škody: Zamestnávateľovi reálne vznikla škoda, ktorá je majetkovou ujmou vyčísliteľnou v peniazoch.
2. Porušenie povinnosti zamestnancom: Vznik škody bol spôsobený zavineným konaním zamestnanca, t. j. porušením jeho pracovných povinností.
3. Príčinná súvislosť: Medzi porušením povinnosti zamestnancom a vznikom škody existuje príčinná súvislosť.

Tieto podmienky musia byť naplnené kumulatívne, čo znamená, že súčasne. Ak jedna z týchto podmienok nie je splnená, zodpovednosť zamestnanca za vzniknutú škodu nebude zakladať.

Rozsah náhrady škody pri všeobecnej zodpovednosti

Zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok. Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Príklady zo života

• Zamestnanec pri manipulácii poškodí firemný notebook - zodpovedá max. 4× jeho priemerná mzda, nie celou hodnotou notebooku.
• Zamestnanec sa požitím alkoholu priviedol do stavu, v ktorom nebol schopný ovládnuť svoje konanie a spôsobil škodu. Zamestnávateľ požadoval od zamestnanca náhradu celej skutočnej škody.

Osobitné druhy zodpovednosti zamestnanca

Zodpovednosť za stratu zverených predmetov

Ide o silnejšiu formu zodpovednosti. Prichádza do úvahy vtedy, ak došlo k strate predmetov zverených zamestnancovi (nástroje, ochranné predmety a iné predmety), ktoré zamestnávateľ zveril zamestnancovi na základe písomného potvrdenia. Zamestnávateľ, na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti, nemusí preukázať zavinenie zamestnanca. Naopak, je na zamestnancovi, aby preukázal, že strata zverených predmetov vznikla celkom alebo z časti bez jeho zavinenia. Na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti, ak sa zamestnanec nezbaví zodpovednosti (nepreukáže, že škodu nezavinil) zamestnanec zodpovedá za škodu v plnej výške.

Príklad: Zamestnanec podpíše prevzatie notebooku a ten mu ukradnú v kaviarni, kde ho nechal bez dozoru → zodpovedá celou hodnotou.

Zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách (Dohoda o hmotnej zodpovednosti)

Zamestnávatelia a zamestnanci často popri pracovnej zmluve uzatvárajú aj dohodu o hmotnej zodpovednosti, v záujme posilniť zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách. Zamestnanec mal hmotnú zodpovednosť → hradí celú škodu. Konštrukcia zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách je založená na tom, že zamestnanec, s ktorým bola uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti, nevyúčtoval hodnoty zverené mu na základe tejto dohody, hoci ich bol povinný vyúčtovať, takže vznikol schodok. Je to zodpovednosť za predpokladané zavinenie, spočívajúce v tom, že zamestnanec nesplnil povinnosť vyúčtovať zverené hodnoty. Základnou právnou charakteristikou schodku je, že zamestnancovi zverené hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať, chýbajú.

Skutočnosť, že zamestnanec a zamestnávateľ uzavreli platnú dohodu o hmotnej zodpovednosti, sama osebe neznamená, že zamestnanec bude vždy zodpovedať podľa § 182 Zákonníka práce. Táto zodpovednosť prichádza do úvahy len vtedy, ak dôjde ku škode vo forme schodku, t. j. na hodnotách (veciach) určených na obeh alebo obrat, ktoré zamestnanec prevzal. Ide napríklad o veci, ktoré má zamestnanec v sklade, ktoré sa prepravujú, finančné prostriedky a podobne.

Odcudzenie zverených hodnôt treťou osobou

Ak tretia osoba odcudzí zamestnancovi zverené hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať, zavinenie tretej osoby samo osebe nemá za následok zánik hmotnej zodpovednosti zamestnanca, ibaže by zamestnanec preukázal, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. V prípade stretu zodpovedností neznámeho páchateľa za protiprávny zásah do majetkových práv zamestnávateľa a zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách treba skúmať najmä to, či zamestnanec konanie páchateľa neumožnil (neuľahčil) porušením svojej pracovnej povinnosti napr. tým, že zverené hodnoty riadne nezabezpečil, či sa o ne riadne nestaral. Zamestnanec sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak nesplnením svojich povinností riadne hospodáriť s jemu zverenými prostriedkami a počínať si tak, aby nedochádzalo k poškodeniu majetku zamestnávateľa alebo k jeho zničeniu vznik schodku umožnil. Ak je nedbanlivostné porušenie povinnosti hmotne zodpovedným zamestnancom takého rozsahu, že bez neho by k vzniku schodku úmyselným konaním tretej osoby vôbec nemohlo dôjsť, neprichádza do úvahy ani čiastočné zbavenie sa zodpovednosti podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Krádež tovaru a vznik schodku

Keďže základnou právnou charakteristikou schodku je, že chýba hodnota, ktorú je zamestnanec povinný vyúčtovať, schodkom je i účtovný rozdiel vzniknutý tým, že chýba hodnota, o ktorej zamestnanec tvrdí, že mu bola odcudzená. Zamestnanec sa pravda zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Ak tretia osoba odcudzí zamestnancovi zverené hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať, nemá zavinenie tretej osoby samo osebe za následok zánik hmotnej zodpovednosti zamestnanca.

Zbavenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu z pracovného úrazu

Podľa § 191 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce sa zamestnávateľ (sčasti) zbavuje zodpovednosti z dôvodu porušenia bezpečnostných predpisov alebo pokynov postihnutým zamestnancom. Musí pritom ísť o jeho tzv. kvalifikované zavinenie, teda zavinenie aspoň vo forme vedomej nedbanlivosti. O zavinené porušenie bezpečnostných predpisov ale nepôjde v prípade, ak zamestnanec síce vykonáva určité práce v rozpore s bezpečnostnými predpismi, ale na príkaz zamestnávateľa. Zavinenie zamestnanca je tu vylúčené práve tým, že zamestnávateľ k takému postupu dal príkaz a z toho dôvodu sa nemôže zbaviť zodpovednosti. Zbaviť sa zodpovednosti zamestnávateľ nemôže ani v prípade, že zamestnanec splní pokyn, ktorý je v rozpore s právnymi predpismi, a teda vykoná prácu, ktorú by bol oprávnený odmietnuť.

Právomoc na konanie o nárokoch z pracovného úrazu a choroby z povolania

Zákonom o sociálnom poistení došlo k viacerým zmenám, ktoré sa okrem iných zmien týkali aj oblasti právomoci súdov. Z uvedeného preto vyplýva, že jediným nárokom upraveným v Zákonníku práce z titulu pracovného úrazu alebo choroby z povolania zostala vecná škoda. Ostatné nároky sú upravené v Zákone o sociálnom poistení, pričom o uvedených nárokoch rozhoduje Sociálna poisťovňa, ktorej právomoc na prejednanie a rozhodovanie v týchto veciach vyplýva z ustanovenia § 177, podľa ktorého na konanie vo veciach sociálneho poistenia sú vecne príslušné organizačné zložky Sociálnej poisťovne. Právomoc Sociálnej poisťovne však nie je ani po 1. januári 2004 daná vo veciach nárokov na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia; o týchto nárokoch naďalej rozhoduje súd.

Ako môže zamestnávateľ škodu vymáhať?

Zamestnávateľ má niekoľko možností, ako vymáhať škodu od zamestnanca:

• písomná dohoda o náhrade škody,
• zrážky zo mzdy (len na základe dohody so zamestnancom),
• súdne konanie.

Zamestnávateľ nesmie jednostranne „strhnúť“ škodu zo mzdy bez dohody o zrážkach zo mzdy.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Postup zamestnávateľa pri uplatňovaní nároku na náhradu škody

V súlade s § 191 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.

Dohoda o náhrade škody

Ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Dohoda o spôsobe náhrady škody má obsahovať uznanie zamestnanca nahradiť škodu v určenej výške, ako aj dohodu o spôsobe náhrady škody. Ak zamestnanec svoj záväzok nahradiť škodu dohodou uznal a súhlasil aj so spôsobom úhrady, na platnosť dohody sa vyžaduje pod sankciou neplatnosti písomná forma.

Najčastejšie chyby zamestnávateľov

• nemajú písomnú dohodu o hmotnej zodpovednosti,
• nesprávne určia druh zodpovednosti,
• nevedia preukázať školenie a BOZP,
• žiadajú vyššiu náhradu, než zákon dovoľuje,
• nesprávne vykonajú zrážku zo mzdy (často bez dohody).

Zodpovednosť zamestnanca za schodok: Dôležité aspekty

Základnou právnou charakteristikou schodku je, že chýba hodnota, ktorú je zamestnanec povinný vyúčtovať, a teda ak v danej veci chýba moment zverenia hodnôt určených na obeh alebo obrat do dispozície odporcu, nevzniká odporcovi povinnosť vyúčtovať nezverené hodnoty.

tags: #nárok #zamestnávateľa #na #náhradu #škody #podmienky