Daň z príjmu v roku 2001: Sadzby a vývoj

Daň z príjmu je kľúčovým prvkom daňového systému každého štátu, vrátane Slovenskej republiky. Ovplyvňuje podnikateľské prostredie, investičné rozhodnutia a celkový ekonomický vývoj. Tento článok sa zameriava na sadzby dane z príjmu v roku 2001, ako aj na širší kontext vývoja dane z príjmov právnických a fyzických osôb na Slovensku v danom období.

Vývoj dane z príjmov právnických osôb

Vývoj dane z príjmov právnických osôb úzko súvisí so ziskovosťou podnikov a so zmenami v legislatíve, ktoré ovplyvňujú výpočet základu dane. Zložitosť legislatívy môže firmám umožniť optimalizovať základ dane, čo má priamy dopad na výnosy štátneho rozpočtu.

V roku 2003 dosiahol výnos dane z príjmov právnických osôb podľa metodiky ESA 95 úroveň 33,6 miliardy korún, čo predstavovalo 2,8 % HDP. Medziročný rast ziskovosti podnikov bol 42 %, rast základu dane dosiahol 21 % a bol zdaňovaný sadzbou 25 %. V nasledujúcom roku, 2004, sa sadzba dane z príjmov právnických osôb znížila na 19 %. Zároveň bol nový zákon o dani z príjmov koncipovaný priaznivejšie pre výpočet základu dane. Výnos dane z príjmov právnických osôb v roku 2004 dosiahol 32,6 miliardy korún (2,4 % HDP). Okrem legislatívnych zmien podporila rast základu dane aj ochota podnikateľských subjektov priznávať daň. Zisk v roku 2004 narástol o 11 %, zatiaľ čo základ dane vzrástol až o 29 %. V roku 2003 bol základ dane nižší oproti vykázanému zisku v daňových priznaniach takmer o 30 miliárd korún, v roku 2004 sa tento rozdiel zmenšil na 3,5 miliardy korún. Daňovou reformou sa eliminoval rozdiel spôsobený transformáciou účtovného zisku na zisk daňový, respektíve prechod od zisku k základu dane.

Základ dane za rok 2004 vzrástol medziročne o 29 %, avšak daňová povinnosť vzrástla len o 1 %. Dôvodom bolo zníženie sadzby dane.

Podľa predbežných údajov by daň z príjmov právnických osôb v roku 2005 mala dosiahnuť približne 39,1 miliardy korún (2,7 % HDP).

Prečítajte si tiež: Dôchodok 2001: Zvýšenie a kritériá

Faktory ovplyvňujúce daňové zaťaženie

Na daňové zaťaženie podnikateľov a iných daňovníkov má vplyv niekoľko faktorov, predovšetkým ide o výšku základu dane z príjmov a výšku sadzby dane z príjmov. Samotná výška sadzby dane nám nedáva úplný obraz o daňovom zaťažení v konkrétnej krajine alebo v niekoľkých časových obdobiach. Poskytne nám však veľmi jednoduchý odhad daňového zaťaženia, ak sa výpočet základu dane zásadne nelíši.

Legislatíva upravujúca daň z príjmov

Daň z príjmov fyzickej osoby a daň z príjmov právnickej osoby bola, resp. je upravená zákonmi:

• č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o daniach z príjmov“),
• č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Zdaňovanie príjmov fyzických osôb

V období účinnosti zákona o daniach z príjmov sa príjmy fyzických osôb zdaňovali progresívne, pričom sadzba dane z príjmov dosahovala až 42 %. Najvyššou sadzbou sa v zdaňovacích obdobiach 2000 a 2001 zdaňovali tie časti základov dane, ktoré presiahli približne 37 400 eur (1 128 000 Sk).

Od roku 2002 sa na dva roky progresívny systém zdaňovania zjednodušil. Daňové pásma sa znížili zo siedmich na päť a klesla aj sadzba v najvyššom pásme na 38 %.

Rok 2004 sa v oblasti dane z príjmov označuje aj ako začiatok daňovej reformy. Začiatkom tohto roka nadobudol účinnosť zákon o dani z príjmov (č. 595/2003), ktorý nahradil doterajší predpis - zákon o daniach z príjmov (č. 366/1999). Od 1.1.2004 až do 31.12.2012 bola tzv. rovná sadzba dane z príjmov fyzickej osoby vo výške 19 %. Túto sadzbu dane používali pri výpočte dane z príjmov živnostníci, samostatne hospodáriaci roľníci, lekári, prenajímatelia nehnuteľností a ďalší podnikatelia a iné samostatne zárobkovo činné osoby.

Prečítajte si tiež: Podmienky prechodu dôchodku

Od 1.1.2013 sa opäť zaviedlo progresívne zdaňovanie príjmov fyzických osôb. Základná sadzba dane z príjmov fyzickej osoby vo výške 19 % sa používa pri výpočte dane z príjmov zo základu dane, ktorý je nižší alebo rovný sume 176,8-násobku životného minima platného k 1.1. kalendárneho roka. Zvýšená sadzba dane z príjmov fyzickej osoby vo výške 25 % sa používa pri výpočte dane z príjmov z tej časti základu dane, ktorá je vyššia ako 176,8-násobok životného minima platného k 1.1. kalendárneho roka.

K 1.1.2012 bola výška životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu 194,58 eura. Hranica uplatnenia progresívneho zdaňovania príjmov fyzickej osoby bola určená na 34 401,74 eura. Od 1.7.2013 sa suma životného minima nezvýšila a 176,8-násobok životného minima predstavuje 35 022,31 eura.

Vývoj sadzby dane z príjmov právnickej osoby

Zákon o daniach z príjmov pri nadobudnutí účinnosti určoval sadzbu dane z príjmov pre právnické osoby (predovšetkým pre firmy) vo výške 29 %. Od roku 2002 sadzba klesla o dva percentuálne body na 25 %.

Od 1.1.2004 nadobudol účinnosť zákon o dani z príjmov. Od nadobudnutia účinnosti tohto zákona až do konca roka 2012 bola pre podnikateľov a ďalších daňovníkov, ktorí sú právnickými osobami, platná sadzba dane z príjmov vo výške 19 %.

Od 1.1.2013 došlo k jej zvýšeniu o 4 percentuálne body na 23 %. Neskôr od 1.1.2014 sa sadzba dane z príjmov právnickej osoby znížila opäť, na 22 %. Po dvoch rokoch má od 1.1.2017 dôjsť k zníženiu sadzby dane z príjmov právnickej osoby. Sadzba má klesnúť na 21 %.

Prečítajte si tiež: Minimálny dôchodok: Kto má nárok?

V praxi sa možno stretnúť aj s označením tejto dane ako „korporátna daň“, nakoľko sa ňou zdaňujú najmä podnikateľské subjekty (korporácie). V prípade zdaňovania príjmov právnických osôb nebola zavedená progresivita v zdaňovaní stanovením viacerých sadzieb dane.

Sadzby dane z príjmov v roku 2001

V súčasnosti sa pri zdaňovaní príjmov fyzických osôb za rok 2000 aplikujú tri možné sadzby daní. Prvá je všeobecná, vyplývajúce z § 13 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov. Rastie progresívne od 12 % do 42 % v závislosti od výšky ročných príjmov. Príjmy poľnohospodárov (najmä samostatne hospodáriacich roľníkov) za stanovených podmienok sa za rok 2000 môžu ešte posledný raz zdaniť 7-percentnou sadzbou dane. Táto je od 1. 1. 2001 zrušená a nahradená polovičnou sadzbou dane z príjmov fyzických osôb. T. j. bude rásť od 6 % do 21 %, v závislosti od výšky týchto príjmov. Ďalším druhom je paušálna daň, ktorá má tri sadzby, a to 2 % pri príjmoch do 500-tisíc Sk, 2,25 % do 1 milióna Sk a 2,5 % do 1,5 milióna Sk. Od tohto roka sa stanovila zákonom aj daň z majetkového prírastku zisteného z majetkového priznania. Sadzba je v tomto prípade maximálna, a to 42 %. Uplatní sa v prípade, ak daňovník nepreukáže prírastok majetku zo zdanených prostriedkov.

Pri dani z príjmov právnických osôb k zmene sadzieb dane z príjmov v roku 2001 oproti roku 2000 nedošlo. Naďalej základná sadzba dane zostáva na úrovni 29 %. Sadzbu vo výške 15 % majú daňovníci zabezpečujúci poľnohospodársku výrobu, ktorých tržby z rastlinnej a zo živočíšnej výroby vrátane ďalších činností nadväzujúcich na túto výrobu tvoria viac ako 50 % z celkových tržieb. Vo výške 18 % má sadzbu dane z príjmov daňovník - právnická osoba, ktorá zamestnáva najmenej 20 zamestnancov, ak súčasne podiel zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou (ZPS) a zamestnancov so ZPS s ťažším zdravotným postihnutím predstavuje viac ako polovicu z priemerného prepočítaného počtu zamestnancov. Definícia týchto zamestnancov je uvedená v zákone o zamestnanosti. Na výpočet je rozhodujúci priemerný prepočítaný počet týchto zamestnancov so ZPS a zamestnancov so ZPS s ťažším zdravotným postihnutím v zdaňovacom období (kalendárnom roku) podľa spôsobu výpočtu určeného Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Okrem týchto sadzieb naďalej platia pri zdaňovaní príjmov fyzických i právnických osôb tzv. osobitné sadzby dane. Tieto sú stanovené - podľa druhu príjmu - od 5 % do 25 %.

Daňová reforma a zákon č. 595/2003 Z. z.

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je jedným z kľúčových zákonov v daňovom systéme Slovenskej republiky. V uplynulom období bol niekoľkokrát zmenený, pričom potrebu týchto zmien vyvolávali tak zmeny iných súvisiacich právnych predpisov, ako aj zmeny - korekcie v samotnej daňovej politike zo strany štátu. V predloženom návrhu zákona o dani z príjmov v nadväznosti na programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a Koncepciu daňovej reformy v rokoch 2004 - 2006 sa navrhuje zavedenie tzv. rovnej dane, t.j. zdaňovanie všetkých druhov príjmov (ziskov) právnických osôb i fyzických osôb jednou lineárnou sadzbou vo výške 19 % a odstránenie čo najširšieho okruhu výnimiek a oslobodení. Zásada jedného zdanenia príjmu sa uplatní aj v prípade podnikania prostredníctvom právnických osôb, keď zisk právnickej osoby po zdanení sa pri jeho ďalšom rozdelení už nezdaňuje. Navrhovaný zákon zjednodušuje spôsob zdanenia príjmov tým, že sa ruší doteraz uplatňovaná osobitná sadzba dane z príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (sadzby od 5 do 25 %). Na uvedené príjmy, vrátane príjmov, ktorých zdroj tvorby je na území SR, pričom sú vyplácané daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, je uplatnená rovnako 19 % sadzba dane. Pri vyberaní zábezpeky (preddavku na daň) zo zdaniteľných príjmov plynúcich daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou je uplatňovaná 19 % sadzba dane. Na posilnenie zásady daňovej spravodlivosti prispeje aj obmedzenie uplatňovania zrážkovej dane, ktorou je zároveň splnená daňová povinnosť, a to najmä uplatnením systému zápočtov zrazenej dane, vrátane možností uplatnenia nároku na jej vrátenie a zrušenia zrážkovej dane na niektoré príjmy (dlhopisy vrátane štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok, ak plynú výnosy z nich právnickým osobám). Uvedená zásada je realizovaná aj obmedzením výnimiek z rovnakého zdanenia príjmov realizovaného prostredníctvom oslobodení od dane alebo úľav na dani.

Výpočet základu dane z príjmov a daňovej povinnosti zjednoduší i obmedzenie rozsahu uznávania daňových výdavkov (nákladov) s požiadavkou ich zaplatenia. V návrhu zákona sú ustanovené podmienky uznania rezerv a opravných položiek do daňových výdavkov, ktoré sú v súčasnosti predmetom osobitného zákona o rezervách a opravných položkách na zistenie základu dane z príjmov. Z uvedeného dôvodu sa ruší zákon č. 368/1999 Z. z. o rezervách a opravných položkách na zistenie základu dane z príjmov. Prevzatie časti ustanovení týkajúcich sa dĺžky zdaňovacích období a lehôt na podanie daňového priznania a zaplatenie dane z príjmov doteraz uvedených v zákone Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. V návrhu zákona sú rovnako premietnuté zmeny vyplývajúce zo zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a následne k nemu vydaných opatrení. Závažná zmena týkajúca sa zrušenia možnosti tvorby rezerv na opravy hmotného majetku je v návrhu zákona riešená tak, aby dopad na finančnú situáciu daňovníkov nebol jednorazový v čase rozpustenia rezervy (rok 2004), ale je ponechaný priestor pre zahrnutie zostatku rezervy do príjmov postupne do roku 2008.

So zámerom jednotného zdanenia príjmov z transformácií spoločností, ustanovenie zákona o vyčíslení základu dane pri zrušení daňovníka bez likvidácie (zlúčenie, splynutie a rozdelenie spoločnosti) sa uplatní rovnakým spôsobom ako pri „domácich“ subjektoch aj na majetok spoločností, ktoré sú členmi Európskeho spoločenstva, a to v nadväznosti na Smernicu EÚ z 23. júla 1999 č. 90/434 o spoločnom daňovom systéme pre použitie pri zlúčení, rozdeľovaní a prevodoch aktív a výmenách akcií týkajúcich sa spoločností rozličných členských štátov EÚ. V návrhu zákona sa výnimky, úľavy a oslobodenia v maximálne možnej miere rušia, resp. obmedzujú. Niektoré oslobodenia od dane bolo nutné zachovať z praktických dôvodov, ako napr. komplikované vyčíslenie hodnoty, administratívna jednoduchosť a pod. Zrušuje sa možnosť delenia príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti na vypomáhajúce osoby. Navrhuje sa zúžiť okruh nezdaniteľných častí základu dane. Navrhuje sa ponechanie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a na manželku v sume zodpovedajúcej 19,2 násobku životného minima, platnej k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. V súčasnom znení návrhu zákona sa ponecháva nezdaniteľná časť základu dane na vyživované dieťa. Na základe dohody s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny bude táto nezdaniteľná časť základu dane nahradená systémom daňových bonusov (odpočet ustanovenej sumy na vyživované dieťa priamo z daňovej povinnosti). V nadväznosti na stanovenú výšku daňového bonusu sú upravené aj súvisiace ustanovenia zákona, týkajúce sa spôsobu vyberania a platenia preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. Z dôvodu jednoduchej aplikácie sa ponecháva daňovníkom dane z príjmov fyzických osôb možnosť uplatňovania výdavkov percentom z príjmov v rovnakej výške, a to 25 % a naviac sa umožňuje daňovníkom - podnikateľom uplatniť okrem týchto percentuálnych výdavkov aj zaplatené povinné poistné na zdravotné poistenie a na sociálne poistenie.

Zavedením rovnej dane vo výške 19 % sa predpokladá zníženie nezamestnanosti vytvorením nových pracovných miest.

Zákon o daniach z príjmov, ktorý sa v súčasnosti uplatňuje v Slovenskej republike predstavuje zabezpečenie 31,2 % príjmov štátneho rozpočtu. Z celkových príjmov plynúcich z daní z príjmov do štátneho rozpočtu pripadá na daň z príjmov fyzických osôb 33, 4 mld. Sk a právnických osôb 29, 3 mld. Sk a na príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou pri zdroji 10,7 mld. Sk. Predložený návrh zákona o dani z príjmov obsahuje oproti doteraz platnému zákonu rad spresňujúcich ustanovení, ktorých vplyv na príjmy štátneho rozpočtu sa prejaví po roku 2004, ale aj ustanovenia, ktorých uplatnenie po schválení bude mať vplyv na príjmy štátneho rozpočtu už v roku 2004. V roku 2004 navrhované zmeny - úpravy zákona sa plne prejavia iba pri príjmoch plynúcich z dane z príjmov fyzických osôb vo výške cca 12,4 mld. - zvýšenie nezdaniteľných častí základu dane - (položiek, ktoré sa odpočítajú od základu dane) a vykonané zmeny v daňových pásmach. - z navrhovaného zníženia sadzby dane pri úrovni príjmov v roku 2001 s prihliadnutím na vývoj v roku 2002 za predpokladu, že v roku 2004 nedôjde k výrazným zmenám, ktoré by ovplyvňovali ekonomickú situáciu právnických osôb (pokles ziskovosti, pokles daňovníkov, a pod.); je potom možné uvažovať v roku 2004 s nižším príjmom štátneho rozpočtu plynúceho z daní z príjmov právnických osôb cca 8,2 mld. Celkový dopad z navrhovanej úpravy zákona o dani z príjmov na príjmy štátneho rozpočtu v roku 2004 sa odhaduje cca 20,6 mld. Prijatím nového návrhu zákona s účinnosťou od 1.1.2004 nezdaniteľná časť základu dane na vyživované dieťa sa nahradí daňovým zvýhodnením na vyživované dieťa, t.j. daňovým bonusom. Zavedenie systému daňového bonusu si vyžiada zvýšenú administratívnu náročnosť tak daňovej správy, ako aj kontroly, čo predpokladá zo strany daňovej správy požiadavku na zvýšenie počtu pracovníkov a finančných nákladov na mzdy a technické vybavenie pre týchto pracovníkov.

Návrh zákona patrí svojou problematikou medzi prioritné oblasti aproximácie práva podľa čl. Z hľadiska Národného programu pre prijatie acquis communautaire návrh zákona patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva - Kapitola č. Návrh zákona patrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie - Kapitola 10. Problematika návrhu zákona je obsiahnutá v screeningovej kapitole č. Návrh zákona sa predkladá podľa Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2003 a termín jeho predloženia je stanovený na október 2003. Návrh zákona patrí medzi Prioritné úlohy vlády SR na rok 2003 s termínom účinnosti 1. 1.

Negociačná pozícia v Kapitole č. 10 - Dane bola odovzdaná dňa 14. Kapitola č. 10 - Dane bola otvorená dňa 12. júna 2001 a predbežne uzavretá dňa 21. marca 2002.Z negociačnej pozície ku kapitole č. 10 - Dane v oblasti daní z príjmov vyplýva pre SR záväzok zosúladiť zákon o daniach z príjmov so smernicou Rady č. 90/434/EHS a so smernicou Rady č. 90/435/EHS.

• v smernici Rady č. 90/434/EHS zo dňa 23.júla 1990 o spoločnom systéme daní platných pre fúzie, rozdelenie, prevod aktív a výmenu akcií medzi podnikmi v rozličných členských štátoch ( OJ L 225 z 20.8.
• v smernici Rady č. 90/435/EHS zo dňa 23. júla 1990 o spoločnom systéme daní platných pre materské a dcérske spoločnosti v rozdielnych členských štátoch (OJ L 225 z 20.8.

Návrh zákona je úplne zlučiteľný so smernicou č. 90/434/EHS a č. 90/435/EHS.

Vymedzuje sa predmet a pôsobnosť zákona. V odseku 1 je zavedená legislatívna skratka „daň“ pre daň z príjmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá sa interpretuje v závislosti od časti zákona, v ktorej bola použitá. To znamená, že pojem „daň“ použitý v druhej časti zákona znamená daň fyzickej osoby. Výraz „daň“ použitý v tretej časti zákona znamená daň právnickej osoby. Odsek 2 zakotvuje zákonnú nadradenosť medzinárodnej zmluvy nad vnútroštátnym daňovým predpisom. Takouto medzinárodnou zmluvou je zmluva uzatvorená v zmysle Viedenského dohovoru o zmluvnom práve, schválená, ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. Pre jej identifikáciu v ďalších ustanoveniach zákona je zavedená legislatívna skratka „medzinárodná zmluva“.

V tomto ustanovení sa definujú základné pojmy na účely tohto zákona, používané vo viacerých jeho ustanoveniach. Ide o také pojmy ako daňovník, daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou a neobmedzenou daňovou povinnosťou, predmet dane, zdaniteľný príjem, daňový výdavok, základ dane a daňová strata, zdaňovacie obdobie, obchodný majetok, finančný prenájom, závislé osoby. Jednou zo zásad zdaňovania príjmov je, že daňovníci sú zdaňovaní na základe koncepcie neobmedzenej daňovej povinnosti a obmedzenej daňovej povinnosti. Neobmedzená daňová povinnosť predstavuje zdanenie z celosvetových príjmov na území Slovenskej republiky, zatiaľ čo obmedzená daňová povinnosť predstavuje zdanenie len z príjmov, ktoré majú zdroj na území Slovenskej republiky; u týchto daňovníkov môžu medzinárodné zmluvy rozsah zdaniteľných príjmov modifikovať. Fyzické osoby sú daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ak majú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, alebo ak sa tu zdržiavajú aspoň 183 dní v kalendárnom roku. Právnické osoby sú daňovníkmi s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky vtedy, ak na jej území majú svoje právoplatné sídlo alebo miesto skutočného vedenia. Sídlom právnickej osoby je adresa zapísaná do obchodného registra alebo inej evidencie ustanovenej zákonom. Miestom skutočného vedenia je miesto, v ktorom sa prijímajú kľúčové riadiace a obchodné rozhodnutia štatutárnych a dozorných orgánov právnickej osoby, aj keď adresa tohto miesta nie je zapísaná do obchodného registra. Ide teda o ústredie, z ktorého sa riadia činnosti spoločnosti. Právnické osoby sú nerezidentmi Slovenskej republiky, ak sa na našom území nenachádza ich sídlo a ani miesto ich skutočného vedenia. Závislými osobami sú ekonomicky, personálne alebo inak prepojené osoby, alebo osoby blízke v zmysle § 116 a 117 Občianskeho zákonníka. Ide o vzťah tuzemských fyzických osôb alebo právnických osôb k zahraničným fyzickým osobám alebo právnickým osobám, kedy ide o „zahraničné závislé osoby“. Ekonomickým alebo personálnym prepojením je účasť jednej osoby na majetku, kontrole alebo vedení druhej osoby, ako aj vzťah medzi „sesterskými spoločnosťami“, ktoré sú pod spoločnou kontrolou alebo vedením tretej osoby (fyzickej alebo právnickej), alebo v ktorých má táto tretia osoba majetkový podiel. Ide vždy o obojsmerný vzťah. Závislou osobou je teda napr. materská spoločnosť, ktorá má vklad v dcérskej spoločnosti a rovnako aj dcérska spoločnosť, v ktorej má táto materská spoločnosť vklad. Do úvahy sa berie len viac ako 25 % priamy alebo nepriamy podiel na základnom imaní alebo na hlasovacích právach druhej osoby. Nepriamy podiel sa vypočíta súčinom stotín priamych podielov.

tags: #daň #z #príjmu #v #roku #2001