Dedičstvo, Poručiteľ, Švajčiar, Nehnuteľnosť a Slovensko: Komplexný Sprievodca

Dedičské právo je oblasť, ktorá sa skôr či neskôr dotkne každého z nás. Smrť blízkej osoby prináša nielen smútok, ale aj otázky týkajúce sa majetku a dedičstva. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o dedičskom konaní na Slovensku, s osobitným zameraním na situácie, keď je poručiteľom švajčiarsky občan s majetkom na Slovensku.

Úvod do Dedičského Práva na Slovensku

Dedičské konanie sa začína automaticky po smrti poručiteľa na návrh matriky. Slovenský právny poriadok upravuje dedenie v Občianskom zákonníku (§ 460 a nasl.). Rozlišujeme dva základné spôsoby dedenia: zo zákona a zo závetu.

Dedenie zo Zákona

Dedenie zo zákona sa uplatní, ak poručiteľ nezanechal závet alebo ak závet nepokrýva všetky zložky dedičstva. Práva dedičov sa odvodzujú od ich postavenia v zákonom určených dedičských skupinách. Občiansky zákonník rozdeľuje pozostalých do štyroch skupín, pričom určuje poradie, v ktorom sa dostávajú k možnosti dediť.

Prvá dedičská skupina: Deti a manžel poručiteľa dedia rovným dielom. Zákon nerozlišuje medzi manželskými, nemanželskými, osvojenými ani ešte nenarodenými deťmi (ak sa narodia živé). Ak niektoré dieťa nededí, jeho podiel prechádza na jeho potomkov. Ak zomrelý nebol ženatý/vydatá, majetok si rovným dielom delia deti. Ak zomrelý nemal deti, prechádza dedenie na 2. skupinu.

Druhá dedičská skupina: Ak niet potomkov, dedí manžel, rodičia a osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti aspoň 1 rok pred smrťou a starali sa o ňu alebo boli odkázané výživou na poručiteľa (napr. druh/družka). V 2. skupine dedičia dedia rovnakým dielom, pričom manžel/ka musí dostať aspoň polovicu.

Prečítajte si tiež: Postup pri vrátení návrhu na kúpeľnú starostlivosť

Tretia dedičská skupina: Súrodenci poručiteľa a osoby, ktoré žili s poručiteľom aspoň rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázané výživou na poručiteľa, dedia rovnakým dielom.

Štvrtá dedičská skupina: Ak nededí žiadny dedič v predošlých skupinách, v štvrtej skupine dedia prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia ich deti. Štvrtá skupina je pri dedení zo zákona poslednou.

Dedenie zo Závetu

Závet je právny úkon poručiteľa, ktorým určuje, kto má dediť jeho majetok. Závet má prednosť pred dedením zo zákona. Je dôležité, aby bol závet jednoznačný, zrozumiteľný a spĺňal formálne požiadavky. Ak existuje viacero závetných listín, použije sa najnovšia, pokiaľ niektorá z nich nie je neplatná. Správne napísaný testament musí mať písomnú formu. Najideálnejšie bude, ak spíšete závet priamo u notára. Predídete tak strate alebo úmyselnému zničeniu dokumentu, a notár, ktorý vedie dedičské konanie, pri lustrácii v zozname závetov zistí, že závet existuje a vyžiada si jeho odovzdanú kópiu od spisujúceho notára. Závet môžete kedykoľvek zrušiť - napríklad tým, že ho odvoláte, zničíte alebo spíšete nový. Treba však pamätať, že novší závet ruší ten starší iba v rozsahu, v akom sa ich obsah prekrýva. Závetom tiež nie je možné vydediť neopomenuteľných dedičov (teda potomkov z 1. dedičskej skupiny).

Neopomenuteľní Dedičia

Neopomenuteľní dedičia, spravidla deti poručiteľa alebo ich potomkovia (ak deti nežijú), sú osobitne chránení zákonom. Ich právo na tzv. povinný podiel nemôže byť závetom obmedzené. Porušenie tohto pravidla vedie k relatívnej neplatnosti závetu a neopomenuteľný dedič sa môže domáhať svojho podielu na súde. Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.

Vydedenie

Poručiteľ môže svojho potomka vydediť, ak na to existujú zákonom stanovené dôvody. Dôvod vydedenia musí byť výslovne uvedený v listine o vydedení. V praxi nestačí, ak sa poručiteľ iba domnieva, že má dôvod - je potrebné, aby bol reálne naplnený. Pre vydedenie potomkov musíte mať pádny dôvod.

Prečítajte si tiež: Návrh zmien dôchodkového veku 1958

Svojho syna môžete teda vydediť len v prípade, že na to existuje zákonom stanovený dôvod, pričom tento dôvod musí existovať už v čase prejavu Vašej vôle o vydedení.

Majetok Patriaci do Dedičstva

Do dedičstva patrí celý majetok zomrelého, teda jeho aktíva aj pasíva, ktorý mu patril ku dňu smrti. Súčasťou dedičstva sú:

  • Nehnuteľnosti (domy, byty, pozemky)
  • Hnuteľné veci (auto, nábytok, cennosti)
  • Finančné prostriedky (vklady v bankách, hotovosť)
  • Obchodný podiel v s.r.o. (za určitých podmienok)
  • Dlhy zosnulého - voči bankám, poisťovniam, nebankovkám, daňovému úradu a pod.

Dedičstvo nezahŕňa len majetok, ale aj dlhy poručiteľa. Tie prechádzajú na dedičov v rozsahu, v akom dedičstvo nadobudli. Je dôležité neprevziať majetok bez právnej istoty. Osobitnú pozornosť si zaslúžia prípady, kde je dedičstvo tvorené najmä nehnuteľnosťami, starými pôžičkami, spoluvlastníckymi podielmi alebo podielmi v obchodných spoločnostiach.

Priebeh Dedičského Konania

Dedičské konanie je špecifické konanie, ktoré sa vedie mimosúdne pred notárom povereným ako súdnym komisárom. Je to súdne konanie, ktoré sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom.

  1. Začatie konania: Návrh na začatie dedičského konania nepodáva potenciálny dedič. Otvorenie dedičského konania má na starosti súd. Začína ho na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Riešením dedičstva poverí notára, ktorého rozhodnutia sú záväzné. Potenciálni dediči si nemôžu vyberať, kto konanie povedie.
  2. Zisťovanie majetku a dedičov: Skôr než sa začne majetok deliť, musí notár zistiť, čo patrí do dedičstva a kto má nárok dediť. Notár zabezpečuje majetok pred znehodnotením (napr. zapečatením bytu). Dedičské konanie môže byť zastavené už tu - ak zosnulý nemal žiadny alebo len majetok malej hodnoty.
  3. Prejednanie dedičstva: V prípade, že sa dedičské konanie nezastavilo vo fáze prípravy, pokračuje prejednaním dedičstva.
  4. Zastupovanie v konaní: Splnomocnenec vás môže zastupovať počas celého konania i v jeho časti, teda na niektoré úkony (musia byť vymedzené v splnomocnení). Splnomocnencom môže byť právnik i akákoľvek fyzická osoba, ktorá s tým súhlasí, je právne spôsobilá a bude hájiť vaše záujmy. Ak chcete, aby vás v dedičskom konaní niekto zastúpil, musíte odovzdať „Splnomocnenie na zastupovanie v dedičskom konaní“.
  5. Odmietnutie dedičstva: Dedičstvo môžete aj odmietnuť. Musíte to však stihnúť do 1 mesiaca odo dňa, kedy vás súd o možnosti a následkoch odmietnutia dedičstva upovedomil. Dôvody, ktoré vás vedú k odmietnutiu dedičstva, uvádzať nemusíte, nikto ich nebude skúmať. Dedičstvo sa často odmieta pre dlhy. Mali by ste vedieť, že dedičstva sa vzdávate a akceptujete ho ako celok. Nemôžete si nechať aktíva a odmietnuť pasíva. S odmietnutím dedičstva sa nespájajú žiadne poplatky. Odmietnutie dedičstva nie je možné, ak ste svojím konaním dali najavo, že dedičstvo odmietnuť nechcete. Odmietnutie dedičstva je záväzné, nemôžete ho odvolať.
  6. Uznesenie o dedičstve: Na konci konania súd vydá uznesenie o dedičstve, kde je uvedený majetok zosnulého a dohody dedičov. Uznesenie nadobúda právoplatnosť po uplynutí 15-dňovej lehoty, počas ktorej sa môžu dedičia odvolať. Po právoplatnom uzavretí dedičského konania začínajú plynúť štandardné premlčacie lehoty.

Dodatočné Konanie o Dedičstve

K dodatočnému konaniu o dedičstve dochádza v prípade, že sa i po vydaní uznesenia o dedičstve objaví ďalší majetok zomrelého. Stať sa to môže aj s odstupom niekoľko desiatok rokov. Dodatočné konanie o dedičstve môže začať na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy. Žiadosť o začatie konania však často podáva dedič. Návrh na obnovu dedičského konania nie je bezplatný. Platí sa 1 % z čistej hodnoty dedičstva, ktoré sa má prejednať. Najmenej je to 10 eur, najviac 250 eur. Výšku sumy, ktorú notárovi zaplatíte upravuje Vyhláška č. 31/ 1993 Z. z. K sume poplatku z dedičstva sa ešte pripočítajú hotové výdavky notára a DPH. Odmena je najmenej 23 eur. Pri mimoriadne obťažných alebo časovo náročných úkonoch môže súdny komisár (notár) navrhnúť primerané zvýšenie odmeny, najviac však o 50 %. Poplatok platí ten z dedičov, ktorý nadobúda dedičstvo. Súdny poplatok za prejednanie dedičstva upravuje Zákon č. 71/1992 Zb. Mali by ste rátať s tým, že poplatok za dedičské konanie nie je jediný, ktorý vám môže ako potenciálnemu dedičovi vyvstať.

Prečítajte si tiež: Kritériá prijatia do denného stacionára

Námietky a Odvolania

Počas dedičského konania môžu účastníci namietať spôsob, akým sa konanie vedie - napríklad platnosť závetu, určenie dedičov, rozdelenie majetku alebo iné otázky týkajúce sa správnosti a zákonnosti postupu. Po vydaní uznesenia o dedičstve môže odvolanie podať len účastník konania, ak nesúhlasí s rozhodnutím súdu. Lehota na podanie odvolania je spravidla 15 dní od doručenia uznesenia.

Dedenie Obchodného Podielu v S.R.O.

Obchodný podiel v s. r. o. po smrti spoločníka môže, ale ani nemusí byť predmetom dedenia. O dedení obchodného podielu v s. r. o. má význam hovoriť len vtedy, ak je spoločníkom s. r. o. fyzická osoba. V súvislosti s dedením podielu v s. r. o. po smrti spoločníka môžu nastať tieto situácie:

  • obchodný podiel zdedia dedičia zomrelého spoločníka a ponechajú si ho,
  • obchodný podiel sa stáva predmetom dedičstva, ale dedičstvo je odmietnuté,
  • obchodný podiel je vylúčený z dedičstva podľa spoločenskej zmluvy,
  • obchodný podiel zdedí dedič, ktorý nechce byť spoločníkom.

Obchodný Podiel Zdedený Dedičmi: Obchodný podiel podľa Obchodného zákonníka predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Obchodný podiel je teda určitým druhom majetku. Podľa Obchodného zákonníka sa obchodný podiel stáva predmetom dedičstva a preto sa zahŕňa aj do súpisu majetku a dlhov poručiteľa (osoby, po ktorej sa dedí).

  • Jeden dedič: Ak mal zomrelý spoločník jedného dediča, tak celý obchodný podiel zdedí táto fyzická osoba.
  • Viacerí dedičia: Ak však mal zomrelý spoločník viacero dedičov, tak jeho obchodný podiel zdedia viacerí dedičia. V rámci konania o dedičstve sa však dedičia môžu dohodnúť na vysporiadaní dedičstva aj tak, že celý obchodný podiel zdedí len jeden z dedičov.
  • Rozdelenie obchodného podielu: Viacerí dedičia jedného obchodného podielu však nemusia súhlasiť s tým, aby mali jeden spoločný obchodný podiel. Môžu sa dohodnúť na rozdelení tohto obchodného podielu. Tu je však potrebné prihliadať na to, že vklad pripadajúci na výšku každého obchodného podielu musí byť najmenej 750 eur.

Odmietnutie Dedičstva: Dedičia majú tiež právo dedičstvo odmietnuť. Môžu odmietnuť len dedičstvo ako celok a nie len jednotlivý druh majetku, ktorý je predmetom dedičstva.

Vylúčenie Dedenia Obchodného Podielu Spoločenskou Zmluvou: Podľa Obchodného zákonníka môže spoločenská zmluva s. r. o. dedenie obchodného podielu vylúčiť. To potom znamená, že obchodný podiel v tejto obchodnej spoločnosti sa nededí. Ak je dedenie obchodného podielu v s. r. o. zakázané, tak dedič má právo na vyplatenie tzv. „vyrovnacieho podielu“.

Dedič Nechce Byť Spoločníkom: Podľa Obchodného zákonníka sa môže dedič domáhať zrušenia svojej účasti v spoločnosti súdom, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby bol spoločníkom. Ak dedič po zdedení obchodného podielu nesúhlasí so zotrvaním v spoločnosti a súd vyhovie jeho návrhu na zrušenie jeho účasti v spoločnosti, tak mu vzniká právo na vyrovnací podiel.

Daň z Príjmov zo Zdedeného Obchodného Podielu: Príjem získaný dedením nie je podľa § 3 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani príjmov v znení neskorších predpisov predmetom dane z príjmov.

Špecifiká Dedičstva so Švajčiarskym Občanom a Majetkom na Slovensku

Ak ste švajčiarskym štátnym občanom s obvyklým pobytom na Slovensku a chcete usporiadať svoje majetkové pomery pre prípad smrti, máte niekoľko možností.

Právo Rozhodné pre Dedičské Konanie

Ako švajčiarskemu štátnemu občanovi s obvyklým pobytom na Slovensku Vám nič nebráni v tom, aby ste závet spísali na Slovensku. Podľa čl. 21 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve (ďalej len „Nariadenie“) si môžete zvoliť, aby sa na dedičstvo vzťahovalo právo štátu, ktorého ste štátnym príslušníkom (teda švajčiarske právo).

Voľba sa musí vykonať výslovne vo forme právneho úkonu nakladania s majetkom pre prípad smrti, alebo z nej musí výslovne vyplývať. Hmotnoprávna platnosť voľby práva sa spravuje zvoleným právnym poriadkom. Ak by ste zomreli na Slovensku, ale Váš obvyklý pobyt by bol vo Švajčiarsku, potom by sa na dedičské konanie vzťahovalo švajčiarske právo, a to opäť podľa čl. 21 ods. 1 Nariadenia.

Právomoc Súdov

Podľa Nariadenia sú vo veci celého dedičstva oprávnené konať súdy členského štátu, v ktorom mal poručiteľ obvyklý pobyt v čase smrti.

Praktické Rady a Upozornenia pre Dedičov

  • Odmietnutie dedičstva: Ak zosnulý zanechal dlhy, máte právo dedičstvo odmietnuť. Lehota na odmietnutie je jeden mesiac odo dňa, keď vás súd o tejto možnosti upovedomil.
  • Zákaz drobenia pozemkov: Pri dedení poľnohospodárskych pozemkov, lesných pozemkov alebo viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce je potrebné zohľadniť tzv. zákaz drobenia pozemkov podľa zákona č. 180/1995 Z. z.
  • Predkupné právo: Ak sa s bratom dohodnete, že si byt nechá a vyplatí vás, môžete si dohodnúť predkupné právo v prípade, že by ho chcel predať v budúcnosti.

Alternatívne Spôsoby Nakladania s Majetkom

  • Darovanie za života: Často áno, ale môže to mať daňové, dedičské a niekedy aj etické dôsledky. Zákon určuje dedičov automaticky.
  • Notárska zápisnica: Najefektívnejší spôsob, ako zaistiť vrátenie požičaných peňazí, je pre veriteľa notárska zápisnica, v ktorej dá dlžník súhlas k priamej exekúcii.

Odkaz v Slovenskom Právnom Poriadku

V súčasnosti sa diskutuje o znovuzavedení inštitútu odkazu do slovenského právneho poriadku v rámci rekodifikácie súkromného práva. Odkaz by umožnil poručiteľovi zriadiť v testamente, aby osoba získala určitú majetkovú výhodu.

tags: #dedičstvo #poručiteľ #Švajčiar #nehnuteľnosť #Slovensko