
Dedičské právo je oblasť, ktorá sa skôr či neskôr dotkne každého z nás. Smrť blízkej osoby prináša nielen smútok, ale aj otázky týkajúce sa majetku a dedičstva. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o dedičskom konaní na Slovensku, s osobitným zameraním na situácie, keď je poručiteľom švajčiarsky občan s majetkom na Slovensku.
Dedičské konanie sa začína automaticky po smrti poručiteľa na návrh matriky. Slovenský právny poriadok upravuje dedenie v Občianskom zákonníku (§ 460 a nasl.). Rozlišujeme dva základné spôsoby dedenia: zo zákona a zo závetu.
Dedenie zo zákona sa uplatní, ak poručiteľ nezanechal závet alebo ak závet nepokrýva všetky zložky dedičstva. Práva dedičov sa odvodzujú od ich postavenia v zákonom určených dedičských skupinách. Občiansky zákonník rozdeľuje pozostalých do štyroch skupín, pričom určuje poradie, v ktorom sa dostávajú k možnosti dediť.
Prvá dedičská skupina: Deti a manžel poručiteľa dedia rovným dielom. Zákon nerozlišuje medzi manželskými, nemanželskými, osvojenými ani ešte nenarodenými deťmi (ak sa narodia živé). Ak niektoré dieťa nededí, jeho podiel prechádza na jeho potomkov. Ak zomrelý nebol ženatý/vydatá, majetok si rovným dielom delia deti. Ak zomrelý nemal deti, prechádza dedenie na 2. skupinu.
Druhá dedičská skupina: Ak niet potomkov, dedí manžel, rodičia a osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti aspoň 1 rok pred smrťou a starali sa o ňu alebo boli odkázané výživou na poručiteľa (napr. druh/družka). V 2. skupine dedičia dedia rovnakým dielom, pričom manžel/ka musí dostať aspoň polovicu.
Prečítajte si tiež: Postup pri vrátení návrhu na kúpeľnú starostlivosť
Tretia dedičská skupina: Súrodenci poručiteľa a osoby, ktoré žili s poručiteľom aspoň rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázané výživou na poručiteľa, dedia rovnakým dielom.
Štvrtá dedičská skupina: Ak nededí žiadny dedič v predošlých skupinách, v štvrtej skupine dedia prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia ich deti. Štvrtá skupina je pri dedení zo zákona poslednou.
Závet je právny úkon poručiteľa, ktorým určuje, kto má dediť jeho majetok. Závet má prednosť pred dedením zo zákona. Je dôležité, aby bol závet jednoznačný, zrozumiteľný a spĺňal formálne požiadavky. Ak existuje viacero závetných listín, použije sa najnovšia, pokiaľ niektorá z nich nie je neplatná. Správne napísaný testament musí mať písomnú formu. Najideálnejšie bude, ak spíšete závet priamo u notára. Predídete tak strate alebo úmyselnému zničeniu dokumentu, a notár, ktorý vedie dedičské konanie, pri lustrácii v zozname závetov zistí, že závet existuje a vyžiada si jeho odovzdanú kópiu od spisujúceho notára. Závet môžete kedykoľvek zrušiť - napríklad tým, že ho odvoláte, zničíte alebo spíšete nový. Treba však pamätať, že novší závet ruší ten starší iba v rozsahu, v akom sa ich obsah prekrýva. Závetom tiež nie je možné vydediť neopomenuteľných dedičov (teda potomkov z 1. dedičskej skupiny).
Neopomenuteľní dedičia, spravidla deti poručiteľa alebo ich potomkovia (ak deti nežijú), sú osobitne chránení zákonom. Ich právo na tzv. povinný podiel nemôže byť závetom obmedzené. Porušenie tohto pravidla vedie k relatívnej neplatnosti závetu a neopomenuteľný dedič sa môže domáhať svojho podielu na súde. Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.
Poručiteľ môže svojho potomka vydediť, ak na to existujú zákonom stanovené dôvody. Dôvod vydedenia musí byť výslovne uvedený v listine o vydedení. V praxi nestačí, ak sa poručiteľ iba domnieva, že má dôvod - je potrebné, aby bol reálne naplnený. Pre vydedenie potomkov musíte mať pádny dôvod.
Prečítajte si tiež: Návrh zmien dôchodkového veku 1958
Svojho syna môžete teda vydediť len v prípade, že na to existuje zákonom stanovený dôvod, pričom tento dôvod musí existovať už v čase prejavu Vašej vôle o vydedení.
Do dedičstva patrí celý majetok zomrelého, teda jeho aktíva aj pasíva, ktorý mu patril ku dňu smrti. Súčasťou dedičstva sú:
Dedičstvo nezahŕňa len majetok, ale aj dlhy poručiteľa. Tie prechádzajú na dedičov v rozsahu, v akom dedičstvo nadobudli. Je dôležité neprevziať majetok bez právnej istoty. Osobitnú pozornosť si zaslúžia prípady, kde je dedičstvo tvorené najmä nehnuteľnosťami, starými pôžičkami, spoluvlastníckymi podielmi alebo podielmi v obchodných spoločnostiach.
Dedičské konanie je špecifické konanie, ktoré sa vedie mimosúdne pred notárom povereným ako súdnym komisárom. Je to súdne konanie, ktoré sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom.
K dodatočnému konaniu o dedičstve dochádza v prípade, že sa i po vydaní uznesenia o dedičstve objaví ďalší majetok zomrelého. Stať sa to môže aj s odstupom niekoľko desiatok rokov. Dodatočné konanie o dedičstve môže začať na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy. Žiadosť o začatie konania však často podáva dedič. Návrh na obnovu dedičského konania nie je bezplatný. Platí sa 1 % z čistej hodnoty dedičstva, ktoré sa má prejednať. Najmenej je to 10 eur, najviac 250 eur. Výšku sumy, ktorú notárovi zaplatíte upravuje Vyhláška č. 31/ 1993 Z. z. K sume poplatku z dedičstva sa ešte pripočítajú hotové výdavky notára a DPH. Odmena je najmenej 23 eur. Pri mimoriadne obťažných alebo časovo náročných úkonoch môže súdny komisár (notár) navrhnúť primerané zvýšenie odmeny, najviac však o 50 %. Poplatok platí ten z dedičov, ktorý nadobúda dedičstvo. Súdny poplatok za prejednanie dedičstva upravuje Zákon č. 71/1992 Zb. Mali by ste rátať s tým, že poplatok za dedičské konanie nie je jediný, ktorý vám môže ako potenciálnemu dedičovi vyvstať.
Prečítajte si tiež: Kritériá prijatia do denného stacionára
Počas dedičského konania môžu účastníci namietať spôsob, akým sa konanie vedie - napríklad platnosť závetu, určenie dedičov, rozdelenie majetku alebo iné otázky týkajúce sa správnosti a zákonnosti postupu. Po vydaní uznesenia o dedičstve môže odvolanie podať len účastník konania, ak nesúhlasí s rozhodnutím súdu. Lehota na podanie odvolania je spravidla 15 dní od doručenia uznesenia.
Obchodný podiel v s. r. o. po smrti spoločníka môže, ale ani nemusí byť predmetom dedenia. O dedení obchodného podielu v s. r. o. má význam hovoriť len vtedy, ak je spoločníkom s. r. o. fyzická osoba. V súvislosti s dedením podielu v s. r. o. po smrti spoločníka môžu nastať tieto situácie:
Obchodný Podiel Zdedený Dedičmi: Obchodný podiel podľa Obchodného zákonníka predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Obchodný podiel je teda určitým druhom majetku. Podľa Obchodného zákonníka sa obchodný podiel stáva predmetom dedičstva a preto sa zahŕňa aj do súpisu majetku a dlhov poručiteľa (osoby, po ktorej sa dedí).
Odmietnutie Dedičstva: Dedičia majú tiež právo dedičstvo odmietnuť. Môžu odmietnuť len dedičstvo ako celok a nie len jednotlivý druh majetku, ktorý je predmetom dedičstva.
Vylúčenie Dedenia Obchodného Podielu Spoločenskou Zmluvou: Podľa Obchodného zákonníka môže spoločenská zmluva s. r. o. dedenie obchodného podielu vylúčiť. To potom znamená, že obchodný podiel v tejto obchodnej spoločnosti sa nededí. Ak je dedenie obchodného podielu v s. r. o. zakázané, tak dedič má právo na vyplatenie tzv. „vyrovnacieho podielu“.
Dedič Nechce Byť Spoločníkom: Podľa Obchodného zákonníka sa môže dedič domáhať zrušenia svojej účasti v spoločnosti súdom, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby bol spoločníkom. Ak dedič po zdedení obchodného podielu nesúhlasí so zotrvaním v spoločnosti a súd vyhovie jeho návrhu na zrušenie jeho účasti v spoločnosti, tak mu vzniká právo na vyrovnací podiel.
Daň z Príjmov zo Zdedeného Obchodného Podielu: Príjem získaný dedením nie je podľa § 3 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani príjmov v znení neskorších predpisov predmetom dane z príjmov.
Ak ste švajčiarskym štátnym občanom s obvyklým pobytom na Slovensku a chcete usporiadať svoje majetkové pomery pre prípad smrti, máte niekoľko možností.
Ako švajčiarskemu štátnemu občanovi s obvyklým pobytom na Slovensku Vám nič nebráni v tom, aby ste závet spísali na Slovensku. Podľa čl. 21 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve (ďalej len „Nariadenie“) si môžete zvoliť, aby sa na dedičstvo vzťahovalo právo štátu, ktorého ste štátnym príslušníkom (teda švajčiarske právo).
Voľba sa musí vykonať výslovne vo forme právneho úkonu nakladania s majetkom pre prípad smrti, alebo z nej musí výslovne vyplývať. Hmotnoprávna platnosť voľby práva sa spravuje zvoleným právnym poriadkom. Ak by ste zomreli na Slovensku, ale Váš obvyklý pobyt by bol vo Švajčiarsku, potom by sa na dedičské konanie vzťahovalo švajčiarske právo, a to opäť podľa čl. 21 ods. 1 Nariadenia.
Podľa Nariadenia sú vo veci celého dedičstva oprávnené konať súdy členského štátu, v ktorom mal poručiteľ obvyklý pobyt v čase smrti.
V súčasnosti sa diskutuje o znovuzavedení inštitútu odkazu do slovenského právneho poriadku v rámci rekodifikácie súkromného práva. Odkaz by umožnil poručiteľovi zriadiť v testamente, aby osoba získala určitú majetkovú výhodu.
tags: #dedičstvo #poručiteľ #Švajčiar #nehnuteľnosť #Slovensko