
Slovenská legislatíva, konkrétne Zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a súvisiace predpisy, ako aj medzinárodné dohovory o právach detí, často používajú slovné spojenie "záujem dieťaťa". Avšak, naivný občan by bol sklamaný, ak by hľadal v legislatíve definíciu tohto pojmu. Definícia pojmu "záujem dieťaťa" neexistuje.
V Zákone o rodine je definované, čo je rodina, manželstvo, rodičia, rodičovstvo a manželstvu je venovaných 27 paragrafov, ktoré ošetrujú celý proces manželstva až po rozvod. Záujmu dieťaťa nie je venovaný ani jeden paragraf. Záujem dieťaťa je v Zákone o rodine spomínaný v rôznych súvislostiach, ale kde sa dočítame, čo to vlastne je ten "záujem dieťaťa"?
Právni teoretici odporúčajú naštudovať si právne judikáty, kde by sa záujemca mal dozvedieť, čo to asi tak je, ten záujem dieťaťa. Ak sa ktokoľvek spýta desiatich právnikov, tak dostane desať rôznych definícií pojmu „záujem dieťaťa“. To isté sa stane, ak sa spýtate 100 sudcov - odpoveďou bude 100 rôznych definícií pojmu „záujem dieťaťa“. Podobne je to aj s pojmom záujem dieťaťa. Slovenská republika je právny štát, v ktorom má občan právnu istotu. Vo všeobecnosti určite áno. Ak sa však pozrieme detailnejšie na výklad pojmu "záujem dieťaťa", tak sa dostávame do roviny právnej neistoty. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze PL. …Jedným z definičných princípov právneho štátu je právna istota. …Jednou z nevyhnutných súčastí obsahu princípu právneho štátu je požiadavka právnej istoty.
Táto absencia jasnej definície vedie k právnej neistote. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich nálezoch zdôrazňuje, že právna istota je jedným z definičných princípov právneho štátu a jednou z nevyhnutných súčastí obsahu princípu právneho štátu je požiadavka právnej istoty.
§ 24, odsek (4) Zákona o rodine hovorí, že súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Je to iba pokus, pretože prax je veľmi často v rozpore s týmto paragrafom. Súd sa rozhodne, že kvalitnejším kritériom je to, keď sa zameria na to, ktorý rodič je akého pohlavia a tým vymaže celý tento jeden odsek - definícia záujmu dieťaťa je tým vybavená.
Prečítajte si tiež: Postup pri vrátení návrhu na kúpeľnú starostlivosť
Realita je však často odlišná. Súdy sa niekedy zameriavajú na irelevantné kritériá, ako je pohlavie rodiča, a ignorujú skutočné potreby dieťaťa. Na zachovanie vzťahu dieťaťa k obidvom rodičom stačí v 90% detí styk s otcom 2x do mesiaca cez víkend od soboty do nedele (tzv. párnovíkendovstvo). Dá sa s tým súhlasiť - to úplne stačí na to, aby dieťa na otca nezabudlo a aby mal otec aspoň minimálnu motiváciu platiť na dieťa výživné. Párnovíkendovstvo je však v rozpore so záujmom dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Neexistuje na svete matka, alebo otec, ktorí by za dva víkendy do mesiaca dokázali dieťa vychovávať, alebo sa dieťa starať. Párnovíkendovstvo je proti záujmu dieťaťa.
Bežnou praxou je tzv. párnovíkendovstvo, kedy má dieťa styk s druhým rodičom (najčastejšie otcom) iba dvakrát do mesiaca cez víkend. Aj keď to môže stačiť na udržanie minimálneho kontaktu a motiváciu platiť výživné, je to nedostatočné pre plnohodnotnú výchovu a starostlivosť. Logickou odpoveďou je to, že dieťa potrebuje väčší styk s otcom, než iba 2x do mesiaca cez víkend tak, aby tým bol naplnený záujem dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov.
Filtrom na rozsah styku s rodičom sú vývinové potreby dieťaťa a citové väzby dieťaťa. Vývinové potreby v sebe obsahujú o.i. vek dieťaťa a prípadnú špeciálnu starostlivosť o dieťa. Keď je dieťa dojčené, tak je logicky preferovaná matka pred otcom a tak je to správne. Ako náhle dieťa už nie je dojčené, tak by mal byť v praxi realizovaný program rozširovania styku dieťaťa a s otcom. Rozširovanie styku dieťaťa s otcom je konanie presne v záujme dieťaťa, aby si dieťa vybudovalo čo najväčšiu citovú väzbu na otca.
Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zohľadňovať vývinové potreby a citové väzby dieťaťa. V ranom veku, keď je dieťa dojčené, je prirodzene preferovaná matka. Avšak, po ukončení dojčenia by sa mal styk s otcom postupne rozširovať, aby sa posilnila citová väzba a zabezpečila rovnocenná účasť oboch rodičov na výchove.
Pri schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom zlyháva väčšina opatrovníckych súdov. Súd zverí dieťa matke, matka sa rozhodne dieťa používať ako zbraň proti otcovi a súd sa tvári, že je všetko v poriadku. Opakované bránenie v styku otca s dieťaťom je bežnou praxou takýchto matiek. Dieťa vždy ochorie presne vtedy, keď má byť s otcom, presne v termíne styku má zrazu dieťa mimoškolské aktivity… Fantázia takýchto matiek je nevyčerpateľná.
Prečítajte si tiež: Návrh zmien dôchodkového veku 1958
Častým problémom je zlyhanie súdov pri riešení situácií, kedy jeden z rodičov (najčastejšie matka) zneužíva dieťa ako zbraň proti druhému rodičovi a bráni mu v styku s ním. V Zákone o rodine v § 25, odsek (4): „Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.“ Je napísané, čo má súd robiť, ak jeden z rodičov používa dieťa ako zbraň proti druhému rodičovi a bráni mu v styku s dieťaťom. Za celé obdobie existencie tohto znenia zákona ani jeden súd nezmenil rozhodnutie o osobnej starostlivosti tým, že by rozhodol podľa tohto paragrafu. A to všetko napriek tomu, že v dôvodovej správe z 19. augusta 2004 k tomuto zákonu je uvedené: „Z praxe súdov vyplýva, že v niektorých prípadoch rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, neumožňuje druhému oprávnenému rodičovi styk s dieťaťom resp. znemožňuje druhému rodičovi stretávanie s dieťaťom. Novou úpravou v odseku 4 sa umožňuje súdom zmeniť rozhodnutie o výchovnom prostredí…“. Aktuálny Zákon o rodine je platný od januára 2005 a za šesť rokov nebol § 25, odsek (4) súdmi ani raz aplikovaný v praxi. Asi je namieste skonštatovať, že zákon, ktorého opodstatnenosť je neodškriepiteľná a za šesť rokov nebol ani raz súdmi aplikovaný, je alebo zbytočný, alebo by sudcovia potrebovali veľmi intenzívne školenie o skutočných potrebách a záujmoch detí.
Napriek existujúcej legislatíve, ktorá umožňuje súdom zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti v prípade opakovaného bránenia v styku, táto možnosť sa v praxi takmer nevyužíva. Pri takejto aplikácii zákonov v praxi sa nemôžeme diviť ničomu. Ani tomu, keď otec opakovane informuje kolíznu opatrovníčku, že matka jeho detí mu opakovane bráni v styku s deťmi, tak kolízna opatrovníčka na to opakovane odpovedá, že to je normálne, že to tak matky robia. Takže namiesto toho, aby kolízna opatrovníčka konala a podala na súd návrh na zmenu zverenia dieťaťa do starostlivosti, tak sa uchýli ku konštatovaniu, že porušovanie záujmov dieťaťa matkou je bežné a normálne. Vzhľadom na to, že súdy sa zameriavajú hlavne na to, ktorý rodič je akého pohlavia, tak sa nemôžeme diviť, že hlasu takéhoto otca súd nevenuje pozornosť.
To vedie k situáciám, kedy kolízni opatrovníci bagatelizujú bránenie v styku a súdy sa zameriavajú na irelevantné kritériá, namiesto toho, aby chránili záujmy dieťaťa.
Stabilita budúceho výchovného prostredia je dôležitým záujmom dieťaťa a tu treba iba skonštatovať, že ak nie je stabilita budúceho výchovného prostredia narušená, tak nič nebráni realizácii toho, asi najdôležitejšieho záujmu dieťaťa - právo dieťaťa na udržovania pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Ak je stabilita výchovného prostredia zabezpečená, nič nebráni tomu, aby sa realizovalo právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Ústavný súd v ČR v náleze I.ÚS 618/05 úplne jasne a zrozumiteľne formuloval, čo je pre dieťa veľmi dôležité, ak hovoríme o styku dieťaťa s rodičom a to už aj počas obdobia, než súd vynesie rozsudok: „Predbežné opatrenie upravujúce styk rodičov s deťmi musí byť použité s ohľadom na charakter a význam ním chráneného záujmu, ktorým je umožniť rodičovi, ktorý s dieťaťom trvalo nežije, pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, v ktorom možno realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchova prítomnosťou, či príkladom, ktorá, ako je všeobecne známe, je tou najúčinnejšou výchovnou metódou.“ Žiaľ, na Slovensku súdy ešte nevedia, že čo najširší styk dieťaťa s obidvomi rodičmi už počas obdobia, než súd vynesie rozsudok, je pre dieťa veľmi dôležitý. Na Slovensko táto informácia z ďalekých Čiech ešte nedorazila. Dúfajme, že o pár rokov už táto informácia príde aj k nám.
Prečítajte si tiež: Kritériá prijatia do denného stacionára
Ústavný súd Českej republiky vo svojom náleze zdôraznil dôležitosť čo najširšieho kontaktu dieťaťa s oboma rodičmi už počas súdneho konania. Výchova prítomnosťou a príkladom je najúčinnejšou výchovnou metódou. Žiaľ, táto informácia sa na Slovensko ešte nedostala a slovenské súdy nevedia, že čo najširší styk dieťaťa s obidvomi rodičmi už počas obdobia, než súd vynesie rozsudok, je pre dieťa veľmi dôležitý. Na Slovensko táto informácia z ďalekých Čiech ešte nedorazila. Dúfajme, že o pár rokov už táto informácia príde aj k nám.
Takže čo je „záujmom dieťaťa“? Úplne bude stačiť to, keď bude súd absolútne ignorovať to, ktorý rodič je akého pohlavia.
Jedným z riešení je, aby súdy pri rozhodovaní o starostlivosti o dieťa absolútne ignorovali pohlavie rodiča a zamerali sa výhradne na záujem dieťaťa.
Nasledujúce body predstavujú návrhy na zmenu Zákona o rodine, ktoré by mali prispieť k lepšej ochrane záujmov dieťaťa:
tags: #návrh #na #rozšírenie #striedavá #starostlivosť #vzor