Návrh na zverenie maloletého dieťaťa: Komplexný sprievodca

Rozvod, rozchod rodičov alebo zmena životnej situácie často vedú k potrebe upraviť starostlivosť o maloleté deti. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na návrh na starostlivosť o maloleté deti, vrátane vzorov a dôležitých informácií, ktoré vám pomôžu zorientovať sa v tejto zložitej oblasti.

Dohoda rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností

Zákon o rodine upravuje rodičovskú dohodu v slovenskej legislatíve. Za možnosťou uzatvárania takýchto dohôd stojí presvedčenie zákonodarcu, že dohoda, ktorú si rodičia vytvoria sami a ktorá odráža skutočné záujmy a potreby nielen dieťaťa, ale aj rodičov v konkrétnych podmienkach, funguje lepšie ako autoritatívne rozhodnutie súdu.

Súd pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu môžu medzi sebou uzavrieť rodičia, ktorí spolu nežijú. Dôležité je upozorniť na skutočnosť, že "nežiť spolu“ neznamená automaticky "nebývať spolu“. Pod výrazom "žiť spolu" sa myslí úroveň a kvalita vzájomného vzťahu medzi rodičmi. V praxi rodičia "nebudú spolu žiť" predovšetkým vtedy ak medzi nimi existujú vážne nezhody, nevytvárajú bezpečné prostredie pre seba navzájom a ani pre dieťa, nepodieľajú sa na úhrade spoločných nákladov, neorganizujú spoločne trávený čas, či nezabezpečujú spoločné potreby. Rodičovskú dohodu môžu uzavrieť rodičia maloletého dieťaťa ak:

• spolu nežijú: z toho vyplýva, že nezáleží na tom, či sú rodičia dieťaťa manželmi alebo nie. Dôležité je, že spolu nežijú (buď nikdy ani nezačali žiť spolu alebo prestali spolu žiť). Keďže v takejto situácii dieťa nemôže byť s oboma rodičmi súčasne, je potrebné, aby sa rodičia na starostlivosti o dieťa dohodli.
• rozvádzajú sa alebo
• spolu nežijú a rozvádzajú sa: v prípade, že rodičia sa rozvádzajú, rodičovskú dohodu je možné uzavrieť aj na čas do rozvodu, najmä ak je predpoklad, že rozvodové konanie bude dlho trvať (napr. jeden z manželov bráni rozvodu, alebo sú skutkové okolnosti komplikované). Zároveň táto dočasná dohoda môže byť v znení, ktoré bude platiť aj po rozvode a súd ju schváli priamo v rozsudku o rozvode. Ak sa rodičia na úprave podmienok starostlivosti o dieťa nedohodnú, rozhodne o nich súd v rozvodovom konaní.

Napriek tomu, že zákon nepredpisuje povinnú písomnú formu rodičovskej dohody, v praxi je písomná forma bežná a zväčša žiadúca. Vytvorená a podpísaná dohoda rodičov je platná. Navyše, rodičia si môžu nechať dohodu schváliť súdom. Súd schvaľuje dohodu rozsudkom a následne sa dohoda stáva vykonateľnou, teda vynútiteľnou súdnou cestou (napr. ak povinný rodič nebude hradiť výživné, odovzdávať dieťa na styk alebo inak porušovať podmienky dohody, oprávnený rodič sa môže dožadovať plnenia povinností súdnou cestou).

Prečítajte si tiež: Vzor neodkladného opatrenia

Ak sú rodičia aj manželmi, ktorí sa rozvádzajú, môžu medzi sebou uzavrieť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Vyhnú sa tak rozhodnutiu o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode zo strany súdu. Pri formulovaní obsahu jednotlivých ustanovení dohôd majú rodičia dostatočnú voľnosť na to, aby sa o výkone svojich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o úprave styku či výške a rozsahu vyživovacej povinnosti dohodli podľa ich špecifických podmienok. V prípade, že rodičia plánujú nechať si svoju dohodu schváliť súdom, mali by už pri jej formulácii myslieť aj na to, čo všetko súd posudzuje.

Súd pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Formy starostlivosti o dieťa

Súd môže rozhodnúť o rôznych formách starostlivosti o dieťa, pričom každá z nich má svoje špecifiká:

Výlučná osobná starostlivosť jedného z rodičov

Výlučná osobná starostlivosť jedného z rodičov znamená, že sa rodič o dieťa osobne stará, tomuto rodičovi je dieťa natrvalo zverené a bývajú spolu. Druhý rodič môže dieťa navštevovať, stýkať sa s ním. Ak sa styk rodiča s maloletým dieťaťom neupravuje, znamená to, že prebieha na základe ústnej dohody medzi obami rodičmi alebo nie je vôbec obmedzený. Úprava styku rodiča s dieťaťom, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti je nevyhnutná v prípade, že sa rodičia nevedia dohodnúť na tom, kedy a na ako dlho k styku rodiča s dieťaťom dôjde. Úprava styku by mala pokrývať bežné dni pracovného týždňa, dni počas sviatkov a prázdnin, často sa upravuje aj styk počas dní narodenín dieťaťa, poprípade aj ostatných členov rodiny. V prípade, že rodičia rátajú aj s tým, pobyt dieťaťa bude u rodiča, ktorému nie je zverené do osobne starostlivosti viacdňový, poprípade môžu ísť na spoločné viacdňové výlety, môžu sa dohodnúť, že rodič dieťa riadne zbalí. Napríklad: dieťa bude mať so sebou zbalené adekvátne oblečenie na príslušný počet dní, dieťa si so sebou vezme príslušné vybavenie.

Striedavá osobná starostlivosť rodičov o maloleté dieťa

Striedavá osobná starostlivosť rodičov o maloleté dieťa spočíva v osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa, pri ktorej sa rodičia striedajú vo vopred určených časových intervaloch striedania. Intervaly striedania môžu byť s rovnomerne alebo nerovnomerný rozložením času. Najčastejšie sa používa rovnomerný týždňový interval, príp. dvojtýždňový. Nie je vhodné ak sú intervaly príliš dlhé, pretože dieťa tak stráca kontakt s rodičom, u ktorého nie je. Pri školopovinných deťoch je vhodný spomínaný týždenný/dvojtýždenný cyklus striedania. Pri menších deťoch, ktoré vyžadujú častý kontakt s oboma rodičmi, sa používa model krátky/dlhý týždeň, príp. nerovnomerný rozsah s rôznymi variáciami.

Prečítajte si tiež: Zverenie dieťaťa matke: Sprievodca

Spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov

Spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov je formou starostlivosti o dieťa, kde spôsob rozhodovania rodičov o starostlivosti o dieťa zostáva rovnaký ako v období pred rozvodom manželstva, ide teda o zachovanie takého režimu starostlivosti, ktorí rodičia realizujú už v čase pred rozvodom (rozchodom) alebo počas súdneho konania a majú záujem na pokračovaní takejto starostlivosti. Ukotvenie spoločnej osobnej starostlivosti rodičov o dieťa je prejavom prirodzeného výkonu rodičovských práv oboma rodičmi, t. j. stavu, ako keď rodičia dieťaťa vykonávajú rodičovské práva a povinnosti ako manželia prípadne nezosobášení partneri spoločne s minimálnym zásahom zo strany štátu a je vhodná najmä pre rodičov, ktorí aj po rozvode alebo rozchode ostanú naďalej žiť v jednej domácnosti alebo vzdialenosť ich bydlísk je malá a teda túto formu starostlivosti umožňuje. Nevyhnutnou podmienkou uplatnenia tejto formy spoločnej osobnej starostlivosti je nielen záujem o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa, ale hlavne súhlas obidvoch rodičov so spoločnou osobnou starostlivosťou. Súčasne je vždy kritériom najlepší záujem dieťaťa teda zverením dieťaťa do spoločnej osobnej starostlivosti musí byť naplnená podmienka najlepšieho záujmu dieťaťa a zároveň musia tým byť zaistené jeho potreby.

Náhradná osobná starostlivosť

Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu nezaniká.

Maloleté dieťa možno zveriť:

• do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom.
• do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z manželov so súhlasom druhého manžela.

Náhradná osobná starostlivosť zaniká:

• dosiahnutím plnoletosti dieťaťa,
• smrťou maloletého dieťaťa,
• smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti,
• právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti,
• právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti,
• rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti.

Úprava styku s blízkymi osobami

K úprave styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami dochádza v prípadoch, kedy je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa (maloletý má s blízkou osobou vybudovaný vzťah a jeho prerušenie by malo na maloletého negatívny dopad) a vtedy ak to vyžadujú pomery v rodine. K úprave styku maloletého s blízkymi osobami dochádza na základe návrhu, ktorý na príslušný súd podávajú priamo dotknuté blízke osoby. Blízkou osobou sa rozumie osoba podľa ustanovenia § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, teda „Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.“

Prečítajte si tiež: Postup pri vrátení návrhu na kúpeľnú starostlivosť

Zastupovanie a správa majetku

Prípad, kedy maloleté dieťa zastupuje iba jeden z rodičov nastane, ak bol druhý rodič pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. Ak je jeden z rodičov obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, druhý rodič vykonáva rodičovské práva a povinnosti sám len v takom rozsahu, v akom je spôsobilosť prvého rodiča na právne úkony súdom obmedzená. V praxi v bežných veciach maloletého dieťaťa rozhoduje každý rodič samostatne podľa svojej najlepšej úvahy, sledujúc najlepší záujem maloletého dieťaťa. V podstatných veciach maloletého dieťaťa rozhodujú rodičia vždy spoločne. V prípade ak sa rodičia nedokážu dohodnúť o podstatnej veci dieťaťa, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.

Výživné (Alimenty)

K výživnému môžu rodičia zaujať dva základné postoje, a to:

• dohodnú sa, že výživné sa neurčuje
• dohodnú sa na výške výživného.

Výživné sa neurčuje najčastejšie pri striedavej osobnej a spoločnej osobnej starostlivosti. Pri striedavej starostlivosti rodičia sa v zmysle zásady, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, môžu dohodnúť, že rodič, ktorý má výrazne vyšší príjem ako druhý a dieťa má u tohto rodiča vyšší životný štandard bude výživné predsa len uhrádzať. Takto výživné zabezpečí, že dieťa bude mať u oboch rodičov zabezpečenú rovnakú životnú úroveň. Pri spoločnej osobnej starostlivosti sa výživné neurčí vôbec alebo si výživné určia rodičia vzájomnou dohodou.

Pri financovaní potrieb dieťaťa je veľmi užitočné rozlišovať medzi bežnými a spoločnými výdavkami. Bežné výdavky vznikajú počas starostlivosti jedného z rodičov a tento rodič ich uhrádza podľa vlastnej úvahy a na svoje náklady. Sú to najčastejšie výdavky na stravu, oblečenie, obuv, kozmetiku, hračky, šk. potreby a pod. Spoločné výdavky vznikajú bez ohľadu nato, u ktorého rodiča dieťa je a rodičia by ich mali uhrádzať spoločne, rovným dielom, po predchádzajúcom vyhodnotení dôvodnosti a výšky takéhoto výdavku. Týmito výdavkami sú školské poplatky, stravné v škole, záujmové aktivity, školské výlety, mobil a pod.

Pre určenie výšky výživného rodičov k deťom sú rozhodujúce kritéria dané Zákonom o rodine: odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov, osobná starostlivosť rodiča o dieťa, starostlivosť o domácnosť, ak rodičia dieťaťa spolu žijú, najlepší záujem dieťaťa. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima.

Vzájomná informovanosť a komunikácia

Najmä pri zverení dieťaťa do osobnej alebo striedavej osobnej starostlivosti rodičia nesmú zabúdať na právo na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati toho rodiča, ktorému maloleté dieťa nie je zverené alebo sa u neho nenachádza.

Ako postupovať pri podávaní návrhu na súd

Ak chcete podať návrh na súd na zverenie detí do osobnej starostlivosti a návrh na výživné, môžete postupovať aj sama. Pokiaľ si viete návrh sama napísať a budete vedieť súdu predostrieť Váš návrh, v tom prípade advokáta nepotrebujete. Návrh podávate na súde, v mieste kde sa nachádza trvalý pobyt Vašich detí. Návrh musí obsahovať základné náležitosti, t.j. kto ho podáva, akej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísaný a môže byť aj datovaný. Konanie o úprave práv a povinností k maloletým deťom nie je spoplatnené. Návrh podávate Vy ako matka za účasti Vašich maloletých detí. K návrhu je potrebné priložiť rodné listy detí. V návrhu uvediete komu navrhujete, aby boli deti zverené do starostlivosti, kto ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a kto bude platiť výživné a v akej výške. Náklady na maloleté deti, ako aj Vaše náklady a Vaše príjmy je potrebné zdokladovať a priložiť k návrhu. Súd po podaní návrhu priberie do konania kolízneho opatrovníka, ktorý zistí pomery vo Vašej rodine a tiež sa vyjadrí k Vášmu návrhu, ako aj k výške výživného. Návrh súd zašle aj otcovi maloletých detí na vyjadrenie sa. Až následne súd vytýči pojednávanie. K rozhodnutiu zväčša dochádza už na prvom pojednávaní, pokiaľ sa pojednávania zúčastnia obaja rodičia.

Vzory návrhov

Vzor návrhu na zmenu rozhodnutia o úprave styku s maloletými deťmi

Okresný súd Dunajská Streda## V Dunajskej Strede dňa 25. 11.

Žalobca: Teodora Blatňáková, nar. 18. 08., bytom…

Žalovaný: Dominik Blatňák, nar. 19. 12., bytom…

Vec: Návrh na zmenu rozhodnutia o úprave styku s maloletými deťmi Jankou Blatňákovou, nar. 28. 03. a Jánom Blatňákom, nar. 11. 07.

I.

Manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 1C/18/2010-17 zo dňa 14. 12. Následne bolo na návrh otca zmenené rozhodnutie o úprave styku, a to rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 2P/6/2011-20 zo dňa 03. marca 2011, a to tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v roku v dňoch od štvrtku v čase od 15.00 hod. do nedele do 15.00 hod.

Dôkazy: Spisy OS Dunajská Streda, sp. zn. 1C/18/2010-17 a 2P/6/2011-20

II.

Vzhľadom k tomu, že v súčasnosti som zamestnaná v obchodnej spoločnosti Superobchod, s.r.o. so sídlom Senegalská 4016, Dunajská Streda, kde pracujem vo viaczmennej prevádzke, kde sa musím prispôsobiť potrebám môjho zamestnávateľa, je pre mňa nevyhnutné, aby došlo k zmene rozhodnutia o úprave styku otca s maloletými deťmi a to tak, že otec bude oprávnený sa stýkať s maloletými deťmi každý nepárny týždeň v roku v dňoch od štvrtku v čase od 15.00 hod. do nedele do 15.00 hod. V ostatnom navrhujem ponechať rozsudok o úprave styku č. k. 2P/6/2011-20 zo dňa 3. marca 2011 bez zmeny.

III.

Konanie je vecne oslobodené od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 1 písm.

IV.

Vzhľadom k uvedenému žiadam ctený súd, aby s poukazom na ustanovenie § 163 ods. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 2P/6/2011-20 zo dňa 3. marca 2011 v prvej výrokovej časti, a to tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každý nepárny týždeň v roku v dňoch od štvrtku v čase od 15.00 hod. do nedele do 15.00 hod.

Teodora Blatňáková, v. r.

Vzor návrhu na zverenie maloletého Eugena Molnára do náhradnej osobnej starostlivosti

Okresný súd Lučenec## V Lučenci dňa 7. 10.

Navrhovateľka: Dagmar Kertésová, nar. 19. 12. 1949, bytom Nevädzova 7, Lučenec, št. obč.

Účastníci konania:

Alžbeta Molnárová rod. Kertésová, nar. 17. 09. 1969, trvale bytom Nevädzova 7, Lučenec, št. obč.

Ján Molnár, nar. 15. 06. 1971, bytom Bratislava, Mokrohájska 19, št. obč.

Mal. Eugen Molnár, nar. 12. 06. 1997, bytom u navrhovateľky

Vec: Návrh na zverenie maloletého Eugena Molnára do náhradnej osobnej starostlivosti

I.

Rozsudkom Okresného súdu Lučenec zo dňa 04. 03. 2009 č. k. 19C 120/09-54 bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené, pričom maloletý bol na čas po rozvode zverený do výchovy matky Alžbety Molnárovej rod. Kertésovej.

Dôkaz: Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 19C 120/09-54

II.

Otec Ján Molnár sa o maloletého nezaujímal od roku 2007, kedy opustil spoločnú domácnosť, ktorú viedol s matkou maloletého. Matka maloletej, ktorá žila po rozvode manželstva v spoločnej domácnosti so mnou, odišla v lete r. 2009 za prácou do Českej republiky, pričom maloletého nechala v mojej starostlivosti. Spočiatku sa vracala domov každý druhý týždeň, no od novembra 2009 doma nebola, ozýva sa len nepravidelne telefonicky, od tejto doby mi na maloletého ani ničím neprispieva. Podľa jej vyjadrení pracuje ako čašníčka a jej príjem predstavuje okolo 15 tis. českých korún.

III.

Maloletého Eugena Molnára vychovávam od malička, mám ho veľmi rada a mám záujem starať sa o neho aj v budúcnosti. Netrpím žiadnym závažným onemocnením, ktoré by mi v starostlivosti o maloletého mohlo brániť, som plne spôsobilá na právne úkony.

IV.

Navrhujem, aby Súd mení rozsudok Okresného súdu v Lučenci č. k. 19C 120/09-54 zo dňa 04. 03. 2009 v časti o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu na čas po rozvode tak, že maloletého Eugena Molnára, nar. 12. 06. 1997 zveruje do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky maloletého Dagmar Kertésovej, nar. 19. 12. 1949.

Stará matka je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia.

Otec Ján Molnár je povinný poskytovať maloletému dieťaťu výživné vo výške 50 € mesačne, a to vždy do 20. dňa v mesiaci.

Matka Alžbeta Molnárová je povinná poskytovať maloletému dieťaťu výživné vo výške 70 € mesačne, počnúc dňom 1. 11. 2010, vždy do 20. dňa v mesiaci.

tags: #návrh #na #zverenie #maloletého #dieťaťa #vzor