
Neodkladné opatrenie predstavuje dočasné rozhodnutie súdu, ktoré slúži na rýchlu úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, alebo na rozhodnutie o dôležitej otázke týkajúcej sa výchovy dieťaťa, ak si to vyžaduje bezodkladná situácia. V minulosti bolo toto rozhodnutie známe ako predbežné opatrenie. Tento článok sa zameriava výlučne na neodkladné opatrenia, ktoré súdy najčastejšie vydávajú v konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti.
Neodkladná potreba je najdôležitejšou zákonnou podmienkou pre vydanie akéhokoľvek neodkladného opatrenia, ako vyplýva už zo samotného názvu tohto typu rozhodnutia. Súd môže vydať takéto rozhodnutie len vtedy, ak je potrebné bezodkladne rozhodnúť o niečom zásadnom. Subjektívny pocit rodiča, že potrebuje okamžité riešenie problému svojho dieťaťa, sám osebe nestačí na to, aby súd vydal neodkladné opatrenie. Musí existovať reálna a bezprostredná hrozba pre dieťa, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah.
Účinky neodkladného opatrenia nastávajú spravidla doručením, čo znamená, že rozhodnutie je vykonateľné a záväzné pre účastníkov konania bez ohľadu na to, či sa odvolajú alebo nie. Treba rozlišovať medzi právoplatnosťou rozhodnutia, ktorá môže nastať až po rozhodnutí odvolacieho súdu, a vykonateľnosťou, ktorá v prípade neodkladnej úpravy sa neviaže na právoplatnosť, ako je tomu pri rozsudku, ale nastáva skôr.
Pre účely tohto článku sa zameriame na najčastejšie sa vyskytujúce druhy neodkladných opatrení v praxi:
Zverenie maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti je rozhodnutie s rozsiahlymi dôsledkami pre dieťa. Súd musí preveriť, či sú splnené podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia. V súčasnosti sú súdy opatrnejšie a starostlivo zvažujú vydanie takéhoto rozhodnutia, aby sa predišlo zbytočným zásahom do vývinu dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Postup pri vrátení návrhu na kúpeľnú starostlivosť
Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov neodkladným opatrením sa môže zdať ako dobré riešenie, ale nie vždy je to tak. Striedavá starostlivosť si vyžaduje vyváženú a rovnocennú starostlivosť oboch rodičov, čo nie je vždy realitou.
Výživné určené neodkladným opatrením sa riadi odlišnými pravidlami ako výživné určené rozsudkom, pretože súd nevykonáva rozsiahle dokazovanie. Výška výživného je modifikovaná pravidlom nevyhnutnej miery, čo znamená, že výživné nemusí plne zodpovedať všetkým opodstatneným výdavkom dieťaťa ani životnej úrovni rodičov.
V praxi existujú rôzne prístupy. Niektoré súdy určia rovno minimálne výživné, argumentujúc tým, že tým bude naplnená zákonná potreba nevyhnutnosti.
Styk s dieťaťom súd upravuje neodkladným opatrením, ak sa rodičia nevedia dohodnúť a jeden z rodičov je úplne alebo výrazne obmedzený v kontakte s dieťaťom.
Ak sa rodičia nevedia dohodnúť na podstatnom rozhodnutí týkajúcom sa dieťaťa, napríklad na výbere školy, súd môže nahradiť ich dohodu svojim rozhodnutím. V niektorých prípadoch je potrebné vydať takéto rozhodnutie bezodkladne, s ohľadom na nedostatok času pre riadne rozhodnutie rozsudkom.
Prečítajte si tiež: Návrh zmien dôchodkového veku 1958
Dočasnosť neodkladného opatrenia je spravidla obmedzená na dobu, kým súd nerozhodne rozsudkom vo veci samej. Táto doba môže byť aj niekoľko mesiacov, počas ktorých sa život dieťaťa zmení a prispôsobí sa dočasnej úprave. Zrušenie neodkladného opatrenia je podmienené zmenou v pomeroch na strane dieťaťa alebo rodičov.
Rodičovská dohoda je vždy lepšia ako akékoľvek direktívne rozhodnutie súdu. Vždy sa pokúste ako rodičia dohodnúť, pretože len vy najlepšie poznáte svoje dieťa. Ak máte za sebou „divoký rozchod“, oplatí sa počkať pár dní alebo týždňov, kým sa situácia trochu neupokojí, a potom sa pokúsiť porozprávať s druhým rodičom o dieťati. Netreba však čakať ani príliš dlho, pretože dieťa si rýchlo zvyká na nové prostredie alebo podmienky starostlivosti. Ak nedospejete k dohode, odporúča sa kontaktovať Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), ktorý zastupuje záujmy dieťaťa.
Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je spravidla okresný súd, v obvode ktorého dieťa žije. Návrh by mal obsahovať:
Neodkladné opatrenia sú v súčasnosti často využívaným nástrojom dočasnej úpravy pomerov v sporových a mimosporových veciach. Je však dôležité, aby boli využívané správne a odôvodnene, pretože nesprávne využívanie tohto inštitútu zaťažuje súdy a ovplyvňuje dĺžku konania, ktorá je pri rozhodovaní o maloletých deťoch rozhodujúca.
Účelom využívania neodkladných opatrení je nastoliť náhľad odôvodnenosti ich aplikácie a poukázať na nedostatky pri ich využívaní. Analýza tejto problematiky je dôležitá pre dosiahnutie lepšieho poznania inštitútu neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí s použitím príkladov zo súdnej praxe.
Prečítajte si tiež: Kritériá prijatia do denného stacionára
Špecifickým procesným riešením starostlivosti súdu o maloletých je možnosť nariadiť neodkladné opatrenie v konaniach podľa § 111 CMP a § 135 CMP, prípadne vo vykonávacom konaní v zmysle § 3 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 207/2016 Z. z. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia súd aplikuje všeobecnú úpravu v § 324 a nasl. CSP v spojení so špeciálnou úpravou neodkladných opatrení v § 360 a nasl. CMP, resp. ust. § 3 ods. 3 vyhlášky.
Súdy sa stretávajú s nesprávnou aplikáciou týchto ustanovení, pretože cieľom účastníkov konania je urýchlená dočasná úprava ich právnych pomerov. Často sa snažia dosiahnuť rozhodnutie, ktoré by už v počiatočnej fáze konania alebo pred jeho začatím vyriešilo ich právne vzťahy natrvalo, čím by prejudikovalo rozhodnutie vo veci samej.
Povaha veci (starostlivosť súdu o maloletých) však v zásade nepripúšťa, aby súd aplikoval ust. § 330 ods. 2 CSP v spojení s § 336 ods. 1 CSP, teda aby vydal neodkladné opatrenie bez povinnosti podať návrh vo veci samej. Tiež povaha veci nepripúšťa, aby rozhodol o neodkladnom opatrení totožným výrokom.
V prvom rade tomu bráni osobitná úprava neodkladných opatrení v § 365 a nasl. CMP, resp. § 3 ods. 3 vyhlášky, ale najmä ustanovenie § 120 CMP. Netreba opomenúť aj vyhľadávaciu zásadu upravenú v čl. 6 CMP v spojení s § 35, § 36 CMP, ktorá bráni súdu, aby rozhodol meritórne (napr. neodkladným opatrením) len na základe osvedčenia skutkového stavu.
Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi.
Odlišne však súd musí posudzovať situáciu, ak posudzuje odôvodnenosť už nariadeného neodkladného opatrenia, prípadne nariaďuje neodkladné opatrenie v určitom štádiu dokazovania, z ktorého môže pri nariaďovaní neodkladného opatrenia vychádzať.
Podľa nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 2903/14 zo dňa 12.5.2015 z požiadavky dočasnosti zásahu ďalej vyplýva aj nutnosť priebežného preskúmavania jeho opodstatnenosti a primeranosti - teda toho, či je predbežné opatrenie (na území SR neodkladné opatrenie) všeobecne stále na mieste v tej podobe, v akej bolo skôr nariadené, a to aj v priebehu súdneho konania, ak došlo k zásahu predbežným opatrením.
Inak povedané, aj po odňatí dieťaťa zo starostlivosti rodičov na základe predbežného opatrenia je potrebné stále zvažovať, či nedošlo k zmene okolností a či nie je namieste zrušenie, či aspoň zmena predbežného opatrenia. Išlo by o menej intenzívny zásah do základných práv dotknutých osôb. Pritom aj v priebehu konania je nutné neustále skúmať, či sú dané dôvody k predbežnej úprave pomerov dieťaťa, a to v nezmenenej podobe, pričom toto skúmanie je potrebné náležite reflektovať aj v odôvodnení rozhodnutia o ďalšom trvaní predbežného opatrenia. Opodstatnenosť a primeranosť trvania predbežného opatrenia by všeobecné súdy, rozhodujúce v mimosporovom konaní, mali skúmať prípadne aj bez zodpovedajúcich námietok dotknutých účastníkov s ohľadom na všetky jemu dostupné a známe informácie.
Neodkladné opatrenie vo veciach ochrany maloletého je upravené v § 365 CMP. Tento typ neodkladného opatrenia prichádza do úvahy vtedy, ak sa ocitne maloletý bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie, priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený. Predmetným ustanovením sa má poskytnúť maloletému dieťaťu bezprostredná ochrana v situácii, ktorá je spomenutá vyššie. Rozlišovacím elementom oproti ust. § 367 CMP je existencia nevyhnutnosti okamžitého zákroku.
Súd môže nariadiť neodkladné opatrenia s poukazom na § 360 CMP a § 23 ods. 2 CMP bez návrhu, t. j. na základe podnetu alebo z vlastnej činnosti. Návrh spravidla podáva orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorým je príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. To však nevylučuje, aby tento návrh podala aj iná osoba (napr. príbuzná osoba).
V pôvodnej úprave OSP podľa § 75a súd nariadil predbežné opatrenie len na základe návrhu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo bez návrhu. Na jednej strane to síce nereflektovalo možnosti, aby sa napr. príbuzná osoba priamo domáhala nariadenia neodkladného opatrenia (predbežného opatrenia) bez toho, aby zvolila postup prostredníctvom sociálnoprávnej ochrany detí, na strane druhej však súd ešte pred podaním návrhu vedel, že bude takýto návrh podaný. Na základe toho súd vie urobiť opatrenia, aby sa návrh čo najrýchlejšie dostal pridelenému sudcovi. Spravidla informuje podateľňu, že bude podaný takýto návrh, aby nedošlo k jej nesprávnemu zaradeniu a podateľňa ihneď po spracovaní informuje príslušného sudcu. Súd tiež vie reagovať aj tak, že do úvahy pripadajúci príslušní sudcovia zotrvajú na pracovisku až do konca úradných hodín súdu, v rámci ktorého im môže byť návrh pridelený. Prípadne sa upovedomí sudca, ktorý má nariadenú pohotovosť, že bude zrejme až po pracovnej dobe podaný návrh. Súd sa vie na daný návrh pripraviť tak, aby čo najskôr vyhotovil neodkladné opatrenie.
Inštitút neodkladných a iných opatrení v CSP a CMP nahradil predbežné opatrenia z úpravy podľa OSP. V oblasti rodinného práva má široké praktické uplatnenie.
tags: #návrh #na #neodkladné #opatrenie #zverenie #maloletého