
Slovenský dôchodkový systém stojí pred zásadnými výzvami. Starnutie populácie, nízka pôrodnosť a klesajúci počet pracujúcich vytvárajú tlak na jeho udržateľnosť. Ako sa táto situácia prejavuje v porovnaní s ostatnými krajinami Európy a aké opatrenia môžeme očakávať?
Primárnym problémom slovenského dôchodkového systému je starnutie populácie a nízka pôrodnosť. Minulý rok sa narodilo o 10 tisíc detí menej ako pred štyrmi rokmi. V 70. rokoch sa rodilo okolo 100 tisíc detí ročne, zatiaľ čo v minulom roku to bolo len 46 tisíc, čo je najnižší ročný počet narodených detí v histórii samostatného Slovenska a predstavuje takmer 5% medziročný pokles. V kontexte vysokého deficitu verejných financií a druhej najrýchlejšie starnúcej populácie v EÚ je táto situácia alarmujúca.
Tento nepriaznivý demografický vývoj prinúti politikov prijať nepopulárne opatrenia. Medzi možné riešenia patrí zníženie alebo zrušenie niektorých dôchodkov, zvýšenie sociálnych odvodov, šetrenie v iných oblastiach, prijatie veľkého počtu prisťahovalcov alebo zvýšenie veku odchodu do dôchodku.
Slovensko nie je jedinou krajinou, ktorá čelí problému starnutia populácie. Mnohé európske krajiny už začali implementovať reformy zamerané na zvýšenie veku odchodu do dôchodku. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) predpokladá, že priemerný vek odchodu do dôchodku v EÚ bude v roku 2060 67 rokov, pričom niektoré krajiny budú atakovať hranicu 70 rokov a viac.
Dánsko už rozhodlo o zvýšení veku odchodu do dôchodku na 70 rokov do roku 2040. Dánsky model je založený na postupnom a predvídateľnom zvyšovaní veku v súlade s rastúcou dĺžkou života. Od roku 2006 sa dôchodkový vek v krajine zvyšuje každých 5 rokov o 1 rok.
Prečítajte si tiež: Slovenský dôchodkový systém
Zástancovia dánskeho prístupu argumentujú, že zvýšenie dôchodkového veku by znížilo celkovú sumu vyplácaných dôchodkov, zvýšilo by podiel ekonomicky aktívnych ľudí vo vyššom veku a poskytlo by ľuďom viac času na tvorbu vlastného dôchodkového zabezpečenia.
V súčasnosti je priemerný vek odchodu do dôchodku na Slovensku pre ľudí narodených po roku 1967 64 rokov. Česko plánuje postupne zvyšovať dôchodkový vek do roku 2050 na 67 rokov. Vo väčšine krajín existujú rozdiely medzi pohlaviami. V 23 krajinách muži a ženy odchádzajú do dôchodku v rovnakom veku, zatiaľ čo v 9 krajinách majú muži vyšší vek odchodu do dôchodku. Najväčšie rozdiely sú v Rakúsku a Poľsku, kde muži odchádzajú do dôchodku o 5 rokov neskôr ako ženy.
Podľa OECD sa do roku 2060 rozdiel v dôchodkovom veku medzi pohlaviami v Európe takmer vytratí, pričom zostane iba v Poľsku, Maďarsku, Rumunsku a Turecku.
Slovensko čelí výzvam v podobe klesajúcej pôrodnosti a prírodzeného úbytku obyvateľstva. Na rozdiel od väčšiny členských štátov EÚ, kde rast populácie kompenzuje prílev cudzincov, je Slovensko jednou z krajín, kde bol minuloročný pokles obyvateľov väčší ako prílev cudzincov.
Súčasný dôchodkový systém na Slovensku funguje na princípe priebežného financovania, kde pracujúci odozdávajú odvody do prvého piliera, z ktorého sa vyplácajú dôchodky súčasným seniorom. Tento systém bol udržateľný, keď na jedného dôchodcu pripadalo 5 pracujúcich (ešte v roku 2005). Dnes sú to iba dvaja.
Prečítajte si tiež: Mýty o sociálnych dávkach pre Rómov
Priemerný dôchodok na Slovensku sa od roku 2019 zvýšil o takmer polovicu na 701 eur. Napriek tomuto rastu patrí medzi tie nižšie v Európe. Dôležitým ukazovateľom je miera náhrady mzdy po odchode do dôchodku, ktorá na Slovensku predstavuje 77%. To znamená, že Slováci majú menšie dôchodky v absolútnych číslach, ale penzia im pokryje väčšiu časť toho, čo zarábali pred odchodom do dôchodku, v porovnaní s inými krajinami.
Problémom je, či si Slovensko môže dovoliť takéto štedré dôchodky vzhľadom na nepriaznivý demografický vývoj a problémy v ekonomike. Podľa analytikov sa pracovná sila do roku 2035 zmenší o 7%, čo znamená, že práceschopných ľudí vo veku 18 až 64 rokov bude približne o 200 tisíc menej ako v súčasnosti. Zároveň sa očakáva, že počet obyvateľov starších ako 64 rokov vzrastie do roku 2035 až o 20%. To znamená, že sociálna poisťovňa príde o časť ľudí, ktorí do systému prispievajú, a zároveň sa zvýši počet ľudí, ktorí budú zo systému čerpať.
Už dnes je deficit sociálnej poisťovne 3 miliardy eur. Vyšší hospodársky rast by mohol pomôcť, ale ten sa spomalil aj v dôsledku zvýšených odvodov do sociálnej poistovne a iných opatrení. OECD nedávno výrazne zhoršila prognózu tohto ročného rastu slovenskej ekonomiky.
Slovenskí penzisti sa dočkali zmien, ktoré priniesla novela zákona o sociálnom poistení. Medzi hlavné zmeny patrí rodičovský dôchodok, možnosť odísť do predčasného dôchodku po odpracovaní 40 rokov a dôchodkový automat, ktorý bude upravovať vek odchodu do dôchodku v závislosti od priemernej dĺžky života.
Podmienky odchodu do predčasného dôchodku po 40 odpracovaných rokoch sú sčasti prísnejšie a sčasti voľnejšie ako súčasná úprava. Nové pravidlá umožnia odchod do dôchodku v skoršom veku, ale len za predpokladu vyššieho príjmu počas penzie.
Prečítajte si tiež: Fakty a mýty o dôchodkoch Rómov
Slovensko je prvou krajinou EÚ, ktorej občania majú možnosť získať celoeurópsky dôchodkový produkt s nízkymi poplatkami a prenositeľnosťou.
Vzhľadom na výzvy, ktorým čelí slovenský dôchodkový systém, je dôležité zabezpečiť si aj vlastné dôchodkové zabezpečenie. Ak ešte nemáte druhý pilier, založte si ho. Ak ste mladí, zvážte indexové alebo akciové fondy. Investujte aj sami, aby ste nemuseli pracovať do vysokého veku.