Nebyť sám: Rodina ako nenahraditeľný pilier náhradnej starostlivosti a spoločnosti

Abstrakt: Štruktúra rodiny sa realizuje na úrovni vzťahu rodiny k spoločnosti a k jednotlivým sociálnym skupinám. Rodina ako súčasť spoločnosti reaguje na spoločenské premeny a vyvíja sa spolu s ňou. Je to prirodzené prostredie, ktoré nikdy nie je izolované. V spoločnosti sa človek rodí, rastie a rozvíja. Príspevok sa venuje rodine a jej vplyvu na výchovu dieťaťa, pričom zdôrazňuje jej primárnu rolu v spoločnosti.

Kľúčové slová: Dieťa, humánnosť, prostredie, rodina, spoločnosť, náhradná starostlivosť.

Úvod

Rodina predstavuje základnú stavebnú jednotku spoločnosti a zohráva kľúčovú úlohu vo vývoji a živote každého jednotlivca. Od prvých chvíľ života až po starobu je rodina zdrojom podpory, lásky a istoty. V kontexte náhradnej starostlivosti nadobúda jej význam ešte väčší rozmer, keďže nahrádza prirodzené rodinné prostredie pre deti, ktoré ho nemôžu zažívať. Tento článok sa zameriava na význam rodiny ako takej, jej funkcie a osobitosti v kontexte náhradnej starostlivosti.

Rodina ako primárna inštitúcia spoločnosti

Rodina je primárnym kontextom ľudskej skúsenosti od kolísky až po hrob. Je to istý druh inštitúcie, ktorá má pre vývoj a život človeka nenahraditeľný význam. Okrem uspokojovania fyzických, psychickým a sociálnych potrieb poskytuje zázemie, potrebné ku spoločenskej sebarealizácii, je zdrojom skúseností a vzorov správania do ďalšieho života človeka. (Fischer, Škoda, 2009).

Rodina je zložitý proces, dielo tvorené ľudskými osobnosťami, ktoré sa v priebehu trvania neustále vyvíja a premieňa. Zoskupenie ľudí s rozličnými ľudskými potrebami, ktorých snahou je vytvoriť súlad, či jednotu založenú na verbálnej aj neverbálnej komunikácii. Existuje v čase a priestore, jej korene sú v minulosti a jej smerovanie do budúcnosti. Je to azda niečo, čo by malo byť rozbité, zredukované, odkopnuté znevážené, čo je pre dnešnú spoločnosť stratené a nasledujúcu generáciu neznáme? Rodina je predsa miesto, kde sa rodia a utvárajú prvé medziľudské vzťahy, každý má v nej svoje miesto a úlohu.

Prečítajte si tiež: Byť vegetariánom: Áno alebo nie?

Dynamika rodinného života

Schaefferová (1995) prirovnáva rodinu k umeleckému dielu, na ktorom sa neustále pracuje. Fantázia, tvorivosť, originalita, talent, záujem, láska, súcit, vzrušenie, odhodlanie a čas vytvárajú rozmanitosť rodiny, ktorá je výzvou pre každú inteligentnú ľudskú bytosť, aby sa dala do práce v ateliéri samotného života. Rodina - to je patriť k sebe navzájom, navzájom sa ovplyvňovať, súcítiť spolu, strachovať sa jeden o druhého, vzájommne sa o seba zaujímať. Takto by mala vyzerať zdravá, funkčná rodina. Aj tá je však neustále v pohybe. Žiadne dva roky v nej nie sú rovnaké, a rodina má pred sebou mnoho podôb a kombinácií. Tak ako sa premieňajú jednotlivci, ich osobnosť dospieva a zreje, tak sa mení aj obraz rodiny. Zoskupenie jedincov, ktorí môžu spoločne zdieľať prácu aj zábavu a v ich komunikácii môže stále dochádzať k neustále rastúcej výmene myšlienok. Je to zápas o kontinuitu, ktorý sa nedá dosiahnuť nikde inde, ako v rodine.

André Maurois zdôrazňuje, že rodina nás miluje bez dôvodu, čo je neoceniteľné. Vedomie, že existujú nám blízki ľudia, ktorí sa s vami chcú podeliť o príjemné, či nepríjemné záležitosti, je dvojitým požehnaním nielen pre dieťa, ale pre ľudí každého veku. Je to ochrana pred tým, že neurobíme to najhoršie čo nás v zlosti, či sebaľútosti napadne, je to ochrana pred nebezpečenstvom. Po druhé je to inšpirácia pre to, ako pokračovať v živote ďalej. Pomáha to dieťaťu poznať, že niekomu inému skutočne záleží na tom, či sa nám darí, alebo nedarí. Je dobré, keď jedinec vie, že môže prežiť ťažké chvíle a prekonať úskalia, rovnako ako môže spoznať, že na vzťahu treba pracovať s istou dávkou nesebeckosti a porozumenia. (Shaefferová,1995).

Ak v takýchto vzájomných vzťahoch dieťa vyrastá, vekom prenáša skúsenosti z generácie na generáciu. V histórii prešla rodina rôznymi stupňami vývoja a menili sa funkcie, ktoré plnila. Prichádzalo to najmä so zmenami spoločenských podmienok. Rodina predstavuje určitý systém, ktorý neustále hľadá a nachádza svoje miesto v spoločnosti. Funguje v plnom rozsahu a má svoje opodstatnenie len vtedy, keď uspokojuje potreby a požiadavky každého svojho člena, ktoré sú na ňu a zároveň spoločnosťou kladené. Už od narodenia potrebuje každá ľudská bytosť pevné puto so svojimi rodičmi, aby bol jej telesný a duševný vývoj normálny a úplný. Jeho súčasťou je aj priamy a pravidelný fyzický kontakt ako prameň citových prejavov vo forme pohladení či bozkov. (Peltová, 1995). To je prirodzená súčasť života normálnej rodiny.

Formovanie osobnosti v rodinnom prostredí

Rodina je miestom, kde sa rodia a utvárajú medziľudské vzťahy a formuje alebo deformuje sa v nej osobnosť a správanie človeka. Miesto, kde sa jedinci neustále premieňajú, navzájom ovplyvňujú, inšpirujú, a pomáhajú si. Každý jedinec rastie, intelektuálne, citovo, duchovne, fyzicky, duševne sa vyvíja, alebo chradne. Tým ovplyvňuje, alebo inšpiruje ostatných jedincov. Ak sa ľudia v tvorivých oblastiach rozvíjajú, ak dospievajú k hlbšiemu duchovnému poznaniu, ak sa obohacujú znalosťami, prežívajú podnetné objavy myšlienok, potom sa ovplyvňujú pozitívne. Ak dieťa vyrastá v tvorivom prostredí, získava zaujímavé podnety, ktoré ho v živote budú ovplyvňovať.

Ako najstaršia základná spoločenská skupina je najtesnejšie spojená najrôznejšími vzťahmi a to navonok aj vo vnútri - funkciami a činnosťami zabezpečujúcimi potreby svojich členov a spoločnosti ako celku. Celou svojou históriou prechádza neustálymi zmenami, čo do veľkosti, významu i začlenenia do spoločnosti. Základ rodiny tvoria manželia spolu s deťmi, teda nukleárna rodina. Za rodinu je považovaný i mononukleárny typ rodiny, prípadne rozvedeného partnera s dieťaťom, či deťmi, taktiež manželov alebo osoby, ktoré majú dieťa v náhradnej starostlivosti.

Prečítajte si tiež: Socializácia Detí z Detských Domovov

K najdôležitejším znakom funkčného rodinného systému patrí plnenie funkcií voči svojim členom, ale aj štátu, uspokojovanie potrieb všetkých svojich členov, k čomu prispieva efektívna komunikácia a spätná väzba. Adekvátna adaptácia na meniace sa podmienky vo vnútri systému, ale aj vo vonkajšom prostredí, čo pomáha pri prekonávaní kríz.

Funkcie rodiny

Rodina plní množstvo dôležitých funkcií, ktoré sa v historickom kontexte menia. Medzi najvýznamnejšie patria:

1. Biologicko-reprodukčná funkcia: Má zabezpečovať udržanie života už počatím a porodením nového človeka. Niekedy sa označuje ako sexuálna funkcia, naznačujúc súčasne oddelenie sexuálnych aktivít „pre radosť” od sexuálnych aktivít „pre reprodukciu”. V podstate tu vzťah muža a ženy nachádza svoj vlastný zmysel. Táto funkcia sa môže uplatniť mimo rodinu, v rodine však naberá svoj plný význam: nejde len o to priviesť na svet dieťa, ale tiež mu hlavne zabezpečiť potrebné podmienky života a ďalší normálny vývoj. (Dúnovský, 1999). Súčasťou biologicko-reprodukčnej funkcie rodiny je aj celková starostlivosť o členov rodiny - to je zabezpečenie potravy, starostlivosť o zdravie členov rodiny. (Levická, 2004).

2. Ekonomicko-zabezpečovacia funkcia: To sa však nevzťahuje len na dieťa v rodine, vzťahuje sa celkovo na všetkých jej členov. V minulosti bola zvlášť dôležitá jej výrobná zložka, v súčasnej dobe sa stala rodina spotrebnou jednotkou, celkom závislou od výrobnej činnosti spoločnosti. Avšak aj dnešná rodina si udržuje určité prvky výroby, za ktorú môžeme pokladať vnútornú činnosť rodiny, vytvárajúcu jej hmotné zabezpečenie. Zabezpečovacia funkcia sa netýka len oblasti materiálnej, ale postupne prechádza do oblasti sociálnej, duševnej až duchovnej. Má tiež v najširšom poňatí poskytovať svojim členom životné istoty.

3. Emocionálna funkcia: Emocionálna funkcia v rodine je viazaná na plne rozvinutého človeka, zodpovedného, pre ktorého citový vzťah nie je ničím chvíľkovým, ale trvalou bázou istoty a citovým zázemím pre všetkých jej členov. Emocionalita sa tak stáva najdôležitejším faktorom rodiny. I keď v poslednom období, aspoň v niektorých kruhoch, vystupujú v tomto smere opäť faktory hmotnej povahy. (Dúnovský, 1999). V rodine, ktorej členovia k sebe prechovávajú silné emočné väzby, je dostatok pokoja a istoty pre všetkých jej členov. Milujúci rodičia aj súrodenci si poskytujú navzájom lásku aj potrebnú starostlivosť, čo ovplyvňuje ich psychické i fyzické zdravie.

   Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

4. Socializačno-výchovná funkcia: Výchovná funkcia rodiny je zámerné pôsobenie na mladého človeka v zmysle plnenia najvšeobecnejšieho cieľa výchovy - formovania všestranne rozvinutej osobnosti. V širšom chápaní ide o pôsobenie starších rodinných príslušníkov na mladších bez toho, aby si to uvedomovali. Ako hovorí Thurzová (2006) rodinné právo upravuje vzťahy vznikajúce v rodine, založené manželstvom alebo na základe príbuzenstva. Sú to vzťahy medzi manželmi, rodičmi a deťmi a ich prostredníctvom aj medzi ostatnými príbuznými, najmä medzi starými rodičmi a deťmi, ale aj medzi súrodencami. Okrem toho reguluje aj vzťahy náhradnej rodinnej výchovy individuálnej, ako je osvojenie, pestúnska starostlivosť a zverenie dieťaťa do výchovy iného občana alebo rodiča.

Rodina ako prostriedok kontinuity

Rodina je prostriedkom kontinuity od minulosti cez súčasnosť do budúcnosti, zabezpečuje medzigeneračné prepojenie a ak optimálne funguje, vytvára nenahraditeľné prostredie pre všetkých členov, najmä však pre deti. Dieťa sa rodí bezbranné, neschopné samo prežiť, preto potrebuje dobre fungujúcu rodinu ako ideálnu skupinu zabezpečujúcu jeho prežitie. Rodina je vo väčšine prípadov prvým modelom ľudského spolužitia, v ktorých sa dieťa stretáva, formuje jeho vývoj, ovplyvňuje jeho životnú cestu, dieťa v nej nachádza oporu ale zároveň sa učí v rodine budovať si svoju individuálnu odlišnosť. Dieťa je darom predovšetkým pre rodinu, osobitne pre matku, ktorá je prvou vychovávateľkou. Základy dôležitých oblastí, ktorými sú citová stabilita, charakter, osobnostné črty a mnohé ďalšie, sa kladú a budujú v prvých rokoch života. Mnohé návyky, ktoré pretrvávajú po celý život, sa začínajú utvárať v ranom a predškolskom veku. Teda pri utváraní osobnosti sa za rozhodujúce pokladá jednoznačne rané a predškolské obdobie ako najvýznamnejšia etapa v živote každého človeka, ktorá je východiskom pre vývin a rozvoj osobnosti každého jedinca. V tomto veku sa formujú elementárne základy ľudských hodnôt, citu, lásky, umu, vzťahov a zrelosti budúceho dospelého človeka.

Sociálna sieť rodiny

Pod vplyvom ekonomických, kultúrnych, sociálnych a politických podmienok sa organizácia a štruktúra rodiny postupne mení. Na základe potrieb jednotlivcov i spoločnosti sa menili a vytvárali funkcie. Ak hovoríme o rodine, máme sklon predstavovať si ju ako takzvanú úplnú nukleárnu rodinu - totiž otca, matku a ich deti. Veľa ľudí si však myslí, že takto vyzerá väčšina rodín. Opak je pravdou. Schopnosť rodiny vychovávať deti a vyrovnávať sa s ťažkosťami je závislá od toho, ako je rodina napojená na svoje sociálne okolie. Toto spojenie sa nazýva sociálna sieť rodiny. Sociálna sieť rodiny je koalícia rodín, ktoré sú od seba závislé, do nich sa niekedy počítajú ešte iní nepríbuzní ľudia (priatelia, známi, prípadne i profesionáli pracujúci v inštitúciách, ktoré s rodinou prichádzajú do styku.)

Rodina je inštitúcia, ktorá vzniká spolužitím ľudí spravidla rozdielneho pohlavia, ktorí vychovávajú potomstvo. Vzťahy medzi rodičmi sa prenášajú, resp. môžu preniesť do vzťahu detí: vzťahy medzi matkou a deťmi, súrodencami, starých rodičov k vnukom alebo neveste, zaťovi. Rodina je pre spoločnosť veľmi dôležitá inštitúcia, ktorá plní množstvo dôležitých funkcií. Tieto funkcie sa v historickom kontexte menia. Rodina by mala byť v dnešnom svete oázou pokoja a šťastia. Pravdaže rodina, ktorá plní všetky svoje funkcie. Keď nás sklame a opustí celý svet, rodina by mala byť tým miestom, kde si v bezpečí môžeme „lízať rany“ a hľadať silu ako ďalej. Ako najstaršia ľudská inštitúcia nie je imúnna voči vplyvom obmedzení a chýb každého z jej členov. Aby sa nám podarilo prekonať ich následky, treba udržovať komunikáciu medzi jednotlivými členmi rodiny. (Peltová, 1995).

Vzťahy v rodine a ich význam

Vzťahy v rodine tvoria základ pre vývin každého človeka. Jeho prežitie a sociálny vývin závisí od vzťahu, puta, ktoré sa začína budovať najprv predovšetkým k rodičom. Je to potreba životnej istoty, potreba blízkej osoby, potreba niekam patriť. Žiť v blízkosti tej osoby u ktorej si dieťa vytvára puto. Materinské puto sa vytvára už počas prenatálneho vývinu. Dieťa vníma jej hlas, pocity, prežívanie a reaguje na ne. Tento nenapodobiteľný vzťah je láskyplné puto medzi dvoma indivíduami, ktoré pretrváva v priestore i čase a slúži im na emocionálne spojenie.

Výskumy ukázali, že deti ochoreli, dokonca aj umreli, ak im chýbal významný kontakt s inou ľudskou bytosťou, hoci ich fyzické potreby boli naplnené. Takto to dopadlo v prípade experimentu cisára Frederika II., ktorý mal objasniť, aký je pôvodný jazyk človeka. Zhromaždil niekoľko detí a zamestnal dojky, aby sa o ne starali za špecifických podmienok. Nesmeli sa deťom prihovárať, ani im spievať a nosiť ich na rukách. Predpokladal, že bez ľudského kontaktu by sa tieto deti mali vyvíjať maximálne prirodzeným spôsobom. Nikdy to však nezistil, pretože deti postupne zomreli bez viditeľných príčin a napriek starostlivosti. Deti, ktorým sa nedostáva dostatočnej pozornosti, sú vystavené vážnemu riziku mentálnej, sociálnej, emocionálnej a fyzickej retardácie. Ak nie sú napĺňané ich psychické potreby, môže u dieťaťa vzniknúť citová deprivácia.

Prostredie ako činiteľ utvárania osobnosti

Pokiaľ ide o primárne prostredie dieťaťa, ktorým je minimálne počas gravidity a krátko po nej, zahŕňa v sebe dve roviny a to prostredie ako činiteľ utvárania osobnosti dieťaťa a prostredie ako miesto realizovania výchovného procesu. (Škoviera, 2007). Psychológovia hovoria o blízkej osobe, ktorá sa o dieťa stará, uspokojuje jeho potreby a ku ktorej si dieťa následne buduje väzby, dôveru a oddanosť. Bez pút nemožno žiť. Naše vzťahy, väzby, pripútanie, oddanosť podmieňujú náš ľudský vývin. Umožňuje nám to pocit vzájomnej dôležitosti. Potrebu mať svoje zázemie, svoj ostrovček istoty človek us…

Náhradná starostlivosť: Keď rodina chýba

Žiaľ, nie všetky deti majú možnosť vyrastať v úplnej a funkčnej rodine. V takýchto prípadoch vstupuje do hry náhradná starostlivosť, ktorá sa snaží zabezpečiť dieťaťu čo najstabilnejšie a najpriaznivejšie prostredie pre jeho vývoj. Náhradná starostlivosť môže mať rôzne formy, ako napríklad:

• Osvojenie: Trvalé prijatie dieťaťa do rodiny, s rovnakými právami a povinnosťami ako biologické dieťa.
• Pestúnska starostlivosť: Dočasná starostlivosť o dieťa v pestúnskej rodine, ktorá mu poskytuje lásku, starostlivosť a podporu.
• Ústavná starostlivosť: Zabezpečenie starostlivosti o dieťa v detskom domove alebo inom zariadení.

Význam rodinného prostredia v náhradnej starostlivosti

Hoci ústavná starostlivosť môže zabezpečiť dieťaťu základné potreby, rodinné prostredie v pestúnskej starostlivosti alebo osvojení je pre jeho emocionálny a sociálny vývoj nenahraditeľné. Dieťa v rodine zažíva pocit prijatia, bezpečia a spolupatričnosti, čo mu umožňuje budovať zdravé vzťahy a rozvíjať svoju osobnosť.

Výzvy a podpora v náhradnej starostlivosti

Náhradná starostlivosť však prináša aj výzvy, ako napríklad adaptácia dieťaťa na nové prostredie, zvládanie traumy z minulosti a budovanie vzťahov s novými členmi rodiny. Preto je dôležité, aby pestúnske a adoptívne rodiny mali prístup k odbornej podpore a poradenstvu, ktoré im pomôže tieto výzvy prekonať.

Dôsledky nefunkčnej rodiny

Detský plač sprevádza dieťa už od prvých chvíľ, keď príde na svet. Najprv ním vyjadruje hlad, smäd, nepohodlie a všetky nepríjemné pocity. Neskôr sa dieťa naučí rozprávať a skôr, než by začalo plakať, povie svoje potreby. Najzraniteľnejšou ľudskou bytosťou je bezpochyby dieťa. Primárnym subjektom jeho osobnostného rozvoja je rodina, ktorá je miestom vzniku, formovania jeho charakteru i osvojenia hodnôt ako najcennejšieho potenciálu. Nie vždy je rodina schopná plniť svoje funkcie, nakoľko je v dnešnej dobe čoraz viac vystavovaná vplyvu ekonomickej a spoločenskej disharmónie. Je rodiskom narušených disfunkčných rodín, v ktorých sú deti zanedbávané, týrané, alebo sa o nich rodičia riadne nestarajú. V takejto situácii si dieťa samo poradiť nevie a ani nemôže. Vtedy prichádza na pomoc širšia podporná sieť subjektov ako sú orgány štátnej správy, samospráva, neštátne subjekty, cirkev či odborníci v sociálnej oblasti.

tags: #nebyt #sam #sbornik #nahradna #starostlivost #obsah