Byť či nebyť vegetariánom? Výhody a nevýhody

V dnešnej dobe sa čoraz častejšie vynára otázka vegetariánstva. Niekedy sa to až tak neriešilo, no v dávnej minulosti sa tvrdilo, že mäso sa jedlo len príležitostne. Z rozprávania našich rodičov si pamätáme, že základom každého jedla bolo mäso. Ľudia si to mohli dovoliť, vzhľadom na to, že na dedinách sa chovali zvieratá na to určené. Vtedy by bolo ťažké byť vegetariánom. Ako sa k nám vegetariánstvo dostalo? Aká je jeho história? Aké sú jeho výhody a nevýhody?

História vegetariánstva

Prvé zmienky o vegetariánstve siahajú do starovekej Indie a Grécka. Vegetariánstvo sa označuje ako istý spôsob života, ktorý sa do popredia dostal až v 19. a 20. storočí. 3. októbra 1978 bol vyhlásený prvý Deň bez mäsa. Na Slovensku ho oslavujeme od roku 1992, a to 1. marca.

Dôvody pre zmenu

Väčšina z nás je naučená byť mäsožravcami už od malička. V živote človeka sa musí stať niečo dôležité, aby si povedal DOSŤ a prestal žiť ako predtým. Za zmenou môže byť viacero dôvodov: ekonomické, ekologické, etické či filozofické. Rozhodujúcim dôvodom často býva zdravie.

Výhody vegetariánstva

Byť vegetariánom prináša veľa benefitov. Slúži ako prevencia pred obezitou a vysokým tlakom. Znižuje riziko rakoviny prostaty či hrubého čreva. Dobre zostavená vegetariánska strava dokáže pokryť všetky výživové potreby organizmu a má mnoho zdravotných benefitov, čo podporuje aj WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) alebo americká Academy of Nutrition and Dietetics. Zdravotné benefity, ako napríklad znížené riziko vysokého tlaku či cholesterolu, má vegetariánska strava s dostatočným obsahom zeleniny a ovocia, celozrnných výrobkov, strukovín, orechov a semien a ďalších čo najmenej priemyselne spracovaných potravín.

Kardiovaskulárne zdravie

Vegetariánska strava pozitívne ovplyvňuje kardiovaskulárne zdravie a súvisí s nižším výskytom ochorení srdca a ciev. Po 18 rokoch pozorovania mali vegetariáni o 23 % nižšie riziko vzniku ischemickej srdcovej choroby (nedokrvenosť srdcového svalu) v porovnaní s tými, ktorí jedli mäso. Vegetariánska strava sa podieľa na kontrole viacerých základných ukazovateľov nášho srdcového zdravia a pomáha udržiavať optimálnu hladinu cholesterolu, krvného tlaku či telesnej hmotnosti. Dobre zložená vegetariánska strava obsahuje dostatok vlákniny, ktorá pomáha kvalitne zasýtiť a tak ovplyvňovať množstvo prijatej potravy. Vegetariáni majú zároveň lepšiu kontrolu nad hladinou krvného cukru (glykémie).

Prečítajte si tiež: Pohľad na súčasnú generáciu a jej správanie

Zníženie rizika cukrovky 2. typu

Vegetariánska strava môže znížiť riziko vzniku cukrovky 2. typu. Metabolický syndróm sa častokrát vyskytuje spoločne so zvýšeným krvným tlakom, obezitou či nezdravými hladinami lipidov v krvi. Vegetariánska strava môže pomôcť znížiť riziko vysokého tlaku či upraviť hladinu cholesterolu, a tak pravdepodobne znížiť riziko vzniku cukrovky 2. typu, prípadne pomôcť udržať na uzde už rozvinuté ochorenie. Riziko cukrovky 2. typu bolo u vegetariánov o 35 % nižšie ako u ľudí konzumujúcich bežnú stravu. Vegetariáni majú typicky zdravú telesnú hmotnosť, ktorá je zároveň spojená s nižším rizikom cukrovky 2. typu. Prispieva k lepšej citlivosti na inzulín, ktorý tak môže kvalitne plniť svoju úlohu a udržiavať zdravú hladinu cukru v krvi (glykémiu). Stabilnejšie hladiny glykémie majú vegetariáni aj vďaka vláknine, ktorá spomaľuje vstrebávanie cukru do krvi a udržuje nižšiu hladinu cukru v krvi po jedle.

Zníženie rizika vzniku nádorových ochorení

Vegetariánske stravovanie má vplyv na zníženie rizika vzniku nádorových ochorení. Vegetariáni mali o 10 % nižšie riziko akékoľvek nádorového ochorenia v porovnaní s ľuďmi, ktorí pravidelne konzumovali mäso, najmä nádorov tráviaceho traktu. U rakoviny žalúdka sa ukázalo dokonca o 62 % menšie riziko u vegetariánov a u nádoru hrubého čreva to bolo o 25 % nižšie v porovnaní s ľuďmi konzumujúcimi mäso. Strava bohatá na vlákninu pravdepodobne chráni pred vznikom nádoru hrubého čreva. Vláknina na seba dokáže naviazať škodlivé a karcinogénne látky prijaté potravou či vytvorené v rámci metabolizmu a zabrániť ich vstrebávaniu a pôsobeniu na stenu tráviaceho traktu. Vegetariánska strava môže mať ochranný účinok na črevnú stenu, a to vďaka obsahu rozpustnej vlákniny zastúpenej najmä v ovocí a zelenine. Tá slúži ako prebiotikum a je tak potravou pre prospešné baktérie v hrubom čreve. Samotné vylúčenie mäsa a mäsových výrobkov z jedálnička je tiež pravdepodobne ochranou pred nádorovými ochoreniami. Konzumácia červeného mäsa a najmä spracovaného mäsa je totiž považovaná za rizikový faktor vzniku niektorých nádorov.

Nižšia telesná hmotnosť a BMI

Vegetariánska strava súvisí aj s nižšou telesnou hmotnosťou a nižšou hodnotou BMI (Body Mass Index). Výskyt nadváhy a obezity bol na úrovni 40 % u tých žien, ktoré konzumovali zmiešanú stravu a 25 % u žien na vegetariánskej strave (konkrétne lakto-ovo vegetariánstvo). Vláknina tiež pomáha znižovať absorpciu cukru a tuku z tráviaceho traktu do krvi. Vegetariánska strava obsahuje obmedzené množstvo živočíšneho tuku. Správne zostavený jedálniček vegetariána obsahuje veľké množstvo potravín, ktoré majú pomerne nízku energetickú hodnotu, ale zároveň môžu pomôcť kvalitne zasýtiť a predchádzať hladu. Stále však platí, že chudnutie je úspešné jedine vtedy, keď je telo v kalorickom deficite.

Vplyv na životné prostredie

Motiváciou k prechodu na vegetariánsku stravu nie sú vždy jej zdravotné benefity, ale práve jej výhody, ktoré súvisia s vplyvom na životné prostredie. Emisie skleníkových plynov, ktoré vznikajú zo živočíšnej produkcie, sú jej najčastejšie spomínaným negatívom. V Európskej únii pochádza až 17 % celkových emisií zo živočíšnej produkcie. Pre porovnanie, ročne to predstavuje väčšie množstvo emisií, ako vyprodukujú všetky autá a dodávky v EÚ. Globálne tvorí živočíšna produkcia až 72 - 78 % všetkých emisií, ktoré pochádzajú z poľnohospodárstva. Živočíšna výroba zároveň využíva obrovské množstvo svetovej pôdy a zaberá až 71 % celkovej poľnohospodárskej plochy. Taká veľká spotreba ide ruku v ruke s odlesňovaním. Lesy tak nahrádzajú polia s pestovanými plodinami, ktoré slúžia ako krmivo pre poľnohospodárske zvieratá. Na rozdiel od živočíšnej produkcie je tá rastlinná šetrnejšia k životnému prostrediu. Produkcia rastlinných potravín určených pre ľudskú spotrebu tvorí iba zhruba tretinu emisií v porovnaní so živočíšnou výrobou. Posun k stravovaniu s vyšším obsahom rastlinných potravín tak môže mať pozitívne environmentálne dopady. Ak by sa výživa svetovej populácie zmenila a bola založená najmä na rastlinných potravinách, produkcia emisií skleníkových plynov z poľnohospodárstva by sa mohla znížiť až o cca 56 %.

Etické a morálne dôvody

Rovnako ako spomínaný vplyv na životné prostredie, aj tá etická a morálna stránka vegetariánstva môže byť pre mnohých silným argumentom, prečo prejsť na rastlinnú stravu. Mnohí vegetariáni odmietajú spôsob súčasného chovu zvierat a praktiky, ktoré stoja za produkciou živočíšnych potravín. Morálne a environmentálne argumenty sa častokrát objavujú spoločne a zdá sa, že práve oni sú tou najsilnejšou motiváciou k prechodu na vegetariánstvo.

Prečítajte si tiež: Tipy na úspešné zdieľanie príspevkov na sociálnych sieťach

Nevýhody vegetariánstva

Hoci má vegetariánstvo mnoho benefitov, aj uňho môžu hroziť riziká. Ide hlavne o tie zdravotné, pretože ako následok vyraďovania celých skupín potravín z jedálničku môžu telu chýbať niektoré dôležité látky. Čím je vegetariánska strava striktnejšia, tým sú samozrejme vyššie aj riziká nedostatku živín.

Nedostatok živín

Niektoré živiny sú typické pre živočíšne potraviny, objavujú sa v nich vo väčších množstvách alebo sú z týchto zdrojov lepšie vstrebateľné. Každý vegetarián by mal preto ideálne vedieť, ktoré to sú a ako ich doplniť.

Omega-3 mastné kyseliny

Omega-3 mastné kyseliny sú polynenasýtené mastné kyseliny, ktoré potrebujeme pre správnu funkciu srdca, mozgu alebo napríklad zraku. Niektoré omega - 3 MK si naše telo nevie vytvoriť samo a musí ich prijímať potravou, zatiaľ čo ďalšie tvorí premenou iných MK. Kyselinu alfa - linolenová (ALA), ktorá hrá rolu v udržaní optimálnej hladiny cholesterolu v krvi, si telo nedokáže vyrobiť a preto ju musíme získať zo stravy. ALA sa ďalej premieňa na mastné kyseliny EPA a DHA, ktoré potrebujeme pre zdravý mozog či srdce. Jej premena však nie je dostatočná, preto je tiež dôležité získavať EPA a DHA zo stravy. Na tieto omega - 3 MK sú totiž bohaté najmä tučné morské ryby (losos, makrela, sleď, atď.), ktoré mnohí z nich vyraďujú z jedálničku. Ak strava vegetariána neobsahuje tučné morské ryby, môže byť pomerne náročné splniť odporúčaný denný príjem EPA a DHA. Pre vegetariána, ktorý nekonzumuje ryby je dôležité sústrediť sa na pravidelné zaraďovanie rastlinných zdrojov, ktoré obsahujú kyselinu alfa - linolenovú, ktorá sa na EPA a DHA premieňa. Keďže jej premena je však tak malá, je na mieste zvážiť suplementáciu omega - 3 vo forme doplnku výživy. Variantou sú aj vegánske produkty vyrobené z morských rias.

Železo

Železo je nevyhnutné pre správnu funkciu organizmu. Je dôležité pre tvorbu energie, prenos kyslíku, tvorbu červených krviniek či funkciu imunitného systému. Jeho dostatočný príjem by sme tak určite nemali zanedbávať. Táto minerálna látka sa nachádza v mnohých potravinách, a to živočíšneho aj rastlinného pôvodu. Súvisí to s jeho vstrebateľnosťou. Rastlinné potraviny totiž obsahujú tzv. nehemové železo, ktoré sa vstrebáva z tráviaceho traktu v menšej miere ako hemové železo zo živočíšnych potravín. Zatiaľ čo sa z rastlinných potravín vstrebe 5 - 12 % železa, z tých živočíšnych získame 15 - 35 % jeho obsahu. Dostatočný príjem železa však nie je pre vegetariánov nesplniteľná úloha. Mali by si však byť vedomí nižšej vstrebateľnosti z rastlinných potravín a vyvážiť ju vyšším príjmom potravín bohatých na železo. Vstrebateľnosť železa podporuje kombinácia s vitamínom C. Spolu s potravinami bohatými na nehemové železo sa tak hodí zjesť napríklad papriku, hlúbovú zeleninu (brokolica, karfiol apod.), citrusy či bobuľovité ovocie. Železo sa lepšie vstrebáva aj v kombinácii so živočíšnymi bielkovinami. Vegetarián si tak k rastlinným zdrojom železa môže pridať napríklad vajce či mliečny výrobok. Naopak existujú faktory, ktoré môžu absorpciu nehemového železa znižovať. Jedná sa napríklad o fytáty v celozrnných produktoch, vápnik či napríklad polyfenoly v káve a čaji. Keďže rôzne látky v potravinách môžu meniť vstrebateľnosť železa a tým pádom ovplyvňovať jeho príjem z potravy, je dôležité, aby mali vegetariáni pod kontrolu hladinu železa v organizme.

Zinok

Zinok je súčasťou mnohých procesov v organizme. Podieľa sa napríklad na syntéze DNA a je súčasťou metabolizmu sacharidov, tukov a bielkovín. Zároveň je potrebný pre zdravie kostí, vlasov či kože a podieľa sa na funkcii imunitného systému alebo napríklad zraku. Na zinok sú bohaté živočíšne potraviny ako mäso, vajcia či ryby. Rastlinné potraviny však nezaostávajú a tiež obsahujú celkom úctyhodné dávky tejto minerálnej látky. Nájdeme ho v strukovinách, obilninách či orechoch a semenách. S príjmom zinku sa však spája podobná komplikácia ako s už spomínaným železom. Zinok z rastlinných potravín je horšie vstrebateľný.

Prečítajte si tiež: Denné svietenie a bezpečnosť

Rôzne formy vegetariánstva

• Semivegetariánstvo (flexitariánstvo): Ide o najmenej striktnú formu vegetariánstva.
• Pescateriánstvo: Po semivegetariánstve sa jedná o druhú najmenej obmedzujúcu formu vegetariánstva.
• Lakto - ovo vegetariánstvo: Ľudia, ktorí dodržujú tento stravovací smer vyraďujú mäso a ryby, ale majú v jedálničku ponechané vajcia a mliečne výrobky.
• Ovo - vegetariánstvo: V tomto prípade je jedálniček už výrazne obmedzenejší. Títo vegetariáni totiž zo živočíšnych potravín jedia iba vajcia.
• Vegánstvo: Jedálniček vegána neobsahuje žiadne živočíšne potraviny.
• RAW strava (vegánstvo): V tomto prípade sú z jedálnička vylúčené nielen všetky živočíšne produkty, ale aj všetky tepelne spracované potraviny nad 48 °C. RAW strava tak obsahuje najmä surové potraviny, ako je zelenina, ovocie, orechy, semená či naklíčené strukoviny a obilniny.

Názory odborníkov a štúdie

Mnohé organizácie sa zhodujú na tom, že správne zostavená vegetariánska strava dokáže pokryť všetky výživové potreby nášho organizmu a má navyše mnoho zdravotných benefitov. Tento názor podporuje napríklad WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) alebo americká Academy of Nutrition and Dietetics. Treba však pripomenúť, že sa to týka správne zloženého vegetariánskeho jedálnička. Nie každá potravina, ktorá je vegetariánska, je totiž automaticky aj zdravá. Príkladom môže byť taký vyprážaný syr s hranolkami, ktorý si môže dopriať veľká časť vegetariánov. Čokolády, chipsy, sladené nápoje či poctivé zákusky majú tiež vegetariánske zloženie. Každá z foriem vegetariánstva má vzhľadom k svojmu zloženiu iné benefity a riziká.

Vegánska zrada

V súčasnosti sú približne 2% ľudí vegánmi, čo sa vo všeobecnosti považuje za zdravú voľbu. Mara Khan je autorkou knihy Vegánska zrada: Láska, klamstvá a hlad vo svete rastlín. Hoci je kniha nazvaná „Vegánska zrada“ rešpektuje vegánov a to, o čo sa snažia. Jej vlastná cesta však smerovala k vegetariánstvu. Podľa nej sa o tejto téme vo vegánskej komunite príliš málo diskutuje. Ako ukazujú prieskumy, najčastejším dôvodom, prečo sa ľudia rozhodnú pre vegánstvo, sú etické dôvody. Khan 6 rokov skúmala rôzne svetové kultúry, no nenašla žiadnu, ktorá by dlhodobo prežívala a darilo sa jej na výlučne rastlinnej strave. Ako však uvádza, je potrebné rozlišovať medzi vegánstvom a vegetariánstvom. To, na rozdiel od vegánstva, má v histórii bohaté zmienky. Vegánstvo však z historického hľadiska nemá žiadnu oporu. Prvé zmienky o vegánstve pochádzajú z Anglicka v roku 1944, keď Donald Watson vymyslel pojem „vegan“. Jeho primárnym argumentom pre výlučnú rastlinnú stravu boli etické dôvody. Zmätenie v tejto oblasti často vyvoláva aj klamlivý obraz toho, že vegáni sú zdraví. To ale ani neprekvapuje, keď si uvedomíme, že títo ľudia sa najčastejšie prepínajú zo stravy založenej na spracovaných potravinách.

Karnosín, karnitín, taurín, retinol, vitamín D3, konjungovaná kyselina linoleová či omega-3 kyseliny s dlhým reťazcom sú príkladom. Po 6 či 7 rokoch sa zásoby vitamín B12 v pečeni kompletne vyčerpajú. V tej dobe sa môžu začať ukazovať vážne neurodegeneratívne ochorenia. Vegetariánstvo typicky povoľuje mliečne výrobky a vajíčka. V čase Pytagorasa (antické Grécko) jedli vegetariáni aj ryby. Našou vášňou je identifikácia potravín, ktoré optimalizujú zdravie. Sme absolútne presvedčení, že morské živočíchy patria medzi najzdravšie potraviny na planéte. Keď máte v tele nízku hladinu DHA, je fyziologicky takmer nemožné zostať zdravými. Ide totiž o veľmi dôležitú súčasť buniek pri produkcii energie na molekulárnej úrovni. ALA funguje ako zdroj energie (palivo), kým EPA a DHA sú štrukturálnymi elementmi. Viac než 90% omaga-3 kyselín vo vašom mozgu je práve DHA. Vaše telo síce dokáže prerobiť ALA na DHA, problémom však je, že len zriedkakedy je to čo i len 5%. DHA je u vegánov skutočným problémom. Dokonca, dvaja zo zakladateľov hnutia vegánstva trpeli neskoršie Parkinsonovou chorobou. Udržiavanie množstva bielkovín v strave pod kontrolou je dôležité, no ich extra nízky príjem môže byť tiež problémom. Mnohí vegáni majú v strave len 8% až 12% odporúčaného príjmu bielkovín. Ďalším, ešte vážnejším problémom, je nízky príjem tukov. Dostatočný prísun tukov je tiež dôležitý pre udržiavanie hormonálnej rovnováhy, vrátane pohlavných hormónov. Neraz sa totiž stáva, že čisté vegánky strácajú menštruáciu. Je tomu preto, lebo keď telo začne spaľovať tuk na výrobu energie, potom si človek vystačí aj s 6% až 8% príjmom bielkovín bez viditeľnej straty svalov. Zdravotné problémy spojené s vegánstvom sú dôvodom vysokej miery odpadlíkov.

Vplyv konzumácie mäsa na vznik vírusov

Všetky vírusy, ktoré sa prenášajú zo zvieraťa na človeka, hľadajú svoje začiatky na čínskych trhoch so žijúcimi či mŕtvymi, divokými, domácimi i exotickými zvieratami. Kravy, sliepky, či prasiatka žijúce celý svoj život uprostred svojich výkalov, natlačené jedno na druhé, živé medzi umierajúcimi na farmách v Amerike, Európe a aj po celom svete sú úpne identický problém. Vďaka tomu vírusy v posledných desaťročiach vznikajú práve tu, na miestach, ktoré sú priamo spojené so živočíšnou výrobou alebo spotrebou živočíšnych produktov.

Ak sa pozrieme do histórie, môžeme vidieť, že netopiere sú pôvodcovia väčšiny známych a ,,slávnych“ vírusov. Zvieratá majú v sebe veľa koronavírusov a netopiere sú prenášačmi 75% vírusov v histórii ľudstva. Čínski vedci však v januári uviedli, že nový koronavírus bol geneticky identický s koronavírusom zodpovedným za pandémiu SARS 75 až 80 percent. Ohniská infekčných chorôb SARS (2002/2003) a MERS (2012) boli tiež vyvolané koronavírusmi, ktoré pôvodne pochádzajú z netopierov. Patogén SARS sa dostal na človeka prostredníctvom exotických zvierat na čínskom trhu. Vírus ani pri súčasnej pandémii nebol prenášaný z netopiera priamo na človeka. Teória je taká, že existoval medziľahlý hostiteľ zvaný Šupinavec čínsky.

Vzniklo mnoho hádok, kvôli tomuto konštatovaniu. Či už konkrétne choré zvieratá boli zjedené, alebo iba v blízkom kontakte s ľuďmi - stále by sa to nestalo keby ľudia zvieratá nekonzumovali. Fatálne ochorenie mozgu u hovädzieho dobytka. Vzniklo pri nedostatočnej teplote spracovania mäsa. U ľudí spúšťa tzv. Jakobovu chorobu. Zdrojom infekcie BSE bolo kŕmenie dobytku mäsokostnými múčkami, obsahujúcimi infekčný materiál z oviec nakazených scrapiou. Inkubačná doba bola dlhá, u kráv od 2-8 rokov, u ľudí až do 20 rokov (začiatok epidémie v r. 1981-1982, choroba prepukla v r. Vysoko nákazlivé ochorenie párnokopytníkov prejavujúce sa vysokou horúčkou a pľuzgiermi (prvé zmienky o chorobe sa datujú už v r. 1594). Hlavným zdrojom nákazy boli predovšetkým infikované zvieratá, a to ako klinicky choré, tak aj zvieratá v inkubačnej dobe (už nakazené vírusom SLAK). Vírus sa vylučuje všetkými sekrétmi a výkalmi, prenášať ho môžu ako zvieratá, tak i ľudia na povrchoch svojich tiel. Chrípková pandémia šíriaca sa u ľudí vypukla v Mexiku v roku 2009. V máji toho istého roku sa ochorenie vyskytlo aj na Slovensku s počtom 493 nakazených, pričom sa u nás eviduje 20 úmrtí. Symptómy sú, ako i u dnešného koronavírusu, podobné klasickej chrípke. Vírus je kombináciou génových segmentov vírusov chrípky ošípaných, vtáčej chrípky a ľudskej chrípky. Toto vírusové ochorenie vzniklo hlavne u domácky chovanej hydiny. Voľne žijúce vtáky boli voči ochoreniu imúnne a na človeka prešlo toto ochorenie len zriedka. Tak, ako pri chorobe šialených kráv, i tento vírus sa prenáša sekrétmi a výkalmi. Ľudské úmrtia nie sú zaznamenané vo vysokých číslach, pretože evidencia v krajinách tretieho sveta bola v rokoch 2003-2006 nedostatočná. Je infekčné ochorenie postihujúce dýchacie cesty, prvýkrát pozorované v novembri 2002 v juhočínskej provincii Kuang-tung. SARS je vôbec prvým z čeľade koronavírusov a taktiež zapríčiňuje pľúcne ochorenie. Pôvodcom a prenášačom vírusu bol už krátko začiatkom 21.storočia takisto netopier. HIV je retrovírus, ktorý útočí na bunky imunitného systému a ničí ich, alebo ich znefunkčňuje. Pôvodcami majú byť opice a konzumácia ich mäsa. Opäť tu máme vírus z rodiny koronavírusov, ktorý bol prvýkrát identifikovaný v roku 2012 a môže u ľudí spôsobovať vážne respiračné infekcie , pneumóniu a zlyhanie obličiek . A opäť netopier, ktorý vírus preniesol na jednohrbú ťavu, no tentokrát v Saudskej Arábii. Vírusy Ebola spôsobujú vysokú horúčku. Okrem ľudí sa môžu infikovať i gorily a šimpanzy. Vedci sa domnievajú, že vo vzniku vírusu má opäť ,,pazúre“ netopier. Hepatitída E je vírusová infekčná choroba u ľudí, spôsobeným vírusom hepatitídy E (HEV). V Európe je nespracované bravčové mäso hlavnou cestou k nebezpečnej infekcii.

Treba dodať, že na všetky spomenuté vírusy už existuje vakcína aj v najviac postihnutých krajinách a miestach obyvateľstvo aj očkujú. Nie všetky tieto epidémie sú pre človeka priamo nebezpečné. Blízky kontakt medzi ľuďmi a zvieratami však zvyšuje riziko, že vírusy budú skákať, mutovať a stanú sa oveľa nebezpečnejšími. Priemyselné hospodárske zvieratá a súvisiace vysoké používanie antibiotík tiež vedú k ďalšiemu nebezpečenstvu: baktérie sa môžu stať rezistentnými a antibiotiká sa stanú neúčinnými. To môže viesť v budúcnosti k tomu, že ľudia skutočne zomrú, alebo budú veľmi trpieť na dnes neškodné infekcie.

Podľa výpočtov uverejnených v The Lancet Infectious Diseases v roku 2018 približne 670 000 ľudí v EÚ už každoročne narazí na infekcie spôsobené patogénmi rezistentnými na antibiotiká a približne 33 000 ľudí na ne aj zomrie. Tieto čísla sa v budúcnosti dramaticky zvýšia.

Alternatíva?

Bez toho, aby ľudstvo významne znížilo svoju spotrebu mäsa a iných živočíšnych produktov, sa výskyt vzplanutí zoonóz pravdepodobne zvýši. Na druhej strane, ak by bola väčšia časť sveta vegánska, vývoj zoonóz a rezistencia na antibiotiká by sa mohli značne obmedziť.

Byť či nebyť?

Vegetariánstvo rozdeľuje ľudí na dva tábory. Na jednej strane stoja tí, ktorí ho považujú za najzdravší spôsob stravovania. Na druhom brehu naopak panuje názor, že tento stravovací smer ide ruku v ruke so zdravotnými problémami. Zaujímavé na tom je, že nakoniec majú obe skupiny čiastočne pravdu. Pri vegetariánskej strave sa totiž naozaj môže stať, že nám budú chýbať napríklad niektoré vitamíny a to zvýši riziko zdravotných problémov. Zároveň však dobre zostavená vegetariánska strava môže byť pre naše zdravie aj prospešná.

tags: #prečo #byť #a #nebyť #vegetarián #výhody