Plnomocenstvo na daňové konanie v oblasti spotrebných daní: Kompletný sprievodca

Podnikatelia čelia rozsiahlym povinnostiam voči štátu, pričom jednou z kľúčových je správny výpočet a úhrada daní. Táto úloha si vyžaduje hlboké znalosti daňového práva, a to ako hmotného, tak aj procesného. Vzhľadom na to, že daňové subjekty (právnické alebo fyzické osoby) sú povinné komunikovať s finančnou správou elektronicky podľa § 14 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., efektívna správa daňových záležitostí je nevyhnutná.

Úvod do plnomocenstva v daňovom konaní

Daňový subjekt má možnosť buď sám plniť všetky daňové povinnosti, alebo preniesť túto zodpovednosť na inú osobu prostredníctvom plnomocenstva. Tento postup upravuje § 9 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). Plnomocenstvo je teda nástroj, ktorý umožňuje podnikateľom delegovať svoje daňové povinnosti na inú osobu, čím sa zabezpečí ich riadne plnenie a minimalizujú sa prípadné komplikácie.

Kto môže byť splnomocnený?

Zástupcom (splnomocnencom) môže byť fyzická osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony, alebo právnická osoba. Osoba, ktorej splnomocniteľ udeľuje plnomocenstvo, musí byť spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu.

Povinnosti daňových subjektov so sídlom mimo územia členského štátu

Špecifická situácia nastáva, ak daňový subjekt má registračnú povinnosť pre daň na Slovensku, ale jeho trvalý pobyt alebo sídlo je mimo územia členského štátu. V takom prípade je daňový subjekt povinný zvoliť si zástupcu na doručovanie s trvalým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky. Ak tak neurobí, písomnosti sa uložia u správcu dane s účinkami doručenia v deň ich vydania (§ 9 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z.).

Spoločné podanie a spoločný zástupca

Ak viacero daňových subjektov podáva spoločné podanie, vystupujú spoločne v rovnakej veci alebo sú spoluvlastníkmi veci, ktorá je predmetom zdanenia, sú povinní zvoliť si spoločného zástupcu na účely správy daní. Ak tak neurobia ani na výzvu, určí spoločného zástupcu správca dane a vyrozumie o tom príslušné daňové subjekty (§ 9 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z.).

Prečítajte si tiež: Vzor splnomocnenia ÚPSVaR

Rozsah plnomocenstva

Rozsah plnomocenstva určuje, v akom rozsahu je zástupca oprávnený konať v mene daňového subjektu. Zástupca (splnomocnenec) v závislosti od rozsahu plnomocenstva komunikuje so zástupcami finančnej správy, t. j. prijíma úradné písomnosti od správcu dane a odosiela rôzne podania (napr. daňové priznania).

Udelenie plnomocenstva

Daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane (§ 9 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.).

Forma plnomocenstva

Plnomocenstvo môže byť udelené:

• písomne s úradne overeným podpisom,
• ústne do zápisnice u správcu dane.

Ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa toto plnomocenstvo za všeobecné. V tej istej veci môže mať daňový subjekt len jedného zástupcu. Zástupca koná osobne, ak z obsahu plnomocenstva nevyplýva, že za zástupcu môže konať aj iná osoba, na takéto konanie udelí zástupca inej osobe plnomocenstvo s úradne osvedčeným podpisom.

Špecifické situácie a obmedzenia

Viacerí zástupcovia

Daňový subjekt môže mať u toho istého správcu dane aj viacerých zástupcov, ale v rôznych veciach. To znamená, že rozsah plnomocenstiev sa nesmie prekrývať. Jeden zástupca môže byť splnomocnený napr. na podávanie daňových priznaní k dani z príjmov a druhý na zastupovanie v daňovom konaní týkajúcom sa DPH.

Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok a splnomocnenie

Spôsobilosť na právne úkony

Osoba, ktorej splnomocniteľ udeľuje plnomocenstvo, musí byť spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, nestačí, aby mala spôsobilosť na právne úkony obmedzenú.

Doručovanie písomností

Z pohľadu správcu dane je doručovanie významné aj z dôvodu, že správca dane má dôkazné bremeno pri preukazovaní doručenia vlastných písomností daňovému subjektu, tretej osobe, prípadne inému adresátovi. Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len„zákon o správe daní“) upravuje inštitút doručovania v ustanovení § 17. Okrem všeobecných pravidiel pre doručovanie písomností v tuzemsku zákon o správe daní upravuje aj osobitné spôsoby doručovania - doručovanie verejnou vyhláškou (ustanovenie § 19), doručovanie do cudziny (ustanovenie § 18), elektronické doručovanie (ustanovenie § 17a). Elektronické doručovanie v nadväznosti na zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise bolo v zákone o správe daní upravené od 1. 1. 2004 zákonom č. 609/2003 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon o správe daní. V zmysle právnej úpravy správca dane doručuje svoje písomnosti predovšetkým klasickým spôsobom, ktorým je doručovanie poštou. Podľa ustanovenia § 5 zákona č. 507/2001 Z. z. Zákon o správe daní pripúšťa aj doručovanie prostredníctvom zamestnancov správcu dane, a to najmä vtedy, ak tento spôsob doručovania má prioritu z hľadiska plynutia lehôt. Pod doručením úradnej písomnosti je potrebné chápať aj jej osobné prevzatie daňovým subjektom u správcu dane. Atypickým spôsobom doručovania je podľa zákona o správe daní doručenie protokolu o daňovej kontrole, ktorým je podľa ustanovenia § 15 ods.

Z hľadiska právnych účinkov, ako aj z hľadiska plynutia lehôt dôležité písomnosti, o ktorých tak ustanovuje zákon alebo u ktorých je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, nesplnenie ktorej by bolo pre adresáta spojené s právnou ujmou (najmä rozhodnutia, platobné výmery, výzva správcu dane na splnenie určitej povinnosti), doručuje správca dane do vlastných rúk. Do vlastných rúk doručuje správca dane aj tie písomnosti, ktoré podľa jeho úvahy do vlastných rúk adresáta doručené majú byť. Účelom takto doručovanej písomnosti je vlastne snaha eliminovať jej doručenie inej osobe než adresátovi. Adresát je prevzatie písomnosti adresovanej do vlastných rúk povinný potvrdiť na doručenke svojím vlastnoručným podpisom s uvedením dňa, kedy písomnosť do vlastných rúk prevzal. Napriek striktnej úprave tohto spôsobu doručovania v platných poštových podmienkach schválených Poštovým regulačným úradom nie je v praxi ojedinelé, že konkrétny doručovateľ tento spôsob doručovania nedodrží a odovzdá zásielku adresovanú do vlastných rúk aj inej než tam uvedenej osobe. Ak to správca dane včas nezistí a nereklamuje, resp. riadnym spôsobom opätovne písomnosť adresátovi nedoručí, môže nastať situácia, že v daňovom konaní neunesie dôkazné bremeno a nepreukáže riadne doručenie dôležitej písomnosti. Následkom nesprávneho doručenia písomnosti, resp. Zákon o správe daní ukladá daňovému subjektu pri plnení jeho registračnej alebo oznamovacej povinnosti okrem iných povinných údajov oznámiť správcovi dane trvalý pobyt fyzickej osoby, resp. sídlo právnickej osoby. U fyzickej osoby - podnikateľa, ktorá pri plnení svojej registračnej alebo oznamovacej povinnosti nahlási viac miest podnikania, pripúšťa aj možnosť, aby jedno z týchto miest podnikania fyzická osoba - podnikateľ - označila ako miesto, na ktoré sa majú doručovať písomnosti. Dôkazom, ktorý preukazuje doručenie písomností do vlastných rúk adresáta, je doručenka, ktorá je svojím charakterom verejnou listinou. Doručenka tvorí súčasť administratívneho spisu správcu dane. Vzhľadom k povinnosti správcu dane dbať na ochranu osobných údajov adresáta v súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. Správca dane doručoval poštou platobný výmer do vlastných rúk daňového subjektu. Poštový doručovateľ doručil písomnosť jeho manželke. Správca dane po navrátení doručenky túto skutočnosť zistil. Správca dane - obec, doručoval daňovému subjektu platobný výmer na daň z nehnuteľností ako obyčajnú zásielku. Daňový subjekt daň v zákonom stanovenej lehote nezaplatil, preto mu správca dane doručil do vlastných rúk platobný výmer, ktorým mu vyrubil sankčný úrok. Daňový subjekt namietal doručenie platobného výmeru na daň z nehnuteľností a tvrdil, že správca dane mu ho nedoručil do vlastných rúk. Je potrebné upozorniť, že z pohľadu doručenia písomnosti do vlastných rúk nemá význam bezdôvodné odopretie jej prijatia. Adresát takto doručovanej písomnosti by sa dostal do omylu, ak by sa domnieval, že doručovateľovi, ktorý ho zastihol na mieste doručovania - zvyčajne na adrese jeho trvalého bydliska - odoprie prevzatie písomnosti. Podľa ustanovenia § 17 ods. Aj keď podľa zákona o správe daní pri doručovaní písomnosti má správca dane dôkazné bremeno, čo znamená, že je povinný preukázať doručenie písomnosti, v prípade odmietnutia jej prevzatia by musel preukazovať závažnosť dôvodu, následkom čoho bolo neprijatie zásielky, adresát, teda zvyčajne daňový subjekt. Zrejme by nebol adresát úspešný v prípade, ak by tvrdil, že písomnosť neprijal z dôvodu, že nevedel, že je dôležitá. Dôvod pre odopretie prijatia písomnosti, ak bol adresát zastihnutý na mieste doručovania, je veľmi obtiažne kvalifikovať, z čoho v podstate vyplýva, že v prípade zastihnutia adresáta je tento povinný zásielku - písomnosť prijať. Správca dane doručoval daňovému subjektu rozhodnutie o uložení pokuty. Doručovateľ zastihol adresáta na adrese trvalého bydliska, tento však odmietol písomnosť prevziať s odôvodnením, že zásadne nepreberá písomnosti odoslané správcom dane. Doručovateľ upozornil adresáta, že napriek odmietnutiu prijatia písomnosti bude táto považovaná za doručenú a odopretie prijatia písomnosti vyznačil na zásielku. Podľa ustanovenia § 17 ods. Ak sa nepodarilo doručiť adresátovi písomnosť určenú do vlastných rúk, zákon o správe daní umožňuje tzv. náhradné doručenie, ktoré je možné použiť za predpokladu, ak sa adresát písomnosti v mieste doručenia zdržiava, ale nebol doručovateľom zastihnutý, čo treba vykladať tak, že momentálne nebol zastihnutý a jeho neprítomnosť je len náhodná. Za zdržiavanie sa v mieste doručenia treba považovať to, že adresát sa spravidla vracia do konkrétneho bytu, resp. pracoviska. V niektorých prípadoch však náhradné doručenie je priamo zákonom o správe daní vylúčené (napríklad podľa ustanovenia § 76 ods. 3 zákona o správe daní v daňovom exekučnom konaní je vylúčené náhradné doručenie daňovej exekučnej výzvy daňovému dlžníkovi). V prípade bezvýslednosti aj tohto pokusu o doručenie, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a podobne ako pri oznámení o opätovnom doručovaní písomnosti adresáta o uložení písomnosti vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát písomnosť v lehote 15 dní od jej uloženia nevyzdvihne, posledný deň tejto lehoty je považovaný za deň doručenia, a to aj vtedy, ak sa o uložení písomnosti adresát nedozvedel (fikcia doručenia). Ak by napriek tomu v takomto prípade došlo k doručeniu písomnosti uložením, správca dane by neuniesol dôkazné bremeno v prípade, ak by túto skutočnosť daňový subjekt namietal. V súvislosti s náhradným doručením - postupom podľa ustanovenia § 17 ods. 3 zákona o správe daní je potrebné poukázať na rozdielnu úložnú lehotu stanovenú v článku 49 poštových podmienok, ktorá je vo všeobecnosti 18-dňová a 15-dňovou úložnou lehotou podľa zákona o správe daní. Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. Úpravou tzv. náhradného doručovania zákonodarca nepochybne sledoval cieľ a účel odstrániť určité prípady právnej neistoty spôsobenej bezdôvodným nepreberaním zásielok adresátom a zabrániť snahám spôsobiť prieťahy v konaní alebo dokonca zmariť konanie. Podmienkou vzniku fikcie doručenia písomnosti je zachovanie predpísaného postupu doručovateľom a tiež, aby adresát, ktorý nebol doručovateľom zastihnutý, sa v mieste doručenia zdržiaval. Zdržovaním sa adresáta v mieste doručenia treba podľa názoru súdu rozumieť prípad, ak sa adresát v čase doručenia zásielky zdržuje na území obce (mesta), v ktorej má bydlisko, resp. ak ide o podnikateľa, miesto podnikania (t. j. nie mimo obce, mesta, na dovolenke, na liečení, na pracovnej ceste a podobne), teda ak má možnosť oboznámiť sa s oznámeniami doručovateľa. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. októbra 1998, sp. zn. Správca dane doručoval daňovému subjektu AB platobný výmer do vlastných rúk. Doručovateľ nezastihol adresáta písomnosti doma, preto mu oznámil, že nasledujúci deň o 10.30 hod. sa pokúsi znovu o doručenie písomnosti. V deň opätovného doručovania písomnosti adresát písomnosti znovu nebol doma zastihnutý. Poštový doručovateľ oznámil daňovému subjektu, že písomnosť je uložená na pošte a môže si ju vyzdvihnúť v lehote 18 dní. Daňový subjekt si písomnosť uloženú na pošte vyzdvihol v úložnej 15-dňovej lehote podľa zákona o správe daní. Pokiaľ by si daňový subjekt písomnosť uloženú na pošte nevyzdvihol vôbec, správca dane by považoval písomnosť za doručenú uplynutím 15. dňa od uloženia zásielky, aj keby ju pošta vrátila ako nevyzdvihnutú po márnom uplynutí 18. Od fikcie doručenia písomností uložením, upravenej v ustanovení § 17 ods. 3 zákona o správe daní, je potrebné odlíšiť fikciu doručenia upravenú v ustanovení § 17 ods. Podľa tejto právnej úpravy, ak nebude možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla (ustanovenie § 17 ods. 10) alebo fyzickej osobe na adresu jej trvalého pobytu, alebo jej miesta podnikania (ustanovenie § 17 ods. 11), ktorú nahlásila správcovi dane pri plnení svojej registračnej a oznamovacej povinnosti alebo ktorú správca dane eviduje na základe registrácie z úradnej moci (ustanovenie § 31), alebo podľa osobitného zákona, ktorým je príslušný hmotnoprávny zákon upravujúci spotrebné dane, písomnosť sa bude považovať za doručenú adresátovi po troch dňoch od vrátenia nedoručenej písomnosti správcovi dane, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Sídlo právnickej osoby a miesto podnikania fyzickej osoby je vymedzené v ustanovení § 2 ods. 3 Obchodného zákonníka. Zápis sídla právnickej osoby, resp. miesta podnikania fyzickej osoby do príslušného registra má od 1. 10. 2004, kedy nadobudla účinnosť novela Obchodného zákonníka (zákon č. 432/2004 Z. z.), konštitutívny charakter. Právna úprava sídla právnickej osoby a miesta podnikania fyzickej osoby sa v podstate vrátila k pôvodnej úprave pred novelou Obchodného zákonníka v roku 2001. Adresou sa rozumie názov obce s uvedením jej poštového smerovacieho čísla, názov ulice alebo iného verejného priestranstva a orientačné, resp. Pri fikcii doručenia z dôvodu určenia začiatku plynutia trojdňovej lehoty je správca dane povinný označiť vrátenú nedoručenú písomnosť odtlačkom prezentačnej pečiatky preukazujúcej deň, v ktorý sa písomnosť správcovi dane vrátila späť. Správca dane pri využití tohto spôsobu doručovania nebude postupovať podľa pravidla na posunutie konca lehoty na najbližší pracovný deň, ktoré upravuje zákon o správe daní v ustanovení § 13 ods. Často sa stáva, že daňový subjekt zámerne neoznámi správcovi dane skutočnosti, na ktoré sa vzťahuje povinnosť registrácie, resp. oznamovacia povinnosť. Správca dane doručoval daňovému subjektu platobný výmer na adresu trvalého bydliska, ktorú daňový subjekt nahlásil pri plnení svojej registračnej povinnosti. Písomnosť sa správcovi dane vrátila s poznámkou, že ju nie je možné adresátovi doručiť z dôvodu jeho presťahovania. V súlade s ustanovením § 17 ods. Správca dane doručoval právnickej osobe výzvu podľa ustanovenia § 58a zákona o správe daní na adresu jej sídla, ktorú právnická osoba nahlásila pri plnení svojej registračnej povinnosti. Písomnosť sa správcovi dane vrátila späť s poznámkou, že právnická osoba na uvedenej adrese nesídli. Správca dane považoval písomnosť podľa ustanovenia § 17 ods. Zákon o správe daní pripúšťa, aby adresát písomnosti, ktorým môže byť fyzická alebo právnická osoba, splnomocnil podľa ustanovenia § 9 ods. 3 zákona o správe daní ktorúkoľvek plnoletú osobu na prijímanie jemu adresovaných písomností. Zákon o správe daní vyžaduje, aby plnomocenstvo udelené fyzickej alebo právnickej osobe disponovalo úradne overeným podpisom daňového subjektu. Písomnosť doručená splnomocnenej osobe sa potom považuje za písomnosť doručenú adresátovi. Daňový subjekt namietal u správcu dane doručenie písomnosti určenej do vlastných rúk a tvrdil, že písomnosť nebola riadne doručená, lebo ju prevzala iná osoba. Správca dane vykonal za účelom preukázania doručenia písomnosti miestne zisťovanie na príslušnej pošte, ako aj priamo u daňového subjektu a zistil, že daňový subjekt udelil svojej zamestnankyni plnomocenstvo na preberanie písomností. Na základe preukázaných skutočností považoval správca dane písomnosť určenú do vlastných rúk daňového subjektu za riadne doručenú. V prípadoch, že daňový subjekt je v daňovom konaní zastúpený zástupcom, ktorému udelil na základe dohody o plnomocenstve všeobecnú plnú moc, správca dane doručuje písomnosti len tomuto splnomocnenému zástupcovi. Ak však daňový subjekt napriek tomu, že je v daňovom konaní zastúpený, má niečo osobne vykonať, doručuje správca dane písomnosť aj daňovému subjektu, aj jeho zástupcovi. Daňový subjekt bol v daňovom konaní zastúpený advokátom so všeobecnou plnou mocou. Správca dane zaslal daňovému subjektu predvolanie na ústne konanie vzhľadom na to, že jeho účasť považoval pre objektívne zistenie skutkového stavu za nevyhnutnú. Správca dane nemohol do 31. 12. 2004 považovať zásielku, ktorú prevzala osoba splnomocnená adresátom podľa poštových podmienok, za doručenú vzhľadom na absenciu úpravy tejto možnosti v zákone o správe daní. Do uvedeného dátumu mohol za adresáta - daňový subjekt - preberať písomnosti len ten, komu daňový subjekt udelil plnú moc podľa zákona o správe daní. Až zákonom č. 679/2004 Z. Splnomocnenie je upravené v článku 42 súčasne platných poštových podmienok. Podľa tejto úpravy môže adresát splnomocniť ktorúkoľvek plnoletú osobu, aby za neho prijímala zásielky na pošte. Splnomocnenie musí byť overené príslušným orgánom (matrikou, notárom) alebo môže byť vydané poštou, pričom ak má splnomocnenec preberať písomnosti určené do vlastných rúk adresáta, musí byť v splnomocnení toto oprávnenie osobitne uvedené. Pretrvávajúce výkladové nezrovnalosti spojené s povinnosťou daňového subjektu určiť si zástupcu na doručovanie v prípade, že sa zdržiava v zahraničí, boli odstránené zákonom č. 191/2004 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 1. mája 2004 menil a dopĺňal zákon o správe daní. Táto povinnosť sa vzťahuje len na tie daňové subjekty, ktoré majú trvalý pobyt alebo sídlo na území Slovenskej republiky a ktoré sa zdržiavajú v zahraničí. Ak daňový subjekt, ktorý má trvalý pobyt alebo sídlo na území Slovenska, povinnosť ustanoviť si zástupcu na doručovanie nesplní, správca dane mu môže uložiť podľa ustanovenia § 35 ods. 12 zákona o správe daní pokutu až do výšky jedného milióna Sk. Vzhľadom na to, že správca dane nemôže v tomto prípade doručovať písomnosti iným spôsobom, a to len určenému zást…

Daňová kontrola

Kontrola je zaradená v druhej časti zákona a patrí medzi činnosti správcu dane. Daňové kontroly začaté a neukončené pred účinnosťou daňového poriadku sa dokončia podľa doterajších predpisov, t. j. podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní v znení neskorších predpisov. Uvedená skutočnosť vyplýva z prechodného ustanovenia § 165 ods.

Príklad daňovej kontroly

Správca dane začal vykonávať v máji 2011 daňovú kontrolu, ktorá nebola k 31. 12. 2011 ukončená. Táto kontrola bude vykonávaná aj po 1. 1. 2012 podľa zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, a to až do jej ukončenia. V zmysle § 165 ods. 5 sa aj vyrubovacie konanie po kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou daňového poriadku vykoná podľa zákona č. 511/1992 Zb. Rovnako ako pri celej správe daní, tak aj pri daňovej kontrole musia byť dodržané zo strany správcu dane, ale aj kontrolovaného daňového subjektu základné zásady správy daní, ktoré sú definované v § 3 daňového poriadku. Spomenúť je potrebné aspoň niektoré z nich, na ktoré nadväzujú všetky ďalšie, a to je zásada zákonnosti, podľa ktorej sa pri správe daní, a teda aj daňovej kontrole postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb (poznámka: iné osoby sú tie, ktoré majú práva a povinnosti pri správe daní alebo sú ich práva a povinnosti správou daní dotknuté). Druhou, rovnako dôležitou, je zásada úzkej súčinnosti správcu dane s daňovým subjektom a inými osobami. Táto zásada sa neuplatní len v prípadoch, kde to zákon výslovne upravuje, napr. pri vyhľadávacej činnosti správcu dane alebo pri určení dane podľa pomôcok. Novou doplnenou zásadou je povinnosť správcu dane dbať na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Správca dane (daňový úrad, colný úrad a obec pre účely správy miestnych daní a miestneho poplatku za odpady) ňou zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane (daň z príjmov, DPH, spotrebné dane a miestne dane a miestny poplatok) alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov, napr. zákona o účtovníctve. Daňová kontrola by sa mala vykonávať vždy len v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu, čo znamená aj to, že správca dane by nemal pri jej výkone zbytočne zaťažovať daňový subjekt, no zároveň ju musí vykonať v takom rozsahu, aby čo najpresnejšie a najobjektívnejšie zistil potrebné skutočnosti pre splnenie jej účelu. Podľa daňového poriadku už nemusí kontrolu vykonávať len miestne príslušný správca dane, ale ktorýkoľvek vecne príslušný správca dane. Toto neplatí pre správcov dane, ktorými sú obce.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa: Splnomocnenia a formuláre prehľadne

Príklad výkonu daňovej kontroly iným správcom dane

Daňový úrad Žilina môže vykonať na základe poverenia daňovú kontrolu dane z príjmov u daňového subjektu, ktorému je miestne príslušný správca dane DÚ Košice. Správca dane nemusí zdôvodňovať, z akého dôvodu vykonáva daňovú kontrolu iný správca ako miestne príslušný. Takéto rozhodnutie je v súlade s daňovým poriadkom. Musí byť splnená len podmienka vecnej príslušnosti, napr. Daňový poriadok stanovuje lehotu na vykonanie daňovej kontroly na jeden rok odo dňa jej začatia. Túto lehotu nemožno predĺžiť, ale je možné prerušiť jej trvanie v súlade s ustanovením § 61 daňového poriadku. V istých prípadoch má správca dane povinnosť prerušiť konanie (vrátane daňovej kontroly), ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke. Konanie môže prerušiť správca dane z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie podľa zákona č. 76/2007 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento dôvod sa využíva najmä vtedy, ak má kontrolovaný daňový subjekt zahraničných obchodných partnerov. Kontrola je prerušená dňom, ktorý je uvedený v rozhodnutí o prerušení konania. V prerušenom konaní lehoty podľa daňového poriadku neplynú.

#

tags: #splnomocnenie #na #daňové #konanie #spotrebné #dane