
Čo presne znamená pojem "nebytový priestor" v kontexte rodinného domu? Ako sa líši od bytu či apartmánu a aké sú legislatívne a praktické dôsledky jeho definície? Tento článok sa podrobne zaoberá definíciou nebytového priestoru, jeho využitím, rozdielmi medzi bytovými a nebytovými priestormi, ako aj postupmi pri zmene účelu užívania nebytového priestoru v rodinnom dome.
Nebytový priestor je miestnosť alebo súbor miestností v budove určenej na bývanie, ktoré sú podľa rozhodnutia stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie. Medzi typické príklady patria kancelárie, obchodné priestory, sklady, garáže, ateliéry a v niektorých prípadoch aj apartmány. Dôležité je zdôrazniť, že za nebytový priestor sa nepovažuje príslušenstvo bytu, spoločné časti domu (chodby, schodiská, povaly) a spoločné zariadenia domu (práčovne, kotolne, výťahy).
Definícia nebytového priestoru je zakotvená v § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý hovorí, že nebytovým priestorom je miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú kolaudačným osvedčením stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie.
Zásadný rozdiel medzi bytom a nebytovým priestorom spočíva v ich určení a spôsobe využitia. Byt je určený na celoročné bývanie s možnosťou trvalého alebo prechodného pobytu. Naopak, nebytový priestor je určený na iné účely ako bývanie, napríklad na podnikanie, obchod alebo skladovanie. Tento rozdiel má vplyv na viaceré aspekty, vrátane možnosti prihlásenia trvalého pobytu, financovania kúpy a uplatňovania nákladov v účtovníctve.
V byte je možné prihlásiť sa na trvalý pobyt bez väčších ťažkostí. Pri nebytovom priestore je to komplikovanejšie, pretože nespĺňa normové požiadavky na dlhodobé bývanie. Možnosť prihlásenia trvalého pobytu v nebytovom priestore závisí od konkrétnych okolností a ochoty úradníka uznať argumenty žiadateľa.
Prečítajte si tiež: Nebytové priestory v rodinných domoch Bratislava
Kúpa bytu prostredníctvom hypotéky je štandardný a bezproblémový proces, ak má žiadateľ dostatočné ručenie a príjem. Pri nebytovom priestore je situácia zložitejšia, pretože banky ho vnímajú ako rekreačné bývanie a poskytujú nižšie objemy financií.
Ak je zámerom kúpa nebytového priestoru ako investícia v podnikaní, môže to byť výhodné. V účtovníctve je možné uplatniť náklady spojené s nebytovým priestorom a prenajímať ho ako priestor na podnikanie alebo občasné bývanie.
Apartmán je súbor dvoch alebo viacerých miestností určených na krátkodobé ubytovanie. Jedna z miestností musí spĺňať podmienky obývacej miestnosti a súčasťou apartmánu je aj samostatné hygienické zariadenie. V apartmánovom dome býva apartmán vybavený kuchynkou alebo kuchynským kútom a niekedy sa označuje aj ako apartmánový byt. Hoci apartmán slúži na ubytovanie, z právneho hľadiska sa považuje za nebytový priestor, pretože nemusí spĺňať také prísne svetlotechnické podmienky ako byt.
Čo robiť, ak vlastník nebytového priestoru v rodinnom dome chce zmeniť jeho účel užívania, napríklad na bytový priestor? Tento proces si vyžaduje splnenie určitých podmienok a absolvovanie správneho konania.
Podľa § 85 ods. 1 stavebného zákona, stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí alebo stavebnom povolení. Zmena účelu užívania stavby, ktorá spočíva v zmene spôsobu užívania, prevádzkového zariadenia alebo v podstatnom rozšírení výroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, si vyžaduje rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby.
Prečítajte si tiež: Súvislosti medzi rodinným domom a nebytovým priestorom
Príkladom z praxe je zmena starej maštale na ubytovacie priestory. Z pohľadu stavebného poriadku je to možné, avšak je potrebné získať súhlas príslušných orgánov. Stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo má k nemu iné právo, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Odporúča sa oboznámiť sa s vyhláškou č. 532/2002 Z. z., ktorá ustanovuje podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.
Podobný postup platí aj pri zmene garáže alebo iného nebytového priestoru na rodinný dom. Je potrebné získať súhlas stavebného úradu, na základe ktorého je možné vykonať zmenu v katastri nehnuteľností. Odporúča sa podať žiadosť o stavebné povolenie alebo dodatočné stavebné povolenie.
V praxi sa môžu vyskytnúť situácie, ktoré si vyžadujú individuálny prístup a posúdenie. Napríklad, ak si podnikateľ zriadi v rodinnom dome kanceláriu, budova by sa mala preklasifikovať na polyfunkčnú budovu. Ak sa to v praxi neuskutoční, dôležité je to, čo je zapísané v katastri nehnuteľností.
V bytových domoch je dôležité dodržiavať domový poriadok, ktorý upravuje vzťahy medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov. Domový poriadok by mal zohľadňovať aj prevádzku nebytových priestorov, aby nedochádzalo k obťažovaniu ostatných obyvateľov nadmerným hlukom alebo inými negatívnymi vplyvmi.
Prečítajte si tiež: Inzercia nebytových priestorov