
Kapitálový fond predstavuje pre spoločníkov spoločností s ručením obmedzeným (s.r.o.) alebo akcionárov akciových spoločností spôsob, ako poskytnúť dodatočné finančné prostriedky svojej spoločnosti. Táto oblasť je však komplexná, spájajúca obchodno-právne, účtovné a daňové aspekty, čo v praxi vyvoláva množstvo otázok. Do konca roka 2017 fungoval kapitálový fond bez priamej právnej opory, a spoločnosti ho využívali na posilnenie vlastného imania. Od roku 2018 však Obchodný zákonník upravuje kapitálový fond z príspevkov, čím stanovuje legislatívny rámec a pravidlá pre účtovanie a zdaňovanie. Táto zmena priniesla do praxe nejasnosti, najmä v súvislosti s kapitálovými fondmi vytvorenými pred rokom 2018.
Kapitálový fond je tvorený výlučne z vkladov spoločníkov, ktorí sú podielnikmi na základnom imaní spoločnosti. Od roku 2018 už nie je možné jednoducho "preúčtovať" prostriedky do kapitálového fondu. V účtovníctve vzniká fond až po reálnom splatení vkladu, či už peňažného alebo nepeňažného. Vklad pohľadávky voči spoločnosti je považovaný za nepeňažný vklad, ktorý musí byť ocenený znalcom.
Spoločník môže vložiť do kapitálového fondu svojej s.r.o. peňažný alebo nepeňažný vklad, napríklad aj zlato. V prípade nepeňažného vkladu, ako je zlato, je však potrebné ocenenie znalcom. Následne môže spoločnosť zlato predať, ale pri výbere prostriedkov z kapitálového fondu môže spoločník vybrať maximálne sumu zodpovedajúcu jeho vkladu, nie hodnotu predajnej ceny zlata. Samotný predaj zlata na úrovni s.r.o. podlieha dani z príjmov.
Ak spoločnosť vloží nerozdelený zisk z predchádzajúcich rokov (napríklad z roku 2015) do kapitálového fondu, je potrebné zvážiť daňové a odvodové povinnosti. Vzhľadom na to, že zisk dosiahnutý v minulosti sa považuje za zárobkovú činnosť, z ktorej sa odvádza zdravotný odvod, je pravdepodobné, že pri vklade do kapitálového fondu bude potrebné zdravotný odvod zaplatiť. Prípadná výplata z tohto kapitálového fondu v budúcnosti bude tiež predmetom dane, podobne ako výplata dividend.
Od 1. januára 2018 sa za vklad považuje nielen vklad do základného imania, ale aj príspevok do kapitálového fondu z príspevkov podľa § 217a Obchodného zákonníka. To rozširuje možnosti zdaňovania rozdielov v ocenení vkladov a príjmov z ich prerozdelenia.
Prečítajte si tiež: Správa cudzieho majetku a povinnosti
Vklad pohľadávky do kapitálového fondu z príspevkov vytvoreného po 1.1.2018 sa považuje za splatený vklad, o ktorý sa zníži základ dane daňovníka.
Pri príspevku do kapitálového fondu z príspevkov vzniká spoločníkovi záväzok voči spoločnosti realizovať (splatiť) tento príspevok. Ak je tento záväzok splatený pohľadávkou, o ktorej spoločník účtoval vo svojom jednoduchom účtovníctve, potom ku dňu splatenia príspevku táto pohľadávka zaniká a zároveň zaniká aj jeho záväzok voči spoločnosti realizovať príspevok. Takto splatený príspevok do kapitálového fondu z príspevkov sa znižuje základ dane.
Splatené príspevky do kapitálového fondu z príspevkov sa účtujú ako súčasť ocenenia cenného papiera alebo podielu na základnom imaní.
Ak podnikateľ pohľadávku, o ktorej účtoval vo svojom jednoduchom účtovníctve, vložil do kapitálového fondu z príspevkov, potom ku dňu splatenia príspevku táto pohľadávka zanikla a ku dňu skončenia podnikania o tejto pohľadávke už neúčtuje. Z uvedeného dôvodu, v súvislosti so skončením podnikania, o výšku takejto pohľadávky základ dane neupravuje. Ku dňu skončenia podnikania podnikateľ účtuje o finančnej investícii, hodnota ktorej však nie je položkou, o ktorú by v súvislosti so skončením podnikania bol povinný upraviť základ dane.
Kapitálové fondy sú súčasťou právnej úpravy v Obchodnom zákonníku od 1. januára 2018. Novela zákona č. 264/2017 Z.z. priniesla do Obchodného zákonníka ustanovenie § 217a, ktoré upravuje kapitálové fondy. Hoci kapitálové fondy existovali aj pred touto novelou, ich zákonná úprava priniesla viaceré aplikačné otázky, ktoré mala novela odstrániť. Právna úprava sa však obmedzuje na jediné zákonné ustanovenie, § 217a Obchodného zákonníka, ktoré sa zaraďuje medzi ustanovenia týkajúce sa akciovej spoločnosti.
Prečítajte si tiež: Užívanie nehnuteľnosti manželkou: Prehľad
Podľa § 217a ods. 1 Obchodného zákonníka môže spoločnosť vytvoriť kapitálový fond z príspevkov akcionárov alebo spoločníkov. Tieto fondy nie sú tvorené zo zisku spoločnosti. Vytvorenie kapitálového fondu nie je povinné, ale ak sa akcionári alebo spoločníci rozhodnú pre jeho vytvorenie, musí byť upravené v zakladateľskej zmluve alebo stanovách (v prípade s.r.o. v zakladateľskej listine alebo spoločenskej zmluve). Ak ide o vytvorenie kapitálového fondu pred vznikom spoločnosti, musia ho schváliť zakladatelia spoločnosti. Ak ide o jeho vytvorenie po vzniku spoločnosti, schvaľuje ho valné zhromaždenie. Pri vytvorení kapitálového fondu nie je nutné, aby zakladateľská zmluva, zakladateľská listina, spoločenská zmluva či stanovy obsahovali výšku kapitálového fondu.
Obchodný zákonník v § 217a ods. 1 stanovuje, že na splatenie príspevku akcionára do kapitálového fondu sa primerane použijú ustanovenia o vkladoch a za kapitálový fond sa považujú okamihom splatenia. Vkladom môže byť peňažný alebo nepeňažný vklad. Bežne dochádza ku vkladu pohľadávky spoločníka voči spoločnosti do kapitálového fondu. V tomto prípade je dôležité, že pohľadávka sa považuje za nepeňažný vklad, pri ktorom sa vyžaduje, aby jeho hodnota bola určená znaleckým posudkom za primeranej aplikácie § 59 ods. 3 Obchodného zákonníka. Za určitých okolností môže valné zhromaždenie rozhodnúť o tom, že hodnota nepeňažného vkladu sa nemusí určiť znaleckým posudkom. Na splatenie príspevku do kapitálového fondu sa vyžaduje, aby došlo k jeho skutočnému splateniu, nestačí iba vyhlásenie o prevzatí záväzku na splatenie príspevku do kapitálového fondu.
Ustanovenie § 217a ods. 2 Obchodného zákonníka upravuje možnosť použitia kapitálového fondu. Splatený kapitálový fond z príspevkov možno použiť na prerozdelenie medzi akcionárov (spoločníkov) alebo na zvýšenie základného imania.
Ak by ku prerozdeleniu splateného kapitálového fondu došlo v rozpore s ustanoveniami Obchodného zákonníka, primerane sa použijú ustanovenia § 67f ods.2 a ods. 3 Obchodného zákonníka. Suma vo výške prerozdeleného splateného kapitálového fondu by sa tak musela vrátiť spoločnosti. Akcionár (príp. spoločník) však nie je povinný vrátiť plnenie z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov, v prípade ak preukáže, že toto plnenie prijal dobromyseľne.
Najčastejším využitím kapitálových fondov je odstránenie záväzkov spoločnosti (napr. pôžičiek) ich kapitalizáciou. Ak má spoločnosť z titulu pôžičky záväzok voči spoločníkovi, znamená to, že spoločník má zároveň pohľadávku voči spoločnosti. Spoločnosť teda v rámci svojho účtovníctva eviduje záväzky, čo nemusí byť ideálne v prípade, ak by spoločnosť napríklad chcela žiadať banku o poskytnutie úveru. Riešením je kapitalizácia, t.j. vklad pohľadávky spoločníka voči spoločnosti do kapitálového fondu.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre vlastníkov
Podľa § 67a ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka platí, že spoločnosť je v kríze, ak je v úpadku alebo jej úpadok hrozí. Ak bola spoločnosť zrušená, má povinnosti spoločnosti v kríze až do vstupu do likvidácie.
tags: #vkladanie #nehnutelnosti #do #kapitaloveho #fondu