Rodičia a deti: Diskusný príspevok o vzájomných vzťahoch

Vážení rodičia, milí hostia!

Dovoľte mi vyjadriť sa k téme, ktorá je predmetom dnešnej diskusie: vzťah rodičov a detí. Táto téma sa v súčasnosti veľmi často stáva predmetom diskusií, pričom názory rodičov a detí sa neraz rozchádzajú. Inak si to predstavuje zaneprázdnený rodič a inak dospievajúci mladý človek.

Rozdielne pohľady na vzťah

Keď sa opýtame pätnásťročného dieťaťa na jeho vzťah s rodičom, často sa len pohŕdavo usmeje a pokrúti hlavou. Naopak, rodič sa začne sťažovať na to, aké je jeho dieťa drzé a neposlušné, rozčuľujúc sa nad tým, ako musí každú svoju požiadavku dieťaťu opakovať najmenej päťkrát a aj tak sa nedočká jej splnenia. Rodičom tiež prekáža, že si ich "ratolesti" robia všetko len podľa seba a nezaujíma ich to, čo k tomu povie rodič.

Názor dieťaťa je často taký, že rodičia ich vôbec nedokážu pochopiť a že teraz je iná doba ako v čase, keď vyrastali oni. V týchto krátkych odpovediach však musíme hľadať oveľa viac. Ten hlavný názor dieťaťa je ukrytý medzi riadkami. Mnohé deti dnes tvrdia, že svojich rodičov doslova nenávidia. No ten pravý dôvod je úplne jednoduchý: je to túžba po láske. Túžba po tom druhu lásky, s ktorým sa stretávame ako s prvou. Túžba po rodičovskej láske.

Túžba po rodičovskej láske

Každé dieťa miluje svojho rodiča, najviac v dobe, keď je ešte malé a nedokáže myslieť samo za seba. Táto podmienená láska však netrvá večne. Funguje na jednoduchom princípe: ty si môj rodič a preto ťa mám rád. Čoskoro si však dieťa začne uvedomovať, že niečo nie je v poriadku. Všíma si, že jeho rodič na neho nemá čas a väčšinu dňa trávi v práci alebo mimo domova. V spoločnosti dieťaťa je často nervózny a už sa s ním nedokáže ani porozprávať.

Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom

Dieťa však stále potrebuje niekoho, s kým sa môže vždy porozprávať o svojich radostiach, ale aj starostiach. Keď touto osobou nie je jeho rodič, tak začína hľadať niekoho, kto by mu rodiča nahradil. Väčšinou skončí v spoločnosti, ktorá ani zďaleka pre dieťa nie je dobrá. Jeho nový "kamaráti" ho navedú na alkohol a drogy. Podľa posledných štatistík má s drogou skúsenosti každý tretí človek do veku osemnásť rokov. Zo štatistiky tiež vyplýva, že viac ako 100 000 mladých ľudí na následky predávkovania zomiera.

Zamyslenie pre rodičov

Preto sa zamyslite najprv sami nad sebou, drahí rodičia. Koľkokrát ste svojmu dieťaťu zavreli dvere pred nosom so slovami, že nemáte čas? Koľko času ste venovali svojmu dospievajúcemu dieťaťu a koľko svojej práci a "neodkladným" povinnostiam?

Keď sa teraz vrátite domov, porozprávajte sa so svojím dieťaťom. Opýtajte sa ho ako sa má a či ho niečo netrápi.

Diskusný príspevok - forma a štruktúra

Diskusný príspevok je formou písomného alebo ústneho prejavu, ktorý slúži na vyjadrenie vlastného názoru, stanoviska alebo reakcie k určitej téme. Má špecifické znaky, ktoré ho odlišujú od iných druhov prejavov.

Základné znaky diskusie a diskusného príspevku:

Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad

• Organizovaná výmena názorov na istú tému, ktorá smeruje k zaujatiu postoja alebo k vyriešeniu nejakého problému, ku kompromisu.
• Využíva prostriedky odborného štýlu a rečníctva.
• Autor musí zaujať postoje k problematike, svoje názory sa snaží podoprieť množstvom rozumných tvrdení (argumentov) alebo príkladov, nadväzuje na ostatných účastníkov diskusie, neodbočuje od témy.

Kompozícia diskusného príspevku:

1. Oslovenie: ,,Vážení prítomní!“
2. Jadro vyjadrenie vlastného názoru na daný problém: ,,Podľa mojej mienky…“/,,Dovoľujem si tvrdiť…“/,,Nazdávam sa…“/,,Je nám známe, že … , ale môj názor je…“
3. Poďakovanie za pozornosť.

Pri hodnotení sa dôraz kladie na:

• Vlastné hodnotenie problémov s využitím aktuálnych poznatkov o danej problematike.
• Subjektívno-objektívny prístup, použitie 1. os. sg. alebo 1. os. pl.), používanie argumentov (tvrdenia s dôkazmi) a citátov s cieľom presvedčiť poslucháčov, použitie presviedčacích prvkov (podnecujúce a motivujúce poslucháčov, napr. rečnícke otázky).
• Logickosť textu, členenie textu (oslovenie, úvod, jadro, záver, poďakovanie).
• Syntaktické prostriedky (napr. zložené súvetia - príčinno-následkové, dôsledkové ap., polovetné konštrukcie a i. vo výkladovej časti príspevku a pestrá modalita v úvahovej časti príspevku).

Diskusný príspevok - ukážka

„Svet potrebuje ľudí, ktorí žijú srdcom.“ (A. Einstein)

Drahí priatelia!

Azda budete súhlasiť, ak popriem niektoré tvrdenia môjho predrečníka, ktorý vystúpil so slovami: „Svet potrebuje ľudí, ktorí žijú srdcom,“ citujúc tak A. Einsteina. Náš kolega vymenoval typy ľudí, ktorí „srdcom takzvane nežijú.“ Uviedol nám aj niektoré príklady, pri ktorých sme miestami až onemeli od úžasu. Nezabudol ani na Róberta, milovníka rýchlych áut, ktorý sa riadi iba svojimi potrebami, rýchlu jazdu zbožňuje a vraj to robí bez srdca, bez potešenia, iba pre peniaze. Je to naozaj tak? Všetci robia niečo iba pre peniaze? Je to skutočne pravda, ako poznamenal môj kolega, že tí ľudia srdce nemajú a ani ho k svojmu šťastiu nepotrebujú?

Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku

Myslím si, že to tak nie je a čierno-biele videnie je určite scestné. A preto mi nedá, aby som nedoplnila jeho slová. Drahí priatelia, milý kolega! Naozaj si všetci myslíte, že ten tenis, obchod, rýchla jazda, že to všetko je len o peniazoch? Verím, že nie! Možno, že ide „aj“ o peniaze, ale určite robia hlavne to, po čom túžia, čo im vychádza zo srdca, a preto nikto nemá právo povedať, že tí dotyční nemajú srdce, pretože každý človek ho má. Keby ho nemali, určite by neboli šťastní.

Povedzme si otvorene, že niekedy je to aj slepá závisť, keď si niekto myslí, že všetci úspešní a bohatí sú bez srdca. V jednej knihe som sa stretla s citátom, ktorý mi hlboko utkvel v pamäti a dovolím si ho uviesť, dokonca považujem za potrebné, aby som vás s ním oboznámila. Ide o slová Matky Terezy, citujem: „Kto nemá peniaze je chudobný, kto nemá priateľov je chudobnejší, ale kto nemá srdce je najchudobnejší na svete.“ Je to určite jedna obrovská pravda. Ale kto má právo posudzovať iných? Aj v Biblii sa predsa hovorí: „Hoď kameňom, ktosi bez viny!“ Má teda niekto posudzovať ľudí podľa vzhľadu, majetku, postavenia? Zamyslite sa, prosím, nad tým, kým niekoho unáhlene odsúdite. Keď A. Einstein vyslovil myšlienku: „Svet potrebuje ľudí, ktorí žijú srdcom,“ určite nepochyboval, že svet takých ľudí má. Uvedomme si, že aj my medzi nich môžeme patriť!

Ďakujem za pozornosť!

Mladí ľudia a voľný čas

Vážená pani profesorka, milí študenti, študentky!

Srdečne Vás vítam na dnešnej besede, ktorá sa bude niesť v téme Mladí ľudia a voľný čas. Táto téma je v súčasnosti aktuálna a pomerne dôležitá. Mladí ľudia trávia svoj čas rôznymi spôsobmi a čoraz viac denne počúvame rodičov hovoriť o problémoch s dorastajúcimi deťmi. Pravdaže, vôbec nemožno vymenovať všetky miesta, kde všade možno mladých ľudí stretnúť a vidieť ich, ako zaobchádzajú so svojím voľným časom. A pretože ho majú relatívne najviac, sústredila som sa zväčša na mladých ľudí, ktorí si ani neuvedomujú, ako svojím voľným časom mrhajú.

Podľa môjho názoru dobre využitý voľný čas znamená pre mladého človeka veľmi veľa. Racionálne využitý voľný čas môže z mladého človeka vytvoriť vzdelanú, kultúrne i fyzicky rozvinutú osobnosť. Voľný čas je priestorom, v ktorom si jednotlivec utvára spôsob života, ktorý mu vyhovuje. Vo využití voľného času ho ovplyvňuje niekoľko faktorov, napríklad okolie, v ktorom sa nachádza, kamaráti, s ktorými svoj voľný čas trávi , alebo aj rodičia. Voľný čas je vlastne činnosť, ktorú si môžeme slobodne vybrať. Mladí ľudia si niekedy, bohužiaľ, zvolia nesprávne využitie voľného času a potom to často oľutujú. Preto by sme mali prvé skúsenosti s využitím voľného času získať v rodine. Rodičia by mali byť naším vzorom v každom smere, pretože mladí ľudia často krát napodobňujú ich životný štýl a spôsoby správania. U mládeže je voľný čas súčasne časom, v ktorom si postupne utvára predpoklady aj na realizáciu túžob a želaní. Ak chceme, aby v živote niečo dosiahli treba ich k tomu viesť už od detstva. Rodičia by mali sledovať záujmy svojich detí, podporovať ich a rozvíjať.

Vyjsť si s priateľmi a priateľkami „do ulíc“ býva príjemným strávením voľného času. Bohužiaľ, dosť často končí posedením v kaviarni, v krčme či v bare. Ktovie, koľko mladých ľudí pozná svoje mesto, jeho historické pamiatky, významné budovy spojené s dávnou minulosťou mesta, ba i súčasné zmeny, ktorých sú sami svedkom. Veľkú časť ich voľného času zaberá pozeranie televízie. Zväčša sledujú filmy s akčným a kriminálnym obsahom, čo rozhodne vplýva na výchovu záporne. Výskum ukázal, že pozeranie televízie zaberá približne pätinu ich voľného času. V poslednom čase sa do popredia dostáva internet. Aj tam trávia mladí ľudia veľa svojho voľného času.

Voľný čas je dôležitou súčasťou ľudského života. Záleží len na tom, ako ho človek využije, aby mu aj v budúcnosti prospieval. Každý človek, najmä mladý, by sa mal zamyslieť nad svojimi túžbami a plánmi do budúcnosti.

Ako písať diskusný príspevok:

Diskusný príspevok je dôležitou súčasťou rečníckeho štýlu a efektívnym nástrojom na vyjadrenie vlastného názoru v diskusii. Je to hybridný žáner, ktorý v sebe spája prvky rečníckeho a náučného štýlu. V tomto článku sa pozrieme na to, ako písať stručný, vecný a presvedčivý diskusný príspevok.

Diskusný príspevok je prejav, ktorý vyjadruje osobný názor účastníka diskusie. Diskusný príspevok patrí do rečníckeho štýlu a musí byť stručný a vecný. Môže sa zamerať na riešenie problému ako celku alebo len jeho časti. Dôležité je, že môže byť pripravený vopred, ale aj spontánny, teda nepripravený. Súhrn všetkých diskusných príspevkov tvorí diskusiu. Diskusia prebieha v menšej skupine ľudí, kde si vymieňajú názory a hodnotia prednesené myšlienky počas porád, seminárov, konferencií, schôdzí alebo v parlamente.

Existujú rôzne druhy diskusií, z ktorých najčastejšie sú:

• Rozhodovacia (administratívna) diskusia: Cieľom je dosiahnuť jednotný záver, dohodu alebo kompromis prostredníctvom výmeny názorov.
• Vedecká diskusia: Má poznávací zámer, nehlasuje sa tu za väčšinový názor.

Vnútorná forma diskusného príspevku sa skladá z obsahu a štýlu.

Obsah diskusného príspevku by mal mať nasledujúce prvky:

• Dodržanie témy: Je nevyhnutné, aby príspevok držal tému diskusie.
• Vlastné hodnotenie problému: Autor by mal prezentovať vlastné hodnotenie problému s využitím aktuálnych poznatkov o danej problematike, čím kombinuje subjektívny a objektívny prístup.
• Subjektívna interpretácia objektívnych faktov: Používa sa 1. osoba jednotného čísla alebo 1. osoba množného čísla. Napríklad: "Dovoľte mi zareagovať na údaje, ktoré zazneli v referáte môjho spolužiaka…" alebo "Chcel by som oceniť referát môjho spolužiaka a zareagovať hlavne na tú časť, v ktorej hovoril o… Aj ja som toho názoru…".
• Jadro: Stručný opis problému, kde diskutujúci uvažuje, vysvetľuje, hovorí za seba a prezentuje svoje názory. Snaží sa vyprovokovať poslucháčov k zamysleniu a vzbudiť ich záujem. Podstatnou časťou by malo byť osobné vyjadrenie a vysvetlenie vlastného názoru. Vyjadrenia ako "Myslím si, že…", "Naozaj…", "Nerád by som spochybňoval…", "Považujem za…" sú vhodné.
• Záver: Opakované oslovenie, zdôraznenie významu navrhovaných aktivít alebo riešení a výzva k akcii.

Štýl diskusného príspevku by mal obsahovať:

• Tvorivé využitie lexiky: Použitie slov, jazykových a mimojazykových prostriedkov typických pre rečnícky štýl.
• Použitie presvedčovacích prvkov: Napríklad rečnícke otázky, citovo zafarbené slová a umelecké prostriedky (metafory, metonymie).
• Sugestívnosť: Rečník sa snaží pôsobiť na city poslucháča.
• Ustálené spôsoby vyjadrovania: Napríklad "pálčivý problém", "medziľudské vzťahy", "záujem verejnosti", "zdvihnúť hlas".
• Frazeologizmy: Použitie frazeologizmov ako "skočiť do jamy levovej", "zvládnuť problém", "vykročiť pravou nohou" môže pridať príspevku na atraktivite.

Celkový dojem z diskusného príspevku by mal byť pozitívny a presvedčivý.

V úvode diskusného príspevku je dôležité nadviazať na tému alebo predchádzajúceho diskutujúceho. Ak nenadväzujete na predchádzajúci príspevok, mali by ste v úvode povedať, o čom budete hovoriť, o akom probléme a prečo ste sa rozhodli zapojiť do diskusie.

Na záver diskusného príspevku by ste mali zopakovať oslovenie, zdôrazniť význam navrhovaných aktivít alebo riešení a vyzvať k akcii. Poďakovanie za slovo je vhodné uviesť ako osobitný odsek.

Praktické rady pre písanie diskusného príspevku

• Naštudujte si kritériá písania slohových prác.
• Využite čas na výber témy a útvaru.
• Uprednostnite útvar, ktorý sa vám najlepšie píše.
• Premyslite si osnovu písomnej prípravy.
• Ak vám niečo nie je jasné, nebojte sa opýtať.
• Pred komisiou sa snažte prezentovať všetko, čo máte pripravené.
• Snažte sa rozprávať samostatne, nečakajte len na otázky skúšajúcich.
• Nezachádzajte do oblastí, v ktorých si nie ste istí.
• Vyjadrujte sa jasne a zrozumiteľne.
• Používajte kratšie a jednoduchšie vety.
• Rešpektujte princíp zdvorilosti.
• Nepoužívajte nespisovné a vulgárne slová.
• Neznevažujte názory, činy, vlastnosti iných.
• Snažte sa o logickosť a súdržnosť textu.
• Dodržiavajte pravidlá pravopisu.

Príklad diskusného príspevku na tému "Lesk a bieda študentského života"

Chcel by som sa pripojiť k diskusii a vyjadriť svoj názor na tému „Lesk a bieda nášho študentského života“, ktorá je iste pre vás i pre mňa veľmi zaujímavá.

Podľa mojej mienky sú výhody a nevýhody študentského života odlišné u každého študenta. Závisia hlavne od rodičov a materiálneho zabezpečenia. Dôležitá je škola, ktorú žiak navštevuje a aj vek zohráva významnú úlohu. Nepochybne sa v nich však odráža prístup študenta k povinnostiam, škole a životu.

Sú študenti, pre ktorých je celý svet gombička. Patria tam najmä bohaté, rozmaznané deti podnikateľov a inak vysoko postavených rodičov. Ak si niečo doma „zaspievajú“, majú to okamžite ako na podnose. Preto si mnohí z nich myslia, že to tak bude stále. Nemôžeme však hádzať všetkých do jedného vreca. Tí, ktorí majú dobrú výchovu a sú oboznámení s problémami v dospelom svete skoro odmalička, zodpovednejšie pristupujú k všetkým úlohám. Ich zoznam výhod a nevýhod sa výrazne mení a niektoré položky v ňom nadobúdajú iný význam.

Mnohí študenti si myslia, že ich život bude jednoduchší, voľnejší a zábavnejší, keď vyrastú a dospejú. Mýlia sa však. Málokto si spomenie, ako sme nenávideli chodenie do materskej škôlky a tešili sa na nástup do školy. Potom sme to však oľutovali. Mysleli sme si, že učivo na základnej škole je príliš ťažké a učitelia chcú od nás príliš veľa. Keď sa nad tým teraz zamyslíme, mnohí by sa radi vrátili k starému dobrému učivu, ktoré sa skôr podobalo rozprávkam. A tak to je aj teraz. Krásu terajšieho študentského života si uvedomíme až keď budeme starší. Ľudia hovoria, že teraz prežívame najkrajšie roky svojho života. Možno to hovoria preto, lebo si z celého školského života na toto obdobie spomínajú najlepšie. A možno preto, lebo je to pravda.

Čo znamená rodina v našom živote?

Chcela by som sa zapojiť do dnešnej diskusie na tému ,,čo znamená rodina v našom živote“. Na chvíľu sa všetci zamyslime. V akej rodine sme vyrastali ? Bola pre nás tým správnym príkladom rodinnej idilky? Čo je vlastne správny príklad rodiny? Či už sme vyrastali v idylickej rodine alebo sme o rodinnej idylke mohli len snívať, nech je to tak či onak, nikto z nás si rodinu, do ktorej sa narodil, nemohol vybrať. Preto buďme vďační našim rodičom, starým rodičom, ujom a tetám za to, že nás vychovali a dali nám často krát aj to posledné, čo mali, ale aj za to, že nám ukázali, ako má či nemá rodina fungovať. Všetci si z najbližšej rodiny berieme to svoje.

Téma rodiny je v dnešnom svete rozoberaná viac ako často. S pribúdajúcimi rokmi význam rodiny upadá. V minulosti bola pre ľudí rodina všetkým, čo mali, vážili si svojich príbuzných, no dnes je tomu úplne inak. Dnes sa stáva módnym byť slobodná matka, či žiť, ako sa hovorí ,,žiť na divoko“, čo v minulosti bolo nemysliteľné.

Čo je to vlastne rodina? Už v základnej definícii rodiny sú slová, ktoré hovoria, že rodina je spoločenstvo minimálne jedného alebo dvoch rodičov a dieťaťa. Postrehli ste správne, áno minimálne jedného rodiča. Tak sa nedivme, že sa zvyšuje počet neúplných rodín. Rodina je definovaná ako malá sociálna skupina tvorená jednotlivcami, ktorí sú spätí manželstvom, pokrvným príbuzenstvom alebo adopciou. Členovia rodiny zastávajú svoje úlohy v rodine. Rodinu chápeme ale aj ako prostredie, s ktorým sme najviac spätí, výrazne nás ovplyvňuje a my ovplyvňujeme ju. Vytvára vlastné kultúrne prostredie, ktoré formuje osobnosť našich detí. Ale ako som pred chvíľou hovorila, je aj obrazom doby, v ktorej žijeme a jej politických, sociálnych, ekonomických, kultúrnych, ekologických a iných podmienok a zásad.

Rodina je prvá skupina, ktorej členom sa človek stáva hneď po svojom narodení. Rodine záleží na tom, aby správne plnila úlohy v oblasti socializácie svojich členov. Rodina odovzdáva kultúrne dedičstvo nasledujúcim pokoleniam. Rodina realizuje spoločenskú kontrolu nad svojimi príslušníkmi, čím ich vychováva. Existujú úplné, ale i neúplné rodiny. Tí, čo žijú v úplnej rodine, by mali byť vďační, pretože iní takúto možnosť nemali či nemajú. Žijú v neúplných rodinách z rôznych príčin. No mnoho z nich je takto spokojných. Oni samy vedia prečo. Nie, nesťažujú sa, ale sú spokojní, takúto situáciu si do svojho života privolali, tak jej musia čeliť. Na druhej strane mnoho úplných rodín nie je šťastných. Prečo? Pretože rodičov pri sebe drží majetok, peniaze či len obyčajná fráza ,,takto to má byť“.

Súčasné rodiny sú pod veľkým vplyvom doby, v ktorej žijeme. Mnohé rodinné vzťahy sú natoľko poškodené, že si rodinní príslušníci nevedia prísť na meno. Je jedno, v akej rodine sme vyrastali, aj keď nás dlhé roky ovplyvňovala, je len na nás, aký obraz rodiny poskytneme svojim deťom.

Rodina ako pocit bezpečia

Už veľa krát sa mi stalo, že som potreboval pomoc, a pomocnú ruku mi podal práve niekto z mojej rodiny. Právvtedy, keď sa mi všetci kamaráti otočili chrbtom. A vtedy som pochopil, že mám svoju rodinu nadovšetko rád aj keď sa nie vždy zhodneme, sem-tam pohádame. Nikdy sa nestane, že by mi nepomohli.

Rodina, to je pocit bezpečia, príjemné chvíle plné pokoja. Je to tá časť života, na ktorú nikdy nezabudneme, tá ktorá nás vždy podrží vtedy, keď to najviac potrebujeme. Len si predstavte život bez nich. Len prázdny priestor okolo vás. Ráno sa zobudíte a v byte ste úplne sám. Máte narodeniny? A nikto Vám nezablahozelal??? Až vtedy si uvedomíte, že rodinu potrebujete.

No, je pravda, že máte aj kamarátov, ale rodina je rodina. Rodina na Vás nikdy nezabudne. Človek, čo stratí celú rodinu, je len smutná troska, ktorej sa stratila z tváre radosť. Načo je nám taký život??? Zostať sám v izbe, byte, meste, krajine, svete, vesmíre. Treba si uvedomiť, že to, čo je pre nás samozrejmosťou, sa môže stratiť. Stratiť zo sekundy na sekundu. Ostane len mrazivé ticho.

Život s rodinou si treba užívať plnými dúškami. Či už je naša rodina dobrá, zlá, veľká alebo malá. Treba si ju vážiť ako to len najviac vieme. Mať s nej radosť, rozvíjať ju. Hlavne nikdy neostať sám, ale čas tráviť práve s ňou. Pomôcť jej, keď to bude najviac potrebovať. Som si istý, že vám to raz 100 násobne vrátia a vy pochopíte, načo vlastne rodina je. A som presvedčený, že to nie je len môj názor, ale aj názor iných, čo sú tu medzi nami. Som si istý, že každý tu potrebuje lásku svojej rodiny.

tags: #diskusny #prispevok #rodicia #a #my #témy