Nehnuteľnosť menšej hodnoty: Definícia a jej význam v konkurznom konaní

Tento článok sa zaoberá definíciou nehnuteľnosti menšej hodnoty a jej špecifickým postavením v kontexte konkurzného konania na Slovensku. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku, s dôrazom na právne aspekty a praktické dôsledky pre dlžníkov a veriteľov.

Definícia nehnuteľnosti menšej hodnoty

Nehnuteľnosťou menšej hodnoty sa rozumie nehnuteľnosť alebo spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti, ktorej súpisová hodnota nepresahuje sumu 5 000 eur. Táto definícia je dôležitá najmä v kontexte konkurzného konania, kde sa s takýmito nehnuteľnosťami zaobchádza špecifickým spôsobom.

Obydlie dlžníka a jeho ochrana v konkurznom konaní

V konkurznom konaní platí, že za obydlie dlžníka sa považuje jedna obývateľná vec s príslušenstvom, vrátane prípadného zastavaného a priľahlého pozemku, ktorú dlžník označil v zozname majetku ako svoje obydlie. Obydlím môže byť aj hnuteľná vec, napríklad obytný príves, avšak obydlie nie je možné za žiadnych okolností považovať za nehnuteľnosť menšej hodnoty, a to bez ohľadu na jeho hodnotu.

Správca konkurznej podstaty môže obydlie speňažiť iba formou dražby, za primeraného použitia Zákona o dobrovoľných dražbách. Správca nepristúpi k speňažovaniu majetku dlžníka, ak by výška výťažku zo speňaženia obydlia po odpočítaní nepostihnuteľnej hodnoty obydlia nepostačovala na úhradu nákladov samotného speňažovania a na úhradu aspoň časti pohľadávok prihlásených veriteľov.

Nepostihnuteľná hodnota obydlia

Výšku nepostihnuteľnej hodnoty obydlia stanovuje Nariadenie Vlády Slovenskej republiky č. 45/2017 na sumu 10 000,- €, ktorá nepodlieha konkurzu. Ak je obydlie zaťažené zabezpečovacím právom, má takéto právo prednosť pred nepostihnuteľnou hodnotou obydlia a obydlie sa bude speňažovať v súlade s ustanovením § 167k ZKR.

Prečítajte si tiež: Správa cudzieho majetku a povinnosti

Ak dôjde k speňaženiu obydlia dlžníka, správca poukáže sumu, zodpovedajúcu nepostihnuteľnej hodnote obydlia (10 000,- €), na bankový účet dlžníka. Takýto bankový účet je povinný zriadiť správca, a to v mene a na účet dlžníka. Finančné prostriedky zložené na bankovom účte v prospech dlžníka nepodliehajú exekúcii a ani obdobnému vykonávaciemu konaniu, a to počas 36 mesiacov od zriadenia účtu. V priebehu týchto 36 mesiacov nie je dlžník oprávnený s účtom disponovať, môže však požiadať banku o vykonanie platieb z účtu, najviac do sumy 250,- € mesačne, určenej Nariadením.

Určenie hodnoty obydlia

Hodnotu obydlia určuje správca vlastným odhadom, vykonaným s odbornou starostlivosťou. Takto určená hodnota sa stane východiskom pre posúdenie toho, či správca prikročí k speňažovaniu obydlia. Alternatívnym spôsobom určenia hodnoty obydlia je cena stanovená znalcom v znaleckom posudku, ktorý je povinný predložiť správcovi ktorýkoľvek veriteľ prihlásenej pohľadávky. Ak určí hodnotu obydlia znalec, správca sa ňou bude riadiť pri posudzovaní otázky, či pristúpi k speňaženiu obydlia.

Speňažovanie majetku dlžníka

Správca nepristúpi k speňažovaniu majetku dlžníka, ak by výška výťažku zo speňaženia obydlia po odpočítaní nepostihnuteľnej hodnoty obydlia nepostačovala na úhradu nákladov samotného speňažovania a na úhradu aspoň časti pohľadávok prihlásených veriteľov.

Darovanie majetku a jeho vplyv na dedičstvo

Pri dedení zo zákona sa dedičovi započítava do jeho podielu to, čo bezplatne nadobudol za života od poručiteľa, pokiaľ nejde o obvyklé darovania. Toto započítanie (kolácia) sa prejaví na dedičskom podiele obdarovaného zmenšením jeho dedičského podielu oproti podielu, na ktorý by mal nárok, keby obdarovaný nebol. Cieľom tohto inštitútu - kolácie je zabránenie zvýhodneniu toho z dedičov, ktorý od poručiteľa nadobudol majetok bezodplatne za svojho života.

Občiansky zákonník neustanovuje, čo sú to obvyklé dary, právna teória za ne považuje také dary, ktoré svojou hodnotou a povahou a tiež motiváciou sú bežné a primerané okolnostiam a vychádzajú najmä zo spoločenských konvencií (dary k narodeninám, Vianociam a pod.) Tieto bežné dary sa teda do dedičských podielov nikdy nezapočítavajú. Ostatné dary (napr. Pri dedení zo závetu je ale situácia odlišná a započítanie darov je možné len v dvoch prípadoch. Prvým je, ak poručiteľ dal v závete výslovne príkaz na to, aby sa pri dedení započítalo do dedičských podielov dedičov to, čo im za života bezplatne daroval.

Prečítajte si tiež: Užívanie nehnuteľnosti manželkou: Prehľad

Darovanie môže, tak pri dedení zo zákona ako aj pri dedení zo závetu skomplikovať konanie o dedičstve, a to z viacerých dôvodov - napr. potreba dokazovania darov (najmä pri ústnych darovacích zmlúv), potreba zisťovať hodnotu darov - a to napríklad aj prostredníctvom znaleckých posudkov a pod.

Praktické rady a odporúčania

• Pri darovaní majetku: Uvedomiť si všetky právne následky spojené s darovaním, rovnako ako aj faktické životné situácie, ktoré môže darovanie vyvolať.
• Pri dedení majetku: Zistiť, či existujú darovacie zmluvy a aký majú vplyv na dedičské podiely.
• Pri konkurznom konaní: Dôkladne si preštudovať Nariadenie Vlády Slovenskej republiky č. 45/2017 a ZKR, aby ste poznali svoje práva a povinnosti.
• Vždy je vhodné vyhľadať právnu pomoc: Advokát vám vie poskytnúť poradenstvo a pomôcť pri spísaní darovacích zmlúv, ako aj pri riešení sporov vyplývajúcich z darovania.

Prečítajte si tiež: Sprievodca pre vlastníkov

tags: #nehnutelnost #mensej #hodnoty #definícia