
Článok sa zaoberá problematikou uzatvárania Zmlúv o budúcej dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) pred zánikom BSM, prípadne dohôd o vyporiadaní BSM s odkladným účinkom. Cieľom je podnietiť odbornú diskusiu a prispieť k ujasneniu diametrálne odlišných názorov právnikov na túto problematiku, ako aj k zosúladeniu judikatúry súdov, ktorá v tejto veci nie je konštantná.
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) je inštitút rodinného práva, ktorý upravuje majetkové vzťahy medzi manželmi počas trvania manželstva. Vzniká uzavretím manželstva a zaniká jeho zánikom, napríklad rozvodom. Po zániku BSM nasleduje jeho vyporiadanie, teda rozdelenie majetku, ktorý do BSM patril.
V praxi sa vyskytujú prípady, kedy sa manželia snažia dohodnúť na vyporiadaní BSM ešte pred jeho zánikom, napríklad prostredníctvom Zmluvy o budúcej dohode o vyporiadaní BSM alebo Dohody o vyporiadaní BSM s odkladacou podmienkou. Cieľom týchto dohôd je predísť sporom a zabezpečiť právnu istotu v budúcnosti.
Názory právnikov na možnosť uzatvárania takýchto dohôd sa rôznia. Jedna časť právnikov tento inštitút aktívne odporúča a využíva, zatiaľ čo druhá časť ho považuje za absolútne neplatný s odkazom na judikatúru.
Súdy v tejto veci nerozhodujú konštantne. Podľa niektorých rozhodnutí nemožno uzavrieť dohodu o vyporiadaní BSM pred jeho zánikom, pričom sa odkazuje na rozpor so zákonom a z toho dôvodu absolútnu neplatnosť. Odmietnutá bola aj alternatíva odkladacej podmienky. Na druhej strane, Najvyšší súd priamo neriešil možnosť prijať počas trvania manželstva záväzok budúcej dohody o vyporiadaní a tým pádom ani túto možnosť exaktne nevylúčil.
Prečítajte si tiež: Správa cudzieho majetku a povinnosti
Z pozície mediátora je zrejmé, že rozvádzajúcim sa rodičom častokrát bráni k uzavretiu dohody v rámci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a v rámci výživného práve nevyriešená otázka budúceho majetkového usporiadania. Rodičia, ktorí sa rozvádzajú, potrebujú mať jasno v majetkových otázkach, aby mohli dosiahnuť dohodu ohľadom starostlivosti o deti a výšky výživného.
Z uvedených argumentov vyplýva, že otázka platnosti Zmluvy o budúcej dohode o vyporiadaní BSM alebo Dohody o vyporiadaní BSM s odkladacou podmienkou nie je jednoznačná a vyžaduje si hlbšiu analýzu.
Základným princípom občianskeho práva je autonómia vôle, ktorá umožňuje účastníkom právnych vzťahov slobodne upravovať svoje práva a povinnosti. Tento princíp by mal byť rešpektovaný aj v oblasti rodinného práva, pokiaľ to nie je v rozpore so zákonom alebo s dobrými mravmi.
Účelom právnej úpravy BSM je zabezpečiť spravodlivé rozdelenie majetku medzi manželmi po zániku manželstva. Tento cieľ by mal byť zohľadnený pri interpretácii právnych predpisov a pri rozhodovaní o platnosti dohôd o vyporiadaní BSM.
Je potrebné si uvedomiť, že dohody o vyporiadaní BSM pred jeho zánikom môžu predstavovať určité riziká, napríklad obchádzanie zákona alebo nátlak na jedného z manželov. Tieto riziká je však možné eliminovať prostredníctvom dôkladnej právnej analýzy a zabezpečením, aby dohoda bola uzatvorená slobodne a bez nátlaku. V prípade sporu je možné domáhať sa neplatnosti takejto dohody na súde.
Prečítajte si tiež: Užívanie nehnuteľnosti manželkou: Prehľad
Čo sa týka vylúčenia nehnuteľnosti z BSM, je dôležité rozlišovať medzi situáciou, kedy už nehnuteľnosť patrí do BSM a situáciou, kedy ju manželia plánujú nadobudnúť v budúcnosti.
Ak nehnuteľnosť už patrí do BSM, nie je možné ju dohodou o zúžení BSM vylúčiť. Dôvodom je, že dohody podľa ustanovenia § 143a Občianskeho zákonníka nemôžu zasahovať do existujúcich vlastníckych práv.
Ak manželia plánujú nadobudnúť nehnuteľnosť v budúcnosti, môžu sa dohodnúť, že táto nehnuteľnosť nebude patriť do BSM, ale do výlučného vlastníctva jedného z manželov alebo do podielového spoluvlastníctva. Takéto dohody sú prípustné a bežne sa využívajú v praxi.
Podnikanie jedného z manželov môže mať významný vplyv na BSM. V zásade platí, že veci, ktoré slúžia výkonu povolania jedného z manželov, nepatria do BSM. To však neznamená, že druhý manžel je ukrátený. Práve naopak, právna úprava BSM s ohľadom na podnikanie jedného z manželov chráni druhého manžela - nepodnikateľa vo viacerých smeroch. Jedným z nich je aj ustanovenie § 148a ods. 1 OZ, podľa ktorého na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov potrebuje podnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého manžela.
Dohoda o zúžení BSM je jednou z možností, ako môžu manželia modifikovať BSM. Každá dohoda o zúžení BSM musí spĺňať všeobecné predpoklady, nedodržanie ktorých je sankcionované absolútnou neplatnosťou právneho úkonu pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Dohoda o zúžení BSM sa nemôže vzťahovať na veci, ktoré manželia nadobudli ešte pred uzatvorením dohody o zúžení BSM, ale len na tie veci, ktoré sa stanú predmetom BSM v budúcnosti po uzatvorení dohody o zúžení BSM. Hlavným obmedzením zúženia BSM je skutočnosť, že manželia nemôžu BSM úplne vylúčiť.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre vlastníkov