
Podnikatelia aj bežní občania denne vstupujú do rôznych právnych vzťahov a uzatvárajú zmluvy. Jednou z najčastejšie uzatváraných zmlúv je kúpna zmluva. Vzniká napríklad pri nákupe tovaru v obchode medzi zákazníkom a podnikateľom, ktorý obchod prevádzkuje. V podnikateľskej praxi sa bežne vyskytujú situácie, keď sa kupuje, predáva, prenajíma, požičiava alebo vykonáva dielo, pričom cena za tieto služby nie je zanedbateľná. Tento článok sa zameriava na formu kúpnej zmluvy (ústnu a písomnú), označenie zmluvných strán a definovanie predmetu zmluvy.
Na úvod je dôležité zdôrazniť, že zmluva je dvojstranný právny úkon. To znamená, že na jej platné uzatvorenie je potrebný súhlas oboch zmluvných strán.
Zmluvy je možné uzatvoriť ústne aj písomne. V niektorých prípadoch zákon priamo vyžaduje písomnú formu zmluvy. Ak zákon nevyžaduje písomnú formu, môžu účastníci uzavrieť zmluvu ústne. Tento spôsob je flexibilný, pretože nevyžaduje prípravu a podpis zmluvy. Avšak, preukazovanie ústnej zmluvy a jej podmienok je náročné.
Osoba A požiada Osobu B o pôžičku 500 eur. Osoba B súhlasí a odovzdá peniaze osobne. Ak Osoba B nemá potvrdenie o pôžičke a nedohodla sa s Osobu A na termíne vrátenia peňazí, v prípade sporu nevie preukázať, že peniaze požičala.
Písomná zmluva obsahuje označenie zmluvných strán, základné zmluvné podmienky a súhlas s uzatvorením zmluvy, ako aj podpisy zmluvných strán.
Prečítajte si tiež: Tipy a triky pre nemeckú maturitu
Osoba A požiada Osobu B o pôžičku 500 eur. Osoba B súhlasí, podpíšu zmluvu o pôžičke a Osoba B odovzdá peniaze osobne. Obe strany majú doklad o uzatvorení zmluvy, identifikačné údaje druhej strany a poznajú podmienky zmluvy. Ak Osoba A nevráti peniaze, Osoba B sa môže obrátiť na súd.
Základnou podmienkou platnej zmluvy je presné označenie zmluvných strán. Každá strana musí byť označená aspoň základnými údajmi, aby bola odlíšená od iných osôb.
Právnická osoba sa označuje názvom, sídlom a identifikačným číslom (IČO). Takéto označenie zabezpečuje, že právnická osoba je nezameniteľná s inou právnickou osobou.
Fyzické osoby - podnikatelia (živnostníci) sa označujú menom, priezviskom, bydliskom a IČO. Rovnako ako pri právnických osobách, IČO zabezpečuje nezameniteľnosť s inými podnikateľmi.
Fyzické osoby, ktoré nie sú podnikateľmi, sa označujú menom, priezviskom, dátumom narodenia a bydliskom. Presné označenie je dôležité pre prípadné podanie žaloby. V žalobe je potrebné uviesť aj dátum narodenia alebo iný identifikátor (rodné číslo, IČO).
Prečítajte si tiež: Všetko o skloňovaní prídavných mien v nemčine
Ďalšou dôležitou náležitosťou zmluvy je vymedzenie jej predmetu. Predmet zmluvy je podstata zmluvy - to, čo chcete zmluvou dosiahnuť.
Každá zmluva má svoj vlastný predmet, preto je dôležité ho správne určiť, aby nedošlo k nedorozumeniam.
Kúpna zmluva predstavuje vzájomný záväzok medzi predávajúcim a kupujúcim. Upravuje ju Obchodný zákonník.
Návrh môže vyjsť od kupujúceho alebo predávajúceho. Ak návrh vychádza od kupujúceho a partneri sa nepoznajú, ide o dopyt. Pri opakovanom obchode je prvou písomnosťou objednávka. Ak návrh vychádza od predávajúceho, ide o ponuku, ktorá je záväzná, pokiaľ nie je uvedená jej nezáväznosť (napr. do vyčerpania zásob). Prijatie návrhu predstavuje potvrdenie objednávky.
Plnenie znamená dodanie tovaru a platenie za tovar. Plnenie sa môže uskutočniť aj vopred, pred dodaním tovaru.
Prečítajte si tiež: Nemecký jazyk pre seniorov
V zmluve sa určí termín dodávky. Podľa dodacej lehoty rozlišujeme:
Je to miesto, kde predávajúci odovzdá tovar kupujúcemu alebo prepravcovi v dohodnutom množstve a kvalite. Odovzdanie tovaru môže byť osobné (skutočné odovzdanie) alebo symbolické (odovzdanie dokladov). Na mieste plnenia prechádza vlastníctvo z predávajúceho na kupujúceho.
V zmluve je dôležité dohodnúť, kto nesie všetky náklady (prepravné, skladové, poistné, colné a i.) a kto je zodpovedný za prípadné poškodenia alebo straty tovaru počas prepravy, prekládky a skladovania.
Predstavuje konkrétny platobný nástroj. Môže byť:
Je záverečná fáza vývoznej alebo dovoznej operácie.
Napríklad nedodržanie dodacej lehoty alebo chyby v dokladoch. Každú poruchu v plnení zmluvy treba reklamovať.
Reklamácia v zahraničnom obchode je písomné oznámenie druhej zmluvnej strane o tom, že záväzok nebol splnený v súlade s podmienkami dohodnutými v zmluve. Reklamačná lehota predstavuje termín, v ktorom sa má uplatniť reklamácia. V prípade reklamácie kvality tovaru hovoríme o zjavných alebo skrytých chybách. Zjavné chyby sa dajú zistiť na prvý pohľad a treba ich reklamovať ihneď po zistení. Skryté chyby sa nedajú zistiť bežnou prehliadkou a treba ich reklamovať v stanovených lehotách. Reklamáciu treba oznámiť druhej strane písomne a bezodkladne. Reklamačnú skutočnosť treba dokázať dohodnutým spôsobom. Kupujúci môže v reklamácii navrhnúť riešenie reklamácie (napr. poskytnutie zľavy za nižšiu kvalitu). Predávajúci posúdi opodstatnenosť reklamácie a vyjadrí sa k nej. Môže reklamáciu zamietnuť, prijať návrh kupujúceho na riešenie reklamácie alebo navrhnúť iný spôsob riešenia. Ak predávajúci zamietne reklamáciu, musí to zdôvodniť.
V prípade kúpy auta, ktoré bolo dovezené zo zahraničia a nie je ešte prihlásené do evidencie vozidiel v Slovenskej republike, je vhodné, aby kúpna zmluva obsahovala určité špecifické dojednania.
Predávajúci by mal v kúpnej zmluve vyhlásiť, že zahraničné doklady, ktoré kupujúcemu odovzdáva k autu, postačujú na prihlásenie auta do evidencie vozidiel v Slovenskej republike. Zmluva by mala obsahovať jednoznačné vyhlásenie predávajúceho o tom, že doklady sú dostatočným podkladom na prihlásenie vozidla. Ak by sa toto vyhlásenie ukázalo ako nepravdivé, kupujúci si môže uplatňovať práva zo zodpovednosti za vady.
Pri kúpe dovezeného auta, ak predávajúci nie je občanom Slovenskej republiky alebo ak kúpa prebehne v zahraničí, by kúpna zmluva mala obsahovať dohodu o tom, že sa riadi právnym poriadkom Slovenskej republiky (voľba rozhodného práva) a že prípadné spory budú rozhodovať súdy Slovenskej republiky (voľba právomoci súdov). Týmto spôsobom je garantované, že prípadný spor bude rozhodovaný podľa slovenského práva a na slovenskom súde.
Ostatné náležitosti kúpnej zmluvy na auto dovezené zo zahraničia sú rovnaké ako v prípade bežnej kúpnej zmluvy na auto.
Kupujúci má právo odstúpiť od kúpnej zmluvy do 14 dní od prevzatia tovaru, pričom odstúpenie musí byť predávajúcemu odoslané v uvedenej lehote. V prípade odstúpenia od zmluvy sa kúpna zmluva od začiatku ruší a tovar musí byť predávajúcemu vrátený do 14 dní od odstúpenia od zmluvy.