
Pozemkové úpravy predstavujú komplexný proces, ktorého cieľom je usporiadanie vlastníckych vzťahov k pôde, zlepšenie jej využívania a zabezpečenie udržateľného rozvoja územia. Na Slovensku prechádza táto oblasť neustálym vývojom, pričom cieľom je zefektívniť a zrýchliť celý proces. Nedávno schválená novela zákona o pozemkových úpravách prináša niekoľko významných zmien, ktoré by mali prispieť k dosiahnutiu týchto cieľov.
Národná rada Slovenskej republiky schválila novelu zákona o pozemkových úpravách, ktorá prináša niekoľko dôležitých zmien:
Zánik pôvodných a vznik nových pozemkov: Novela explicitne uvádza, že nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o schválení projektu pozemkových úprav zanikajú pôvodné pozemky a zároveň vznikajú nové pozemky a s nimi súvisiace vecné práva. Toto ustanovenie má za cieľ jednoznačne definovať právny stav po ukončení pozemkových úprav.
Opatrovník pre mŕtveho vlastníka: V prípade úmrtia vlastníka pozemku stanovuje novela pri sceľovaní opatrovníka, ktorý bude určený z okruhu blízkych osôb poručiteľa (manžel alebo deti). Ak nebude možné splniť túto podmienku, za opatrovníka bude vyhlásená obec. Toto opatrenie má zabezpečiť, aby proces pozemkových úprav nebol brzdený nejasnými vlastníckymi vzťahmi.
Rozšírenie dôvodov na vykonanie pozemkových úprav: Od septembra by sa mali rozšíriť dôvody na vykonanie pozemkových úprav, pričom legislatívny návrh reaguje aj na zmenu klimatických podmienok a zameriava sa na potrebu zabezpečenia zadržiavania vody v krajine.
Prečítajte si tiež: Domovy dôchodcov Svätý Peter: Možnosti
Definícia trvalého porastu: Novela zavádza novú definíciu vlastného trvalého porastu a trvalého porastu na cudzom pozemku, na ktorom sa trvalý porast nachádza v pozemkových úpravách. Trvalý porast, ktorý bol na pôvodnom pozemku oprávnene a so súhlasom vlastníka vysadený inou osobou, ako je vlastník pôvodného pozemku, je pravidelne obhospodarovaný a podrobovaný pestovateľským operáciám, je vlastníctvom tejto osoby.
Kvalifikačný predpoklad pre vedúcich projektov: Novela zákona tiež zavádza osobitný kvalifikačný predpoklad pre vedúcich projektov pozemkových úprav, ktorý bude možné získať skúškou pred skúšobnou komisiou, ktorú zriadi ministerstvo.
Ministerstvo pôdohospodárstva si od týchto zmien sľubuje zrýchlenie procesov za nižšie náklady. Avšak, samotný proces pozemkových úprav už veľmi zrýchliť nepôjde, pozemkové úpravy v priemernom katastrálnom území trvajú zhruba päť rokov. Urýchliť by sa mohlo skôr zadávanie nových pozemkových úprav, čo by si však vyžiadalo zabezpečenie zvýšenia finančných prostriedkov aj personálnych kapacít.
Vlastník je počas konania o pozemkových úpravách pravidelne informovaný o celom priebehu konania a dostáva do vlastných rúk tri najdôležitejšie dokumenty - výpis z registra pôvodného stavu (informácie o pozemkoch v jeho vlastníctve v pozemkových úpravách), návrh zásad umiestnenia nových pozemkov (pravidlá projektovania nových pozemkov) a výpis z návrhu registra nového stavu (informácie o navrhnutých nových pozemkoch do jeho vlastníctva), ktoré môže pripomienkovať.
Ministerstvo pôdohospodárstva pripravuje zavedenie úplne nového registra užívacích vzťahov k pôde.
Prečítajte si tiež: Život obce a Jednota dôchodcov
Podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Marián Šolty sa zamýšľa nad otázkou sebestačnosti Slovenska v produkcii potravín. Pripomína, že Československo bolo známe svojou sebestačnosťou a dostatočnosťou. Transformácia poľnohospodárskej výroby však priniesla napríklad len 40 % sebestačnosť v zemiakoch.
Cukor: Cukru máme z dvoch súčasných cukrovarov takmer 100 %. Poľnohospodári sú schopní vypestovať repu v dostatočnom množstve, samozrejme, musí sa im to vyplatiť. Cukrovary sú však v rukách nemeckých majiteľov, a pri všetkej úcte k tomuto odvetviu, je len na ich ľubovôli, či sa rozhodnú vyrábať cukor na Slovensku, alebo budú realizovať produkciu vyrobenú vo svojich materských fabrikách v Nemecku.
Zemiaky: Je paradoxom, že jednou z najdiskutovanejších komodít sú zemiaky, o ktorých sa hovorí, že sú druhý slovenský chlieb. Transformácia poľnohospodárskej výroby priniesla 40 % sebestačnosť v zemiakoch, a to nám musí nastaviť zrkadlo, čo sme a čo chceme byť.
Bryndza a syry: Je až tragikomické, že sa hrdíme našou národnou potravinou, akou je bryndza, ale mozarely spotrebujeme dvakrát toľko ako bryndze. Pritom sme tretí najväčší dodávateľ syrov do Česka.
Hrozno a víno: Štatistiky ďalej uvádzajú, že máme len 40 % sebestačnosť v produkcii hrozna, a teda aj vína. Ako ale na príklade Francúzska, Talianska a Španielska vidíme, že produkcia vína skultúrňuje krajinu a ľudí, a určite by sme sa mali viac snažiť o to, aby táto plodina, pestovaná na Slovensku po tisícročia, sa tu pestovala aj naďalej.
Prečítajte si tiež: Svätý Tomáš a Princov ostrov: Ako sa starať o svoje zdravie
Na Slovensku evidujeme takmer 6 500 hektárov sadov a z toho iba 3 500 hektárov má aspoň priemernú technickú vybavenosť. Vypracovali sme Koncepciu rozvoja ovocinárskej výroby na Slovensku do roku 2027 s výhľadom do roku 2035. S čím nemôžeme byť vôbec spokojní je významný pokles výmery ovocných sadov, každý rok o 200 až 300 hektárov. V navrhovanej koncepcii sme vypracovali zámer, že pokiaľby sme každý rok vrátane tohto vysadili okolo 300 hektárov sadov, z toho 250 hektárov jabloňových, mohli by sme sa v roku 2027 dopracovať k vyššej miere sebestačnosti. Zmena klímy znamená v niečom zhoršenie - častejší výskyt krupobitia, víchríc, prívalových dažďov, ale aj výskyt období dlhšie trvajúceho sucha. Na druhej strane je tu predpoklad, že budeme môcť pestovať ovocie typické skôr pre juh Európy. Keď hovoríme o domácej produkcii ovocia, musíme si byť vedomí jedného vážneho problému - takmer 20 až 30 percent z nej nedokážeme pozberať.
Stúpajúca inflácia sa odráža prakticky na všetkých tovaroch. Ani výrobcovia potravín už nedokážu vyrovnávať rastúce náklady a množstvo z nich pristupuje k zdražovaniu. Spoločným dôvodom potravinárov sú pritom najmä stúpajúce ceny surovín. Len za posledný týždeň sa napríklad potravinárska pšenica na trhoch dostala na svoje 13-ročné maximum, s medziročným skokom o 32 percent. K tomu sa ešte pridávajú aj vyššie náklady v živočíšnej výrobe, čo sa týka kŕmnych zmesí, ktoré zase ovplyvňujú ceny mäsa či mlieka. Okrem surovín však stojí viac napríklad aj doprava a spracovanie.
Stavebné pozemky sú vyznačené v územných plánoch obcí a miest. Zverejňujú ich na svojich webových stránkach. Ak sa teda rozhodnete kúpiť pozemok, stavať rodinný dom alebo chatu, overte si ešte predtým, aké má zastupiteľstvo plány s využitím okolitého územia. Odpoveď vám dá územný plán.