Nemecký sociálny štát: Charakteristika, vývoj a súčasné výzvy

Nemecko je známe svojím rozsiahlym systémom sociálneho zabezpečenia, ktorý má hlboké historické korene a neustále sa vyvíja. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na nemecký sociálny štát, jeho charakteristické črty, historický vývoj, súčasné problémy a potenciálne budúce smery.

Úvod

Vo vyspelých západných krajinách neexistuje jednotný dominantný model sociálneho zabezpečenia. Každý model má svoje silné a slabé stránky. Nemecko je známe svojím modelom sociálneho štátu, ktorý má svoje špecifiká.

Princípy a typy dávok

Systém sociálneho zabezpečenia v Nemecku je založený na princípe sociálnej garancie, ktorá znamená uspokojovanie potrieb ľudí v nepriaznivých sociálnych situáciách v závislosti od dostupných finančných prostriedkov štátu. Medzi základné typy dávok patria:

• Príspevkovo financované dávky (dávky sociálneho poistenia): Sú úzko späté s pracovným pomerom a závisia od príjmu poberateľa. Financujú sa z príspevkov od pracovníkov, zamestnávateľov a štátu.
• Selektívne dávky (dávky sociálnej pomoci): Nie sú viazané na príspevky a poskytujú sa na základe príjmu a potrebnosti domácnosti žiadateľa. Ich trvanie je neobmedzené, pokiaľ je preukázaná potrebnosť.
• Univerzálne dávky (dávky štátnej sociálnej podpory): Poskytujú sa ľuďom bez ohľadu na zamestnanie a príjem.

Determinanty sociálneho zabezpečenia

Koncepcia sociálneho zabezpečenia je ovplyvnená rôznymi faktormi, vrátane:

• Ekonomické determinanty: Sila a dynamika ekonomiky ovplyvňujú objem prostriedkov dostupných pre sociálne zabezpečenie. Spomalenie ekonomického rastu často vedie k obmedzovaniu prostriedkov na sociálne zabezpečenie.
• Spoločensko-politické determinanty: Programové vyhlásenie vlády a politická situácia v štáte silne ovplyvňujú systém sociálneho zabezpečenia.
• Demografický vývoj: Demografické ukazovatele, ako je veková štruktúra obyvateľstva, predurčujú výšku jednotlivých dávok.
• Zdravotný stav obyvateľstva: Zdravotný stav obyvateľstva a s ním spojené náklady na zdravotnú starostlivosť ovplyvňujú systém sociálneho zabezpečenia.
• Zamestnanosť obyvateľstva: Zamestnanosť a nezamestnanosť obyvateľstva majú priamy vplyv na systém sociálneho zabezpečenia, pretože peňažné dávky sú odvodené od zárobku.

Význam sociálneho zabezpečenia

Sociálne zabezpečenie má niekoľko významných funkcií:

Prečítajte si tiež: Charakteristika nemeckého sociálneho štátu

• Je výrazom sociálnej zodpovednosti občanov k sebe a k svojej rodine.
• Je výrazom sociálneho prerozdelenia (redistribúcie) a štátom organizovanej solidarity od vysokopríjmových rodín k nízkopríjmovým rodín a od bezdetných rodín k rodinám s deťmi.
• Je výrazom sociálnej solidarity a dobročinnosti (filantropie).

Sociálne poistenie

Sociálne poistenie je preferované v moderných priemyselných štátoch s trhovou ekonomikou. Rozvíja sa v povinných (obligatórnych) systémoch, ako aj v doplnkových dobrovoľných systémoch.

Dávky sociálneho poistenia

Medzi dávky sociálneho poistenia patria:

• Nemocenské: Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr do uplynutia 52. týždňa. Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti.
• Ošetrovné: Ošetrovné zaniká dňom skončenia potreby ošetrovania alebo starostlivosti, najneskôr uplynutím desiateho dňa. Ošetrovné patrí v tom istom prípade len raz a len jednému poistencovi.
• Materské: Poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom. Nárok na materské zaniká uplynutím 28. týždňa od vzniku nároku na materské. Poistenkyňa má nárok na materské aj po uplynutí 28. týždňa, ak porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z narodených detí sa stará alebo ak je osamelá. Materské sa poskytuje za dni.

Dôchodkový systém

Prijatím zákona o sociálnom poistení (č. 461/2003 Z.z.) sa systém dôchodkového zabezpečenia transformoval na systém dôchodkového poistenia, ktorý sa naďalej financuje priebežným spôsobom a je založený na tzv. troch pilieroch:

• 1. pilier: Priebežný dôchodkový systém, ktorý reprezentuje Sociálna poisťovňa. Sociálna poisťovňa vyzbierané peniaze hneď používa na výplatu dôchodkov pre súčasných dôchodcov.
• 2. pilier: Súkromný, kapitalizačný alebo sporivý pilier, ktorý reprezentujú súkromné dôchodkové správcovské spoločnosti. Na Slovensku vznikol 1.1.2005. V prípade zapojenia do 2.piliera, časť odvodov, ktoré zamestnávateľ zatiaľ platil do Sociálnej poisťovne, pôjde na osobný dôchodkový účet vo vybranej dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Peniaze na osobnom dôchodkovom účte sa budú prostredníctvom dôchodkových fondov investovať a zhodnocovať tak, aby ich hodnota postupne rástla a pri odchode do dôchodku bola čo najvyššia.
• 3. pilier: Doplnkové dôchodkové spoločnosti, prispievanie do ktorých je dobrovoľné.

Predčasný starobný dôchodok

Nárok na predčasný starobný dôchodok má poistenec, ak suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5% za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového veku.

Invalidný dôchodok

Nárok na invalidný dôchodok má fyzická osoba vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

Prečítajte si tiež: Prehľad dávok pri narodení dieťaťa v Nemecku

Komparácia sociálnych systémov

Komparácia (porovnávanie) je metóda kvalitatívneho výskumu. Pri porovnávaní sociálnych systémov sa stretávame s problémami, ako je rôzna kategorizácia rovnakého typu služby v rôznych krajinách, rôzna úroveň poskytovania sociálnych služieb v rôznych krajinách a nejednoznačné vymedzenie hranice medzi dobrovoľným a nedobrovoľným využitím služby.

Kritériá pre typológie sociálneho štátu podľa T.H. Marshalla

• Sú sociálne kompenzácie ponúkané všetkým alebo sú cielené na určitú skupinu populácie?
• Majú tieto kompenzácie podobu peňažných dávok alebo sa jedná o poskytnutie služby?
• Je výška minimálnych dávok vysoká alebo nízka z hľadiska životného štandardu v spoločnosti?
• Akým spôsobom je sociálne zabezpečenie financované?

Typológia sociálneho štátu

Medzi historické východiská sociálneho zabezpečenia patria modely Bismarcka, Beveridgea a Myrdala.

Historické východiská sociálneho zabezpečenia

Na formovaní sociálnej politiky v európskych krajinách sa podieľali predovšetkým tri svetové osobnosti: Otto von Bismarck, Wiliam Henry Beveridge a Gunnar Myrdal.

• Otto von Bismarck a konzervatívny model Welfare states: Bismarck bol prvým z veľkých reformátorov európskej sociálnej politiky. V roku 1881 Ríšsky snem schválil sociálno-politický program, v ktorom sa počítalo so zavedením poistenia pre robotníkov pre prípad úrazu, choroby, invalidity a staroby. Bismarckovo sociálne zákonodárstvo bolo súčasťou jeho politiky „cukru a biča“ v záujme stability štátu. Systém sociálneho zabezpečenia sa realizoval v podobe troch zákonov: Zákon o nemocenskom poistení z roku 1883, Zákon o úrazovom poistení z roku 1884 a Zákon o poistení pre prípad invalidity a staroby z roku 1889.
• Wiliam Henry Beveridge a liberálny model Welfare states: Koncom r.1942 predložil Beveridge návrh celonárodného systému poistenia, ktorý požadoval zásadné zmeny v poisťovníctve, zdravotníctve, školstve, v oblasti bývania a na trhu práce. Išlo o plán sociálneho štátu. Beveridge navrhol predovšetkým zaviesť určité garantované minimum, ktoré malo byť dostupné pre všetkých a zároveň systém, ktorý by umožňoval preskúmať, či ich príjem skutočne nedosahuje hranicu tohto minima. Zdôrazňoval, že sociálne poistenie je len súčasťou politiky sociálneho pokroku.
• Karl Gunar Myrdal a sociálno-demokratický model Welfare states: Zameral sa na plánovité znižovanie chudoby a znižovanie sociálnych nerovností. Zaviedol materský príspevok a prijatie ďalších opatrení podporujúcich pôrodnosť, prídavky na deti, príspevky na bývanie, vyučovanie a stravovanie v školách zdarma a všeobecne dostupnú zdravotnú starostlivosť.

Moderný nemecký sociálny štát

Moderný nemecký sociálny systém prešiel viacerými obdobiami expanzie, napríklad od prvotného rozširovania počas Weimarskej republiky v rokoch 1918 až 1933, cez masívnu expanziu počas nacistickej Tretej ríše a najmä po druhej svetovej vojne postupnými vládami kresťanských demokratov a sociálnymi demokratmi. Jednou z jedinečných vlastností nemeckého sociálneho štátu je skutočnosť, že vzhľadom na relatívnu politickú slabosť liberálnej buržoáznej triedy, ktorá spočiatku nedokázala byť významnou protiváhou pre monarchický a byrokratický systém, reakcia na nový kapitalizmus, s výnimkou robotníckeho hnutia, prichádzala zo strany cirkví. Po rokoch okupácie Spojencami bolo v roku 1949 Nemecko rozdelené na dve krajiny. V Západnom Nemecku diskusie o novom, rovnostárskom sociálnom štáte na príklade Spojeného kráľovstva po krátkom zvážení ustúpili do úzadia. Medzi rokmi 1966 a 1975, s príchodom vlády sociálnych demokratov sa odohrala bezprecedentná expanzia sociálnej politiky s dôverou v sociálne plánovanie a aktívne politiky zamerané na zvýšenie „kvality života“ pre všetky skupiny, nielen pre chudobných ako v tradičnej sociálnej politike.

Výzvy a problémy nemeckého sociálneho štátu

Nemecký sociálny štát čelí v súčasnosti viacerým výzvam a problémom, ktoré ohrozujú jeho udržateľnosť:

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok v Nemecku: Informácie pre mužov

• Vysoké sociálne výdavky: Nemecko vynakladá značnú časť svojho rozpočtu na sociálne veci a zdravotníctvo. V roku 2022 predstavovali verejné sociálne výdavky 26,7 % HDP, čo je o vyše 5 % viac ako priemer OECD (21,1 %).
• Vysoké dane a odvody: Nemecko má jedno z najvyšších daňových a colných zaťažení na svete. Vysoké náklady na pracovnú silu robia pre zamestnávateľov Nemecko neatraktívnym. Nízke čisté príjmy sú pre zamestnancov demotivujúce.
• Demografické zmeny: Starnutie populácie a nízka pôrodnosť zvyšujú tlak na dôchodkový systém a zdravotnú starostlivosť.
• Migrácia: Prílev nekvalifikovaných a nízkokvalifikovaných migrantov zvyšuje zaťaženie sociálneho systému.
• Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov: S takmer 2,7 milióna nezamestnaných a miliónmi prisťahovalcov má viac ako polovica nemeckých podnikov problém obsadiť voľné pracovné miesta.
• Klesajúca konkurencieschopnosť: Nemecko stráca atraktívnosť a konkurencieschopnosť v porovnaní so svojimi hlavnými hospodárskymi konkurentmi a hrozí mu deindustrializácia v nevídanom rozsahu.
• Ideologické myslenie v politike: Ideologické myslenie v politike často nahradilo racionálne myslenie a zmysel pre realitu.

Reformy Hartz IV

Transformácia nemeckého sociálneho štátu dosiahla svoj vrchol reformami Hartz IV za vlády Gerharda Schrödera. Tieto reformy obmedzili vyplatenie kompenzácie v nezamestnanosti na jeden rok a sprísnili podmienky pre prijímanie sociálnych dávok.

Investície do prevencie

Nízke investície do prevencie prispievajú k horšiemu zdravotnému stavu obyvateľstva. Priemerný Slovák prežije v zdraví 56,7 roka, čo je o deväť rokov menej ako priemerný Nemec (65,7 roka).

tags: #Nemecko #sociálny #štát #charakteristika