
Slovenskí občania, ktorí pracovali v Nemecku, sa často stretávajú s otázkou, ako správne zdaniť príjmy získané v zahraničí a ako postupovať pri vrátení daní alebo dôchodku. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o daňových povinnostiach rezidentov SR pri príjmoch zo zahraničia, s osobitným zameraním na príjmy z Nemecka, a tiež o podmienkach pre export dávky v nezamestnanosti.
Daňová rezidencia je kľúčový pojem, ktorý určuje rozsah daňových povinností.
Ak je osoba považovaná za daňového rezidenta SR aj iného štátu, dochádza ku konfliktu dvojitej rezidencie. Tento konflikt sa rieši uplatnením rozhraničovacích kritérií, ako sú stály byt a stredisko životných záujmov.
Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2025 je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2025 presiahli sumu 2 876,90 eura. Lehota na podanie daňového priznania je 31. marca nasledujúceho roka. Túto lehotu je možné predĺžiť na základe oznámenia podaného správcovi dane.
Zdaňovanie príjmov rezidenta SR, ktoré mu plynuli zo zdrojov v zahraničí, sa v prípade zmluvných štátov riadi príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia a zákonom o dani z príjmov. Podmienkou uplatnenia zmluvy je preukázanie daňovej rezidencie do termínu výplaty, poukázania alebo pripísania príjmu k dobru daňovníka.
Prečítajte si tiež: Prehľad dávok pri narodení dieťaťa v Nemecku
Príjmy zo zamestnania vykonávaného v zahraničí sa zdaňujú v štáte skutočného výkonu činnosti (v štáte zdroja). Aj napriek tomu, že príjem zo zamestnania v zahraničí zdaňuje štát, kde sa závislá činnosť vykonáva, rezident SR má povinnosť uviesť tento príjem v daňovom priznaní podanom v SR.
Príjmy zo závislej činnosti nebudú podliehať zdaneniu v štáte výkonu zamestnania (v zahraničí) v tom prípade, keď rezident SR toto zamestnanie vykonáva v zmluvnom štáte kratšie ako 183 dní v danom roku a zároveň mu mzdu vypláca slovenský zamestnávateľ, ktorý v zahraničí nemá umiestnenú stálu prevádzkareň.
Zdaňovanie príjmov z predaja nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí sa v prípade zmluvných štátov riadi zákonom o dani z príjmov a článkom "Zisky zo scudzenia majetku" v príslušnej zmluve. Zdaňovanie príjmov z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí podlieha ustanoveniam zákona o dani z príjmov a článku "Príjmy z nehnuteľného majetku" príslušnej zmluvy.
Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti sú v SR oslobodené od dane do výšky 500 eur. Ak príjmy daňovníka z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí presiahnu sumu 500 eur, do daňového priznania uvedie len príjem nad takto ustanovenú sumu. Príjmy z predaja nehnuteľnosti sú od dane oslobodené, ak daňovník nehnuteľnosť vlastnil viac ako päť rokov.
Ak rezident SR dosiahne príjmy z činnosti umelca alebo športovca, ktorú vykonával v zmluvnom štáte v zahraničí, tieto príjmy môžu byť zdanené v zahraničí. Rezident SR je povinný po skončení zdaňovacieho obdobia priznať svoje celosvetové príjmy a preto tento príjem uvedie vo svojom daňovom priznaní podanom v SR.
Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok v Nemecku: Informácie pre mužov
V prípade, že rezident SR v priebehu zdaňovacieho obdobia obdržal výhru alebo cenu zo zmluvného štátu v zahraničí, zdaňuje sa tento príjem v zmysle zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s týmto štátom a zákonom o dani z príjmov. Výnimkou je zmluva s Českou republikou, ktorá dáva možnosť zdaniť príjem z výhier v lotériách, stávkach a iných podobných hrách, z výhier v súťažiach a žrebovaniach aj štátu zdroja.
Od dane sú oslobodené výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa zákona č. 30/2019 Z. z. Iné prijaté výhry a ceny sú v SR oslobodené od dane v hodnote neprevyšujúcej 350 eur za cenu alebo výhru.
Ak rezident SR dosiahne úrokové príjmy zo zdrojov v zahraničí, ich zdanenie je závislé najmä od existencie a znenia príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s týmto štátom. Uvedené príjmy je rezident SR povinný uviesť v daňovom priznaní podanom v SR.
Pri zdaňovaní dividend (podielov na zisku) zo zahraničia sa v prípade zmluvného štátu postupuje v zmysle zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s týmto štátom a zákonom o dani z príjmov. Pre uplatnenie postupu podľa zmluvy je potrebné, aby daňovník preukázal platiteľovi príjmu, že je daňovým rezidentom SR, a to ešte pred tým, ako mu takýto príjem bude vyplatený.
Pre vrátenie daní z Nemecka je kľúčové potvrdenie Lohnsteuerbescheinigung, čo je ekvivalent potvrdenia o zdaniteľnom príjme zo Slovenska. Ide o potvrdenie od nemeckého zamestnávateľa o ročnom príjme, odvedenej dani, sociálnych a zdravotných odvodoch zamestnanca a uplatnených nákladoch a úľavách.
Prečítajte si tiež: Aktuálne výzvy sociálneho registra Nemecko
Zamestnávateľ vydáva Lohnsteuerbescheinigung na konci kalendárneho roka, najneskôr do konca februára nasledujúceho roka. Zamestnávateľ musí Lohnsteuerbescheinigung elektronicky odoslať na nemecký daňový úrad a zamestnancovi poskytnúť výtlačok. Ak sa pracovný pomer skončí v priebehu roka, zamestnávateľ zašle Lohnsteuerbescheinigung krátko po skončení pracovného pomeru.
Lohnsteuerbescheinigung je povinnou prílohou k podaniu daňového priznania v Nemecku a na Slovensku. Potvrdenie obsahuje dôležité údaje pre výpočet vrátky dane a následné vrátenie daní z Nemecka. Potvrdenie o príjme by ste si mali ponechať až do odchodu do dôchodku, pretože môže byť potrebné na výpočet dôchodku. Ďalej ho budete potrebovať napr. k žiadosti o prídavky na deti v Nemecku (Kindergeld), k žiadosti o rodičovský príspevok (Elterngeld), k prihláseniu sa na úrade práce na Slovensku alebo v Nemecku a k získaniu podpory v nezamestnanosti.
Ak Lohnsteuerbescheinigung nemáte alebo ste ho stratili, môžete o neho požiadať svojho zamestnávateľa znova. Zamestnávateľ musí potvrdenia o príjme archivovať najmenej desať rokov.
Po priznaní nároku na dávku v nezamestnanosti v krajine posledného zamestnania by ste mali byť k dispozícii tzv. službám zamestnanosti, čiže zotrvať v evidencii úradu práce v krajine EÚ, ktorá vám dávku vypláca, najmenej 4 týždne. V rámci Európskej únie (27 členských štátov EÚ, Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko) máte právo odísť do inej krajiny EÚ a hľadať si prácu tam, pričom budete poberať dávku v nezamestnanosti z krajiny, v ktorej ste sa stali nezamestnaným.
Pre povolenie exportu dávky v nezamestnanosti sa po návrate na Slovensko musíte zaevidovať na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v lehote určenej príslušnou inštitúciou členského štátu EÚ, kde ste získali nárok na dávku v nezamestnanosti. Následne predložíte Sociálnej poisťovni formulár PD U2. Dávku v nezamestnanosti bude naďalej vyplácať príslušná inštitúcia členského štátu, kde ste získali nárok na dávku v nezamestnanosti. Budete mať však povinnosti voči úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na Slovensku.
Ak sa vyskytnú akékoľvek okolnosti, ktoré by mohli ovplyvniť nárok na dávku v nezamestnanosti, príslušná pobočka Sociálnej poisťovne o tom informuje inštitúciu členského štátu, ktorá dávku v nezamestnanosti vypláca. Takýmito okolnosťami sú napr. vykonávanie činnosti zamestnanca, práceneschopnosť, a pod.