
Predstava života na plachetnici, spoznávania nových krajín a zažívania dobrodružstiev láka mnohých. Pre rodáčku z Tatier, Annu, sa tento sen stal skutočnosťou. Spolu s manželom a dvomi malými synmi sa rozhodla oboplávať svet. Táto skúsenosť ju nielenže naučila prekonávať prekážky, ale aj prehodnotiť priority a uvedomiť si dôležitosť spoločných chvíľ.
Anna, typická suchozemkyňa, nikdy nemala blízky vzťah k moru. Všetko sa zmenilo, keď sa presťahovala do Nemecka za svojím manželom, ktorý jedného dňa prišiel s nápadom urobiť si kapitánsky kurz. Spočiatku bola zaskočená, no nakoniec sa rozhodla pridať. Prvé plachtenie v zime ju síce prekvapilo, no čoskoro si plachtenie zamilovala. S manželom úspešne dokončili kurz v roku 2015.
Po narodení dvoch synov, Samka a Lukáška, a počas materskej dovolenky v cudzom meste, Anna začala túžiť po spoločných dobrodružstvách s rodinou. Čítali cestopisy a snívali o plavbe okolo sveta. Myšlienka tráviť čas spolu, ďaleko od každodenného stereotypu, bola silnejšia ako obavy z neznámeho.
Každý, kto si v Nemecku robí lodný preukaz, sníva o takzvanej trase bosých nôh. Z Nemecka sa dá preplaviť za jeden rok okolo európskeho pobrežia na Kanárske ostrovy do Karibiku a naspäť. Za tri roky sa dá oboplávať svet. Celý čas sa človek plaví tam, kde je teplo, takže netreba nosiť ponožky.
Splnenie sna o plavbe si vyžadovalo obetu. Kúpa lode zhltla všetky úspory a rodina musela počas prípravy aj plavby šetriť na všetkom. Ich plachetnica bola dlhá 10,40 metrov a široká 3,5 metra, čo zodpovedá približne štyrom manželským posteliam za sebou, alebo dvom menším izbám. Hoci išlo o jednu z najmenších lodí, ktoré sa plavia cez oceán, pre Annu a jej rodinu sa stala domovom.
Prečítajte si tiež: Možnosti zamestnania v Rakúsku a Nemecku
Začiatky boli ťažké. Pôvodne mali mať so sebou skúseného skippera, no tesne pred odchodom im oznámil, že je vážne chorý. Nakoniec našli holandského profesionála, ktorý im pomohol s počasím a radami. Anna mala pocit, že nevie NIČ.
Na začiatku plavby mal Samko 3,5 a Lukáško 1,5 roka. Deti zvládali plavbu fantasticky. Sú v tom veku, že si užívajú každý deň a nič ich netrápi. Dospelý to majú ťažšie, lebo nesú veľkú zodpovednosť.
Príprava na plavbu bola pre Annu a jej manžela nová skúsenosť. Manžel sa staral o technické záležitosti, Anna o vybavenie domácnosti. Zásoby trvanlivých potravín nakúpili v Holandsku približne na pol roka. Na lodi je potrebná určitá istota. Na jednej strane sa nedá v každom prístave niečo kúpiť. Na druhej strane potraviny v teplých krajinách môžu byť znehodnotené rôznym hmyzom, švábmi, larvami. Bola by to katastrofa zistiť to v strede oceánu. Jedlo je na lodi veľmi dôležité, aby sa udržala posádka pri dobrej nálade, preto boli naše zásoby vždy radšej väčšie.
Prvé správy o korone prichádzali z Talianska. To bolo ešte také vzdialené. Zrazu korona dosiahla Karibik. Lety do Európy zrušili, vedela som, že ak sa niečo stane, už mojich rodičov neuvidím nikdy. Kvôli pandémii museli plavbu viackrát prerušiť. Dva týždne sme čakali, kým ustane vietor, a každý deň sme tŕpli, aby aj náš ostrov nezavrel hranice. Keď sme konečne po divokej dvadsaťštyrihodinovej plavbe dorazili na Antiguu, pobrežná stráž vyhlásila, že máme okamžite opustiť ich územie, lebo sa v noci nášho príchodu zmenili predpisy. Nakoniec sa im podarilo dostať na transportnú loď do Európy.
Deti loď vôbec nepovažovali za obmedzený priestor, ale samozrejme stále vyžadujú nejaké aktivity. Ja som asi "zoznamový" typ človeka, lebo na všetko mám zoznam. Zoznam hračiek, zoznam pomôcok na majstrovanie, zoznam aktivít, ktoré môžeme robiť. V ťažkých časoch, alebo ak zavládne nuda, zoznamy veľmi pomôžu. Okrem toho som aj typ, ktorý sa veľmi rád hrá.
Prečítajte si tiež: Všetko o Nemeckom Vlčom Špicovi
Samozrejme, keď človek strávi veľa času vo dvojici, respektíve vo štvorici, je to aj náročné, lebo mu chýbajú iní ľudia, rodina, kamaráti, ktorí by ho rozptýlili. Ale zažíva veľa nového, spoznáva nové krajiny, stará sa o deti a loď. Ponorková choroba sa nám celkom vyhýbala. Až na Antique počas karantény, už štvrtý týždeň na lodi bez vychádzky, sme naozaj veľmi trpeli. Bez rozptýlenia, internetu, možnosti volať domov, v neistote, ako sa k nám budú správať úrady, sme zažívali skutočnú krízu.
Život na lodi je tiež len život. Tí istí ľudia - len v inom priestore. Byť spolu celé mesiace dvadsaťštyri hodín denne nie je ľahšie ako doma na pevnine. Je to veľmi intenzívne. Najdôležitejšie je vždy sa snažiť vidieť na druhom to pozitívne, snažiť sa pochopiť, čo robí a prečo. Aj seba musí človek vnímať kriticky. Najdôležitejšie je, že si celá rodina vytvára spoločné spomienky, mení sa, získava iný pohľad na svet. Teraz nás spája všetko, čo sme zažili ako neviditeľné puto, ktoré máme len my.
Keďže sme boli úplní začiatočníci, zažili sme veľa ťažkých momentov - aj nepríjemných, ale žiadny nebezpečný. Prvé mesiace nechcel naštartovať motor. Pri plavbe cez Biskayu sa objavili blesky, pri druhom pokuse zase. Pri treťom pokuse sa pokazil autopilot a začal viať silný vietor. My sme malá posádka, ale poznáme sa dobre. Každý vie, čo je jeho úloha. Ja a Jan sa na seba môžeme stopercentne spoľahnúť.
Plavili ste sa zo severného Holandska cez Lamanšský prieplav. Brázdili ste brehy Holandska, Francúzska, Španielska, Portugalska, potiahli to až na Madeiru, Kanárske ostrovy, Kap Verde, cez Atlantik do Karibiku. Každá krajina je nádherná, jedinečná a nezabudnuteľná. Je to veľký dar môcť sa vybrať na takúto cestu a objaviť toľko krajín, také zaujímavé miesta našej planéty, aj získať nových priateľov z celého sveta, získať dôveru v ľudí a v seba.
Mne sa najviac páčil Martinique. Mala som pocit, že je tam všetko. Nádherné pláže, palmy, sýtozelené vrchy, neuveriteľná zeleň, zaujímavá história, atrakcie, ihriská pre deti. Platí sa tu eurom, za európske tarify sa dá zavolať domov. Ľudia sú priateľskí a ústretoví. Je tu veľa miest, kde sa dá kotviť. Niekde sa dá plávať s korytnačkami, inde sú morskí ježkovia. Keď chcete zažiť "pohodlnú" exotiku, Martinique je na to ako stvorený.
Prečítajte si tiež: Slovensko-nemecký preklad formulára
Mali sme zásadu - snažili sme sa plaviť maximálne jeden celý deň a druhý stráviť na súši. Ihriská sú pre deti dôležité. Je to ich svet. Prístavy sú bohužiaľ stavané pre dospelých. Počas celej cesty mal len Lelystad v Holandsku miestnosť z hračkami.
Píšete blog a len nedávno vám vyšiel e-book „Ako zabaviť deti v čase korony a nezblázniť sa“. Môj prvý blog som začala písať po nemecky pre mamky, ktoré sa chystajú na plavbu ako je naša. Chcela som ich rozhodnutie podporiť a dať im užitočné rady. Môj slovenský blog som začala písať, keď nás korona vyhnala z lode. Žiadne kamarátky, ani rodinu sme nemohli navštíviť. Chcela som ich aspoň takto potešiť peknými obrázkami, zaujímavými príbehmi v dobe, keď každý potrebuje niečo pozitívne, trochu zmeny. Moja kniha zase vznikla v karanténe, bez televízora, kníh, internetu. Vedela som, že veľa mamiek zažíva to, čo ja. Snaží sa pre svoje deti spraviť to najlepšie. Zobrala som svoje lodné zoznamy a začala spisovať všetky moje nápady, ale aj tie stratégie, ktoré mi v ťažkých chvíľach pomohli byť spokojnejšou a šťastnejšou.
Koncom mája sa vraciame na loď. Deti sa už nevedia dočkať. Už počítajú dni. Manžel samozrejme nerozpráva o ničom inom. A ja? Ja sa už teším na ten malý lodný priestor, žiadne upratovanie, vysávanie, ale za to zmena. Každý deň sa zobudiť na inom mieste, vyjsť po pristání z lode a objavovať mestá, hľadať ihriská. Pre mňa je to neuveriteľne inšpiratívne a zaujímavé.
Človek v každom momente cíti, že žije, že sa niečo deje. Život na lodi nie je dovolenka. Je to iný životný štýl. Máš iné problémy ako doma, ale nejaké problémy máš - či už s loďou, alebo s počasím. Ako aj doma je to o tom, z tých surovín (prírody, techniky, ľudí, príležitostí), ktoré máš, uvariť to najlepšie. Využiť každý moment, vážiť si ľudí, ktorých máš okolo seba, vidieť prírodu a jej krásy, ktoré ťa obklopujú. A privrieť oči a nepozerať príliš na to, čo chýba alebo nie je perfektné.
Hoci článok primárne pojednáva o inšpiratívnom živote na plachetnici, je dôležité spomenúť aj tému nemeckého kapitánskeho dôchodku, ktorá bola pôvodnou požiadavkou. Podmienky pre získanie dôchodku v Nemecku sa líšia v závislosti od profesie a individuálnych okolností. Pre kapitánov lodí, ktorí pracovali v Nemecku a platili do nemeckého dôchodkového systému, platia špecifické pravidlá. Vo všeobecnosti platí, že pre získanie plného dôchodku je potrebné dosiahnuť určitý vek a odpracovať minimálny počet rokov. Výška dôchodku sa vypočítava na základe odvodov do dôchodkového systému počas pracovného života. Pre presné informácie o podmienkach nemeckého kapitánskeho dôchodku je najlepšie obrátiť sa priamo na nemeckú dôchodkovú správu (Deutsche Rentenversicherung) alebo na odborníka na dôchodkové poradenstvo.
tags: #nemecký #kapitánsky #dôchodok #podmienky