Nemocenské dávky zamestnanca v skúšobnej dobe: Podmienky a nároky

Práceneschopnosť, bežne označovaná ako PN, je stav, kedy zamestnanec nie je schopný vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Na Slovensku sú podmienky a nároky na práceneschopnosť upravené Zákonníkom práce a zákonom o sociálnom poistení. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tejto téme, so zameraním na špecifickú situáciu zamestnanca v skúšobnej dobe, vrátane práv a povinností zamestnancov a zamestnávateľov, ako aj o finančných nárokoch počas PN.

Vznik pracovného pomeru a práva zamestnanca

Pracovný pomer vzniká na základe písomnej pracovnej zmluvy. Pred jej uzatvorením je zamestnávateľ povinný oboznámiť potenciálneho zamestnanca s právami a povinnosťami, ktoré pre neho z pracovnej zmluvy vyplývajú, s pracovnými a mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy.

Povinné náležitosti pracovnej zmluvy

V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:

• Druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma.
• Popis práce.
• Miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto).
• Deň nástupu do práce.
• Mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
• Výmera dovolenky, pracovný čas a dĺžka výpovednej doby.

V pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci záujem, najmä týkajúce sa hmotných výhod a školení poskytovaných zamestnávateľom.

Pracovná zmluva na dobu určitú

Slovenský Zákonník práce umožňuje uzatváranie pracovných zmlúv na dobu určitú. Legislatíva umožňuje prijímanie pracovníkov na dobu určitú aj v prípade, že budú vykonávať práce trvalého charakteru. Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát.

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o Sociálnej poisťovni Senica

Predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky je možné len z určitých dôvodov, ako je zastupovanie zamestnanca počas materskej dovolenky; vykonávanie prác, ktoré sú závislé od striedania ročných období, každý rok sa opakujú a nepresahujú osem mesiacov v kalendárnom roku (sezónna práca); vykonávanie prác, pri ktorých je potrebné podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas nepresahujúci osem mesiacov v kalendárnom roku alebo vykonávanie prác dohodnutých v kolektívnej zmluve.

Novela Zákonníka práce z roku 2020 umožňuje zamestnávateľom počas mimoriadnej situácie (spôsobenej pandémiou) predĺžiť alebo opätovne dohodnúť súčasnú zamestnávateľskú zmluvu na dobu určitú nad vyššie spomínaný zákonný limit dvoch rokov. Zmluva na dobu určitú však môže byť počas tejto mimoriadnej situácie predĺžená iba raz a najviac na jeden rok.

Ak chce zamestnanec so zamestnaním na dobu určitú alebo krátkodobým zamestnaním v trvaní viac ako šesť mesiacov a po skúšobnej dobe chce prejsť na zmluvu na dobu neurčitú alebo stanoviť pevnú týždennú pracovnú dobu, zamestnávateľ mu musí poskytnúť písomnú odpoveď do jedného mesiaca od žiadosti.

Skúšobná doba

V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu v trvaní najviac tri mesiace; prípadne u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca najviac šesť mesiacov. Skúšobnú dobu nie je možné predlžovať, jedine v prípade prekážok v práci na strane zamestnanca (napr. dočasná práceneschopnosť alebo materská dovolenka). Skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne, inak je neplatná.

Legislatíva umožnila predĺžiť skúšobnú dobu o jeden celý deň v prípade, ak zamestnanec nebol schopný dokončiť pracovnú zmenu v dohodnutý čas kvôli osobným prekážkam. Novela je účinná od 1. januára 2021.

Prečítajte si tiež: Daňové priznanie a nemocenské dávky: Postup

Podmienky nároku na práceneschopnosť (PN)

PN znamená dočasnú práceneschopnosť zamestnanca vykonávať pracovnú činnosť z dôvodu choroby, úrazu, pracovného úrazu, úrazu zavineného inou osobou, karanténneho opatrenia, izolácie alebo choroby z povolania. Dočasne práceneschopným môže byť zamestnanec uznaný len ošetrujúcim lekárom.

Nárok na práceneschopnosť vzniká zamestnancovi, ak splní určité podmienky stanovené zákonom o sociálnom poistení. Medzi hlavné podmienky patrí:

• Dočasná práceneschopnosť: Zamestnanec musí byť uznaný za dočasne práceneschopného lekárom.
• Potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti: Lekár vystaví zamestnancovi potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti, ktoré je potrebné doručiť zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni. Ak je PN vystavená na papierovom tlačive, zamestnanec bezodkladne odovzdáva zamestnávateľovi diel II (červený) a diel IIa (čierny). Obe tlačivá musia byť zo zadnej strany podpísané, na červené tlačivo je potrebné uviesť spôsob výplaty náhrady príjmu - na účet, alebo na adresu. Zelený diel si zamestnanec ponecháva u seba pre prípad kontroly dodržiavania liečebného režimu a po ukončení PN ho odovzdá svojmu lekárovi, ktorý mu odovzdá diel IV. Ten následne zamestnanec odovzdá svojmu zamestnávateľovi po ukončení PN. Ak je vystavená elektronická PN (ePN), zamestnanec nemusí predložiť žiadne tlačivo zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni. Inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie. Zamestnanec má možnosť si skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia, prostredníctvom jednoduchej aplikácie.
• Doba poistenia: Zamestnanec musí mať počas PN aktívne nemocenské poistenie (t.j. platí poistné na nemocenské poistenie alebo je v ochrannej lehote). Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej „štát EÚ“) alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (ďalej „zmluvný štát“ - Zmluvy o sociálnom zabezpečení uzatvorené Slovenskou republikou), pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť. Musí ísť o potvrdenie, ktoré i v štáte jeho vystavenia slúži na účely uplatnenia nároku na peňažnú dávku v chorobe. Ak ošetrujúci lekár v štáte EÚ, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, nevydáva potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, je potrebné o vystavenie potvrdenia požiadať príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná pracovná neschopnosť; táto inštitúcia bezodkladne zabezpečí lekárske posúdenie práceneschopnosti a vystavenie potvrdenia, spravidla na dokumente SED S055.

Ochranná lehota po skončení pracovného pomeru

V prípade, ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty. Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky.

• Dĺžka ochrannej lehoty: Ochranná lehota po skončení pracovného pomeru je sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú). Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.
• Ak zamestnanec ochorie počas ochrannej lehoty, má nárok na nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne.

Postup pri práceneschopnosti

• Návšteva lekára: Pri zdravotných problémoch je potrebné navštíviť lekára, ktorý posúdi zdravotný stav a v prípade potreby vystaví potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti.
• Oznámenie zamestnávateľovi: Zamestnanec je povinný bezodkladne informovať zamestnávateľa o svojej práceneschopnosti a doručiť mu potvrdenie o PN.
• Doručenie potvrdenia Sociálnej poisťovni: Zamestnanec alebo zamestnávateľ doručí potvrdenie o PN Sociálnej poisťovni spolu:
  • žiadosťou o nemocenské (ak dočasná pracovná neschopnosť vznikne v dôsledku úrazu, povinnosť predložiť k potvrdeniu tlačivo Hlásenie úrazu vyplnené poistencom);. Hlásenie úrazu je potrebné vyplniť aj v prípade, ak je vystavená ePN.
  • predložením Preukazu o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý vystaví ku koncu kalendárneho mesiaca lekár - je potrebné doručiť ho do pobočky Sociálnej poisťovne včas, najlepšie do 5. dňa nasledujúceho mesiaca
  • predložením IV. dielu Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti
  • iným dokladom, ktorý ovplyvňuje nárok na nemocenské a jeho sumu (napr. oznámiť príslušnej pobočke ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako desať dní (telefonicky, faxom, elektronickou poštou, písomne, zaslaním IV. dielu Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti).
• Dodržiavanie liečebného režimu: Počas PN je zamestnanec povinný dodržiavať liečebný režim určený lekárom a zdržiavať sa na adrese uvedenej na potvrdení o PN.
• Kontrola zo strany zamestnávateľa: Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu, či zamestnanec dodržiava liečebný režim.

Finančné nároky počas práceneschopnosti

Počas PN má zamestnanec nárok, po splnení zákonom stanovených podmienok, na náhradu príjmu a nemocenské dávky, ktorých výška závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody. Dávka môže byť aj polovičná, ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok.

Počas práceneschopnosti má zamestnanec nárok na nemocenské dávky, ktoré mu vypláca Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie, t. j. obdobie, z ktorého sa zisťuje DVZ alebo PDVZ. Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55% DVZ alebo PDVZ. Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (od 1. do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa). Nemocenské v ostatných prípadoch, tzn. povinne nemocensky poistenej SZČO - od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, dobrovoľne nemocensky poistenej osobe - od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, fyzická osoba v ochrannej lehote a zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti, je od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % DVZ alebo PDVZ.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre materskú dávku

• Prvé 3 dni PN: Náhrada príjmu je vyplácaná zamestnávateľom za prvých 10 dní, konkrétne od 1. do 3. dňa PN zamestnanec dostane 25 % DVZ a od 4. do 10. dňa PN zamestnanec dostane 55 % DVZ.
• Od 4. dňa PN: Nemocenské dávky sú vyplácané Sociálnou poisťovňou od 11. dňa PN, vo výške 55 % DVZ.

Výpočet DVZ

Vymeriavací základ sa počíta z rozhodujúceho obdobia predchádzajúceho roka, t.j. ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní (zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem počas celého roka), tak rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia (t.j. odo dňa nástupu do zamestnania). Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní a pred vznikom dočasnej PN zaniklo (z dôvodu ukončenia pracovného pomeru) a zamestnanec je v ochrannej lehote, tak rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia (t.j. odo dňa nástupu do zamestnania). V prípade, že počas rozhodujúceho obdobia mal zamestnanec prerušené povinné nemocenské poistenie (napr. z dôvodu PN), tieto dni sa odpočítajú z 365 dní.

Príklad č. 1: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 7,91 eur a od 4. do 14. dňa PN 17,39 eur.

Príklad č. 2: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. Minulý rok mal z dôvodu PN prerušené povinné nemocenské poistenie na 35 dní. Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 8,20 eur a od 4. do 14. dňa PN 18,03 eur.

Príklad č. 3: Mzda zamestnanca je 2500 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. DVZ sa vypočíta: 2500 eur (výška mzdy) * 12 (mesiacov) = 30000 / 365 dní = 82,1917 eur (max suma DVZ za rok 2022 je však 74,4987, t.j. zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 6,20 eur a od 4. do 14. dňa PN 13,64 eur.

Príklad č. 4: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. PN začala od 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní. (Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je viac ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 28.2.2023, t.j. 151 dní). Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 7,91 eur a od 4. do 14. dňa PN 17,39 eur.

Príklad č. 5: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. Pracovný pomer skončil 9. januára 2023. PN začala od 10 januára 2023 (v ochrannej lehote), dĺžka PN zamestnanca je 14 dní. (Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je menej ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 9.1.2023 , t.j. 101 dní). Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 7,91 eur a od 4. do 14. dňa PN 17,39 eur.

Práva a povinnosti zamestnanca počas PN

Práva zamestnanca:

• Nárok na nemocenské dávky.
• Ochrana pred výpoveďou počas PN (s výnimkou určitých prípadov).
• Zachovanie pracovného miesta (počas určitej doby).

Povinnosti zamestnanca:

• Dodržiavať liečebný režim.
• Zdržiavať sa na adrese uvedenej na potvrdení o PN.
• Informovať zamestnávateľa o zmene adresy počas PN.
• Podrobiť sa kontrole zo strany zamestnávateľa.

PN a výpovedná lehota

Práceneschopnosť nemá vplyv na plynutie výpovednej lehoty. To znamená, že ak zamestnanec podá výpoveď alebo ju dostane od zamestnávateľa, výpovedná lehota plynie aj počas PN.

Ukončenie pracovného pomeru počas PN v skúšobnej dobe

Podľa § 72 ods. 1 Zákonníka práce platí, že v skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak. To znamená, že v skúšobnej dobe možno skončiť pracovný pomer bez uvedenia dôvodu aj vtedy, ak je zamestnanec dočasne pracovne neschopný a nevzťahuje sa v tomto prípade na zamestnanca zvýšená zákonná ochrana.

Skutočnosť, že je zamestnanec práceneschopný, nie je dôvodom na to, aby sa pracovný pomer nemohol skončiť zo strany zamestnávateľa. Ak by nemalo dôjsť ku skončeniu pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa v skúšobnej dobe, len vtedy sa skúšobná doba predlžuje v zmysle ust. § 45 ods. 5 Zákonníka práce o čas prekážok v práci na strane zamestnanca.

Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou len písomne vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné.

Pri ukončení pracovného pomeru, aj počas skúšobnej doby, má zamestnanec nárok na preplatenie nevyčerpanej časti dovolenky, ale len v rozsahu, na ktorý Vám do dňa skončenia vznikol nárok (t. j. alikvótna časť za odpracovaný čas). Zamestnávateľ je povinný túto dovolenku vyplatiť vo forme náhrady mzdy pri skončení pracovného pomeru.

Dôležité body a odporúčania

• Oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe: Ak chcete skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe, je potrebné zamestnávateľovi poslať písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru ku konkrétnemu dňu podľa Vášho rozhodnutia. Oznámenie by malo byť doručené spravidla 3 dni pred skončením pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Oznámenie o skončení pracového pomeru pošlite zamestnávateľovi doporučeným listom prípadne doručte osobne proti podpisu, aby ste mali doklad o tom, že ste mu skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe doručili.
• Skončenie pracovného pomeru zo dňa na deň: Počas skúšobnej doby môžete skončiť pracovný pomer písomne, z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu. Písomné oznámenie by malo byť doručené zamestnávateľovi aspoň tri dni pred plánovaným ukončením pracovného pomeru. Ak však ukončíte pracovný pomer bez písomného oznámenia, môže to byť považované za porušenie povinností a zamestnávateľ by mohol požadovať náhradu škody, ak by vznikla.
• Nárok na nemocenské dávky pri skončení pracovného pomeru počas PN v skúšobnej dobe: Aj keď s vami bol skončený pracovný pomer počas skúšobnej doby a súčasne ste na PN-ke, máte nárok na nemocenské dávky. Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe nebráni tomu, aby ste poberali dávky počas PN.

Zánik nároku na nemocenské a povinnosti poistenca

Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.

Poistenca, ktorý si nesplnil povinnosť uloženú zákonom (napr. rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu, a v dôsledku toho Sociálna poisťovňa poskytla dávku neprávom alebo vo vyššej sume ako mala byť vyplatená), je povinný nahradiť neprávom vyplatené sumy (napr. vedome spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila (napr. prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo mal z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila (napr.

Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne

Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne je možné podať odvolanie okrem prípadov, keď je podanie odvolania zákonom výslovne vylúčené.

tags: #nemocenské #dávky #zamestnanca #v #skúšobnej #dobe