Nemocenské poistenie: Sadzby, podmienky a dôležité informácie

Nemocenské poistenie je dôležitou súčasťou sociálneho systému, ktorá zabezpečuje finančnú podporu v prípade choroby alebo iných životných udalostí. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nemocenskom poistení na Slovensku, vrátane sadzieb, podmienok a postupov pre rôzne skupiny poistencov.

Úvod do nemocenského poistenia

V stredoveku by kováč so zlomenou rukou pravdepodobne vyhladoval kvôli strate zárobku. Nemocenské poistenie v moderných spoločnostiach rieši tieto situácie vyplácaním príspevku od štátu počas choroby. Za zamestnanca platí nemocenské poistenie zamestnávateľ, ale pre SZČO do dosiahnutia určitej hranice príjmov povinné nie je. Ak sa chcete nemocenského poistenia zúčastniť dobrovoľne, mali by ste vedieť kedy, koľko a kam musíte uhradiť.

Sociálne poistenie sa skladá z:

• nemocenského poistenia (dávky počas práceneschopnosti, tehotenstva, materstva a ošetrovania),
• dôchodkového poistenia (starobné a invalidné dôchodky),
• poistenia v nezamestnanosti (dávky v prípade straty príjmu)
• úrazového poistenia (dávky v prípade poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu)
• garančného poistenia (dávky v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa).

Zamestnávateľ odvádza všetkých päť zložiek sociálneho poistenia za zamestnanca. SZČO povinne odvádzajú iba prvé dve zložky a ich platenie si strážia sami. Povinné sociálne poistenie SZČO vzniká od 1. júla 2025 tým, ktorí za kalendárny rok 2024 dosiahli príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 8 580 eur. Dovtedy žiadne sociálne poistenie povinne neplatia.

Kto platí nemocenské poistenie?

Výška sadzieb a rozsah platieb do Sociálnej poisťovne sa mení v závislosti od druhu pracovného pomeru. Za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Spolu s povinnosťou platiť poistné vzniká zamestnávateľovi povinnosť toto poistné aj odviesť. Osoba, ktorá si dobrovoľne platí odvody do Sociálnej poisťovne je zodpovedná aj za ich odvádzanie.

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o Sociálnej poisťovni Senica

Po splnení všetkých zákonom stanovených podmienok platí za určité skupiny fyzických osôb poistné na dôchodkové poistenie štát. Ide o tzv. starobné poistenie (ak je sporiteľom v II. pilieri, taktiež odvádza príspevky na starobné dôchodkové sporenie). Dobrovoľne nemocensky, dôchodkovo a v nezamestnanosti poistená osoba môže byť akákoľvek fyzická osoba, ktorá dovŕšila vek 16 rokov a má na území SR trvalý pobyt, príp. prechodný pobyt. Dobrovoľne poistená osoba si sama určí vymeriavací základ, z ktorého bude platiť poistné.

Prehľad platiteľov poistného:

• Zamestnanec: Poistné odvádza zamestnávateľ.
• Zamestnávateľ: Odvádza poistné za svojich zamestnancov.
• SZČO (Samostatne zárobkovo činná osoba): Odvádza poistné sama, ak spĺňa podmienky.
• Dobrovoľne poistená osoba: Odvádza poistné sama.
• Štát: Platí poistné za určité skupiny osôb.

Sadzby nemocenského poistenia

Uvedené informácie o jednotlivých sadzieb poistného vychádzajú zo Zákona o sociálnom poistení a akákoľvek zmena ich výšky či povinnosti ich odvádzania by mala byť uvedená v zákone, príp. v novelách zákona.

Zavádza sa jednotná sadzba poistného na úrazové poistenie v doterajšej výške.

Suma poistného na jednotlivé druhy poistenia a poistného do rezervného fondu solidarity sa určuje z vymeriavacieho základu vždy samostatne. Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

Minimálny a maximálny vymeriavací základ

Minimálny vymeriavací základ za obdobie od 1. januára 2022 do 31. decembra 2022 je určený pre povinne poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) a dobrovoľne poistenú osobu vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na sociálne poistenie, t. j. 566,50 eur. Minimálny vymeriavací základ pre zamestnanca už s účinnosťou od 1. 1. 2010 zrušený.

Prečítajte si tiež: Daňové priznanie a nemocenské dávky: Postup

Maximálny mesačný vymeriavací základ na účely povinného sociálneho poistenia pre platiteľov poistného a pre všetky druhy poistenia [nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, garančné poistenie, rezervný fond solidarity (s výnimkou úrazového poistenia)] je najviac vo výške 7-násobku jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na povinné sociálne poistenie.

Minimálny vymeriavací základ za obdobie od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025 je určený pre povinne poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) a dobrovoľne poistenú osobu vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na sociálne poistenie, t. j. 715,00 eur. Minimálny vymeriavací základ pre zamestnanca už s účinnosťou od 1. 1. 2010 zrušený.

Maximálny vymeriavací základ platný od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025 je 15 730 eur.

Zmeny v sadzbách poistného od 1.1.2024

Dňa 30.12.2023 bol v Zbierke Zákonov zverejnený zákon č. 530/2023 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií (tzv. konsolidačný zákon); zákon nadobudol účinnosť od 1. 1. 2024. Zmeny schválené v zákone o konsolidácii verejných financií majú priamy dosah na výšku vybraných mzdových parametrov používaných v spracovaní mzdového účtovníctva.

Konsolidačný zákon zmenil (znížil) sadzbu na výpočet povinného príspevku na SDS (II. pilier).

Prečítajte si tiež: Podmienky pre materskú dávku

Platenie poistného

Výpočet a vykazovanie poistného na sociálne poistenie upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Poistné sa odvádza na bankový účet Sociálnej poisťovne. Za zamestnanca túto povinnosť plní jeho zamestnávateľ (nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti). Poistné sa platí za kalendárny mesiac pozadu, a to buď bezhotovostným prevodom, poštovou poukážkou, alebo v hotovosti v Sociálnej poisťovni. Pre účely sociálneho poistenia sa neplatia preddavky, takže výška odvedeného poistného je konečná.

Termíny a spôsob platby

Poistné sa platí za kalendárny mesiac pozadu, a to buď bezhotovostným prevodom, poštovou poukážkou, alebo v hotovosti v Sociálnej poisťovni.

• Splatnosť: do 8. dňa nasledujúceho mesiaca.
• Spôsob platby: bankový prevod, poštová poukážka, hotovosť v Sociálnej poisťovni.
• Úhrada: Za deň úhrady sa považuje deň, kedy bola platba pripísaná na účet príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Ak však platba poistného na účet Sociálnej poisťovne príde oneskorene, považuje sa poistné za zaplatené včas aj vtedy, ak pri platení bezhotovostným prevodom ako deň prevodu bol posledný deň splatnosti poistného, resp. pri platení poštovou poukážkou sa poistné poukázalo v posledný deň splatnosti poistného.

Povinnosti zamestnávateľa

Uvedené povinnosti je zamestnávateľ povinný plniť na tlačivách alebo inou formou, ktorých obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa. Tlačivo odoslané faxom alebo elektronickou poštou, ak nie je podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo urobené v súlade s dohodou, treba potvrdiť písomne najneskôr do 3 dní odo dňa jeho doručenia Sociálnej poisťovni. Informáciu odoslanú prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS) je zamestnávateľ povinný potvrdiť na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou najneskôr do 3 dní odo dňa jej odoslania Sociálnej poisťovni. Ak zamestnávateľ prihlási do Sociálnej poisťovne zamestnanca oneskorene, dopúšťa sa nelegálneho zamestnávania. Od roku 2018 sa za nelegálne zamestnávanie bude považovať nesplnenie prihlasovacej povinnosti až po uplynutí 7 dní od začatia výkonu činnosti zamestnanca. Lehota v zákone o sociálnom poistení je nezmenená.

Pre účely sociálneho poistenia sa neplatia preddavky, takže výška odvedeného poistného je konečná.

Nemocenské poistenie pre SZČO

Ako SZČO máte nárok na výplatu nemocenských dávok len vtedy, ak si naň povinne alebo dobrovoľne prispievate. Pretože nemocenské poistenie do dosiahnutia určitej hranice príjmov nie je povinné, veľa podnikateľov ho nehradí. Málokto si ale uvedomuje, že mu v tom prípade zaniká nárok na:

• nemocenské,
• tehotenské,
• materské,
• ošetrovné.

Ak nemáte nárok na nemocenské dávky, je dôležité mať vlastnú rezervu pre prípad, že nebudete môcť pracovať. Výška rezervy by sa mala odvíjať od vašich bežných výdavkov.

Dobrovoľné nemocenské poistenie pre SZČO

Aby ste mohli čerpať dávky z nemocenského poistenia, musíte sa naň prihlásiť v pobočke Sociálnej poisťovne, pod ktorú patríte podľa miesta trvalého pobytu. Na webových stránkach Sociálnej poisťovne si nájdite formulár Registračný list FO a Vyhlásenie dobrovoľne poistenej osoby. Tie vyplníte a buď ich prinesiete na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne osobne, odošlete poštou alebo elektronicky prostredníctvom portálu www.slovensko.sk.

SZČO sa nemôže prihlásiť len na dobrovoľné nemocenské poistenie, ale môže využiť len niektorý z nasledujúcich dvoch balíkov dobrovoľného sociálneho poistenia obsahujúci dobrovoľné nemocenské poistenie:

1. dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie,
2. dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti.

Tieto balíky dobrovoľného sociálneho poistenia nemôže využiť fyzická osoba, ktorá je zároveň aj povinne nemocensky poistená ako zamestnanec alebo ako SZČO.

Podmienky čerpania dávok

Nárok na niektorú z dávok vyplácanú v rámci nemocenského poistenia vám vzniká až po uplynutí určitej doby, nie odo dňa prihlásenia sa k dobrovoľnému poisteniu.

1. Nemocenské

Nárok na čerpanie nemocenského vám vznikne, ak vám vznikla dočasná pracovná neschopnosť a v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti ste boli nemocensky poistený najmenej 270 dní. Nemocenské sa stanoví z denného vymeriavacieho základu, ktorý sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia (rozhodujúcim obdobím je väčšinou kalendárny rok pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti). Výška nemocenského je za každý deň od prvého do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu a za každý deň od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu.

Žiadať o výplatu nemocenského poistenia nemusíte, ak vám ošetrujúci lekár vystaví elektronickú pracovnú neschopnosť (ePN). Ak vám ošetrujúci lekár vystaví papierové Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, žiadosť o nemocenské si uplatníte v miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa vášho trvalého pobytu predložením II. dielu tohto tlačiva, najlepšie ihneď po jeho vystavení. Po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti jej do troch dní ešte predložíte IV. diel Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti.

2. Tehotenské

Nárok na tehotenské vzniká žene pracujúcej na SZČO, ktorá je tehotná. Podmienkou je, že musí byť nemocensky poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu. Výška tehotenského je 15 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň. Pre tehotenské je určená aj jeho minimálna výška ako 10 % denného vymeriavacieho základu určeného z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie tehotenského. Minimálna výška tehotenského v roku 2025 je 9,40274 eura na kalendárny deň.

Nárok na tehotenské vzniká od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom a zaniká dňom skončenia tehotenstva, teda pôrodom. Originál tlačiva „Žiadosť o tehotenské“ vám vystaví a vyplní gynekológ na začiatku II. trimestra po dosiahnutí 13. týždňa tehotenstva. Toto tlačivo predložte miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa vášho trvalého pobytu.

3. Materské

V prípade materskej musíte ako žena pracujúca na SZČO byť nemocensky poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Výška materského je 75 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň. Na materskú môžete nastúpiť 8 až 6 týždňov pred očakávaným termínom pôrodu a ak pôrod nastal skôr, tak odo dňa pôrodu. Nárok na výplatu máte spravidla po dobu 34 týždňov (pri narodení zároveň dvoch alebo viacerých detí až po dobu 43 týždňov a v prípade, že ste osamelá, tak až po dobu 37 týždňov). Originál tlačiva „Žiadosť o materské“, ktoré vám vystaví a vyplní gynekológ, podajte na miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa vášho trvalého pobytu. Pokiaľ na dobrovoľné nemocenské poistenie neprispievate vôbec, môžete ihneď po pôrode začať čerpať aspoň rodičovský príspevok.

4. Ošetrovné

Dobrovoľne nemocensky poistená SZČO má nárok na ošetrovné, ak jej vznikla potreba: od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení.

Dobrovoľne nemocensky poistená SZČO má nárok na ošetrovné, ak jej vznikla potreba:

• osobného a celodenného ošetrovania chorého príbuzného v priamom rade, chorého dieťaťa, ktoré nie je príbuzný v priamom rade, chorého súrodenca, chorého manžela / chorej manželky alebo chorého rodiča manžela / chorej rodiča manželky, ktorého zdravotný stav si to vyžaduje,
• osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do dovŕšenia 11. roku veku (alebo do dovŕšenia 18. roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom), ak dieťaťu bola nariadená karanténa alebo izolácia, ak predškolské zariadenie alebo škola, ktoré dieťa navštevuje, boli príslušnými orgánmi uzavreté alebo v nich bola nariadená karanténa, alebo ak fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bola jej nariadená karanténa alebo izolácia alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.

Ďalšie podmienky vzniku nároku na ošetrovné upravuje § 39 zákona o sociálnom poistení. Na poberanie ošetrovného musí byť dobrovoľne nemocensky poistená osoba v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku na ošetrovné nemocensky poistená najmenej 270 dní. Výška ošetrovného je 55 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň.

Nárok na uplatnenie ošetrovného sa uplatňuje prostredníctvom tlačiva „Žiadosť o ošetrovné“, ktoré vám vystaví lekár. Toto tlačivo predložte miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa vášho trvalého pobytu. Po skončení potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo starostlivosti vám lekár vystaví tlačivo „Potvrdenie o skončení potreby osobného a celodenného ošetrovania/starostlivosti“, ktoré tiež predložte pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vám vypláca ošetrovné.

Vyrovnávacia dávka

Existuje ešte jedna dávka, ktorá patrí iba zamestnancom a ako SZČO na ňu nárok nemáte. Ide o vyrovnávaciu dávku určenú pre zamestnankyne, ktoré sú pre tehotenstvo preradené na inú prácu, kde dosahujú nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávali pred preradením.

Minimálne a maximálne dobrovoľné nemocenské poistenie SZČO

Ako dobrovoľne poistená osoba si sami určíte vymeriavací základ, z ktorého budete platiť poistné na dobrovoľné poistenie. Pri voľbe výšky platieb dobrovoľného nemocenského poistenia však prihliadnite aj na minimálny a maximálny mesačný vymeriavací základ.

V roku 2025 zaplatíte na nemocenskom poistení vždy minimálne 31,46 eura mesačne. Táto čiastka je stanovená na základe minimálneho vymeriavacieho základu 715 eur, ktorý sa vynásobí sadzbou 4,4 %. Pokiaľ si určíte väčší ako minimálny vymeriavací základ, odvádzate z neho 4,4 %. Avšak maximálny vymeriavací základ v roku 2025 je 15 730 eur, takže na nemocenskom poistení zaplatíte pri sadzbe 4,4 % maximálne 692,12 eura mesačne.

SZČO nemôže byť len dobrovoľne nemocensky poistená, ale môže využiť len niektorý z dvoch balíkov dobrovoľného sociálneho poistenia, ktorý bude okrem nemocenského poistenia obsahovať navyše dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Preto je potrebné počítať s tým, že celkové mesačné platby dobrovoľného poistenia budú zvýšené aj o tieto druhy poistenia.

Výška nemocenských dávok je závislá od mesačných platieb dobrovoľného nemocenského poistenia. Čím viac zaplatíte, tým viac dostanete.

Príklady z praxe:

Príklad 1: Kaderníčka Jana si v roku 2025 zlomila ruku a to jej bráni v podnikaní. Lekár určil, že bude na dočasnej pracovnej neschopnosti celkom 60 dní. Od 1. dňa choroby má ako SZČO nárok na výplatu nemocenských dávok. Aké vysoké dávky bude Jana poberať?

Predpokladajme, že Jana si platila minimálne dobrovoľné nemocenské poistenie. Minimálny denný vymeriavací základ v roku 2025 je 715 eur x 12 mesiacov / 365 dní = 23,4658 eura.

Od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti dostane Jana nemocenské vo výške 25 % z denného vymeriavacieho základu a od 4. do 60. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti dostane Jana nemocenské vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu. Spolu teda za celú dobu pracovnej neschopnosti dostane 25 % z 23,4658 eura x 3 dni + 55 % z 23,4658 eura x 57 dní = 752,60 eura (sumy dávok sa zaokrúhľujú na 10 eurocentov nahor).

Príklad 2: Marek je stolár (SZČO). Kvôli úrazu nemôže vykonávať samostatne zárobkovú činnosť a bude na dočasnej pracovnej neschopnosti po dobu 55 dní. V roku 2024 si hradil dobrovoľné nemocenské poistenie z mesačného vymeriavacieho základu 750 eur vo výške 33,00 eura mesačne.

Denný vymeriavací základ Mareka je 750 eur x 12 mesiacov / 365 dní = 24,6576 eura (denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor).

Marek bude poberať od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti nemocenské vo výške 25 % z denného vymeriavacieho základu a od 4. do 55. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti nemocenské vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu. Po dobu trvania pracovnej neschopnosti mu štát vyplatí dohromady iba 25 % z 24,6576 eura x 3 dni + 55 % z 24,6576 eura x 52 dní = 723,80 eura (sumy dávok sa zaokrúhľujú na 10 eurocentov nahor).

Vzhľadom na to, že nemocenské dávky sa vyplácajú mesačne pozadu, môžu v skutočnosti vzniknúť z vyššie uvedených výpočtov v dôsledku zaokrúhľovania určité rozdiely, keďže takto dlhá dočasná pracovná neschopnosť sa bude vyplácať minimálne v dvoch termínoch (za dva mesiace).

Kedy a kam platiť poistné na nemocenské poistenie

Poistné sa hradí každý mesiac a je splatné do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. To znamená, že nemocenské poistenie napr. za október musíte Sociálnej poisťovni zaplatiť do 8. novembra. Poistné posielajte mesačne na bankový účet svojej pobočky Sociálnej poisťovne. Čísla účtov jednotlivých pracovísk nájdete na webových stránkach Sociálnej poisťovne. Po podaní prihlášky na dobrovoľné poistenie vám pobočka Sociálnej poisťovne pridelí aj variabilný symbol, ktorý uvádzate pri platení poistného. Okrem neho pri platení poistného správne uveďte aj špecifický symbol označujúci obdobie, ku ktorému platba patrí. Ak budete uhrádzať poistné trvalým príkazom, tak špecifický symbol bude 88.

Situácie, kedy SZČO nie je povinný platiť nemocenské poistenie

Ako dobrovoľne nemocensky poistená SZČO nie ste povinný platiť nemocenské poistenie:

• v období, počas ktorého sa vám poskytuje nemocenské,
• v období, počas ktorého sa vám poskytuje materské,
• v období, počas ktorého sa vám poskytuje tehotenské,
• v období, počas ktorého sa vám poskytuje ošetrovné,
• odo dňa zániku dobrovoľného nemocenského poistenia.

Osoby, za ktoré platí poistné štát

Štát platí poistné za:

• fyzickú osobu s trvalým pobytom na území SR, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie,
• fyzickú osobu, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne. Podanie prihlášky touto osobou sa nahrádza automatizovaným poskytnutím údajov z ÚPSVaR.
• vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy (od 2. januára 2016),
• fyzickú osobu s trvalým pobytom na území SR, ktorá má priznaný kompenzačný príspevok zamestnancom, ktorí ukončili zamestnanie so stálym pracoviskom v podzemí z dôvodu útlmu banskej činnosti (od 1. januára 2017),
• zamestnanca podľa osobitného predpisu (napríklad § 102 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 517/2008 Z. z., § 146 ods. 3 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov).

tags: #nemocenske #poistenie #sadzba