Neodkladné Opatrenie na Vypratanie Bytu: Podmienky a Postup

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou neodkladných opatrení súvisiacich s vyprataním bytu, podmienkami ich nariadenia a postupmi, ktoré je potrebné dodržiavať. Vlastnícke právo je základným právom, ktoré zaručuje Ústava Slovenskej republiky, a zasahovanie do tohto práva je možné len v odôvodnených prípadoch a v súlade so zákonom.

Neodkladné Opatrenie: Právny Základ

Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch hlavných prípadoch:

1. Ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery.
2. Ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.

Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov je na voľnej úvahe súdu, ktorá musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať.

Ústavný Súd a Práva Vlastníka

V zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy SR má každý právo vlastniť majetok. Toto právo je chránené a nikto nemôže zasahovať do vlastníckeho práva iného bez právneho dôvodu, teda protiprávne. Vlastnícke právo, ako je vyjadrené v § 123 Občianskeho zákonníka, umožňuje vlastníkovi s vecou nakladať podľa vlastného uváženia, najmä ju držať, užívať, brať z nej plody a scudziť ju.

Zásah do Vlastníckeho Práva a Svojpomoc

O protiprávny zásah do vlastníckeho práva ide napríklad aj tým, ak osoba, ktorá nemá vlastnícke alebo iné užívacie právo k nehnuteľnosti (napr. nájomná zmluva), neoprávnene ju užíva. Je veľmi dôležité, aby vlastník nehnuteľnosti nevypratával nehnuteľnosť sám, t.j. bez právoplatného rozhodnutia súdu.

Prečítajte si tiež: Podmienky striedavej starostlivosti

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vylúčenie ofenzívnej svojpomoci jednoznačne vyplýva z doslovného znenia ust. § 6 Občianskeho zákonníka ale i jeho systematického zaradenia v Občianskom zákonníku, keď po ust. § 4, kde je možné dovolať sa verejnej moci pri ohrození alebo porušení práva a najmä ust. § 5 chrániaceho pokojný stav nasleduje § 6 svojpomoc.

Na podporu uvedeného právneho názoru poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 235/08-38 ktorý k svojpomoci uviedol, že „Občiansky zákonník upravuje svojpomoc v ustanovení § 6, v ktorom sa uvádza, že ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten, kto je takto ohrozený, primeraným spôsobom zásah sám odvrátiť. Ide o prostriedok ochrany, ktorý právny poriadok pripúšťa výnimočne po splnení zákonom ustanovených podmienok. Svojpomoc spočíva vo využití vlastných síl ohrozeného na ochranu svojich práv. Všetky podmienky svojpomoci (1. zásah do určitého subjektívneho práva, 2. zásah musí hroziť bezprostredne, 3. zásah musí byť neoprávnený, 4. svojpomoc môže vykonávať iba ten, koho právo je ohrozené) musia byť splnené súčasne (kumulatívne). Absencia ktorejkoľvek z už uvedených štyroch podmienok znamená, že ide o protiprávne konanie. Svojpomoc je možné použiť iba na odvrátenie zásahu (tzv. obranná, defenzívna svojpomoc, ktorej cieľom je zachovať doterajší stav).

Na základe uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, je teda jasné, že vypratanie nehnuteľnosti vlastníkom bez právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia či iného exekučného titulu by bolo protiprávnym konaním, ktoré by mohlo mať v závislosti od okolností až trestnoprávne následky pre vlastníka nehnuteľnosti. Vlastník nehnuteľnosti by sa uvedením konaním totiž mohol dopustiť spáchania trestného činu porušovania domovej slobody. Hoci z etického hľadiska sa môže tento prístup javiť ako nespravodlivý, právny stav je taký, že súdy už opakovane rozhodli o tom, že vlastník sa dopustil trestného činu, keď násilím vstúpil do nehnuteľnosti, ktorá bola jeho vlastníctvom, avšak obýval ju niekto iný. V tomto smere je úplne právne bezvýznamné, či takáto osoba má alebo nemá evidovaný v takej nehnuteľnosti trvalý pobyt.

Súdny Proces a Exekúcia

Ak žalovaný povinnosť uloženú súdom nesplní v súdom určenej lehote, nadobudne rozhodnutie súdu vykonateľnosť, kedy žalobca, ktorým musí byť vlastník alebo iná osoba oprávnená užívať nehnuteľnosť, môže podať návrh na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi, a to podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Podľa § 181 ods. 1 Exekučného poriadku ak exekučný titul ukladá, aby povinný vypratal nehnuteľnosť alebo jej časť, exekúcia sa vykoná vyprataním.

Následne exekútor poverený súdom na výkon exekúcie upovedomí oprávneného a povinného o začatí exekúcie vyprataním nehnuteľnosti alebo jej časti. V upovedomení o začatí exekúcie je uvedená lehota 15 dní na vznesenie námietok proti exekúcii. Príkaz sa doručí do vlastných rúk opäť oprávnenému, povinnému a vhodnej osobe podľa § 181 ods.

Prečítajte si tiež: Podmienky neodkladného opatrenia

Podľa § 181 ods. Vypratané veci sa odovzdajú povinnému alebo jeho plnoletému rodinnému príslušníkovi. Ak nie je pri vypratávaní prítomný nikto kto by mohol tieto veci prevziať alebo ich prevziať nechce, tieto sa spíšu a dajú obci do úschovy.

Konanie Obce v Prípade Neoprávneného Užívania

Právo užívať dom vyplýva z vlastníckeho práva, prípadne z iného právneho titulu (napr. nájomná zmluva, dohoda s vlastníkom). Ak osoby, ktoré v dome bývajú, nemajú súhlas vlastníčky, ide o neoprávnené užívanie nehnuteľnosti. Vlastníčka (alebo jej právny nástupca po zosnulom otcovi) je jediná oprávnená rozhodnúť, kto môže dom užívať. Ak by mala záujem, môže sa domáhať vypratania domu žalobou na súde podľa § 126 Občianskeho zákonníka, kde by sa domáhala ochrany svojho vlastníckeho práva a vypratania nehnuteľnosti osobami, ktoré tam bývajú bez jej súhlasu.

Obec ako taká nemá právomoc priamo nariadiť vysťahovanie osôb z domu, ktorý je v súkromnom vlastníctve, pokiaľ nejde o obecný byt alebo dom. Obec však môže konať v oblasti verejného poriadku. Ak dochádza k narúšaniu verejného poriadku (krik, bitky, vulgárnosti, rušenie nočného pokoja), odporúčam opakovane privolať políciu, ktorá môže riešiť priestupky podľa zákona o priestupkoch. Polícia môže uložiť pokutu, prípadne v prípade závažnejšieho narušenia verejného poriadku aj vykázať osoby z domu na určitý čas, ak sú splnené podmienky zákona o Policajnom zbore.

Špecifické Situácie a Príklady z Praxe

Bývanie Manžela v Dome Manželky

Ak manžel býva v dome manželky na základe jej súhlasu, môže tento súhlas odvolať. Ak odmieta odísť dobrovoľne, môže podať na súd žalobu o vypratanie. Súd môže vo výnimočných prípadoch priznať manželovi bytovú náhradu, ak je to odôvodnené okolnosťami, napríklad jeho zdravotným stavom alebo majetkovými pomermi.

Investície do Nehnuteľnosti

Prebiehajúci súdny spor o investície do nehnuteľnosti nebráni možnému vykonaniu súdneho rozhodnutia o vyprataní nehnuteľnosti, ak by súd naozaj rozhodol o tejto povinnosti. Ak vyhrá sestra súdny spor o vypratanie nehnuteľnosti, oznámenie o vyprataní dostanete vopred.

Prečítajte si tiež: Podmienky neodkladného opatrenia

Bývanie bez Nájomnej Zmluvy

Ak obývate nehnuteľnosť bez nájomnej zmluvy, majiteľ má právo žiadať o vypratanie nehnuteľnosti, avšak musí postupovať v súlade so zákonom. Súd by mohol zohľadniť, či máte schopnosť nájsť si náhradné bývanie. Ak vlastník chce pokračovať, musí podať žalobu o vypratanie nehnuteľnosti na súd.

Vysťahovanie Osoby Nad 60 Rokov

Postup pri vysťahovaní osoby, ktorá neoprávnene obýva nehnuteľnosť, sa nemení pre osoby staršie ako 60 rokov. Vysťahovanie takýchto osôb sa rieši prostredníctvom súdneho konania, kde je potrebné podať návrh na vypratanie nehnuteľnosti.

Dom vlastnený Rodičom

Vlastnícke právo umožňuje vlastníkovi nehnuteľnosti rozhodovať o jej využívaní, vrátane práva rozhodnúť, kto môže v nehnuteľnosti bývať. Vlastnícke právo zahŕňa právo vec držať, užívať, požívať jej plody a úžitky a nakladať s ňou. Trvalý pobyt nie je právo bývať, ale len evidenčný údaj.

Dôsledky Nariadenia Neodkladného Opatrenia

Dôsledky obmedzenia práva nakladať s nehnuteľnosťou vyplývajúceho zo súdom nariadeného neodkladného opatrenia, zakazujúceho nakladať s nehnuteľnosťou, vo vzťahu k rozhodovaniu okresného úradu o návrhu na vklad spôsobovali v minulosti aplikačnej praxi problémy, keďže žiadny právny predpis výslovne neupravoval, či právny úkon, ktorým bol takýto zákon porušený, je alebo nie je platný.

Príklad z Rozhodovacej Praxe

Okresný súd Trenčín zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa mal zakázať manželovi vstup do nehnuteľnosti, pretože návrh neobsahoval riadnu špecifikáciu nehnuteľnosti a neosvedčil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Krajský súd v Trenčíne na odvolanie navrhovateľky uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým povinnému dočasne zakázal vstupovať do rodinného domu a približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov.

tags: #neodkladné #opatrenie #vypratanie #bytu #podmienky