
Dedičské právo je oblasť práva, ktorá sa dotýka každého z nás. Smrť blízkej osoby prináša nielen smútok, ale často aj otázky týkajúce sa majetku a dedičstva. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o dedičskom práve na Slovensku, vychádzajúc z Občianskeho zákonníka a relevantných právnych predpisov.
Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa (nebohého). Po úmrtí osoby matrika oznámi túto skutočnosť súdu, ktorý následne poverí príslušného súdneho komisára (notára) na vyporiadanie dedičstva. Notár má za úlohu zistiť, či nebohý zanechal závet, identifikovať okruh dedičov a zistiť, aký majetok (aktíva a pasíva) poručiteľ zanechal.
Je dôležité poznamenať, že nie všetky majetkové práva prechádzajú na dedičov. Niektoré z nich úmrtím definitívne zanikajú, ako napríklad právo na výživné alebo právo na dôchodok. Úmrtím zaniká aj manželstvo, a preto sa v rámci dedičského konania vyporiadava aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM).
Občiansky zákonník rozlišuje dva právne dôvody dedenia:
Zákon rozoznáva pri dedení štyri dedičské skupiny. Najskôr dedia najbližší príbuzní, až potom vzdialenejší. Dedenie v jednej skupine vylučuje možnosť dediť v ktorejkoľvek inej skupine z nižšie uvedených.
Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia
V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti (t.j. vnuci poručiteľa). Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia.
Podmienkou dedenia manželom je existencia manželstva v čase smrti poručiteľa. Nie je rozhodujúce, či manželia žili v spoločnej domácnosti. V tejto dedičskej skupine neprichádzajú do úvahy ako dedičia tie osoby, ktoré s poručiteľom žili ako druh/družka.
Ak poručiteľ nemal manžela a mal v čase svojej smrti iba potomkov, celé dedičstvo sa rozdelí medzi týchto potomkov.
Ak nededia poručiteľovi potomkovia, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.
Pojem „spoločná domácnosť“ predpokladá skutočné a trvalé spolužitie dvoch alebo viacerých ľudí tak, ako by boli členmi rodiny, teda ľudí, ktorí nemajú inú domácnosť. Spolužitie uvedených osôb s poručiteľom v spoločnej domácnosti musí existovať v čase smrti poručiteľa. Zákon vyžaduje minimálne jednoročnú trvácnosť domácnosti, pričom jeden rok musel uplynúť už v čase smrti poručiteľa.
Prečítajte si tiež: Podmienky nároku neopomenuteľného dediča
Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.
Za poručiteľových súrodencov sa budú považovať aj súrodenci s aspoň jedným spoločným rodičom.
Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.
Závet je právny úkon poručiteľa, ktorým určuje, kto má dediť jeho majetok. Poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. Odporúča sa zriadiť závet kvalifikovaným spôsobom a to vo forme notárskej zápisnice (u ktoréhokoľvek notára). Obmedzíte tým vznik pochybností o platnosti závetu.
V závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké. Akékoľvek podmienky pripojené k závetu nemajú právne následky.
Prečítajte si tiež: Dedičské konanie: Neopomenuteľný dedič
Po spísaní závetu notár závet uloží do tzv. notárskeho centrálneho registra závetov, takže notár, ktorý bude neskôr dedičstvo prejednávať, sa k nemu dostane prakticky ihneď.
Závet musí byť jednoznačný, zrozumiteľný a spĺňať formálne požiadavky. Z každého závetu musí byť zjavný deň, mesiac a rok, kedy bol spísaný, lebo ide o podstatnú obsahovú náležitosť závetu; jej nedodržanie má za následok jeho neplatnosť.
Neopomenuteľnými dedičmi môžu byť len potomkovia nebohého. Platí, že maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.
Poručiteľ môže vydediť potomka, ak:
Dôvod vydedenia musí byť výslovne uvedený v listine o vydedení. V praxi nestačí, ak sa poručiteľ iba domnieva, že má dôvod - je potrebné, aby bol reálne naplnený.
Predmetom dedičstva môže byť akýkoľvek majetok, ktorý bol vo vlastníctve poručiteľa v čase jeho smrti. To zahŕňa:
Dedičstvo však nezahŕňa všetky hodnoty oceniteľné v peniazoch, ale len tie, ktoré smrťou poručiteľa nezanikajú ani neprechádzajú na ďalšie subjekty iným spôsobom ako dedením.
Dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou, len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu. Ak je dedičstvo predlžené, môžu sa dedičia s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov.
Dedičské konanie je špecifické konanie, ktoré sa vedie mimosúdne pred notárom povereným ako súdnym komisárom. Konanie sa začína po smrti poručiteľa na návrh matriky.
Osoba, ktorá na súde (u súdneho komisára) uplatnila svoje dedičské právo (t. j. osoba, ktorá o sebe tvrdí, že je poručiteľovým dedičom), sa stáva účastníkom dedičského konania už od okamihu uplatnenia svojho dedičského práva na súde (u súdneho komisára). Postavenie účastníka stratí, ak bude zistené, že jej v skutočnosti žiadny z dedičských titulov nesvedčí alebo že z iných dôvodov nemôže dediť.
Ak zanechal poručiteľ závet, treba považovať za účastníkov konania vedľa závetných dedičov tiež neopomenuteľných dedičov a ďalšie osoby, ktorým svedčí dedenie zo zákona. Ich účastníctvo trvá tak dlho, pokiaľ sa nepreukáže, že k dedeniu zo zákona nedôjde. Ak nastúpi dedenie zo závetu, neopomenuteľní a zákonní dedičia prestávajú byť účastníkmi konania vtedy, ak sa nedovolali neplatnosti závetu.
Za konanie o dedičstve sa platí notárovi poplatok vo výške, ktorá závisí od hodnoty dedičstva. Základom odmeny je trhová hodnota majetku poručiteľa. Trhovú hodnotu majetku si notár určuje pomocou realitných portálov alebo vlastným odhadom. Notár si nevyhotovuje znalecký posudok.
V zmysle ustanovenia § 50 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov „v konaní o dedičstve platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol dedičstvo.
Ak sa po právoplatnom skončení dedičského konania objavil nový majetok či dlhy po poručiteľovi, súd na návrh vykoná dodatočné konanie o dedičstve. Navrhovateľom v dodatočnom konaní o dedičstve je dedič, ktorý žiada o prejednanie majetku po poručiteľovi.
Návrh musí obsahovať všeobecné náležitosti podania a to identifikáciu súdu, ktorému je určený, identifikáciu navrhovateľa, špecifikáciu veci, v akej sa robí, čo sa ním sleduje a podpis navrhovateľa. Okrem toho je potrebné uviesť údaje o poručiteľovi, najmä meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko, dátum úmrtia a štátne občianstvo. Taktiež informácie o objavenom majetku a dlhoch, titul nadobudnutia majetku, čísla listov vlastníctva alebo údaje o ďalších dedičoch ak sú známe.
Predmetom dedičstva môže byť aj nehnuteľnosť. V praxi je bežné, že množstvo pozemkov nebolo v minulosti prededených a na listoch vlastníctva sú evidovaní ľudia, ktorí už dávno zomreli. Je však potrebné vedieť základné údaje o predkoch a to najmä meno, priezvisko a mesto alebo katastrálne územie, v ktorom by sa mohol neprededený majetok nachádzať.
O dedení v priamom rade hovoríme, ak ide o dedenie medzi priamymi predkami a potomkami. Dedenie v priamom rade má význam najmä v prípade predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením. V prípade oslobodenia príjmov z predaja zdedenej nehnuteľnosti má zásadný význam skutočnosť, či sa predáva nehnuteľnosť nadobudnutá dedením v priamom rade alebo dedením medzi inými osobami.
Ak niekto o sebe tvrdí, že je dedičom a popiera, že by dedičské právo svedčilo niekomu inému, kto sa vydáva za dediča, je tu spor o dedičské právo. Tvrdené dedičské práva totiž vedľa seba nemôžu, buď celkom alebo čiastočne, obstáť a nemôžu byť podkladom pre uznesenie o dedičstve.