
Tento článok sa zaoberá problematikou neoprávnenej výhody v kontexte sporov o neplatnosť výpovede, pričom vychádza z existujúcej judikatúry a právnych princípov. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na danú problematiku, zohľadňujúc rôzne aspekty a perspektívy.
Konanie v rozpore s dobrými mravmi je sankcionované neplatnosťou právneho úkonu, prípadne odopiera právnu ochranu výkonu práva, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy sú považované za kritérium, podľa ktorého sa v najrozmanitejších oblastiach práva posudzuje správanie subjektov práva s tým, že konanie proti dobrým mravom býva sankcionované. Viaceré zákony obsahujú priamy odkaz na dobré mravy, no pojem dobré mravy nie je v právnom poriadku Slovenskej republiky definovaný. Bez odkazu v právnej norme by dobré mravy zostali len súčasťou mimoprávnych (morálnych) pravidiel.
Zamestnanec môže utrpieť pracovný úraz (definovaný ako poškodenie zdravia spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním) aj pri dopravnej nehode. V takomto prípade si môže poškodený zvoliť, či nároky zo škody na zdraví bude uplatňovať voči zodpovednostnému subjektu alebo voči poisťovni, v ktorej má tento subjekt poistenú svoju zodpovednosť za takúto škodu. V prípade dopravnej nehody sú tieto poisťovne dve: Sociálna poisťovňa, v ktorej sú priamo zo zákona (zákon č. 461/2003 Z. z.) poistené nároky vyplývajúce z pracovného úrazu (a tieto nároky sa uplatňujú ako úrazové dávky).
Zmyslom a účelom autorizácie elektronicky uskutočneného podania vo veci samej (ktorým je aj dovolanie v zmysle § 123 ods. 2 CSP), je záruka identifikácie strany sporu a autenticity podania. Autorizácia podania vo veci samej, uskutočneného v elektronickej podobe, nahrádza podpis konajúcej osoby a slúži na identifikáciu osoby, ktorá predmetné podanie vo veci samej spísala a podpísala. Za osobu, ktorá podanie vo veci samej spísala a podpísala, treba považovať tú osobu, ktorej v zmysle overenia patrí kvalifikovaný elektronický podpis alebo kvalifikovaná elektronická pečať.
Osobitným výpovedným dôvodom ustanoveným v § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce je nespĺňanie požiadaviek podľa ustanovenia § 42 ods. 2 (ide o voľbu alebo vymenovanie buď ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu ustanovený osobitným predpisom alebo ako požiadavku zamestnávateľa stanovenú vo vnútornom predpise pre vedúcich zamestnancov priamo podriadených štatutárnemu orgánu). Nespĺňanie požiadaviek podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce môže nastať po tom, čo je zamestnanec odvolaný z funkcie alebo mu skončilo funkčné obdobie, prípadne sa funkcie vzdal.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o neoprávnenej výpovedi podmienky
Podľa § 36 ods. 1 a ods. 2 CSP konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Ak súd postupom podľa § 40 a § 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená. Ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie.
Napriek tomu, že zákon používa formuláciu, ktorá by nasvedčovala tomu, že na odporovateľnosť stačí úmysel ukrátiť veriteľa, musí dôjsť k skutočnému (faktickému) ukráteniu. Úmysel sám osebe, bez ukrátenia uspokojenia nároku veriteľa, nestačí na vznik nároku na odporovanie.
Ustanovenie § 135c OZ upravuje osobitný typ vlastníckych žalôb, ktoré sú špeciálne k všeobecným vlastníckym žalobám upraveným v § 126 OZ. Kumulácia týchto žalôb však nie je vylúčená a vlastník pozemku má možnosť sa súčasne domáhať jeho vypratania i odstránenia neoprávnenej stavby na ňom. Podanie žaloby podľa § 135c OZ sa nepremlčuje. Domáhanie sa vyporiadania neoprávnenej stavby vlastníkom pozemku v dlhšom časovom odstupe od zistenia tejto skutočnosti však môže mať vplyv na spôsob rozhodnutia súdu. V tejto súvislosti nemožno ani vylúčiť vydržanie vecného bremena zodpovedajúceho právu stavby z.
Dovolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd neskúma platnosť rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene, (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/33/2008 z 1. mája 2009), pretože takéto rozhodnutie nie je právnym úkonom v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, ale iba skutočnosťou (faktickým úkonom), ktorá je hmotnoprávnym predpokladom pre samotný právny úkon (skončenie pracovného pomeru). Pokiaľ ale vzniknú pochybnosti, či zamestnávateľ skutočne rozhodol o organizačnej zmene, musí sa súd okolnosťou, či rozhodnutie bolo skutočne prijaté zaoberať, čo v preskúmavanej veci aj urobil.
V Občianskom zákonníku v znení platnom v čase vstupu žalobcu do držby pozemku bol rozsah subjektov vydržania obmedzený (vydržanie bolo obmedzené na občanov) a rovnako bol obmedzený aj rozsah predmetov vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo najmä k pozemkom. Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb., účinnou od 1. januára 1992, boli tieto obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k pozemku predmetná novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 01. januárom 1992, pričom držbu nekvalifikovala odlišne v porovnaní s.
Prečítajte si tiež: Žaloby týkajúce sa neoprávnenej stavby
Práve Zákonník práce vymedzuje legislatívny právny rámec pre činnosť zástupcov zamestnancov, ktorá má smerovať k zabezpečeniu spravodlivých a uspokojivých pracovných podmienok, zakotvuje obsahovo širšie pojatý dualizmus v zastupovaní práv a oprávnených záujmov zamestnancov, ktorí predstavujú odborové orgány a zamestnanecké rady alebo zamestnanecký dôverník a zástupcovia pre oblasť ochrany práce. V prípade, že zamestnávateľ neumožní uplatňovanie týchto práv, garantuje dotknutému subjektu predložiť na príslušný súd žalobu na plnenie. Právny priestor priamej a nepriamej účasti zamestnancov na ri.
S výnimkou dedičského konania, v ktorom je možné určiť nespochybniteľného dediča už v priebehu dedičského konania, a v dôsledku potvrdenia tejto skutočnosti sa vykoná dedičom navrhnutý zápis do obchodného registra, zostáva zápis v obchodnom registri počas dedičského konania nezmenený.
Najvyšší súd, v zhode s už skôr vysloveným právnym názorom v rozhodnutí sp. zn. 5Ndob/5/2023 zo 16. augusta 2023 (publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 43/2023), pri rozhodovaní o funkčnej príslušnosti súdu podľa § 34 ods. 1 a 2 CSP na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v danom obchodnoprávnom spore súdom prvej inštancie bez ohľadu na to, či je tento súd expressis verbis vymenovaný v § 22 CSP, prihliadajúc na článok 4 ods. 1 Základných princípov CSP, považuje za potrebné zdôrazniť, že pokiaľ jedným z nosných dôvodov tzv.
Záložné právo nevytvára podmienky na konštatovanie o možnosti existencie výhody záložcu, pokiaľ prejaví vôľu založiť vznik záložného práva. Dospel k záveru, že na konanie konateľa Róberta Daduliaka, pri uzatváraní nájomnej ako aj mandátnej zmluvy možno považovať za právne relevantné a v súlade s ustanoveniami § 133 ods. 3 a § 13 ods. 4 OBZ. V prípade porušenia konateľských oprávnení sa možno zo strany spoločnosti domáhať len nároku na náhradu škody voči konateľovi v zmysle ustanovenia § 135a OBZ, prípadne trestnoprávnej zodpovednosti. O možnom použití ustanovení § 133 a § 135a Obchodného zákon.
Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP konštatujúc, že držba nehnuteľnosti opierajúca sa o ústnu zmluvu uzatvorenú po 01. apríli 1964 nemôže viesť k vydržaniu vlastníctva, pretože Občiansky zákonník od 01. apríla 1964 stanovoval, že zmluvy o prevodoch nehnuteľností musia mať písomnú formu. Uzavrel, že ak žalobca odvodzoval držbu pozemkov z ústnej dohody uzatvorenej so žalovanou (ktorej existenciu navyše v spore ani nijako nepreukázal), nemohol sa chopiť držby predmetných pozemkov v dobrej viere, držba nebola oprávnená a nemohla viesť k vydržaniu.
Prečítajte si tiež: Ideálne slúchadlá na beh
Dovolací súd v prvom rade uvádza, že samotné začatie konania o pokute podľa § 13 ZRPVS, je vzhľadom na § 16 ods. 5 ZRPVS v spojení s § 23 ods. 2 CMP možné aj bez návrhu. ZRPVS neobsahuje osobitnú procesnú úpravu konania o pokute podľa § 13 ZRPVS. V súlade s § 23 ods. 2 CMP vydal súd prvej inštancie o začatí takéhoto konania uznesenie zo dňa 17. októbra 2018 č. k. 43PPok/3/2018-19, v ktorom vo výroku uviedol, že začína konanie o uložení pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z. z.. Pre dovolací súd je z obsahu uvedeného uznesenia dostatočne zrejmé, aký vzťah, ktorých osôb, založený, na akom s.
Podľa ustanovenia § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. ak žalobca v lehote podľa odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a strany o tom upovedomí. Podľa ustanovenia § 2 ods. 18 č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (v znení zákonov č. 428/2004 Z. z. a č. 757/2004.
Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin, alebo že ustálený skutok vykazuje znaky iného trestného činu, alebo že obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného činu, než ktorého sa ustáleným skutkom dopustil. Podstatou správneho posúdenia skutku je aplikácia hmotného práva, teda že skutok zistený v napadnutom rozhodnutí súdu bol subsumovaný - podradený pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone, pričom len opačný prípad (nespráv.
Konštantná judikatúra súdu právo na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Právo na obhajobu garantované čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nachádza svoj odraz v celom rade ustanovení Trestného poriadku upravujúcich jednotlivé čiastkové obhajovacie práva obvineného v rôznych štádiách trestného konania.
“Ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb. bolo vo vzťahu k § 134 OZ špeciálnou úpravou, ktorá umožňovala vydržanie ako originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva za jednoduchších podmienok, než aké stanovovala všeobecná úprava. Vydržanie vlastníckeho práva podľa § 2 ods. 2 vyžadovalo splnenie podmienok, a to, že išlo o osobu zapísanú v katastri nehnuteľností za vlastníka na základe notárskeho osvedčenia o držbe, a že do desiatich rokov od zápisu tejto osoby neuplatnila vlastnícke právo k nehnuteľnosti v konaní na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách iná osoba. Zrušenie uveden.
Účelom citovaného ustanovenia § 49 ods. 1 CSP je prispieť k nestrannému prejednaniu sporu (veci), k nezaujatému prístupu k stranám (účastníkom), ich zástupcom a osobám zúčastneným na konaní; zámerom je tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna úprava skutočností, ktoré sú z hľadiska vylúčenia sudcu považované za právne relevantné. Týmito skutočnosťami sú právne významné vzťahy sudcu, a to jeho vzťah: a) k sporu (veci), v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia.
Odstúpenie od zmluvy je jednostranným právnym úkonom, ktorého právnym dôsledkom je zánik zmluvného vzťahu. Starostom obce urobené odstúpenie od kúpnej zmluvy z 20. apríla 2020, uzavretej dňa 25. apríla 2017 so spoločnosťou Ragnarok s.r.o. o prevode spornej nehnuteľnosti, následne prevedenej na základe kúpnej zmluvy uzavretej so žalovanou dňa 6. mája 2019, schválenej uznesením obecného zastupiteľstva č. 15/2019 obce Ipeľské Predmestie dňa 21. marca 2019 (v spise na č. l. 259- 264), bez predchádzajúceho schválenia obecným zastupiteľstvom, nemožno považovať za platný právny úkon v súlade s § 34 v.
V súlade s ustálenou súdnou praxou (rozhodnutie uverejnené v Zbierke pod č. 47/2017) platí, že procesné inštitúty Trestného poriadku, zamerané na získavanie dôkazov na účel ich následného vykonania, sa vo vzťahu ku konkrétnemu dôkazu nekumulujú, ak to nie je vzhľadom na povahu veci procesne nevyhnutné. Inými slovami, ak orgány činné v trestnom konaní alebo súdy legálne disponujú zariadením, resp. nosičom, ktorý obsahuje záujmové informácie v podobe počítačových údajov, na ich procesné zabezpečenie nie je potrebné aplikovať postup aj podľa § 91 Trestného poriadku, upravujúci inštitút uchovania.
Z dikcie ustanovenia § 66 ods. 1 písm. c) Tr. zák. vyplývajú dve materiálne podmienky a jedna formálna podmienka, ktoré pre účely rozhodnutia o podmienečnom prepustení odsúdenej osoby musia byť splnené kumulatívne. Formálnou podmienkou podmienečného prepustenia podľa § 66 ods. 1 písm. c) Tr. zák. je vykonanie polovice trestu u osoby odsúdenej za zločin, ktorá nebola pred spáchaním t.
Už z citovaného vymedzeného účelu zákona je zrejmé, že nesleduje len poskytnutie jednorazovej rady či pomoci v určitom okamihu. Právna pomoc, ktorej systém citovaný zákon vytvára, má fyzickým osobám napomáhať v uplatňovaní a obrane ich práv aj v súdnych konaniach, ktoré sa spravidla trvajú dlhšie než len okamih či jeden kalendárny mesiac. Poskytovanie právnej pomoci tak má slúžiť práve osobám, u ktorých je materiálna núdza dlhodobejším, nielen okamžitým stavom. Ustanovenie § 4 ods. 1 písm. i) tohto zákona potom vymedzuje materiálnu núdzu nedosahovaním príjmu v určitej výške (určenej ako 1,6 ná.
Ustanovenie § 5 ods. 1 zákona o lesoch normuje ako zásadu ochrany lesa, že lesné pozemky možno na iné účely ako na plnenie vyššie vymedzených funkcií lesa využívať len vtedy, ak príslušný orgán rozhodne buď o ich dočasnom alebo trvalom vyňatí z plnenia týchto funkcií alebo o obmedzení využívania funkcií lesov na nich.
tags: #neoprávnená #výhoda #v #spore #o #neplatnosť