Tichý spoločník: Nepenazny vklad a jeho právne aspekty

Tichý spoločník predstavuje zaujímavú formu participácie na podnikaní, ktorá umožňuje anonymné investovanie do podnikateľského subjektu. Zmluva o tichom spoločenstve je upravená v § 673 až § 681 Obchodného zákonníka. Táto forma spolupráce prináša so sebou špecifické práva a povinnosti pre obe strany, ako aj daňové dôsledky, ktoré je dôležité poznať.

Podstata a účastníci zmluvy o tichom spoločenstve

Zmluvou o tichom spoločenstve sa tichý spoločník zaväzuje poskytnúť podnikateľskému subjektu určitý vklad a podieľať sa ním na jeho podnikaní. Na druhej strane sa podnikateľ zaväzuje na platenie časti zisku plynúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania. Zmluva o tichom spoločenstve je absolútnym obchodom, čo znamená, že zmluvné strany musia pri jej uzatváraní postupovať podľa Obchodného zákonníka bez ohľadu na ich povahu.

Účastníkmi zmluvy o tichom spoločenstve sú na jednej strane podnikateľ a na druhej strane tichý spoločník. Podnikateľom môže byť fyzická osoba, všetky typy obchodných spoločností aj družstvo. Tichým spoločníkom môže byť ktokoľvek, kto má právnu subjektivitu a majetok, ktorý môže použiť ako vklad tichého spoločníka. Môže to byť fyzická aj právnická osoba, podnikateľ alebo aj zamestnanec podnikateľa, prípadne rodinný príslušník podnikateľa. Obchodný zákonník nestanovuje v osobe tichého spoločníka žiadne obmedzenia. Podnikateľ môže uzavrieť zmluvu o tichom spoločenstve s neobmedzeným počtom spoločníkov, a to na základe jednej zmluvy alebo na základe oddelených zmlúv.

Uzatvorením zmluvy o tichom spoločenstve nevzniká nový subjekt, ide o čisto záväzkový vzťah bez založenia novej spoločnosti, preto takéto spoločenstvo ani nepodlieha žiadnej registrácii. Jedinou formálno-právnou podmienkou vzniku takéhoto vzťahu je písomná forma zmluvy. Predmet vkladu musí byť v zmluve presne vymedzený a rovnako aj výška podielu spoločníka na zisku, inak by bola zmluva neplatná. K výplate časti zisku vyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania podnikateľský subjekt sa musí zaviazať v zmluve o tichom spoločenstve.

Vklad tichého spoločníka: Peňažný aj nepeňažný

Vklad tichého spoločníka môže byť peňažný aj nepeňažný. Nepeňažný vklad môže mať hmotnú aj nehmotnú povahu, môže byť hnuteľný aj nehnuteľný. Povaha vkladu je veľmi podobná všeobecnej úprave vkladu do obchodných spoločností podľa § 59 Obchodného zákonníka, pri jeho oceňovaní však nie je potrebný znalecký posudok.

Prečítajte si tiež: Nepeňažný príspevok: podrobný rozbor

Tichý spoločník je povinný odovzdať predmet vkladu podnikateľovi alebo umožniť mu jeho využitie pri podnikaní podľa zmluvy. Ak nie je stanovené v zmluve inak, podnikateľský subjekt prevzatím vecí okrem nehnuteľností sa stáva ich majiteľom. V prípade vkladu nehnuteľnosti je podnikateľský subjekt oprávnený na jej využívanie po dobu trvania zmluvy.

Pojmom nepeňažný vklad sa stretávame pri základnom imaní (ďalej len “ZI“) kapitálových spoločností, kedy ZI môžu tvoriť nepeňažné vklady všetkých spoločníkov do spoločnosti vo forme peňažného vyjadrenia. Za nepeňažný vklad môžeme považovať len majetok, ktorého hospodársku hodnotu možno určiť. Za vklad nemožno považovať záväzok vykonať práce alebo poskytnúť služby, ktoré sú vyslovene zakázané. Imanentná podmienka je najprv splatiť nepeňažný vklad a až následne je možný zápis ZI do Obchodného registra. V prípade ak spoločnosť nenadobudne právo k predmetu nepeňažného vkladu, tak spoločník ktorý sa zaviazal takýto vklad do spoločnosti vložiť, musí jeho hodnotu zaplatiť spoločnosti v peniazoch a spoločnosť sa zaväzuje predmet nepeňažného vkladu spoločníkovi vrátiť. Nesmieme zabudnúť, že či už spoločenská zmluva, zakladateľská zmluva resp. zakladateľská listina, musí obsahovať nepeňažný vklad do spoločnosti, samozrejme aj určenie výšky peňažnej sumy, v akej sa bude započítavať na vklady jednotlivých spoločníkov. V prípade ak chceme do spoločnosti vložiť podnik alebo jeho časť, treba vychádzať z ustanovení o zmluve o predaji podniku, podľa ktorých sa určí prechod práv a povinností. Naopak ak chceme vklad do spoločnosti alebo jeho časť vyjadriť formou prevodu pohľadávky, dbáme na ustanovenia o postúpení pohľadávky. Zoberme si situáciu keď spoločnosť uzavrie zmluvu s jej zakladateľom prípadne spoločníkom na základe ktorej nadobudne majetok za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty ZI, v takomto prípade musí byť opäť hodnota predmetu zmluvy určená znaleckým posudkom. Účinnosť zmluvy je podmienená uložením spolu so znaleckým posudkom do zbierky listín. Aj v prípade ak je podmienkou účinnosti zmluvy zápis do osobitnej evidencie podľa osobitného zákona, primárnosť spočíva v uložení do zbierky listín spolu so znaleckým posudkom a následne až zápis do osobitnej evidencie. Ak dôjde k uzavretiu takejto zmluvy v lehote 2 rokov odo dňa vzniku spoločnosti, návrh zmluvy musí byť najprv schválený valným zhromaždením spoločnosti. Jediný spoločník/valné zhromaždenie môže rozhodnúť, že hodnota nepeňažného vkladu sa nemusí určiť znaleckým posudkom, ak bola určená k dátumu nie staršiemu ako šesť mesiacov pred splatením nepeňažného vkladu. Ustanovenie sa nepoužije, ak by nastali okolnosti, ktoré by výrazne zmenili hodnotu nepeňažného vkladu, štatutárny orgán je zodpovedný podať podnet na vykonanie nového ocenenia znalcom. Ak k novému oceneniu nedôjde, spoločník/spoločníci, ktorých podiel na ZI spoločnosti je najmenej 5 % sú oprávnení v deň prijatia rozhodnutia o zvýšení ZI žiadať ocenenie znalcom, takto môžu učiniť najneskôr do dňa splatenia nepeňažného vkladu, rozhodujúci je deň predloženia žiadosti/deň prijatia rozhodnutia o zvýšení ZI, kedy stále musia vlastniť najmenej 5 % ZI spoločnosti. Jediný spoločník/valné zhromaždenie tiež môže rozhodnúť o tom, že hodnota nepeňažného vkladu sa neurčí znaleckým posudkom, ale hodnota sa odvodí z riadnej účtovnej závierky za predchádzajúce účtovné obdobie, overenej audítorom bez výhrady, pre každý nepeňažný vklad samostatne. Štatutárny orgán vyhotoví písomnú správu, ktorá musí obsahovať opis nepeňažného vkladu, spôsob ocenenia, informáciu o tom, či jeho hodnota zodpovedá hodnote prevzatého záväzku na vklad do spoločnosti a vyhlásenie, že nenastali okolnosti, ktoré by výrazne zmenili hodnotu nepeňažného vkladu vyjadrenú v pôvodnom ocenení. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobúda však spoločnosť až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe písomného vyhlásenia vkladateľa opatreného osvedčením o pravosti jeho podpisu. Ak sa na prevod práva k predmetu nepeňažného vkladu vyžaduje zápis do osobitnej evidencie podľa osobitného zákona, je štatutárny orgán spoločnosti povinný podať návrh na zápis do tejto evidencie do 15 dní od vzniku spoločnosti. Ak je nepeňažným vkladom nehnuteľnosť alebo podnik, prípadne časť podniku, ktorého súčasťou je nehnuteľnosť, je vkladateľ povinný odovzdať správcovi vkladu písomné vyhlásenie pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra. Odovzdaním tohto vyhlásenia správcovi vkladu sa vklad považuje za splatený. Osoba spravujúca vklady je povinná vydať písomné vyhlásenie o splatení vkladu alebo jeho časti jednotlivými spoločníkmi. Celková hodnota odovzdaných nepeňažných vkladov musí byť aspoň 50 % zo minimálnej výšky ZI. Spoločník nemôže vykonávať hlasovacie právo, ak VZ rozhoduje o jeho nepeňažnom vklade.

Práva a povinnosti tichého spoločníka

Tichý spoločník sa nezúčastňuje na podnikaní priamo, nemá preto vplyv na rozhodovanie o obchodných a ďalších záležitostiach podnikateľského subjektu. V tom sa líši od vlastného spoločníka obchodnej spoločnosti. Práva a povinnosti z podnikania voči tretím osobám vznikajú len podnikateľskému subjektu. Tichý spoločník je však oprávnený nahliadať do všetkých obchodných dokladov a účtovných záznamov týkajúcich sa podnikania, na ktorom sa podieľa svojím vkladom podľa zmluvy o tichom spoločenstve. Zákon uvádza aj právo tichého spoločníka byť oboznámený s podnikateľskými zámermi podnikateľa, s predpokladaným vývojom stavu majetku a financií týkajúcich sa podnikania.

Podiel na strate znižuje výšku jeho vkladu. Ak fyzická osoba založí jednoosobovú spoločnosť, tá sa následne môže stať ako PO spoločníkom v nejakej ďalšej s. r. Vysvetlivky: PO - právnická osoba; OR - obchodný register, OZ - Obchodný zákonníkPodrobný článok o tichom spoločníkovi nájdete tu a o spoločníkovi v s. r. o. nájdete tu.Zdroj: zákon č. 513/1991 Zb. Čo by mala obsahovať zmluva o tichom spoločníkovi? Čo by v zmluve určite nemalo chýbať a čoho by som sa mal vyvarovať pred podpisom zmluvy? Chceme založiť spoločnosť s ručením obmedzeným v konfigurácii 2+1, čiže dvaja spoločníci a zároveň konatelia a ja ako tichý spoločník. Zákon tento model pripúšťa, zmluva sa nazýva zmluvou o tichom spoločenstve. Uzatvárajú ju dvaja partneri - podnikateľ a tichý spoločník. Právnu úpravu obsahuje § 673 a nasledujúce ustanovenia Obchodného zákonníka. Tichým spoločníkom môže byť aj občan nepodnikateľ.

Zdaňovanie podielu na zisku tichého spoločníka

Akým spôsobom sa zdaňuje podiel na zisku vyplatený fyzickej osobe, ktorá je tichým spoločníkom fyzickej osoby podnikateľa na základe zmluvy o tichom spoločenstve? Považuje sa tento príjem za podiel na zisku podľa § 3 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov, ktorý sa zdaňuje daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ods. 1 písm. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov (ďalej len ZDP) v znení účinnom do 31.12.2021 predmetom dane z príjmov fyzickej osoby sú podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, alebo členom štatutárneho orgánu, alebo členom dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, pričom za podiel na zisku (dividendu) sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, alebo rezervného fondu obchodnej spoločnosti v časti, v akej boli predtým zvýšené zo zisku po zdanení, ako aj použitie nerozdeleného zisku po zdanení na splatenie príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva, vyrovnací podiel, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi, ak nejde o plnenia uvedené v § 3 ods. 1 písm. f) cit. V zmysle § 673 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka zmluvou o tichom spoločenstve sa zaväzuje tichý spoločník poskytnúť podnikateľovi určitý vklad a podieľať sa ním na jeho podnikaní a podnikateľ sa zaväzuje na platenie časti zisku vyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania. Z § 673 ods. 1 v spojení s § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka vyplýva, že tichým spoločníkom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba, a to bez ohľadu na to, či je alebo nie je podnikateľom podľa § 2 Obchodného zákonníka. Zmluvným partnerom tichého spoločníka však môže byť len fyzická osoba alebo právnická osoba, ak sú podnikateľmi v zmysle § 2 Obchodného zákonníka. Znamená to, že zmluvným partnerom tichého spoločníka môže byť napr. Podľa § 676 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka pre určenie podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania je rozhodná ročná účtovná závierka. Predmetom vkladu tichého spoločníka môže byť určitá peňažná suma, určitá vec, právo alebo iná majetková hodnota využiteľná pri podnikaní. Vklad sa znižuje o podiel na strate, pričom tichý spoločník nie je povinný pri podiele na strate z podnikania svoj vklad dopĺňať a na strate sa zúčastňuje len do výšky svojho vkladu. Pojem vklad je na účely ZDP vymedzený v § 2 písm. Vklad tichého spoločníka prijatý podnikateľom, ktorý je fyzickou osobou, nie je u jeho príjemcu - fyzickej osoby podnikateľa predmetom dane z príjmov, nakoľko nie je príjmom z činnosti tohto daňovníka ani príjmom z nakladania s jeho majetkom. Vychádzajúc z účelu a zmyslu ust. § 3 ods. 1 písm. e) ZDP, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi sa považuje za príjem podľa § 3 ods. 1 písm. e) ZDP len vtedy, ak tento príjem plynie fyzickej osobe, ktorá je tichým spoločníkom podnikateľa, ktorým je obchodná spoločnosť [s výnimkou verejnej obchodnej spoločnosti, kedy sa tento príjem plynúci fyzickej osobe považuje za príjem podľa § 3 ods. 1 písm. Ak podiel na výsledku podnikania podľa zmluvy o tichom spoločenstve plynie tichému spoločníkovi - fyzickej osobe od podnikateľa, ktorý je fyzickou osobou, predmetný príjem sa za príjem podľa § 3 ods. 1 písm. e) ZDP nepovažuje, t. j. daň zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. r) ZDP sa z tohto príjmu nevyberie. Podiel na výsledku podnikania plynúci podľa zmluvy o tichom spoločenstve tichému spoločníkovi - fyzickej osobe od podnikateľa, ktorý je fyzickou osobou, za predpokladu, že nejde o príjem podľa § 6 ZDP, sa považuje za ostatný príjem podľa § 8 ZDP, pričom ide o tzv. iný ostatný príjem.

Prečítajte si tiež: Ubytovanie od Zamestnávateľa: Dane a Odvody

Zmluva o tichom spoločenstve: Čo by mala obsahovať?

Zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Tichý spoločník sa zúčastňuje na činnosti podnikateľa vkladom. A ten môže byť peňažný, ale aj nepeňažný. V tomto prípade do úvahy prichádzajú najmä nehnuteľnosti a práva duševného vlastníctva, ako je patent či ochranná známka. V praxi väčšinou ide o peniaze, ktoré tichý spoločník podnikateľovi zverí. Zákon nestanovuje, koľko najviac tichých spoločníkov podnikateľ môže mať. Predsa len, niekoľko tisíc tichých spoločníkov, ako mali v minulosti nebankové subjekty, presahuje filozofiu zákona. Za vklad inkasuje tichý spoločník dohodnuté percento zo zisku. V praxi sa za primeraný považuje napríklad 20-percentný podiel na zisku. Toto percento zo zisku treba dohodnúť v zmluve, inak kontrakt nemá jednu z podstatných náležitostí. Preto vám odporúčam venovať otázke vyčíslenia vášho podielu na zisku ako tichého spoločníka osobitnú pozornosť. Zisk sa vyčísľuje z ročnej účtovnej závierky, čiže raz za rok. V minulosti sa nebankové subjekty snažili zmluvne vylúčiť právo tichého spoločníka na informácie o stave majetku podnikateľa a o jeho vyhliadkach na budúce obdobie. V súčasnosti platí kogentné ustanovenie § 675 Obchodného zákonníka, podľa ktorého tichý spoločník je oprávnený nahliadať do všetkých obchodných dokladov a účtovných záznamov podnikateľa. Podnikateľ je povinný mu poskytnúť na požiadanie informácie o podnikateľskom zámere a o predpokladanom vývoji stavu majetku a financií. Toto ustanovenie je kogentné, takže zmluvné strany ho nemôžu obísť. Tichý spoločník nemá stopercentnú garanciu zisku. Spolupodieľa sa na podnikateľskom riziku partnera. Nárok na podiel zo zisku má logicky len vtedy, keď podnikateľ zisk skutočne aj dosiahne. Tichý spoločník má právo na vyplatenie zisku do 30 dní od vyhotovenia ročnej účtovnej závierky. V prípade právnickej osoby sa táto lehota počíta od jej schválenia zväčša valným zhromaždením s.r.o. alebo a.s.Ak podnikateľ vykáže stratu, tichý spoločník nemá právo ani na korunu. A o podiel na strate sa zníži jeho vklad. Tak sa môže stať, že podnikateľ vykáže stratu niekoľko rokov za sebou a tichý spoločník príde o celý vklad. Čiže v tom väzí vaše riziko ako tichého spoločníka. Preto vám odporúčam uzavrieť zmluvu o tichom spoločenstve len s partnermi, ktorých máte „prelustrovaných“. Pozornosť by ste mali venovať aj klauzule upravujúcej zánik zmluvy výpoveďou. Ak si ako zmluvné strany nedohodnete kratšiu výpovednú lehotu, podľa Obchodného zákonníka je minimálne šesť mesiacov. Preto vám odporúčam dať do zmluvy kratšiu výpovednú lehotu, povedzme dva mesiace. Podľa § 680 Obchodného zákonníka je podnikateľ do 30 dní po zániku zmluvy povinný vrátiť tichému spoločníkovi vklad zvýšený alebo znížený o jeho podiel na výsledku podnikania.

Zmluva okrem uvedených podstatných náležitostí by mala obsahovať ešte množstvo ďalších, keďže ustanovenia zákona sú dispozitívne a je možné korigovať ich vôľou strán a dohodou. Zároveň existuje mnoho otázok, ktoré si strany musia vyriešiť samé, nakoľko zákon obsahuje len minimálny návod, ktorý nemusí byť použiteľný v každej situácii (druh a spôsob odovzdania vkladu, podiel na zisku a spôsob jeho určenia, spôsob nahliadania do dokumentov spoločnosti, možnosť ukončenia vzťahu a pod.). Zmluvné strany však musia zachovať charakter zmluvy, aby napokon nenadobudla napr. charakter zmluvy o úvere (napr. pri stanovení pevnej sadzby úroku a povinnosti jeho vyplácania bez ohľadu na vznik straty) alebo zmluvy o združení podľa § 829 Občianskeho zákonníka (záväzok na podieľaní sa určitým vkladom len na časti podnikania, t. j.

Riziká a výhody tichého spoločenstva

Ako každá forma investovania, resp. participácie na podnikaní obchodnej spoločnosti, tak aj tiché spoločenstvo so sebou prináša mnohé výhody ale aj riziká. Medzi výhody tichého spoločenstva možno bezpochyby zaradiť anonymitu tichého spoločníka. Za ďalšiu výhodu možno považovať to, že podiel tichého spoločníka na zisku bude v takej výške, akú si zmluvné strany v zmluve o tichom spoločenstve dohodnú. Možnosť vylúčenia podielu tichého spoločníka na strate spoločnosti, ako aj to, že tichý spoločník v zásade neručí za podnikanie spoločnosti tretím osobám možno taktiež označiť za výhodu. V prípade konkurzu na majetok spoločnosti má tichý spoločník postavenie veriteľa a môže si svoju pohľadávku uplatniť v konkurznom konaní.

Prípadný podiel tichého spoločníka na zisku nie je ničím garantovaný. Pokiaľ sa zmluvné strany nedohodli inak je tichý spoločník povinný znášať podiel na prípadnej strate spoločnosti. Ako veľké negatívum možno vnímať skutočnosť, že v prípade, ak výška straty spoločnosti dosiahne výšku vkladu tichého spoločníka, zaniká jeho účasť na podnikaní spoločnosti. Tichý spoločník taktiež nemá žiadne hlasovacie práva, ktorými by mohol rozhodovať o záležitostiach spoločnosti tak, ako jej spoločník (napr. V prípade zániku spoločnosti s likvidáciou nemá tichý spoločník právo na likvidačný zostatok tak, ako spoločník spoločnosti.

Zánik zmluvy o tichom spoločenstve

V zmluve o tichom spoločenstve je pri úprave výpovede zmluvy vhodné upraviť výpovednú lehotu. Po zániku zmluvy o tichom spoločenstve je spoločnosť povinná vrátiť vklad tichému spoločníkovi do 30 dní. Vklad sa pritom tichému spoločníkovi vrátiť zvýšený alebo znížení v závislosti od toho, aký bol výsledok podnikania spoločnosti.

Prečítajte si tiež: Všetko o nepeňažnom príspevku na ubytovanie

Postavenie tichého spoločníka vs. bežného spoločníka v s.r.o.

Aké je postavenie tichého spoločníka z právneho a daňového hľadiska v porovnaní so štandardným spoločníkom v s. r. o.? Porovnanie postavenia tichého a bežného spoločníka v s .r. o. Neručí za záväzky podnikateľa. Spoločníci si môžu dohodnúť ďalšie podrobnosti týkajúce sa ich vzájomných vzťahov a vnútornej organizácie spoločnosti (napr. Môže byť peňažný, ale aj nepeňažný (aj nehnuteľnosti a práva duševného vlastníctva). Má podiel na strate.

tags: #nepenazny #vklad #tichy #spoločník