Nepeňažný príspevok na ubytovanie: Podmienky a daňové aspekty

V súčasnosti zamestnávatelia čoraz častejšie využívajú nepeňažné plnenia - benefity - ako nástroj na prilákanie a udržanie nových zamestnancov. Tieto benefity predstavujú výhody, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi dobrovoľne, nad rámec povinností stanovených osobitnými predpismi. Medzi najčastejšie nepeňažné benefity patrí zabezpečenie ubytovania, dopravy na pracovisko, rôzne dary, zaplatenie nájmu za športoviská alebo rekreačné zariadenia, a lekárske preventívne prehliadky nad rámec povinností.

Z hľadiska zdanenia u zamestnanca a daňových výdavkov zamestnávateľa je táto problematika upravená zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZDP").

Daňové princípy v prípade dobrovoľných plnení

Ak zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť určité plnenie podľa osobitných predpisov (napr. osobné ochranné pomôcky, lekárske preventívne prehliadky), rozlišujeme dva daňové princípy v nadväznosti na § 19 ods. 1 ZDP:

1. Výdavky uvedené v ZDP: Ide o presne špecifikované výdavky, ktoré možno u zamestnávateľa zahrnúť do daňových výdavkov.
2. Ostatné prípady: Ak výdavky nie sú povinné podľa osobitných predpisov ani upravené v ZDP, možno ich považovať za daňové výdavky na strane zamestnávateľa, ak sú splnené podmienky uvedené v § 19 ods. 1 ZDP. Na strane zamestnanca sú tieto plnenia zdaniteľným príjmom podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) ZDP.

V súlade s podmienkou uvedenou v § 19 ods. 1 ZDP, že uznaným daňovým výdavkom u zamestnávateľa je plnenie nad rámec limitu upraveného v osobitnom predpise, platí, že takéto plnenie bude na strane zamestnanca zdaňované ako súčasť jeho zdaniteľných príjmov podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 ZDP. To znamená, že tieto zdaniteľné príjmy sú zároveň súčasťou vymeriavacieho základu pre platenie sociálnych a zdravotných odvodov.

V nadväznosti na toto ustanovenie je upravený aj § 21 ods. 1 písm. j) ZDP, ktorý hovorí, že daňovo neuznané sú výdavky (náklady) vynaložené zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) ZDP, okrem výdavkov na:

Prečítajte si tiež: Nepeňažný príspevok: podrobný rozbor

• povinné preškoľovanie
• osobné ochranné prostriedky
• pracovné oblečenie

Pracovné oblečenie a jeho daňové posúdenie

Pracovné oblečenie, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi, nie je predmetom dane, a to podľa § 5 ods. 5 písm. a) ZDP. Takýmto osobitným predpisom je napríklad zákon o BOZP, podľa ktorého je zamestnávateľ povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane zabezpečovania informácií, vzdelávania a organizácie práce a prostriedkov. Bezplatný pracovný odev a pracovnú obuv musí zamestnávateľ poskytnúť na základe nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov. Ide o ochranné prostriedky napr. na ochranu hlavy (napr. prilby pre baníkov, požiarnikov), ochranu dýchacích ciest (napr. ochranné rúška, potápačské prístroje), ochranu sluchu (napr. slúchadlové chrániče), na ochranu zraku a tváre (napr.

Príklad: Spoločnosť zakúpila obleky pre riaditeľa a námestníka z dôvodu, že reprezentujú firmu. Uvedenú problematiku upravuje pokyn MF SR č. 4753/1998-62, ktorý sa primerane použije aj na podmienky súčasne platného ZDP. Za pracovné oblečenie sa podľa uvedeného pokynu považuje oblečenie, ktoré je trvale a viditeľne označené identifikačnými znakmi zamestnávateľa, čím sa vylúči zameniteľnosť s bežným alebo spoločenským oblečením ako napr. trvalé našitie, nažehlenie a pod. obchodného mena, značky, ochrannej známky na všetkých súčastiach uniformy z jej lícnej strany. V takomto prípade je možné považovať toto oblečenie za pracovné oblečenie, ktorého hodnota je vylúčená z predmetu dane u zamestnanca, ktorému bolo toto oblečenie poskytnuté zamestnávateľom.

Preventívna zdravotná starostlivosť

Nepeňažným benefitom môže byť aj zabezpečenie preventívnej zdravotnej starostlivosti, ktoré ak sú zabezpečované v prípadoch určených napr. Zákonníkom práce alebo zákonom o BOZP a po splnení podmienok, ktoré sú tam určené nie sú predmetom dane podľa § 5 ods. 5 písm. a) ZDP. Lekárske preventívne prehliadky sú súčasťou opatrení určené pre zamestnávateľa vo vzťahu ku zamestnancom v zákone o BOZP. a to v pravidelných intervaloch s prihliadnutím na charakter práce a na pracovné podmienky na pracovisku, ako aj vtedy, ak o to zamestnanec požiada [§ 6 ods. 1 písm. e) zákona o BOZP].

Zdravotný dohľad a lekárske preventívne prehliadky sa vykonávajú a poskytujú podľa § 30a, 30d a 30e zákona č. 355/2007 Z.z. zamestnávateľ povinný zabezpečiť pre svojich zamestnancov vo vzťahu k práci [§ 6 ods. 1 písm. c) zákona o BOZP], zamestnanec je povinný podrobiť sa lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci podľa § 12 ods. 2 písm. e) zákona o BOZP. Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu sa vykonáva na základe hodnotenia zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a výsledkov lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci napr.

Na druhej strane takto poskytnuté lekárske preventívne prehliadky podľa citovaného osobitného predpisu sú u zamestnanca vylúčené z predmetu dane podľa § 5 ods. 5 písm. a) ZDP. Ak by boli poskytnuté preventívne lekárske prehliadky poskytnuté nad rámec zákona č. 355/2007 Z.z. budú na strane zamestnanca zdaniteľným príjmom podľa § 5 ZDP (okrem prípadov, kedy by boli uhradené zo Sociálneho fondu - uvedené nižšie), pričom v prípade, ak sú vyššie nároky dohodnuté v kolektívnej zmluve, v internom predpise zamestnávateľa, v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom podľa ustanovení Zákonníka práce budú uznané do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 1 ZDP.

Prečítajte si tiež: Ubytovanie od Zamestnávateľa: Dane a Odvody

Príklad: Daňový subjekt zahrnul do daňových nákladov lekársku prehliadku vodičov referentských vozidiel. Podľa ZDP sa do daňových výdavkov môžu zahrnúť výdavky na starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi. Podľa zákona o verejnom zdravotníctve je zamestnávateľ povinný pravidelne (napr. 1-krát ročne) zabezpečovať preventívne lekárske prehliadky len u pracovníkov, ktorí sú zatriedení do 3. a 4. Daňovník/zamestnávateľ musí sám preukazovať (dôkazné bremeno je na daňovníkovi), podľa ktorého osobitného predpisu bol povinný zabezpečovať lekárske prehliadky vodičov referentských vozidiel a či mu tento osobitný predpis uložil povinnosť zabezpečiť jednorazovú alebo pravidelnú lekársku prehliadku. a sú zatriedený v 1. a 2. pracovnej kategórii. V prípade, ak napriek uvedenému zneniu osobitného predpisu, boli takéto nepeňažné plnenia poskytnuté, t.j. boli poskytnuté nad rámec zákona o BOZP, sú tieto plnenia na strane zamestnanca zdaniteľnými príjmami podľa § 5 ZDP, pričom v prípade, ak sú tieto vyššie nároky dohodnuté v kolektívnej zmluve, v internom predpise zamestnávateľa, v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom podľa ustanovení ZP sú aj daňovým výdavkom zamestnávateľa v tejto vyššej nad nárokovej sume v súlade s § 19 ods. 1 ZDP.

Sociálny fond a jeho využitie

Podľa zákona č. 152/1994 Z.z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v z. n. p. je možné z neho financovať aj niektoré benefity. Príspevky zo sociálneho fondu sú u zamestnanca oslobodené od dane podľa § 5 ods. 7 písm. h) ZDP a u zamestnávateľa daňovým výdavkom ako tvorba povinného prídelu do sociálneho fondu (zákon o sociálnom fonde) podľa § 21 ods. 2 písm. e) ZDP. Poskytnutie benefitu zo sociálneho fondu musí byť upravené v internom predpise zamestnávateľa.

Príklad: Zamestnanec absolvuje preventívnu lekársku prehliadku u zubára, v rámci ktorej mu vykonajú aj iné lekárske výkony (napr. odstránia zubný kameň, vytrhnú alebo zaplombujú zub), ktoré nie sú financované zo zdrojov verejného zdravotného poistenia, resp. obmedzene v závislosti od druhu zdravotnej poisťovne, a preto si ich zamestnanec uhradí sám nad rozsah preventívnej zubnej prehliadky. Je možné oslobodiť tieto úkony od dane ako súčasť plnení vzniknutých pri lekárskej preventívnej prehliadke podľa § 5 ods. 7 písm. h) ZDP?

Podľa § 5 ods. 7 písm. h) ZDP je príjmom oslobodeným od dane aj príjem poskytnutý ako príspevok zo sociálneho fondu zamestnávateľa, ak je poskytnutý zamestnancovi na lekársku preventívnu prehliadku nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi. Osobitnými predpismi sú napr. zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (§ 30e), zákon č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v z. n. p. Rozsah zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia za podmienok ustanovených osobitnými predpismi a úhrady za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti upravuje zákon č. 577/2004 Z.z. Ak by sa zamestnancovi pri účasti na preventívnej lekárskej prehliadke vykonali aj iné výkony, ktoré nepatria do rozsahu zdravotných výkonov, ktoré sú súčasťou preventívnej lekárskej prehliadky, nemalo by sa na tieto aplikovať oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. h) ZDP.

ZDP neupravuje náležitosti dokladov o absolvovaní preventívnej lekárskej prehliadky. Zamestnávateľ je oprávnený vyžadovať, aby zamestnanec dostatočne preukázal absolvovanie preventívnej lekárskej prehliadky. Ak by napriek tomu zamestnávateľ zamestnancovi tieto úkony preplatil, môže si ich ponechať ako daňový výdavok podľa § 19 ods. 1 ZDP.

Prečítajte si tiež: Príklady nepeňažných vkladov

Rekreačné, zdravotnícke, vzdelávacie a športové zariadenia

V prípade posudzovania oslobodenia príjmov za použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia zamestnávateľa zamestnancom môže ísť aj o také zariadenie, ktoré nie je vo vlastníctve zamestnávateľa, ale má ho prenajaté a poskytuje ho zamestnancom za týmto účelom. V tejto súvislosti však nemožno uznať zakúpenie rekreačných poukazov ako poskytnutia služby prostredníctvom cestovnej kancelárie, ale uznať možno napr. prenajatie tenisových kurtov alebo prenajatie časti rekreačného zariadenia a pod.

Príklad: Spoločnosť uzatvorí zmluvu s mestskou plavárňou, v ktorej sa obidve strany dohodnú, že každý piatok v týždni budú priestory plavárne používať zamestnanci tejto spoločnosti.

Príklad: Spoločnosť prostredníctvom cestovnej kancelárie rezervuje v Chorvátsku dva rekreačné penzióny na letné mesiace. Náklady na prevádzku a využívanie týchto penziónov uhrádza spoločnosť na základe vystavených faktúr cestovnou kanceláriou. Takouto formou poskytnuté nepeňažné plnenie je u zamestnancov oslobodeným príjmom od dane.

Príklad: Spoločnosť zo sociálneho fondu raz ročne prepláca svojim zamestnancom vstupenky, permanentky a iné doklady preukazujúce návštevu telovýchovného alebo športového zariadenia. Napr. Aj napriek tomu, že zamestnanec v priebehu roka používa športové zariadenie, zamestnávateľ sumu 50 € zdaní zamestnancovi v mesiaci preplatenia v súlade s § 35 ZDP.

Doprava na miesto výkonu práce

Oslobodeným plnením je nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom za účelom zabezpečenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu v úhrnnej sume najviac 60 € mesačne. Ak nepeňažné plnenie vypočítané z prostriedkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom prepočítaných na jedno miesto v motorovom vozidle podľa § 19 ods. 2 písm. s) prevyšuje sumu 60 € mesačne, do základu dane sa zahrnie len rozdiel medzi nepeňažným plnením a sumou 60 €.

Oslobodenie dopravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi do zákonom určenej výšky uvedenej v § 5 ods. 7 písm. m) ZDP je však možné len pri doprave, ktorá je vymedzená v § 19 ods. 2 písm. s) ZDP.

Príklad: Zamestnávateľ vo januári 2021 zabezpečí dopravu pre svojich zamestnancov, nakoľko verejná hromadná doprava k jeho prevádzke nie je. Dopravcovi uhradil 2 000 € za dopravu v pracovných dňoch, pričom doprava bola zabezpečená 45-miestnym autobusom. Zamestnávateľ prepočíta celú úhradu (fakturovanú sumu) za poskytnutú dopravu na počet miest v autobuse, t.j. 2 000 €/45 miest, čo je suma na jedného zamestnanca 44,44 €. Keďže uvedená suma neprevyšuje maximálnu výšku oslobodeného príjmu na dopravu 60 € celá suma takto poskytnutého plnenia bude u zamestnanca oslobodená.

Ubytovanie zamestnancov

Jedným z významných nepeňažných benefitov je zabezpečenie ubytovania pre zamestnancov. V tejto oblasti existujú určité daňové zvýhodnenia.

Prvým zvýhodnením je oslobodenie od dane u zamestnanca, a to po splnení podmienok určených v § 5 ods. 7 písm. n) ZDP, a to v sume 100 eur mesačne, alebo 350 eur mesačne, ak pracovný pomer zamestnanca trvá nepretržite aspoň 24 mesiacov.

V plnej výške podľa § 19 ods. 2 písm. c) ZDP, alebo v pomernej výške zodpovedajúcej časti nepeňažného plnenia presahujúceho oslobodenú výšku 100/350 € podľa § 5 ods. 7 písm. n) ZDP (zdaniteľnému príjmu), u zamestnávateľa, ktorého prevažujúcou činnosťou nie je výroba vo viaczmennej prevádzke, za podmienky, že takto poskytnutý benefit je upravený a dohodnutý so zamestnancom v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve alebo inom internom predpise zamestnávateľa podľa § 19 ods. 1 ZDP.

Uvedené znamená, že vzhľadom na úpravu oslobodenia v § 5 ods. 7 písm. p) ZDP je možné v tomto prípade uplatniť len pomernú časť výdavkov do daňových výdavkov, a to príslušnú pomeru, v akom zodpovedá časti zdaniteľného príjmu u zamestnancom, a to vo väzbe na základnú definíciu daňového výdavku uvedenú v § 2 písm. i) ZDP. Zároveň v § 21 ods. 1 písm. j) ZDP je uvedené, že ak je u zamestnanca nepeňažný príjem oslobodený od dane, výdavky (náklady) vynaložené zamestnávateľom na tento príjem nie sú daňovo uznané.

Nepeňažné plnenie do 500 eur

Ide o oslobodenie upravené v § 5 ods. 7 písm. o) ZDP, podľa ktorého je príjmom oslobodeným od dane nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 € za zdaňovacie obdobie od všetkých zamestnávateľov, ak tento zákon neustanovuje inak a zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nie sú uplatnené ako výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov [§ 2 písm. i) ZDP]. Podľa prechodného ustanovenia § 52zzc ZDP ustanovenie § 5 ods. 7 písm. o) ZDP sa použije prvýkrát za zdaňovacie obdobie roka 2022.

Príjmy oslobodené od dane pre daňovníka, ktorý je fyzickou osobou sú vymedzené v § 9 a v § 5 ods. 7 ZDP. Podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP sa oslobodenie od dane nepoužije na príjmy, ktoré sú od dane oslobodené podľa iných ustanovení ZDP, t.j. podľa ustanovenia v § 5 ods. 7 alebo § 9 ZDP. Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi nepeňažné plnenie, ktorého oslobodenie od dane špecificky upravuje niektoré z ustanovení v ZDP, potom toto nepeňažné p…

Príklady z praxe a otázky

Otázka: Nepeňažné plnenie vo forme zabezpečenia ubytovania pre zamestnancov - je oslobodený od dane, oslobodený od odvodov na SP a ZP. Ako má byť tento nepeňažný príspevok preplatený zamestnancovi?

V tomto prípade nejde o vyplatenie peňažnej sumy zamestnancovi. Výška nájomného, ktorú uhrádza zamestnávateľ za zamestnanca (poskytnuté ubytovanie - nepeňažný príjem) sa zníži o sumu 100 (350) eur, ktorá je od dane oslobodená a zdaní sa nepeňažný príjem vo výške rozdielu, a to v mesiaci poskytnutia tohto nepeňažného plnenia. Napr. hodnota nepeňažného príjmu vo forme poskytnutého ubytovania zamestnancovi, ktorý pracuje u zamestnávateľa menej ako 24 mesiacov, je 150 eur. Od dane je oslobodená suma 100 eur, pričom zamestnancovi sa zdaní suma 50 eur ako nepeňažný príjem podľa § 5 ods. 1 ZDP.

Otázka: V prípade, že zamestnávateľ prenajíma byt pre zamestnanca / PP trvá viac ako 24 mesiacov/, je povinný tento benefit zahrnúť do mzdy ako nepeňažný príjem zamestnanca? Môžeme tu uplatniť aj oslobodenie od dane? Je možné v prípade, že zamestnanec tento byt využíva len občas, zahrnúť mu ako nepeňažný príjem alikvótnu časť nájmu podľa počtu dní kedy byt využíva?

Výška nepeňažného plnenia sa určí v pomernej výške podľa počtu dní, v ktorých bolo zabezpečené ubytovanie zamestnanca v príslušnom kalendárnom mesiac. Ak zamestnávateľ zabezpečí pre zamestnanca ubytovanie (napr. prenájom bytu), potom to predstavuje pre zamestnanca nepeňažné plnenie, ktoré je pri splnení podmienok do 350 eur oslobodené od dani. Suma vynaložená zamestnávateľom na zabezpečenie ubytovania, ktorá prevyšuje 350 eur, je pre zamestnanca zdaniteľný príjem, ktorý sa zdaní preddavkovým spôsobom v súlade s § 35 zákona o dani z príjmov v mesiaci poskytnutia tohto plnenia.

Rekreačné zariadenia zamestnávateľa

Niektorí zamestnávatelia disponujú vlastným rekreačným zariadením, v ktorom chcú poskytovať možnosť rekreácie pre vlastných zamestnancov. Použitím takéhoto zariadenia sa rozumie použitie zariadenia zamestnávateľa v jeho vlastníctve a zariadenia, ktoré má zamestnávateľ v prenájme, t.j. ide o poskytnutie zariadenia, za ktoré zamestnávateľ zaplatí úhradu za prenájom (náklady za prevádzku a použitie priestorov, zariadenia - prístrojov), nie o nákup služieb ani zakúpenie rekreačných poukazov prostredníctvom cestovných kancelárií. Rovnako je od dane oslobodený aj nepeňažný príjem v prípade použitia uvedených zariadení, ak je takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby[2].

Príklad: Zamestnávateľ vlastní fitnes centrum a poskytne toto zariadenie na využitie svojim zamestnancom a ich rodinám za symbolický poplatok. Nepeňažný príjem zamestnanca plynúci z cenového rozdielu oproti bežnej cene vstupného je oslobodený od dane.

Zamestnávateľ prenajme od majiteľa fitnes centrum a poskytne toto zariadenie na využitie svojim zamestnancom za symbolický poplatok. Iný zamestnávateľ postupuje tak, že zakúpi vstupenky do fitnes centra, ktoré dá zamestnancom, resp. prepláca vstupenky, ktoré si zamestnanci sami zakúpia u prevádzkovateľa fitnes centra. Náklady zamestnávateľa na prevádzku takéhoto zariadenia budú daňovými nákladmi podľa §21 ods.1 písm. f), čiže náklady nad príjmy od zamestnancov nie sú daňovými nákladmi. Do týchto nákladov sa zahŕňajú aj odpisy vlastného zariadenia. Príspevky zo Sociálneho fondu na účely rekreácie sú tiež povoleným spôsobom čerpania Sociálneho fondu podľa zákona č. 152/1994 Z. z. §7 ods. Tvorba Sociálneho fondu podľa zákona o Sociálnom fonde č 152/1994 Z. z.

Príklad: Náklady na jednu noc na osobu (po kalkulovaní nákladov vrátane odpisov) sú 12€ vo vlastnom zariadení zamestnávateľa. Na 5-dňovú rekreáciu sú náklady na ubytovanie 1 osoby 60€. V internej smernici zamestnávateľ môže uviesť, že zamestnanec má po odpracovaní 12 mesiacov nárok na príspevok na rekreáciu vo vlastnom zariadení zamestnávateľa na 5-dňovú rekreáciu vo výške 50€ na osobu, 50€ na manželku a 25€ na každé dieťa. Zamestnanec má za 5-dňovú rekreáciu pre seba, manželku a dve deti v zariadení uhradiť 60+60+30+30€ =180€.

Príspevky na rekreáciu a Zákonník práce

Od 1.1.2019 sú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods.2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov aj príspevky na rekreáciu zamestnancov poskytnuté podľa §152a Zákonníka práce (ďalej len „§152a ZP“). Podľa Zákonníka práce zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov má povinnosť poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie. Počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok.

Príklad: Spoločnosť poskytuje ubytovanie vo vlastnom rekreačnom zariadení výhradne vlastným zamestnancom a ich rodinným príslušníkom. Ak vlastné rekreačné zariadenie zamestnávateľa spĺňa podmienky ustanovené v §2 písm. d) zákona č.91/2010 Z. z. Čiže, ak by chcel zamestnávateľ poskytnúť príspevok na rekreáciu zamestnancom vo vlastnom ubytovacom zariadení vo výške 55% z hodnoty rekreácie max. do sumy 275€, vlastne by to preplatil sám sebe, musí splniť podmienky podľa §152a Zákonníka práce (vrátane prevádzkovania činnosti ubytovacie služby a úhrady dane za ubytovanie).

Príklad: Pobyt pre zamestnanca na 7 dní na chate zamestnávateľa stojí pre neho a jeho manželku s deťmi 500€. Ako bude postupovať zamestnávateľ, ak chce poskytnúť príspevok na rekreáciu a zamestnanec využije aj príspevok na použitie rekreačného zariadenia podľa interného predpisu zamestnávateľa. Zamestnanec dostane faktúru za pobyt v rekreačnom zariadení zamestnávateľa na 500€. Uhradí 500€ a predloží zamestnávateľovi na preplatenie formou príspevku na rekreáciu faktúru s dokladom o úhrade. Zamestnávateľ preplatí zamestnancovi 275€ (55% z 500€) (nepodlieha dani, daňový výdavok pre zamestnávateľa) podľa Zákonníka práce. Zároveň má zamestnanec nárok na príspevok na použitie zariadenia zamestnávateľa podľa podmienok interného predpisu sociálnej politiky zamestnávateľa napr. v sume 100, ktorý tiež nepodlieha zdaneniu na strane zamestnanca a je daňovým výdavkom zamestnávateľa, napr. cez sociálny fond.

Daňové hľadisko zamestnaneckých benefitov

Príjmy, ktoré poskytne zamestnávateľ zamestnancovi a ktoré patria do príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 - 4 zákona o dani z príjmov sú bez ohľadu na ich právny dôvod, pravidelnosť a poskytnutie v peňažnej alebo nepeňažnej forme zdaniteľným príjmom zamestnanca, okrem príjmov vymedzených v § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov, t. j. príjmov, ktoré nie sú predmetom dane a príjmov vymedzených v § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov, t. j.

Benefity, ktoré nie sú predmetom dane

Medzi benefity, ktoré nie sú predmetom dane z zamestnanca patria napr.: ochranné pracovné prostriedky, pracovné oblečenie, osobné hygienické prostriedky, náhrada za používanie vlastného náradia, cestovná náhrada (do limitu), poskytované rekondičné, rehabilitačné pobyty, preventívne prehliadky (do limitu), suma prijatá zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ju v jeho mene vynaložil.

Benefity oslobodené od dane

Do skupiny oslobodených benefitov od dane u zamestnancov patria napr.: vzdelávanie zamestnanca (splnenie stanovených podmienok), hodnota stravy poskytnutej na pracovisku, finančný príspevok na stravovanie (do limitu), suma príspevku na športovú činnosť dieťaťa, suma príspevku na rekreáciu (do limitu), nealkoholické nápoje, použitie zariadenia (rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom, ale nie služby poskytnuté v zariadení), produkty vlastnej výroby (do 200 eur ročne), sociálna výpomoc(do 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa), doprava na miesto výkonu práce a späť (za určitých podmienok, v úhrnnej sume najviac 60 eur mesačne), ubytovanie (do výšky 100 eur alebo 350 eur mesačne), nepeňažné plnenie do výšky 500 eur za rok od všetkých zamestnávateľov úhrnne - nové od roku 2022.

Zdanenie benefitov

Benefity poskytnuté zamestnancom, ktoré nepatria medzi príjmy oslobodené od dane a príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, sa zamestnancom zdaňujú ako súčasť mzdy zamestnanca. Zamestnávateľ „pripočíta“ sumu poskytnutého benefitu k dohodnutej mzde zamestnanca a z tejto celkovej sumy vypočíta odvody a daň z prímov, ktorú vysporiada ako preddavok.

tags: #nepenazny #prispevok #na #ubytovanie #podmienky