Nepeňažný vklad v pôvodných cenách: účtovné a daňové aspekty

Nepeňažný vklad predstavuje vklad iného majetku ako peňažných prostriedkov do spoločnosti. Tento článok sa zameriava na účtovanie a daňové aspekty nepeňažného vkladu v pôvodných cenách, s dôrazom na slovenské právne predpisy.

Definícia nepeňažného vkladu

Podľa § 59 Obchodného zákonníka je vkladom spoločníka súhrn peňažných prostriedkov (peňažný vklad) a iných peniazmi oceniteľných hodnôt (nepeňažný vklad), ktoré spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti. Nepeňažný vklad musí byť splatený pred zápisom výšky základného imania do obchodného registra.

Právny rámec

Problematiku nepeňažných vkladov upravujú nasledovné zákony:

• Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov

Účtovanie nepeňažného vkladu u vkladateľa

Účtovanie nepeňažných vkladov upravuje § 27a postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, ktoré sú ustanovené opatrením MF SR č. 23054/2002-92 v znení neskorších predpisov.

Postup účtovania:

1. Suma uznanej hodnoty vkladu sa účtuje na príslušný účet účtovej skupiny 06 - Dlhodobý finančný majetok so súvzťažným zápisom v prospech účtu 367 - Záväzky z upísaných a nesplatených cenných papierov a vkladov.
2. Majetok v účtovnej hodnote sa vyradí z účtovníctva so súvzťažným zápisom na účet 367 - Záväzky z upísaných a nesplatených cenných papierov a vkladov.
3. Rozdiel medzi uznanou hodnotou vkladu a účtovnou hodnotou vkladaného majetku sa účtuje podľa charakteru na ťarchu účtu 568 - Ostatné finančné náklady alebo v prospech účtu 668 - Ostatné finančné výnosy.

Príklad:

Spoločnosť vlastní zásoby v hodnote 10 000 eur. Tie má v pláne vložiť ako nepeňažný vklad do inej spoločnosti s ručením obmedzeným. Znalec dané zásoby ocenil na 15 000 eur (účtovná hodnota v súčasnosti už nezodpovedá reálnej cene daných zásob - zákazníci sú ochotní zaplatiť spomínaných 15 000 eur ), táto hodnota bola uznaná za hodnotu vkladu, t. j. z titulu precenenia účtuje vkladateľ o výnose v súlade s § 27a ods. 4 opatrenia MF SR zo 16. decembra 2002 č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len „postupy účtovania“), na účte 668.

Prečítajte si tiež: Nepeňažné vklady z pohľadu tuzemských cien

• z účtovníctva vyradí majetok v účtovnej hodnote so súvzťažným zápisom na účet 367 - Záväzky z upísaných a nesplatených cenných papierov a vkladov. Rozdiel medzi uznanou hodnotou vkladu a účtovnou hodnotou vkladaného majetku sa účtuje podľa charakteru na ťarchu účtu 568 - Ostatné finančné náklady alebo v prospech účtu 668 - Ostatné finančné výnosy. Tzn. vkladateľ nepeňažného vkladu vyradí zo svojho účtovníctva zásoby vo výške 10 000 eur.
• suma uznanej hodnoty vkladu účtuje na príslušný účet účtovej skupiny 06 - Dlhodobý finančný majetok so súvzťažným zápisom v prospech účtu 367 - Záväzky z upísaných a nesplatených cenných papierov a vkladov.

Účtovanie nepeňažného vkladu u prijímateľa

V účtovníctve prijímateľa nepeňažného vkladu, ktorým sú jednotlivé zložky majetku, sa účtuje na jednotlivé vecne príslušné účty majetku majetok v uznanej hodnote vkladu. Ak je prijímateľom vkladu podnik alebo časť podniku, účtujú sa prijímané jednotlivé zložky majetku a záväzkov tvoriacich vklad podniku na vecne príslušné účty v ocenení reálnou hodnotou v súlade s § 25 ods. 1 písm. e) bod 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“).

Daňové aspekty nepeňažného vkladu v pôvodných cenách

Ustanovenia §17d „Nepeňažný vklad v pôvodných cenách” zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon”) určujú jeho vplyv na základ dane z príjmov vkladateľa a prijímateľa.

Vkladateľ nepeňažného vkladu

Keďže sa pri nepeňažnom vklade vychádza z § 17d ZDP, t. j. z pôvodných cien, predmetný rozdiel v súlade s § 17d ods. 1 písm. a) ZDP vkladateľ v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu, do základu dane nezahrnuje.

Do základu dane z príjmu vkladateľa nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok, podnik, alebo jeho časť, pri ktorom sa zisťuje základ dane v zmysle § 17 ods.1 písm. b), alebo písm. c) zákona, sa nezahrňuje rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou nepeňažného vkladu vedenou v účtovníctve (zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve).

Vkladateľ však podľa § 17d ods. 1 písm. a) ZDP nezahrnuje do základu dane rozdiel medzi účtovnou a daňovou hodnotou vkladaného majetku, ale rozdiel medzi účtovnou hodnotou a hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad.

Prečítajte si tiež: Nepeňažný príspevok: podrobný rozbor

V súlade s § 17d ods. 1 písm. b) ZDP nezahrnuje do základu dane opravné položky vytvorené k zásobám, cenným papierom a k dlhodobému hmotnému a nehmotnému majetku.

Prijímateľ nepeňažného vkladu

V súlade s § 17d ods. 5 a ods. 11 písm. a) ZDP prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme hmotný majetok a nehmotný majetok nadobudnutý nepeňažným vkladom podniku alebo jeho časti, vrátane jednotlivých zložiek majetku v pôvodných cenách.

Pôvodnou cenou pri nepeňažnom vklade podľa § 17d ods. 11 písm. a) ZDP je ocenenie majetku a záväzkov u vkladateľa nepeňažného vkladu zistené podľa zákona č. 431/2002 z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o účtovníctve“). Prijímateľ nepeňažného vkladu, ktorým sú zásoby, ocení tento nepeňažný vklad (zásoby) podľa ZDP vo výške 10 000 eur.

Prijímateľ nepeňažného vkladu pri uplatnení pôvodných cien podľa § 17d ZDP môže do daňových výdavkov uplatniť iba daňové výdavky vychádzajúce z pôvodných daňových hodnôt vkladateľa.

Obstarávacia cena obchodného podielu

Podľa § 19 ods. 5 ZDP sa za obstarávaciu cenu obchodného podielu alebo akcie v obchodnej spoločnosti alebo v družstve na účely ZDP považuje aj hodnota splateného peňažného vkladu a nepeňažného vkladu spoločníka obchodnej spoločnosti alebo člena družstva. V uvedenom prípade je získaná majetková účasť splatená nepeňažným vkladom - zásobami, ktoré vkladateľ nepeňažného vkladu vyradil z účtovníctva v účtovnej hodnote, pričom uznaná hodnota nepeňažného vkladu mohla byť vyššia alebo nižšia ako jeho účtovná hodnota. Tento kladný, resp. záporný rozdiel sa u vkladateľa nezahrnuje do základu dane [§ 17d ods. 1 písm. a) ZDP] z dôvodu, že prijímateľ nepeňažného vkladu uplatňuje do daňových výdavkov ich pôvodnú daňovú hodnotu.

Prečítajte si tiež: Ubytovanie od Zamestnávateľa: Dane a Odvody

Pri predaji majetkových účastí sa daňové výdavky posudzujú podľa § 19 ods. 2 písm. f) alebo g) ZDP. Podstata pôvodných cien spočíva v uplatnení daňových výdavkov z pôvodných daňových hodnôt, preto aj na strane vkladateľa by sa pri predaji majetkovej účasti mala logicky zohľadňovať iba daňová hodnota tejto majetkovej účasti.

Príklad:

Účtovná hodnota zásob pri ich vyradení je 10 000 eur. Pôvodná hodnota zásob však bola 12 000 eur, ku ktorým bola vytvorená opravná položka vo výške 2 000 eur. Hodnota tohto nepeňažného vkladu započítaná na vklad je vo výške 15 000 eur. Prijímateľ nepeňažného vkladu však preberá pôvodnú daňovú cenu zásob, t. j. 12 000 eur, ktorú si môže uplatniť aj do daňových výdavkov. Pri predaji majetkovej účasti vo výške 100 % vyradí vkladateľ majetkovú účasť v účtovnej hodnote 15 000 eur. Daňový výdavok si však môže uplatniť len vo výške daňovej hodnoty skutočne vloženého majetku, t. j. vo výške 12 00 eur.

Nepeňažný vklad a daň z pridanej hodnoty (DPH)

Posúdenie súvisu nepeňažného vkladu a dane z pridanej hodnoty bude závisieť od toho, či predmetom nepeňažného vkladu je individuálny majetok alebo podnik (časť podniku) ako celok. Podľa § 10 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov sa za dodanie tovaru a dodanie služby nepovažuje vloženie podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku ako nepeňažný vklad v prípade, ak nadobúdateľ je platiteľom dane alebo sa stáva platiteľom dane podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH.

V prípade jednotlivých zložiek majetku (ktorými sú napr. dlhodobý hmotný majetok, dlhodobý nehmotný majetok alebo zásoby) sa nepeňažný vklad považuje za dodanie tovaru za protihodnotu a z tohto dôvodu je vkladateľ nepeňažného vkladu (za predpokladu, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty) povinný odviesť z nepeňažného vkladu daň z pridanej hodnoty. Analogicky, ak je prijímateľ nepeňažného vkladu platiteľom dane z pridanej hodnoty, tento si môže nárokovať jej vrátenie (resp. odpočítanie).

tags: #nepeňažný #vklad #v #pôvodných #cenách #účtovanie