Neplatnosť blokovej pokuty za nezaplatenie na mieste: Kompletný prehľad

Bloková pokuta je bežný spôsob, akým sú na Slovensku riešené menšie priestupky, najmä v oblasti dopravy. Čo sa ale stane, ak nemáte možnosť alebo nechcete zaplatiť pokutu na mieste? Aké sú vaše práva a povinnosti? Tento článok sa zameriava na neplatnosť blokovej pokuty za nezaplatenie na mieste a poskytuje podrobný pohľad na túto problematiku.

Blokové konanie: Skrátená forma priestupkového konania

Blokové konanie predstavuje skrátenú formu priestupkového konania. Jeho podstatou je dohoda o vine a sankcii medzi správnym orgánom (policajtom) a vodičom obvineným z priestupku. Blokové konanie prelamuje zásady správneho konania, najmä zásadu materiálnej pravdy, v prospech dohodnutej, a tým aj nevyvrátiteľnej domnienky naplnenia všetkých štyroch prvkov skutkovej podstaty priestupku.

Podmienky pre uloženie blokovej pokuty

Aby mohla byť bloková pokuta uložená, musia byť splnené nasledovné podmienky:

• a) musí ísť o priestupok;
• b) ochota obvinenej osoby pokutu zaplatiť - nejde teda o povinnosť obvinenej osoby podrobiť sa blokovému konaniu; práve táto podmienka je asi najdôležitejšia, pretože do istej miery dáva možnosť obvinenej osobe disponovať blokovým konaním.
• c) nejde o priestupok, ktorý možno prejednať iba na návrh; v súvislosti s cestnou dopravou je tzv. návrhových priestupkov minimum.

Po splnení všetkých zákonných podmienok policajt vydá vodičovi blok(y), na ktorom(ých) je uvedená výška pokuty a číslo bloku, vrátane pečiatky správneho orgánu. Ak vodič nemá dostatok hotovosti na zaplatenie blokovej pokuty, vydá sa mu blok na pokutu na mieste nezaplatenú s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty, o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia pokuty, ktorého prevzatie podpisom potvrdí.

Práva a povinnosti policajta

Policajt má určité práva a povinnosti, ktoré musí dodržiavať pri výkone svojej práce.

Prečítajte si tiež: Pracovný pomer a nemocenské dávky

Právo požadovať vysvetlenie a informácie

Policajt môže požadovať vysvetlenie alebo informáciu od každého, kto môže vedieť niečo o priestupku alebo trestnom čine, alebo ak niekoho hľadá. Meno, adresu a dátum narodenia možno policajtovi preukázať aj vodičským preukazom, električenkou, ubytovacím preukazom, ak je tam fotografia, prípadne totožnosť potvrdí nejaká iná osoba a pod. Inak môže policajt osobu predviesť na policajnú stanicu z dôvodu zistenia totožnosti. Po zistení potrebných údajov bude osoba prepustená.

Právo predviesť osobu na policajnú stanicu

Policajt má právo predviesť osobu na policajnú stanicu v niekoľkých prípadoch:

• pácha priestupok (napr. nachádza sa na mieste trestného činu a je potrebné overiť všetky okolnosti (napr. pri vražde).
• má podozrenie, že súvisí s priestupkom alebo trestným činom (napr. mobil v prípade podozrenia, že pochádza z krádeže).
• je dôvodná obava, že je ohrozený život alebo je vážne ohrozené zdravie osoby, (napr. policajt v takomto prípade môže vstúpiť do bytu a vykonať potrebné opatrenia na odvrátenie hroziaceho nebezpečenstva.
• zabraňuje výtržnosti, bitke a poškodzovaniu majetku (napr. ak mu niekto kladie aktívny odpor, to znamená, že sa fyzicky bráni napr. ak sa mu niekto pokúša utiecť.

Povinnosť dať potvrdenie o uložení blokovej pokuty

V prípade uloženia blokovej pokuty je policajt povinný dať potvrdenie (pokutové bloky).

Zadržanie vodičského preukazu

Mnoho vodičov pristúpi k zaplateniu blokovej pokuty aj z obavy zadržania vodičského preukazu. Zákon o cestnej premávke však taxatívne vymedzuje dôvody, za splnenia ktorých je policajt oprávnený vodičský preukaz zadržať. Tieto dôvody sú uvedené v ustanovení § 70 ods. 1 zákona o cestnej premávke.

Najčastejším dôvodom zadržania vodičského preukazu je skutočnosť, že za konanie vodiča možno uložiť trest zákazu činnosti alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu s zákaze vedenia motorového vozidla. Spravidla pôjde o najzávažnejšie priestupky ako je jazda pod vplyvom návykovej látky, spôsobenie dopravnej nehody alebo porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom. Porušenie pravidiel závažným spôsobom je taxatívne vymedzené v ustanovení § 137 ods.

Prečítajte si tiež: Čo robiť pri neplatnom ukončení nemocenského

Policajt je ďalej oprávnený zadržať vodičský preukaz vtedy, ak vodič motorového vozidla, ktorému je v blokovom konaní uložená pokuta (okrem iného) za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (t.j. výlučne zákon č. 8/2009 Z. z.), je ochotný ju zaplatiť, ale nemôže tak urobiť namieste. To znamená, že nesúhlas s blokovým konaním nie je dôvodom na zadržanie vodičského preukazu, okrem teda spomínaného prípadu, ak je možné uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti.

Čo robiť, ak nesúhlasíte s blokovou pokutou?

Po tom, čo vodič odmietne blokové konanie, je policajt povinný spísať správu o výsledku objasňovania priestupku. Správa o výsledku objasňovania priestupku musí obsahovať označenie orgánu, ktorý vykonával objasňovanie, stručné a výstižné popísanie skutkového stavu s uvedením, o aký priestupok ide, osobné údaje podozrivého z priestupku, poškodeného a prípadných svedkov spolu so stručným obsahom ich výpovede.

Problémom však zostáva to, že mnoho vodičov sa nielen že k správe nevyjadrí, ale ani si ju neprečíta a napriek tomu ju podpíše. V tejto súvilosti sa jednoducho môže stať, že policajt skutkový dej v dôsledku iného vnímania skutočností opíše inak, napr. spôsobom, podľa ktorého vodič svojim konaním naplní znaky skutkovej podstaty niektorého z priestupkov, hoci v skutočnosti žiadny priestupok spáchať nemusel. Vyjadrenie sa k skutku môže vodičovi preto len pomôcť, o to viac, ak skutok opíše inak ako zakročujúci policajt, prípadne poprie tvrdenia policajta, a policajt nebude mať k dispozícii žiadny iný dôkaz.

Možnosti nápravy

Zákon o priestupkoch neumožňuje proti blokovému konaniu sa odvolať, nemožňuje ho obnoviť ani preskúmať mimo odvolacieho konania. Existujú však určité možnosti, ako sa proti blokovej pokute brániť.

Podnet prokurátorovi

Podľa ustanovenia § 31 a nasl. zákona o prokuratúre možno podať podnet prokurátorovi, aby vykonal opatrenia v rámci svojej pôsobnosti v rozsahu ustanovenom zákonom, napríklad, aby podal proti bloku protest. Prokurátor je oprávnený podať protest proti správnym aktom orgánov verejnej správy uvedeným v § 21 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre, ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.

Prečítajte si tiež: Záložná zmluva a dražby

Inštitút protestu prokurátora ako mimoriadny opravný prostriedok slúži predovšetkým na nápravu nezákonných rozhodnutí - na odstraňovanie nesúladu medzi ustanoveniami zákona a určitým rozhodnutím. Podľa nášho názoru je však dosiahnuť nápravu prostredníctvom podnetu na prokuratúru náročné, pokiaľ sa nejedná o zásadný rozpor uloženej blokovej pokuty so zákonom (napr. uloženie vyššej ako prípustnej výšky pokuty, nesplnenie podmienok na blokové konanie, napr. dodatočné vydanie blokov na pokutu), resp. pokiaľ by vodič nemal zdokumentovaný zásah policajtov, ktorý by bol nezákonný (napr. prinútenie vodiča zaplatiť, hrozba rôznymi sankciami).

Treba si tiež uvedomiť, že z blokového konania neexistuje žiadny záznam o jeho priebehu, resp. (spravidla) neexistujú žiadne podklady, na základe ktorých boli bloky vydané (výnimku tvorí napríklad snímka z merača rýchlosť alebo obrazový záznam polície o priestupku; v týchto prípadoch je však zrejme zbytočné dožadovať sa „spravodlivosti“).

Ak by sa prokurátor predsa len rozhodol podať protest proti rozhodnutiu policajta, rozhodnutie uložené v blokovom konaní sa jeho vydaním automaticky neruší. Protestu môže správny orgán (orgán Policajného zboru) vyhovieť alebo nevyhovieť, resp. vyhovieť len čiastočne.

Správna žaloba

Proti pokutovému bloku alebo bloku na pokutu na mieste nezaplatenú možno tiež podať správnu žalobu, avšak skôr výnimočne. Správny súd nepreskúmava právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Práve táto skutočnosť je problematická v súvislosti so súdnym prieskumom pokutových blokov alebo blokov na pokutu na mieste nezaplatených.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na otázku, či je možný takýto prieskum, odpovedal skôr negatívne. Uviedol, že v predmetnej veci však žalobca nepožadoval, aby s ním bolo vedené riadne konanie o priestupku, ktoré by bolo správnym konaním v prvom stupni a proti ktorému by boli prípustné opravné prostriedky v zmysle zákona, ale sa uspokojil s ukončením veci v blokovom konaní, teda nevyužil opravné prostriedky v správnom konaní, ktoré zákon pripúšťa, a preto sa žalobca teraz nemôže úspešne domáhať súdnej ochrany.

Pri použití opačného výkladu prieskumu správnych rozhodnutí vydaných v blokovom konaní by totiž súd namiesto činnosti prieskumnej vykonával sám činnosť, ktorú by inak mal uskutočňovať správny orgán, ak by priestupca takéto konanie svojím nesúhlasom s uložením pokuty v blokovom konaní vyvolal.

V rozhodnutí z roku 2017 Najvyšší súd SR zas vyslovil názor, že ani čl. 46 ods. 2 ani iné články ústavy nebránia tomu, aby sa v správnom súdnictve nepreskúmavali rozhodnutia o priestupku riadne vydané v blokovom konaní. Súčasne je však nutné pri hore uvedenom právnom názore zdôrazniť podmienku riadnosti (tzn. legálnosti a legitímnosti) blokového konania.

Preto, ak správny súd na základe tvrdenia žalobcu alebo iného účastníka súdneho prieskumu v súvislosti s aplikáciou čl. 46 ods. 2 ústavy nadobudne opodstatnené pochybnosti o riadnosti rozhodnutia vydaného v blokovom konaní, je jeho povinnosťou tento prieskum vykonať. Z uvedeného vyplýva, že najmä rozhodnutia vydané v blokovom konaní, ktoré trpia tak závažnými vadami, že domnienka súdu o ich nulitnosti je ťažko spochybniteľná, spadajú do hore uvedenej skupiny rozhodnutí, ktoré sa musia v zmysle ústavného príkazu zakomponovaného do čl. 46 ods.

V súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu potom možno uzavrieť, že súdny prieskum blokových pokút by mal byť skôr výnimočným, ako pravidlom. Na mieste bude v prípade vykazovania závažných nedostatkov, ktoré sme príkladmo načrtli v súvislosti s podnetom na pokuratúru.

V nadväznosti na judikatúru Najvyššieho súdu SR považujeme za potrebné poukázať tiež na závery Ústavného súdu SR v súvislosti s prieskumom blokovej pokuty: „Na tomto mieste považuje ústavný súd za významné poukázať na rozhodnutie ESĽP vo veci Deweer proti Belgicku (rozsudok z 27. februára 1980), z ktorého plynie jednoznačný záver, že dohovor v zásade nevylučuje, aby sa dotknutá osoba vzdala svojho práva na súd. V demokratickej spoločnosti je však právo na súd mimoriadne dôležité, a preto skutočnosť, že taká osoba sa ešte pred súdnym konaním dohodla na akomsi urovnaní veci, nemôže znamenať, že sa tohto práva aj vzdala. Jednu z podmienok, ktoré je potrebné za každých okolností splniť, je absencia donútenia.“

Nutno tiež prihliadnuť na špecifické okolnosti prípadu, ktorý Ústavný súd SR posudzoval, a ktoré spočívali v tom, že sťažovateľ sa pod hrozbou použitia sankcií rozhodol nedobrovoľne zaplatiť pokutu. O absencii donútenia v danom prípade nemožno uvažovať. To znamená, že aj keď sťažovateľ v okolnostiach tohto prípadu neinicioval riadne konanie o priestupku, ešte neznamená, že sa vzdal aj práva na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu pred všeobecným súdom.

Aj v preskúmavanom prípade išlo teda o závažné porušenie právnych predpisov v kontexte, v akom sme ich naznačili, t. j. chýbali podmienky na splnenie blokového konania - vôľa vodiča pristúpiť k blokovému konaniu, nakoľko bol k nemu donútený zo strany polície. Absencia zákonných podmienok na blokové konanie však musí byť preukázaná, nestačí preto len tvrdiť, že vodič bol donútený. Vystupovanie na strane žalobcu v správnom súdnictve je totiž spojené s dôkazným bremenom, teda vodič, ktorý bol za priestupok potrestaný, musí na správnom súde preukázať, že zo strany polície prišlo k pochybeniu, resp.

Alternatíva k blokovej pokute: Správne konanie

Pokiaľ vodič nie je ochotný zaplatiť blokovú pokutu, t. j. nesúhlasí s priestupkom, spíše sa správa o výsledku objasňovania priestupku. Konanie o priestupku je vykonávané podľa ustanovení zákona o priestupkoch, za subsiadiárneho použitia Správneho poriadku. Mimoriadne podstatnou skutočnosťou (a pre vodiča aj priaznivou, ak priestupok nespáchal) je to, že v konaní sa vykonáva dokazovanie, ktoré pri blokovom konaní absentuje.

Práve uvedená skutočnosť je dôvodom, prečo je niekedy lepšie nezaplatiť blokovú pokutu, ale prejsť si celým správnym konaním, vrátane prípadného odvolania. V prípade blokového konania je skutkový stav zachytený len v pamäti policajta, ktorý okolnosti mohol inak vnímať ako vodič, napríklad preto, že sa nachádzal vo väčšej vzdialenosti od miesta priestupku (napr. od križovatky, pri ktorej sa nachádza „stopka“).

V správnom konaní sa však vykonáva dokazovanie, pričom ďalšou veľmi podstatnou skutočnosťou je, že dôkazné bremeno zaťažuje správny orgán. Inými slovami povedané, správny orgán musí spoľahlivo, bez dôvodných pochybností, preukázať vinu vodičovi, a nie, že by mal vodič dokazovať svoju nevinu.

Dôležitosť prezumpcie neviny

Považujeme za potrebné pripomenúť, že všetky dopravné priestupky je potrebné v zmysle čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru považovať za veci trestného charakteru, bez ohľadu na výšku sankcie. Z uvedeného vyplýva, že na konanie o priestupku je nutné aplikovať nielen normy správneho práva, ale i trestnoprávne normy, napr. Trestný poriadok. V tejto súvislosti dávame do pozornosti najmä ustanovenie § 2 Trestného poriadku, t. j. Hoci sú s konaním o priestupku spojené v prípade neúspechu aj trovy konania, ktoré sú v súčasnosti stanovené vyhláškou ministerstva vnútra č. 411/2006 Z. z.

Pred vydaním rozhodnutia je správny orgán povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Rozhodnutie správneho orgánu možno tiež napadnúť (po vyčepraní opravných prostriedkov - odvolania) na správnom súde, avšak páchateľ priestupku už nebude napádať nezákonnosť postupu policajta v blokovom konaní (ktorú bude vo väčšine prípadov len tvrdiť, bez predloženia relevantných dôkazov), ale bude napádať nedostatky rozhodnutia správneho orgánu spôsobené najmä nedostatočným zistením skutkového stavu, nepreukázanie viny obvineného bez dôvodných pochybností, porušenie práva na obhajobu a pod., s tým, že je väčšia pravdepodobnosť úspechu (ako keby bol vodič v postavení žalobcu), pokiaľ správny orgán vychádzal len z výpovedí policajtov, bez ohľadu na iné skutočnosti, ktoré vyšli najavo v správnom konaní.

V správnom konaní sa častokrát možno stretnúť s tým, že rozhodnutie o uložení sankcie je založené iba na výpovedi zasahujúceho policajta/policajtov, ktorým správny orgán bezvýhradne verí a výpoveď páchateľa priestupku označuje za účelovú, resp. ju hodnotí ako snahu vyhnúť sa trestu. Správny orgán argumentuje služobnou prísahou policajta, jeho viazanosťou Ústavou a zákonmi SR (ustanovenie § 1 ods. 3 zákona o Policajnom zbore) či postavením policajta v spoločnosti.

Ak postupuje správny orgán uvedeným spôsobom, tvrdíme, že tým popiera zmysel prezumpcie neviny (nakoľko ho v podstate od počiatku považuje za vinného, pokiaľ sa jeho výpoveď nezhoduje s výpoveďou policajta) a práva obvinenej osoby na obhajobu. Ak pre správny orgán opísanie skutkového deja obvineným inak, ako to vyplýva z výpovedí policajtov, je účelová obrana, je potom zbytočné mu vôbec dávať priestor na bránenie sa a možno ho hneď na základe výpovede policajtov potrestať, čo je v právnom štáte, v ktorom sú základné práva a slobody garantované, neprípustné. V tejto súvislosti potom vyvstáva otázka, „čo nie je považované za účelovú obranu?“. Obvinená osoba teda môže a musí … z 30.

tags: #neplatnost #blokovej #pokuty #za #nezaplatenie #na