Neplatnosť dražby v judikatúre Krajského súdu v Prešove

Tento článok sa zameriava na judikatúru Krajského súdu v Prešove v súvislosti s neplatnosťou dražieb. Cieľom je poskytnúť prehľad o právnych princípoch a rozhodnutiach, ktoré súd aplikoval pri posudzovaní platnosti dražieb, s dôrazom na zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách.

Všeobecné princípy neplatnosti dražby

Základným princípom, ktorý vyplýva z judikatúry Krajského súdu v Prešove, je, že súd môže rozhodnúť o neplatnosti dražby len v prípade, ak dražba nebola uskutočnená v súlade so zákonom č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Podmienkou pre takéto rozhodnutie je naviac aj dôkaz o tom, že boli, a teda nielen mohli byť, dotknuté práva osoby, ktorá podala návrh na určenie neplatnosti dražby. Súd potom určí neplatnosť dražby v prípade, ak porušenie ustanovení tohto zákona bolo takej povahy, že to malo preukázateľný vplyv na vydraženie predmetu dražby, a to tak, pokiaľ ide o splnenie predpokladov stanovených zákonom pre vykonanie dražby, ako aj pokiaľ ide o cenu dosiahnutú vydražením.

Miesto konania dražby a jeho vplyv na platnosť

Krajský súd v Prešove sa vo svojej judikatúre zaoberal aj otázkou miesta konania dražby a jeho vplyvu na platnosť dražby. Súd zdôrazňuje, že je povinnosťou dražobníka organizovať dražbu jednak na mieste, ktoré sa nachádza v regionálnej dostupnosti predmetu dražby, keďže možno očakávať, že práve znalosť miestnych pomerov, oboznámenie sa s predmetom dražby a transparentnosť vo vzťahu k potenciálnym záujemcom naviazaným regionálne na predmet dražby povedie k stimulácii záujmu, a tým aj k vytvoreniu vhodných podmienok pre konkurenciu ponúk jednotlivých účastníkov dražby.

Súd poukazuje na to, že relevantné kritérium, ktoré musí byť zohľadnené pri určovaní miesta, dátumu a času začatia dražby, je zachovanie reálnej možnosti účasti na dražbe. V súlade s týmto pravidlom treba vykladať všetky prípravné a realizačné práce súvisiace s organizáciou dražby, keďže je všeobecným záujmom, aby dražba bola sprístupnená čo najširšej účasti zo strany verejnosti, a to v záujme naplnenia jej skutočného účelu.

Podľa novšieho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Cdo 58/2018 zo dňa 5. júna 2019 „závery rozhodnutia sp.zn. 4Cdo 100/2012 nemožno „paušálne“ vzťahovať na všetky prípady dobrovoľnej dražby, u ktorých miesto konania dražby bolo vzdialenejšie od miesta draženej nehnuteľnosti, ale iba také, kedy takto určené miesto konania dražby skutočne mohlo ovplyvniť účasť dražiteľov (z blízkeho okolia) na nej, resp. ak by ich účasť bola z tohto dôvodu sťažené. Aj preto Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zdôrazňuje, že „spravidla“ (teda nie vždy) je (ak ide o dobrovoľn.

Prečítajte si tiež: Význam judikátov pri neplatnosti dražby

Informovanie o dražbe a jeho vplyv na platnosť

Krajský súd v Prešove vo svojej judikatúre zdôrazňuje dôležitosť dostatočného informovania o uskutočnení dražby. Jednou z podmienok úspešného vykonania dobrovoľnej dražby je navyše dostatočné informovanie o jej samotnom uskutočnení, čo má takisto vplyv na jej priebeh v spojení s určením miesta a času dražby. Povinnosť zverejniť konanie dražby na úradnej tabuli obce, na ktorej území sa dražená nehnuteľnosť nachádza, je daná práve v ust. § 11 ods. 4 ZoDD. Ako vyplýva z dôvodovej správy k tejto právnej norme, navrhované ustanovenie predstavuje snahu o posilnenie prvkov publicity a zvýšenie transparentnosti dražieb. Dovolací súd zdôrazňuje, že dobrovoľná dražba nemusí slúžiť len na uspokojenie záložného veri.

Zánik práva na určenie neplatnosti dražby

Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do 3 mesiacov odo dňa príklepu, s výnimkou prípadu, že dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu, takáto výnimka v preskúmavanej veci tvrdená nebola.Lehota 3 mesiacov uvedená v citovanom ustanovení má prekluzívny charakter. Jej uplynutím dôjde k zániku práva, pričom súd je povinný prihliadať na takýto zánik práva, aj keď to dlžník nenamieta. Preklúzia ako taká je upravená v ustanovení § 583 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie má všeobecnú platnosť pre celé súkromné právo, použije sa preto aj v presk.

Rozhodnutia Krajského súdu v Prešove - príklady

Okresný súd Prešov

Okresný súd Prešov rozhodol v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby tak, že žalobu zamietol a žalobkyňu zaviazal nahradiť žalovaným trovy konania. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou na súde dňa 6.4.2017 sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných na LV č..

Rozhodnutia v senátoch

Krajský súd v Prešove rozhodoval o neplatnosti dražieb v rôznych senátoch, napríklad v senáte zloženom z JUDr. sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej, alebo v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.

Ďalšie relevantné právne vety z judikatúry Krajského súdu v Prešove

• Obnova konania: Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, čo znamená, že ním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu len z taxatívne stanovených dôvodov (§ 228 ods.
• Bezdôvodné obohatenie: Predpoklady vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia podľa tejto skutkovej podstaty sú konštruované v niektorých smeroch špecificky oproti všeobecným predpokladom podľa § 451. Základným predpokladom vzniku tohto záväzkového vzťahu je zákonom, zmluvou alebo iným relevantným právnym dôvodom stanovená povinnosť určitej osoby plniť. Táto osoba (A) je tak dlžníkom voči veriteľovi (B). Ak tretia osoba C, ktorá sama nemá povinnosť plniť voči osobe B, a napriek tomu osobe B plní s následkom zániku dlhu osoby A (teda osoby B i C majú vedomosť i úmysel smerujúci k solúcii dlhu osoby A), vznikne.
• Reštrukturalizácia: Neprihlásené pohľadávky, ktoré mali byť v reštrukturalizácii prihlásené, sa stávajú účinnosťou plánu voči dlžníkovi nevymáhateľné, t. j. menia sa na naturálne obligácie. Dlžník tieto pohľadávky môže dobrovoľne splniť, veriteľ ich však nemôže vymáhať cestou súdu, resp. exekúcie s tým, že nevymáhateľnosť má obdobné účinky ako premlčanie, prihliadne sa na ňu však z úradnej povinnosti. Voči takému veriteľovi, ktorý svoju pohľadávku v reštrukturalizácii neprihlásil, preto prislúcha námietka nevymáhateľnosti jeho pohľadávky. Vyplýva to aj zo znenia ustanovenia § 160 ZoKR, podľa ktorého sa plán vyhlá.

Prečítajte si tiež: Rozhodnutie Krajského súdu Prešov

Prečítajte si tiež: Pracovný pomer a nemocenské dávky

tags: #neplatnosť #dražby #krajský #súd #prešov #judikáty