Neplatnosť Právnych Úkonov v Judikatúre: Dôsledky a Rozlišovanie

Právne úkony, ako sú zmluvy alebo výpovede, sú základným kameňom právnych vzťahov. Avšak, nie všetky právne úkony sú platné. Rozlišujeme medzi absolútnou a relatívnou neplatnosťou, pričom každá z nich má odlišné dôsledky. Tento článok sa zameriava na absolútnu neplatnosť právnych úkonov, jej dôsledky a rozlišovanie od relatívnej neplatnosti, s odkazom na relevantnú judikatúru.

Absolútna Neplatnosť Právneho Úkonu: Negotium Nullum

Absolútna neplatnosť právneho úkonu znamená, že tento úkon nemá žiadne právne účinky a hľadí sa naň, akoby nikdy neexistoval. Ak ide napríklad o zmluvu, absolútne neplatná zmluva nikoho nezaväzuje. Táto neplatnosť nastáva priamo zo zákona (ex lege) a nemožno ju dodatočne schváliť ani odstrániť vadu, ktorá ju spôsobuje, napríklad dodatkom k zmluve.

Dôsledky Absolútnej Neplatnosti

Hlavným dôsledkom absolútnej neplatnosti je, že právny úkon od začiatku nevyvoláva žiadne právne následky. Ak dôjde k plneniu na základe neplatného právneho úkonu, má druhá strana právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 96/1995 z 1. júla 1998, publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 46 ods. zn. II., zdôrazňuje, že absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona, v dôsledku čoho sa na absolútne neplatný úkon hľadí tak, ako keby nebol nikdy urobený. Táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením (ratihabíciou) a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nepôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Rozlišovanie Absolútnej a Relatívnej Neplatnosti

Je dôležité rozlišovať medzi absolútnou a relatívnou neplatnosťou právneho úkonu. V § 40a Občianskeho zákonníka sú uvedené prípady, v ktorých sa právny úkon považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je právnym úkonom dotknutý, nedovolá tejto neplatnosti. Dovolať sa neplatnosti možno buď oznámením druhému účastníkovi právneho úkonu, alebo aj v súdnom konaní. Keď sa dotknutá osoba dovolá relatívnej neplatnosti právneho úkony, má to spätné účinky (ex tunc) ku dňu kedy došlo k neplatnému právnemu úkonu (napr. deň uzavretia zmluvy). Absolútnej neplatnosti sa možno dovolať (súdnou žalobou o určenie neplatnosti právneho úkonu) kedykoľvek, pri relatívnej neplatnosti možno namietať premlčanie. Ak by sa dotknutá osoba dovolala relatívnej neplatnosti po troch rokoch, druhý účastník právneho úkonu môže použiť námietku premlčania.

Prečítajte si tiež: Pracovný pomer a nemocenské dávky

Dôvody Neplatnosti Právnych Úkonov

Neplatnosť právneho úkonu môže byť spôsobená formálnymi (napr. v zmluvu o predaji bytu bola uzavretá ústne, hoci zákon predpisuje písomnú formu) aj obsahovými nedostatkami. Najvšeobecnejšie sú dôvody neplatnosti formulované v ustanovení § 39 Občianskeho zákonníka, kde sa uvádza, že neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Spôsobov ako môže právny úkon odporovať zákonu je mnoho. Právny úkon urobila osoba, ktorá nebola oprávnená ho urobiť (napr. právny úkon bol urobený z donútenia).

Príklady z Praxe

Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Ako príklad možno uviesť situáciu, keď matka daruje dcére dom s tým, že sa matke zriadi vecné bremeno doživotného užívania. Zmluva teda obsahuje darovanie, ale aj zriadenie vecného bremena. Tak darovanie, ako aj zriadenie vecného bremena možno oddeliť a spísať pre každý z týchto dvoch právnych úkonov samostatnú zmluvu. Matke však pochopiteľne záleží, aby k darovaniu a k zriadeniu vecného bremena došlo súčasne. De facto matka podmieňuje dar tým, že sa jej zriadi vecné bremeno doživotného užívania domu. Tieto dve časti zmluvy nemôžu byť oddelené.

Princíp Prioritného Výkladu Platnosti Zmluvy

Priorita výkladu platnosti zmluvy pred jej neplatnosťou je už ustálená a pozná ju asi každý právnik. Napriek tomu sa však stále objavujú rozhodnutia, najmä súdov prvých a druhých inštancií, ktoré v zmysle tejto zásady nerozhodujú. Preto je dôležité a potrebné, že najmä Ústavný súd túto zásadu opakovane pripomína.

Ústavný súd už v náleze sp. zn. III. ÚS 61/2022 zo dňa 31.03.2022, osobitná publikácia v Zbierke ÚS SR pod č. 15, zdôraznil, že ak sú možné obidva výklady, uprednostňuje sa výklad, ktorý zakladá platnosť zmluvy. Táto zásada je dôležitá pre zachovanie právnej istoty a stability zmluvných vzťahov.

Judikatúra Ústavného Súdu

Ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že pri posudzovaní platnosti zmluvy je potrebné prihliadať na ústavné princípy a základné práva. Rozhodovanie súdov by malo rešpektovať autonómne právo účastníkov zmluvného vzťahu a ich vôľu, pokiaľ táto vôľa neodporuje zákonu alebo dobrým mravom.

Prečítajte si tiež: Čo robiť pri neplatnom ukončení nemocenského

Proces Posudzovania Neplatnosti Právneho Úkonu

Keďže dôvody neplatnosti právnych úkonov sú rozmanité, v konaní, v ktorom súd posudzuje platnosť právneho úkonu na návrh strany sporu, nie je povinný z úradnej moci skúmať všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť stranou sporu tvrdené (nedostatok vôle, rozpor s dobrými mravmi a pod.) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, spôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor zmluvy so zákonom a pod.).

Relevantné Právne Ustanovenia

• § 39 Občianskeho zákonníka: Ustanovuje, že neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
• § 40a Občianskeho zákonníka: Upravuje prípady, v ktorých sa právny úkon považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je právnym úkonom dotknutý, nedovolá tejto neplatnosti.
• § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Definuje príslušenstvo veci ako veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú s ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.
• § 49a Občianskeho zákonníka: upravuje omyl konajúceho za následok neplatnosť právneho úkonu vtedy, ak bol podstatný (rozhodujúci pre uskutočnenie právneho úkonu konajúceho), a súčasne za predpokladu, že druhý účastník omyl konajúceho vyvolal.

Judikatúra Najvyššieho Súdu Slovenskej Republiky

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa opakovane zaoberá problematikou neplatnosti právnych úkonov. V rôznych rozhodnutiach zdôrazňuje dôležitosť skúmania všetkých relevantných skutočností a okolností prípadu, aby sa zabezpečilo spravodlivé a zákonné rozhodnutie.

Príklady Rozhodnutí Najvyššieho Súdu

• Rozhodnutie sp. zn. 1 Cdo 96/1995: Zdôrazňuje, že absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a nemožno ju dodatočne schváliť.
• Rozhodnutie týkajúce sa územného a stavebného konania: Uvádza, že územné a aj stavebné konanie sa okrem osobitného predpisu, stavebného zákona, riadia tiež všeobecnými predpismi o správnom konaní, konkrétne zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), ktorý upravuje najmä základné zásady správneho konania za účelom zaistenia ochrany procesných práv účastníka konania (§ 3 a §4 správneho poriadku).

Neplatnosť v Kontexte Zmluvných Sporov

V zmluvných sporoch má súd silnú pozíciu pri rozhodovaní o platnosti zmluvy. Súd musí zohľadniť všetky relevantné právne normy a princípy, ako aj konkrétne okolnosti prípadu. Je dôležité, aby súd rozhodoval ústavným spôsobom a zabezpečil právo na súdnu ochranu.

Princípy Výkladu Zmluvy

Pri výklade zmluvy je potrebné prihliadať na vôľu účastníkov, ako aj na účel a hospodársku funkciu zmluvy. Ak sú možné obidva výklady, uprednostňuje sa výklad, ktorý zakladá platnosť zmluvy.

Prečítajte si tiež: Záložná zmluva a dražby

tags: #neplatnosť #právnych #úkonov #Orange #judikatúra