
Daňové priznanie je pre mnohých občanov Slovenskej republiky každoročnou povinnosťou. Táto povinnosť sa týka aj invalidných dôchodcov, u ktorých však môžu nastať špecifické situácie a otázky ohľadom uplatňovania nezdaniteľných častí základu dane (NČZD). Tento článok poskytuje komplexný prehľad o daňovom priznaní invalidného dôchodcu, s dôrazom na vzory a dôležité informácie, ktoré im pomôžu správne si splniť svoje daňové povinnosti.
Nezdaniteľné časti základu dane sú nástrojom, ktorým štát znižuje daňovú povinnosť občanov v určitých životných situáciách. Cieľom je zlepšiť finančnú situáciu daňovníkov. Hoci v poslednom období došlo len k jednej zmene v právnej úprave NČZD - zrušeniu NČZD na kúpeľnú starostlivosť a s ňou spojené služby - ide stále o aktuálnu tému. Daňovníci, vrátane invalidných dôchodcov, a mzdové účtovníčky musia pri výpočte dane za uplynulé zdaňovacie obdobie uvažovať, či im v danej situácii vzniká nárok na tieto zvýhodnenia.
NČZD si môže uplatniť daňovník, ktorému plynú príjmy zo závislej činnosti (§ 5 ZDP) alebo z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP). Konkrétne ide o:
NČZD možno uplatniť len v prípade uvedených aktívnych príjmov. Ak daňovníkovi plynú zdaniteľné príjmy aj podľa § 5 ZDP, aj podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, zníži si najskôr čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5 ZDP zo závislej činnosti.
Pri posudzovaní nároku na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka sa nerozlišuje, či ide o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňového rezidenta SR), alebo daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňového nerezidenta SR).
Prečítajte si tiež: Nárok na invalidný dôchodok
V podstate ide o sociálne opatrenie, ktorého cieľom je zlepšiť finančnú situáciu rodiny v špecifických situáciách. Na NČZD na daňovníka má nárok v podstate každý, okrem daňovníkov, ktorí sú už k 1. januáru ZO poberateľmi (niektorého z) dôchodkov uvedených § 11 ods. 6 ZDP, resp. bol im takýto dôchodok priznaný spätne k 1. 1. alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ročný úhrn tohto dôchodku je vyšší ako nezdaniteľná suma podľa § 11 ods.
Citované ustanovenie sa týka dôchodkov zo sociálneho poistenia (I. piliera) podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení n. p. (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“) alebo zo starobného dôchodkového sporenia (II. piliera) podľa zákona č. 43/2004 Z. z., resp. výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení n. Ak daňovník poberá aj iný dôchodok, napr. okrem starobného aj vdovecký, prihliada sa len na výšku toho dôchodku, ktorý je uvedený v § 11 ods. Do úhrnu dôchodkov nepatrí ani 13.
Táto NČZD sa uplatňuje za ZO v celoročnej výške, a to aj vtedy, ak sa v priebehu ZO daňovník stane poberateľom (niektorého z) dôchodkov uvedených v § 11 ods. V prípade úmrtia dedič (alebo osoba podľa § 35 Zákonníka práce) v DP podanom v súlade s § 49 ods. 4 ZDP odpočíta od základu dane nezdaniteľné časti základu dane, na ktoré vznikol nárok. NČZD na daňovníka uplatní v celoročnej výške bez ohľadu na to, v ktorom mesiaci ZO daňovník zomrel, len s prihliadnutím na výšku jeho základu dane (presnejšie čiastkového základu dane zisteného z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods.
V súlade s § 11 ods. 6 ZDP sa základ dane daňovníka neznižuje o sumu vypočítanú podľa § 11 ods. 2 ZDP, ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku uvedeného v § 11 ods. 6 ZDP alebo ak mu takýto dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia, alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období.
Príklad: Daňovník, ktorý bol poberateľom invalidného dôchodku, mal do marca 2012 nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka podľa § 11 ZDP. Keďže v marci 2012 mu bolo oznámené, že mu bol spätne priznaný starobný dôchodok od 30. 7. 2009, daňovník mal podať dodatočné daňové priznanie v súlade s § 32 ods. 11 ZDP za roky 2010 a 2011, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Pokiaľ ide o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka za zdaňovacie obdobie 2012, túto si mohol daňovník uplatniť len vtedy, ak suma jeho starobného dôchodku v úhrne nepresahovala sumu nezdaniteľnej časti základu dane (§ 11 ods.
Prečítajte si tiež: Podmienky invalidného dôchodku
Okrem NČZD na daňovníka existujú aj ďalšie NČZD, ktoré si môže daňovník uplatniť, ak spĺňa podmienky. Medzi najčastejšie patrí NČZD na manželku (manžela).
Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňový rezident SR) si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela), ak manželka (manžel) spĺňa niektorú z podmienok uvedených v § 11 ods. 4 ZDP:
Dôležitou podmienkou je aj výška vlastného príjmu manželky (manžela). Základ dane daňovníka (súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. nesmie presiahnuť zákonom stanovenú hranicu.
Do vlastných príjmov manželky sa na cieľ uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku daňovníka zahŕňajú všetky jej príjmy, vrátane príjmov od dane oslobodených, okrem príjmov v § 11 ods. Do vlastného príjmu sa o. i. zahŕňa:
Za vlastný príjem manželky (manžela) sa považuje jej (jeho) celkový príjem znížený o povinne zaplatené poistné a príspevky z týchto príjmov.
Prečítajte si tiež: Podmienky splátkového predaja pri invalidnom dôchodku
Výška NČZD sa odvíja od aktuálneho životného minima.
V súlade s § 37 ods. 1 písm. predložením dokladov preukazujúcich oprávnenosť nároku na uplatnenie NČZD podľa § 11 ods. 3 ZDP vystaveného oprávneným subjektom, takže zamestnanec musí predložiť okrem sobášneho listu aj ďalší doklad, ktorým preukazuje splnenie niektorej z alternatívnych podmienok ustanovených v § 11 ods. 4 ZDP, napr. rodný list dieťaťa.
Príklad č. 1: Daňovník pán Milan Milý, súkromný veterinárny lekár, bol v roku 2021 dva mesiace práceneschopný. Bez ohľadu na dobu dosahovania zdaniteľných príjmov má nárok na celoročnú NČZD na daňovníka; keďže vykázal základ dane z § 6 ods. 1 a 2 ZDP vo výške 15 223 €, uplatní si plnú sumu 4 511,43 €. Je ženatý a má tri deti. Dve staršie deti navštevujú základnú školu, najmladšie dieťa sa narodilo 26. októbra 2021. Čo sa týka NČZD na manželku, jedna z alternatívnych podmienok - podmienka starostlivosti o dieťa do 3 rokov veku je splnená od 1. novembra 2021, teda za 2 mesiace roka. Manželka daňovníka pani Jarmila od začiatku roka ešte pracovala a dosahovala príjmy zo ZČ, pričom od 21. 4. 2021 poberala aj tehotenské (zavedené k 1. 4. 2021), na ktoré jej od uvedeného dňa vznikol nárok; celkovo jej Sociálna poisťovňa vyplatila tehotenské vo výške 2 342 €. V septembri 2021 nastúpila pani Jarmila na materskú dovolenku, prestali jej plynúť príjmy zo ZČ a 15. 9. V úhrne presahujú sumu 4 124,74 €, pričom do vlastných príjmov ešte patrí, pochopiteľne, aj príjem zo ZČ (vykonávanej pred materskou dovolenkou) po znížení o povinné poistné, takže v konečnom dôsledku daňovník si nemôže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku.
Príklad č. 2: Daňovník pán Karol Dobrý podniká ako živnostník. Za rok 2021 dosiahol zdaniteľné príjmy vo výške 62 456 € a vykázal základ dane (zisk) vo výške 21 220 €. Vzhľadom na výšku základu dane, a to čiastkového základu dane (ďalej aj „ČZD“) z § 6 ods. 1 a 2, presahujúcu sumu 19 936,22 € dochádza ku kráteniu NČZD na daňovníka a táto NČZD sa vypočíta: 9 495,49 - 1/4 ZD, t. j. 4 190,49 €. Je ženatý a má jedno dieťa; narodilo sa 14. januára 2021. Manželka daňovníka pani Nina nastúpila na materskú dovolenku (od 1. 1. 2021 v úhrnnej výške 3 586 €). Po skončení materskej dovolenky (celkovo trvajúcej 34 týždňov) nastúpila na rodičovskú dovolenku. Materské z nemocenského poistenia, ktoré jej bolo poskytované počas materskej dovolenky, je od dane oslobodené, ale do vlastných príjmov manželky sa zahŕňa. V roku 2021 začala pani Dobrá prenajímať garáž, ktorú nadobudla už pred manželstvom (takže garáž nie je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov) a z prenájmu tejto nehnuteľnosti dosiahla do konca roka príjem 450 €; v zmysle § 9 ods. 1 písm. Jej vlastný príjem v súlade s § 11 ods. 4 ZDP predstavuje 4 036 € (materské vo výške 3 586 € + príjem z prenájmu 450 €). Daňovník si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku, a to v pomernej výške za 11 mesiacov roka (od februára do decembra - rozhodujúci je stav k 1. dňu kalendárneho mesiaca).