Neplatnosť Výkonu Záložného Práva Priamym Predajom: Podmienky a Dôsledky

Úvod

Záložné právo je dôležitý inštitút zabezpečujúci pohľadávky. Jeho výkon však musí byť v súlade so zákonom a dobrými mravmi. Akékoľvek porušenie týchto zásad môže viesť k neplatnosti výkonu záložného práva, čo má závažné dôsledky pre všetky zúčastnené strany. Tento článok sa zaoberá problematikou neplatnosti výkonu záložného práva priamym predajom, podmienkami, ktoré musia byť splnené, a dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú.

Základné Princípy Záložného Práva

Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa. V prípade, ak dlžník nesplní svoj záväzok, môže sa veriteľ uspokojiť z hodnoty založeného majetku. Výkon záložného práva sa riadi Občianskym zákonníkom a zákonom o dobrovoľných dražbách. Základným princípom je, že výkon záložného práva musí byť v súlade so zákonom, dobrými mravmi a nesmie porušovať práva tretích osôb.

Spôsoby Výkonu Záložného Práva

Záložné právo možno vykonať rôznymi spôsobmi, vrátane:

• Dobrovoľná dražba: Predaj zálohu na dobrovoľnej dražbe upravuje zákon o dobrovoľných dražbách. Dražba predstavuje zákonodarcom preferovaný spôsob, je v mnohom výhodná, no pre záložného veriteľa nemusí byť vždy tou najžiadanejšou alebo najvhodnejšou formou.
• Súdny predaj: Predaj zálohu prostredníctvom súdu.
• Priamy predaj: Predaj zálohu záložným veriteľom priamo tretej osobe. Podľa § 151j Občianskeho zákonníka je možné uspokojenie spôsobom určeným v zmluve, pričom táto formulácia predstavuje nedozierné množstvo spôsobov, ktorými môže byť záložné právo realizované, samozrejme pokiaľ svojou povahou neodporujú zákonu. V praxi sa je veľmi často možné stretnúť s označením takejto formulácie ako priamy predaj. Ide však o veľmi nesprávnu domnienku. Priamy predaj je síce možný, no je len jedným z možných spôsobov, ktoré takto formulované zákonné ustanovenie pripúšťa. Dôvodom nesprávneho označenia býva často nesprávny, resp. zle aplikovaný výklad § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí, že „Pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu.” Podstatou tohto ustanovenia nie je len oprávnenie záložného veriteľa záloh speňažiť, ale predovšetkým to, aby pri tom postupoval zodpovedne, ako by konal pri speňažovaní sám záložca. Je treba pripustiť, že dôsledkom tohto ustanovenia je záložnému veriteľovi poskytnutá možnosť priameho predaja, no speňažovanie spôsobom uvedeným v zmluve nemusí byť vždy priamym predajom v pravom zmysle slova, napriek tomu, že speňaženie zálohu je v kompetencii záložného veriteľa. Priamym predajom možno rozumieť priame obracanie sa, pôsobenie záložného veriteľa na potencionálnych záujemcov o kúpu zálohu, nie však iné formy, pri ktorých speňaženie zálohu vykonávajú tretie osobe vybrané záložným veriteľom (napr. realitné kancelárie). Je pravdou, že prípadnú zmluvu podpisuje sám záložný veriteľ, avšak táto skutočnosť nie je rozhodujúca pre označenie priamy predaj. Skutočnosťou rozhodujúcou pre označenie je subjekt, ktorý predaj zabezpečuje, resp. spôsob, ktorým sa vykonáva.

Podmienky Neplatnosti Výkonu Záložného Práva Priamym Predajom

Výkon záložného práva priamym predajom môže byť neplatný z rôznych dôvodov. Medzi najčastejšie patria:

1. Konflikt záujmov: Ak záložný veriteľ pri výkone záložného práva priamym predajom uzatvoril kúpnu zmluvu ako kupujúci a zároveň v mene záložcu ako predávajúci, kúpna zmluva je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre kolíziu záujmov zástupcu a zastúpeného (§ 22 ods. 2 OZ). Tento záver platí aj v prípade, ak medzi záložným veriteľom a záložcom bola dohodnutá minimálna kúpna cena, za ktorú bol záložný veriteľ záloh oprávnený predať.

   Prečítajte si tiež: Pracovný pomer a nemocenské dávky

   Právna veta Najvyššieho súdu Slovenskej republiky hovorí, že I. Ak záložný veriteľ pri výkone záložného práva priamym predajom uzatvoril kúpnu zmluvu ako kupujúci a konajúc zároveň v mene záložcu ako predávajúci, kúpna zmluva je absolútne neplatná podľa § 39 OZ pre kolíziu záujmov zástupcu a zastúpeného (§ 22 ods. 2 OZ). II. Dohoda záložcu a záložného veriteľa o možnosti priameho predaja zálohu v rámci výkonu záložného práva záložnému veriteľovi, nie je dohodou, na základe ktorej sa záložný veriteľ môže uspokojiť tým, ženadobudne vlastnícke právo k zálohu, preto nie je daný dôvod pre neplatnosť takejto dohody v zmysle § 151j ods. 3 OZ. Takouto dohodou neprichádza ani k obchádzaniu § 151j ods.

2. Nedodržanie zákonných podmienok: Ak záložný veriteľ nedodrží zákonné podmienky pre výkon záložného práva, napríklad neoznámi záložcovi začatie výkonu záložného práva, výkon je neplatný.

3. Rozpor s dobrými mravmi: Ak je výkon záložného práva v rozpore s dobrými mravmi, napríklad ak je cena zálohu výrazne podhodnotená, výkon je neplatný. Žalovaný v 1. rade spoločne ohrozovali vlastnícke právo žalobcu výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou.

4. Premlčanie pohľadávky: Ak je pohľadávka, ktorá je zabezpečená záložným právom, premlčaná, záložné právo zaniká a jeho výkon je neplatný. Sťažovateľ (záložca) sa žalobou proti žalovanému (záložný veriteľ) domáhal určenia neexistencie záložného práva na jeho nehnuteľnosti a práva záložného veriteľa predať nehnuteľnosť na dobrovoľnej dražbe a zdržania sa výkonu záložného práva. Nebolo sporné, že pohľadávka tretieho dlžníka zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti sťažovateľa sa stala splatnou v septembri 1997, v roku 2001 bola prihlásená do konkurzu na majetok dlžníka, no záložný veriteľ začal výkon záložného práva až v roku 2009. Podľa sťažovateľa sa záložné právo žalovaného v septembri 2007 premlčalo.

   V tejto súvislosti sa uviedlo, že v prípade, ak by žalovaný v 3. vzniesol námietku premlčania zabezpečenej pohľadávky, nemohol a nemohol privodiť účinky jej premlčania.

   Prečítajte si tiež: Čo robiť pri neplatnom ukončení nemocenského

   Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil a podrobne odôvodnil v Náleze zo dňa 08.12.2011, že ak 10-ročná premlčacia doba v priebehu konania už uplynula, tak sa záložca mohol domáhať výkonu záložného práva.

   Súd prvej inštancie za nedôvodnú považoval argumentáciou sťažovateľa o rozpore výkonu záložného práva s dobrými mravmi a neplatnosti záložnej zmluvy v časti spôsobu výkonu záložného práva. Proti tomu podal sťažovateľ odvolanie. Súhlasil s tým, že prihlásením pohľadávky do konkurzu prestala podľa § 402 ObZ plynúť premlčacia doba, no to podľa § 408 ods. 1 ObZ nemá žiadny vplyv na plynutie absolútnej premlčacej doby, ktorá uplynie bez ohľadu na iné ustanovenia ObZ. Sťažovateľ poukázal na to, že absolútna premlčacia doba uplynula, hoci účinky jej premlčania nenastali voči dlžníkovi, ktorý má zákaz vzniesť námietku premlčania v konkurze. Zákaz vzniesť námietku premlčania podľa § 408 ods. 1 ObZ sa vzťahuje len na dlžníka, pretože voči nemu bola zabezpečená pohľadávka uplatnená v konkurze. Tento zákaz sa však nevzťahuje voči žalobcovi ako záložcovi.

5. Neplatnosť záložnej zmluvy: Ak je samotná záložná zmluva neplatná, napríklad pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi, výkon záložného práva je taktiež neplatný.

Dôsledky Neplatnosti Výkonu Záložného Práva

Neplatnosť výkonu záložného práva má závažné právne dôsledky:

• Zrušenie účinkov výkonu záložného práva: Ak bol záloh predaný, je potrebné zrušiť účinky predaja, t. j. vrátiť záloh pôvodnému vlastníkovi a vrátiť kúpnu cenu kupujúcemu.
• Náhrada škody: Záložný veriteľ, ktorý vykonal neplatný výkon záložného práva, je povinný nahradiť škodu, ktorá tým vznikla záložcovi alebo tretím osobám.
• Sankcie: V prípade, ak záložný veriteľ porušil zákon pri výkone záložného práva, môže mu byť uložená sankcia, napríklad pokuta.

Súdna Prax

Súdna prax v oblasti výkonu záložného práva je rozsiahla a neustále sa vyvíja. Súdy posudzujú každý prípad individuálne a zohľadňujú všetky okolnosti prípadu. V prípadoch, keď bol výkon záložného práva vykonaný v rozpore so zákonom alebo dobrými mravmi, súdy spravidla rozhodujú v prospech záložcu.

Prečítajte si tiež: Záložná zmluva a dražby

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu D. - A., a. s., zastúpeného JUDr. M. G., advokátom, AK S.G. a vedľajších účastníkov na jeho strane P., a. s., a S.-A., s. r. o., proti žalovanému V. S., a. s., V. s. r. o. Z., rozhodol na základe aplikácie základných zásad právneho poriadku tak, že určovací výrok v znení, že sporné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovanej, ku ktorému dospeli súdy nižších inštancií v prejednávanej veci, je spôsobilým podkladom pre výmaz predmetného záložného práva z katastra nehnuteľností aj proti vôli záložného veriteľa. V konkrétnom záložno-právnom vzťahu, pri konkurencii práv záložného veriteľa, ako nositeľa práva, ktorému patrí pohľadávka zabezpečená zálohom na jednej strane a vlastníka zálohu na strane druhej, je potrebné hľadať spravodlivú rovnováhu medzi týmito právami.

Odporúčania

Pre záložných veriteľov:

• Dôkladne sa oboznámiť so zákonnými podmienkami výkonu záložného práva.
• Pri výkone záložného práva postupovať zodpovedne a v súlade s dobrými mravmi.
• Vyhnúť sa konfliktu záujmov.
• V prípade pochybností sa poradiť s právnikom.

Pre záložcov:

• Dôkladne si preštudovať záložnú zmluvu.
• Sledovať postup záložného veriteľa pri výkone záložného práva.
• V prípade, ak sa domnievate, že výkon záložného práva je nezákonný, obrátiť sa na súd.

tags: #neplatnosť #výkonu #záložného #práva #priamym #predajom