Neplatnosť započítania z dôvodu neexistencie zmenky: Judikáty a ich význam

Článok sa zaoberá problematikou neplatnosti započítania pohľadávok v kontexte neexistencie zmenky, pričom analyzuje relevantnú judikatúru a jej dopad na súdne konania. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku a objasniť jej praktické dôsledky.

Úvod do problematiky započítania a zmeniek

Započítanie je právny inštitút, ktorý umožňuje dvom stranám, ktoré majú voči sebe vzájomné pohľadávky, tieto pohľadávky jednostranne zrušiť, ak sú splatné a ak sú splnené ďalšie zákonné podmienky. Zmenka je cenný papier, ktorý predstavuje bezpodmienečný záväzok zaplatiť určitú sumu peňazí v určitom čase a na určitom mieste. V praxi sa často stáva, že započítavaná pohľadávka je založená na zmenke. Ak je však zmenka neplatná alebo neexistuje, môže to mať vplyv na platnosť započítania.

Legislatívny rámec civilného sporového a mimosporového konania

Vládny návrh zákona bol vypracovaný na základe Legislatívneho zámeru rekodifikácie civilného práva procesného, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky. Predkladaný vládny návrh zákona je súčasťou troch procesných kódexov (okrem Civilného mimosporového poriadku sú to Civilný sporový poriadok a Správny súdny poriadok), ktoré nahrádzajú súčasný Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb., pričom všetky tri navrhované procesné kódexy sú do legislatívneho procesu predložené súčasne. Zložitosť a predovšetkým rôznorodosť hmotnoprávnych vzťahov, ktoré sú predmetom civilného súdneho konania, odôvodňuje, aby pre súdne konania rôzneho druhu platili rôzne procesné pravidlá. Myšlienka rozdelenia kódexov predstavuje veľkú koncepčnú zmenu prinášajúcu prehľadnosť v otázke vedenia konania, ktoré má byť bezpochyby v prípade sporových a mimosporových vecí rozdielne. Pre mimosporové konania sa upravili iba tie inštitúty, ktoré vykazujú určité odlišnosti v porovnaní so sporovým konaním, aby bolo dostatočne jasné, že v týchto prípadoch je vylúčená aplikácia Civilného sporového poriadku.

Princípy civilného mimosporového poriadku

Základné princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tvoria rámec výkladových pravidiel, v súlade s ktorými majú byť aplikované a interpretované právne normy Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“). Subsidiárne sa použijú aj princípy upravené v článkoch Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Článok 1 zdôrazňuje podstatu mimosporového konania, v ktorom je najdôležitejším princípom ochrana verejného záujmu. V navrhovanom článku 2 CMP je vyjadrené základné interpretačné pravidlo ustanovení CMP. CMP v článku 4 vyjadruje všeobecný ústavný princíp rovnosti účastníkov konania, podľa ktorého majú účastníci konania pri aplikácii procesných predpisov pred súdom rovné postavenie. V navrhovanom článku 5 je upravený princíp oficiality, jeden z najcharakteristickejších princípov mimosporového konania. V článku 6 je vyjadrený nosný princíp mimosporového konania, a to princíp materiálnej pravdy. Čl. 7 proklamuje tradičnú procesnú zásadu, že každý procesný úkon strany sa posudzuje podľa svojho obsahu. Navrhované znenie čl. 8 reflektuje tradičnú zásadu ústnosti, ktorá je však v modernom poňatí civilného procesu na viacerých miestach prelamovaná. Základným princípom hodnotenia dôkazov navrhnutých stranami a vykonaných spravidla na pojednávaní je princíp voľného hodnotenia dôkazov. Navrhované znenie čl. 12 je deklaráciou princípu hospodárnosti konania, ktorá má byť jedným z najzákladnejších pravidiel výkladu ustanovení tohto zákona, ako aj iných procesných predpisov. Navrhuje sa výslovne zaviesť princíp priamosti a bezprostrednosti, ktorý spočíva v osobnom styku účastníkov so súdom.

Judikáty a ich interpretácia

Judikáty sú rozhodnutia súdov, ktoré majú význam pre interpretáciu a aplikáciu právnych noriem. V kontexte neplatnosti započítania z dôvodu neexistencie zmenky je dôležité analyzovať judikáty, ktoré sa zaoberajú touto problematikou.

Prečítajte si tiež: Pracovný pomer a nemocenské dávky

Nález Ústavného súdu SR II. ÚS 499/2012

Nález Ústavného súdu SR (II. ÚS 499/2012) koriguje doterajšiu judikatúru všeobecných súdov a rozhodcovské rozsudky v rámci exekučného prieskumu do istej miery chráni pred svojvôľou exekučných súdov.

Praktické závery pre exekúciu rozhodcovských rozsudkov:

1. Záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky nemožno urobiť "len tak halabala" - ide o proces vyžadujúci si skúmanie skutkového stavu a aplikáciu právnych noriem na zistený skutkový stav. "Predpokladom následku - neplatnosti rozhodcovskej doložky v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je predovšetkým kvalifikácia zmluvy, v ktorej je takáto doložka obsiahnutá, ako spotrebiteľskej zmluvy […], ako aj zistenie, že takáto rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa […]. Podľa názoru ústavného súdu sú predpokladom aplikácie uvedených ustanovení konkrétne skutkové zistenia, ktoré na jednej strane umožnia záver, že ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle vymedzenom v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na druhej strane záver o značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach. […] Záver o značnej nerovnováhe nemožno získať inak, než dôkladným preskúmaním každej jednotlivej klauzuly a jej porovnaním so stavom, aký by tu existoval bez jej existencie."
2. V štádiu vstupu do exekučného konania už platnosť rozhodcovskej zmluvy posudzoval rozhodcovský súd, ktorý je podľa § 21 ods. 4 ZRK oprávnený posudzovať svoju právomoc.
3. Ak za takýchto okolností exekučný súd v rámci svojho prieskumu podľa § 44 EP dospeje k opačnému záveru (teda k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky), nemôže tak urobiť bez toho, aby dal oprávnenému možnosť vyjadriť sa. "Ak exekučný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vykonáva iné dôkazy než tie, ktoré sú výslovne uvedené v citovanom ustanovení (exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia), ako aj v prípadoch, keď exekučný stav (či už po vykonaní takýchto dôkazov, alebo bez toho) na ťarchu oprávneného reviduje skutkový stav, na ktorom je založený exekučný titul, je povinný dať oprávnenému možnosť sa k takto vykonaným dôkazom a takto novo vytvorenej procesnej situácii vyjadriť."

Podstatu nálezu vidím v tom, že exekučné súdy nemôžu rozhodcovské rozsudky - obrazne povedané - "hádzať do koša" na základe všeobecnej argumentácie o neplatnosti rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve. Takýto záver si však musí vyžadovať konkrétne skutkové zistenia a konkrétne právne závery týkajúce sa danej rozhodcovskej doložky a nie všeobecnú argumentáciu a paušalizované závery. Považujem za potešujúce, že toto ústavný súd potvrdil.

Opačný postoj I. ÚS 547/2012

Vo veci I. ÚS 547/2012 prvý senát zaujal opačný postoj a rozhodol, že zamietnutím žiadosti o udelenia poverania na výkon exekúcie (teda potvrdením tohto uznesenia odvolacím súdom) základné právo oprávneného z rozhodcovského rozsudku porušené nebolo. Veľmi kriticky sa pritom vyjadril o vyššie citovanom náleze II. ÚS a dokonca naznačil, že išlo o "akt jurisdikčnej svojvôle".

Disent sudcu Ľalíka

K rozhodnutiu pripojil svoje odlišné stanoviska sudca Ľalík, ktorý sa veľmi jednoznačne vymedzil voči pro-spotrebiteľským excesom všeobecných súdov.

Citujem: "všeobecné súdy vrátane ústavného súdu ochranu spotrebiteľov pustili už tak ďaleko, že títo nemusia niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie, aj keď uzavrú akúkoľvek zmluvu, dokonca čokoľvek, čo sa prieči zdravému rozumu (v zmysle „ten chudák ani nevie, čo podpísal“, ale „peniaze mohol zobrať“), a to sa už dotýka samej podstaty a hlavne primeranosti práva, v dôsledku čoho spotrebiteľa z úradnej povinnosti zbavujú jeho zodpovednosti. 3. Taký postup orgánov ochrany práva je nielenže absolútne „nevýchovný“, paternalistický, ale aj absurdný a v rozpore so zásadou rovnosti, vigilantibus iura, neminem laedere a pod., ktoré by mali v podstate platiť aj pre „privilegovaného“ spotrebiteľa; opakom je potom neprípustné zvýhodňovanie dlžníka oproti veriteľovi, ktorému inak reálne hrozí riziko nevymoženia ani len elementárneho nároku bez akéhokoľvek príslušenstva voči dlžníkovi, ktorý sa tak neoprávnene obohacuje na jeho úkor za asistencie súdov. 4. Preto ak nedôjde k racionálnemu zvratu v doterajšej judikatúre súdov, opäť vrátane ústavného súdu, existujúce bagateľné spory tak zahltia všetky súdy Slovenskej republiky (čo je už reálne) a ochromia nielen výkon ich spravodlivosti, ale narušia aj dôveru občanov v právo, právny poriadok, a tým aj v právny štát (čl. 1 ods. 1 ústavy). … 10. Preto som presvedčený o tom, že ústavný súd mal v tejto veci uplatniť svoju kasačnú právomoc, lebo výsledok konania pred všeobecnými súdmi je zjavným excesom, a teda popretím účelu a funkcie súdnej ochrany práv vo vzťahu k veriteľovi. Inými slovami, som presvedčený, že označené základné práva sťažovateľky neboli napadnutými rozhodnutiami všeobecných súdov vôbec ochránené."

Prečítajte si tiež: Čo robiť pri neplatnom ukončení nemocenského

Plénum PLz. ÚS 1/2014

„Pri preskúmavaní žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ( § 44 Exekučného poriadku) sa môžu primerane uplatniť ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku vzťahujúce sa na dokazovanie. Ak exekučný súd pri preskúmavaní žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vychádza aj z iných listín (či iných dôkazov) než tých, ktoré sú výslovne uvedené v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia), a na tomto základe posúdi exekučný titul v neprospech oprávneného, je povinný dať mu možnosť vyjadriť sa k podkladom svojho preskúmania; ak tak exekučný súd neurobí, zakladá jeho rozhodnutie dôvod na vyslovenie porušenia základného práva oprávneného vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Pre ústavnú konformnosť konania ako celku postačuje, ak je oprávnenému táto možnosť reálne poskytnutá v odvolacom konaní."

ÚS SR k prieskumu notárskej zápisnice v exekučnom konaní

„Exekučný súd pri posudzovaní vykonateľnosti notárskej zápisnice posudzuje iba to, či sú dané formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti, a to bez zreteľa na hmotnoprávny základ.“ (ÚS SR, III. ÚS 8/2018)

Dôsledky neexistencie zmenky na platnosť započítania

Ak je započítavaná pohľadávka založená na zmenke, ktorá neexistuje alebo je neplatná, započítanie je spravidla neplatné. Dôvodom je, že neexistuje platný právny titul, na základe ktorého by mohla byť pohľadávka započítaná. V takom prípade je potrebné skúmať, či existuje iný právny titul, na základe ktorého by bolo možné pohľadávku započítať.

Námietka započítania v exekúcii

Autor kritizuje „[masové pošlapávanie zásady „pacta sunt servanda“] v insolvenčním oddlužování fyzických osob, při ex offo přezkumu rozhodčích doložek v exekučních řízeních a potažmo i v dalších řízeních o zastavení exekuce z jiného důvodu“. Ďalej kritizuje prax, podľa ktorej exekučné súdy meritórne riešia existenciu započítavanej pohľadávky. “Je s podivem, že v době formulářových podání všeho druhu, elektronizace justice, tedy jinými slovy její barbarizace, se právě od exekučního soudu očekává ta nejsofistikovanější činnost. Např. pohledávku z dříve obchodní věci, kterou by v nalézacím řízení řešil v prvním stupni krajský soud a vrchní soud jako soud odvolací, najednou jen tak na okraji své rozhodovací činnosti řeší exekuční soud, tedy primárně soud okresní. Mimochodem, exekuční soud takovou „kauzu“ řeší bez zaplacení soudního poplatku. ”A v neposlednom rade poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Českých Budejoviciach, ktorý dospel k nasledovnému záveru: “ Odvolací soud nepopírá, že i v průběhu exekuce se lze výjimečně bránit námitkou započtení, mělo by se tak ale dít toliko výjimečně a s přísným respektem k dikci § 1987 odst. 2 ObčZ. Ačkoliv relevantní judikatura nevylučuje, aby byly v exekuci započítávány i pohledávky nejudikátní (k tomu viz usnesení NS z 26. 6. 2013, sp. zn. 20 Cdo 1106/2013), a v této souvislosti dovozuje povinnost exekučního soudu se i těmito pohledávkami blíže zabývat, na straně druhé právě tyto pohledávky nejvíce tendují ke spornosti a nejistotě, přičemž odstranění zmíněných nedostatků mnohdy přesahuje rámec přezkumné činnosti exekučního soudu. Je potřeba zdůraznit, že exekuční soud není povolán k tomu, aby suploval činnost nalézacího soudu. Pokud povinný považuje aktivně započítávané pohledávky z titulu smluvní pokuty za oprávněné, nechť své nároky uplatní žalobou u nalézacího soudu, jelikož odstranění pochybností o jejich existenci a výši významně přesahuje rámec předmětného řízení o zastavení exekuce.”

Prečítajte si tiež: Záložná zmluva a dražby

tags: #neplatnosť #započítania #z #dôvodu #neexistencie #zmenky