
Zmenka je prevoditeľný cenný papier, ktorý má dôležitú úverovú a platobnú funkciu v obchodnom styku. Tento článok sa zameriava na definíciu nepriameho dlžníka zmenky, jeho postavenie a zodpovednosť v rámci zmenkového vzťahu.
Zmenka je cenný papier, ktorý slúži ako platobný prostriedok a zabezpečovací inštrument. Vystavuje sa individuálne v listinnej podobe. Jej úverová funkcia spočíva v tom, že dlžník namiesto okamžitého platenia peňažného záväzku podpíše zmenku, ktorú naňho vystavil veriteľ. Zmenka taktiež zabezpečuje veriteľovi jednoduchšie vymáhanie pohľadávky. Dlžník môže zmenku použiť aj ako platobný prostriedok tým, že ju indosuje na svojho veriteľa.
Zmenky a nakladanie s nimi upravuje zákon zmenkový a šekový č. 191/1950 Zb. (ďalej len „ZZŠ“). Tento zákon definuje obsahové a formálne náležitosti zmenky, pravidlá jej používania, vymáhania a splatnosti. Hoci zákon samotný pojem zmenky nedefinuje, vymedzuje právnu úpravu zmenky obsahovo a formálne, pravidlá používania, vymáhania, splatnosti zmenky. Zmenka je cenným papierom, s ktorým sú spojené práva zmenkového veriteľa, je dôkaznou listinou o existencii týchto práv a bez zmenky ako listiny nie je možné tieto práva uplatniť.
Zmenka je výrazom abstraktného záväzku, a preto nie je nutné uvádzať v texte dôvod vzniku záväzku. Pri plnení uvedenej funkcie sa zmenka opiera o tzv. zmenkovú prísnosť (rigor cambialis), ktorá vyplýva z jej zákonnej úpravy v hmotnoprávnom predpise. Dôsledkom tejto prísnosti sú presne stanovené obsahové náležitosti zmenky. Zmenka má v platobnom styku aj tzv. garančnú funkciu. Vystaviteľ aj každý indosant zodpovedajú za jej zaplatenie všetkým osobám, ktoré zmenku podpísali neskôr. V tejto súvislosti pripomíname ustanovenie § 47 ods.
Zmenky možno členiť z rôznych hľadísk. Podstatou vlastnej zmenky je záväzok vystaviteľa zaplatiť peňažnú sumu. V súčasnej podnikateľskej praxi sú najviac rozšírené vlastné zmenky, ktoré plnia najmä funkciu zabezpečenia pohľadávky. Platobné zmenky v účtovníctve zobrazujeme ako zmenkovú pohľadávku u majiteľa zmenky alebo ako záväzok u zmenkového dlžníka. Zmenky obchodné vznikajú pri predaji tovaru na úver. Pri plnení svojej platobnej funkcie však zmenka plne nenahradzuje peniaze. Podľa § 334 Obchodného zákonníka vystavenie zmenky, prostredníctvom ktorej sa má záväzok platiť, nemá vplyv na trvanie tohto záväzku. Dosiahnutie uspokojenia zmenkového nároku závisí predovšetkým od platobnej schopnosti (bonity) zmenkového dlžníka. Zvýšená ochrana zmenkového veriteľa vyplýva z princípu solidárnosti, ktorý spočíva v tom, že zo zmenky sú solidárne zaviazané všetky osoby, ktoré sa na zmenku podpísali (vystaviteľ, akceptant, indosanti) (§ 47 ods. b) Zmenky zabezpečovacie, ktoré slúžia ako istota pre prípad, ak nebude splnená či zaplatená iná dohodnutá povinnosť. Krátkodobé zmenky sú splatné do jedného roka od dátumu vystavenia. b) Zmenková suma sa uvádza číselne aj slovne. e) Určenie miesta platenia musí byť uvedené tak, aby išlo o miesto určité, t. j. g) Dátum a miesto vystavenia zmenky. Úročenie zmenkovej sumy je možné len u zmenky zročnej na videnie (vistazmenka) alebo určitý čas po videní (termínová vistazmenka). U týchto zmeniek nie je známe, kedy bude zmenka zaplatená. Úročenie sa vykonáva uvedením úrokovej miery na zmenke tzv. úrokovou doložkou.
Prečítajte si tiež: Rozdiely medzi priamym a nepriamym dedením
Dlžník je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je povinná splniť záväzok voči veriteľovi. Pri zmenkách rozlišujeme priamych a nepriamych dlžníkov.
Hlavný rozdiel spočíva v tom, že priamy dlžník sa zaväzuje zmenku priamo zaplatiť, zatiaľ čo nepriamy dlžník ručí za to, že bude zaplatená. Ak priamy dlžník nezaplatí, veriteľ sa môže obrátiť na nepriameho dlžníka.
Pod pojmom zmenkové úkony rozumieme spôsoby vystavovania a nakladania so zmenkami až po okamih ich preplatenia. Pre vystavovanie zmeniek sa väčšinou používajú predtlačené formuláre, na ktorých sú predtlačené predpísané údaje, aj keď ZZŠ nepredpisuje, ako konkrétne formálne má byť zmenka napísaná. Konkretizované sú len obsahové náležitosti.
Je to ručenie tretej osoby za záväzok zo zmenky. Vyznačuje sa na lícovej strane zmenky slovami „per aval“ alebo „ručiteľ“ s podpisom. Aj samotný podpis zakladá ručenie. Ručiteľ je zmenkovo zaviazaný tak ako ten, za koho sa zaručil. Ručiteľom (avalistom) môže byť ktorákoľvek osoba okrem vystaviteľa pri vlastnej zmenke a zmenečníka pri cudzej zmenke.
Zmenka je zo zákona dlžnícky CP vystavený na rad. Veriteľ (remitent) ako prvý majiteľ zmenky môže zmenku a práva z nej previesť na inú osobu rubopisom (indosamentom, pôvodne „in dosso“). Ide o písomný prevod zmenky na inú osobu napísaný na rube zmenky (odtiaľ rubopis). Vyznačuje sa na zadnej stane zmenky písomne napr. slovami „za mňa na rad X Y…“ a podpisom toho, kto zmenku prevádza (idosant). Zmenka sa indosatárovi aj fyzicky odovzdá. Indosovaním sa zmenka dostáva do obehu, stáva sa obeživom, platidlom. Rubopisom - indosamentom, sa prevádzajú všetky práva vyplývajúce zo zmenky. Jeho formy môžu byť rôzne.
Prečítajte si tiež: Zmenka: Nepriamy dlžník verzus ručiteľ
Pri indosovaní zmenky je pre indosanta dôležité si uvedomiť, že zodpovedá za zaplatenie zmenky všetkým osobám, ktoré sa na zmenku podpísali po ňom, t. j. tým, na ktorých bude zmenka následne prevedená.
Zmenky sa platia zásadne v hotovosti. Najbežnejší spôsob zaplatenia zmenkovej sumy je jej vyplatenie majiteľovi zmenky. Osobe, ktorá zmenku zaplatila, vzniká nárok na vydanie zmenky, pričom sa na nej vyznačí dátum zaplatenia. Zmenková suma môže byť zaplatená čiastočne, čo sa na zmenke vyznačí. Zmenka sa v tom prípade nevydá, ale sa vystaví potvrdenie o čiastočnom platení. Zmenka sa so súhlasom veriteľa môže prolongovať, čo sa na zmenke vyznačí. Miesto platenia je to, ktoré je na zmenke určené. Ak nie je osobitne určené, platí, že miestom platenia je miesto vystavenia. Majiteľ predkladá zmenku na preplatenie v platobný deň alebo v jednom z dvoch nasledujúcich pracovných dní po platobnom dni. Majiteľ nesmie odmietnuť čiastočné platenie zo zmenky. Zmenkový dlžník má právo, aby mu bolo vydané potvrdenie o čiastočnej platbe zmenky. Ak je zmenka platená predo dňom splatnosti, majiteľ nie je povinný platbu prijať.
Znamená možnosť, aby vystaviteľ, indosant alebo zmenkový ručiteľ uviedli na zmenke osobu, ktorá má v núdzi zmenku prijať alebo zaplatiť. Uvedenie tejto osoby znamená, že zmenka môže byť prijatá alebo zaplatená na česť ktoréhokoľvek postihnutého dlžníka. Ten, kto zmenku prijal alebo zaplatil na česť, oznámi túto skutočnosť do dvoch pracovných dní osobe, v prospech ktorej tak urobil. Platenie pre česť musí zahrnovať celú peňažnú sumu, ktorú by inak musel zaplatiť poctený. Toto platenie sa na zmenke potvrdí a zároveň sa uvedie, pre koho sa stala táto česť. Čestný platiteľ zmenky nadobúda práva zo zmenky voči poctenému a rovnako tiež voči osobám, ktoré sú mu zmenkovo zaviazané.
Ak nedošlo k zaplateniu zmenky, môže jej majiteľ pri splatnosti vykonať postih proti zmenkovému dlžníkovi, indosantom, vystaviteľovi, prípadne voči ďalším osobám, ktoré sú zmenkovými dlžníkmi. Obdobne môže majiteľ zmenky postupovať aj pred splatnosťou, ak bolo jej prijatie úplne alebo čiastočne odmietnuté. Odmietnutie prijatia alebo platenia zmenky zmenkovým dlžníkom musí byť zabezpečené verejnou listinou, t. j.
Pri účtovaní zmeniek je dôležité preveriť, či listina vydávaná za zmenku ňou naozaj je. Takáto listina nie je zmenkou. Pre platnosť zmenky je dôležité napríklad, aby slovo „zmenka“ bolo zahrnuté do textu listiny a musí byť napísané v rovnakom jazyku ako celá zmenka. V texte listiny musí byť obsiahnutý bezpodmienečný príkaz (cudzia zmenka) alebo sľub (vlastná zmenka) zaplatiť určitú sumu v určitom čase a na určenom mieste určitej osobe. O tovarových zmenkách sa účtuje na samostatných účtoch v účtovej triede 3 - Zúčtovacie vzťahy ako o zmenkových pohľadávkach a zmenkových záväzkoch. Tovarové zmenky plnia funkciu úverového platobného prostriedku, ide o tzv. Zmenka na inkaso sa stáva cenným papierom, až keď je odovzdaná prvému majiteľovi - remitentovi. Pri účtovaní o zmenkách je dôležité dodržať zásady ich oceňovania. Zmenky ako cenné papiere sa oceňujú podľa § 25 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov obstarávacou cenou. Obstarávacou cenou tovarovej zmenky je hodnota pohľadávky. Hodnota účtu 312 - Zmenky na inkaso sa zvyšuje o dosahovaný úrokový výnos.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre invalidný dôchodok pri dlhu v SP
Zmenka z pohľadu majiteľa zmenky (remitenta) sa nazýva rimesa. Tá istá zmenka z pohľadu zmenkového dlžníka alebo akceptanta pri cudzej zmenke (zmenečníka) sa nazýva trata.
PRÍKLAD č. 1: Podnikateľ A dodal podnikateľovi B výrobky. Podnikateľ B nemal dostatok finančných prostriedkov, a preto so súhlasom dodávateľa mu zaplatil vlastnou krátkodobou zmenkou. Zmenkovú sumu zvýšil o 5 % úroku zo sumy pohľadávky. Zmenka bola vydaná 15. 11. Hodnota pohľadávky bola 600 tis. Menovitá hodnota zmenky je (600 + 30) = 630 tis. 3. Zvýšenie ocenenia zmenky k 31. 12. 3. Zvýšenie hodnoty zmenkového záväzku k 31. 12.
PRÍKLAD č. 2: Zmenkový dlžník účtuje o zmenkovom záväzku z krátkodobej zmenky na účte 322 - Zmenky na úhradu. Dodávateľ D vystavil naňho cudziu zmenku v menovitej hodnote 255 000 Sk, podľa ktorej má zaplatiť zaňho záväzok jeho obchodnému partnerovi C vo výške 250 000 Sk.
PRÍKLAD č. 3: Zmenkový dlžník účtuje o zmenkovom záväzku z dlhodobej zmenky na účte 478 - Dlhodobé zmenky na úhradu. dátum vystavenia zmenky 10. 7. splatnosť zmenky 31. 12. Ku dňu uzatvárania účtovných kníh pre účely zostavenia riadnej účtovnej závierky (k 31. 12. Výpočet úrokového nákladu k 31. 12. 3. Zvýšenie hodnoty zmenkového záväzku o úrokový náklad zo zmenky k 31. 12. 4. Zaplatenie zmenkového záväzku 31. 12.
PRÍKLAD č. 4: Podstatou cudzej zmenky je, že dlžník vystaví v prospech veriteľa krátkodobú zmenku na tretiu osobu, t. j. zmenku, ktorú za dlžníka zaplatí osoba, ktorá je dlžníkom vystaviteľa zmenky. V našej podnikateľskej praxi sa cudzie zmenky nevyskytujú často vzhľadom na nie príliš korektné dodávateľsko-odberateľské vzťahy. dátum vystavenia zmenky 15. 7. 2. 3. Podnikateľ B vystaví cudziu zmenu na podnikateľa C, ktorou mieni zaplatiť záväzok podnikateľovi A.
Príklad č. 5: Podnikateľ A má za podmienok uvedených v 1. Potreboval peniaze a rozhodol sa pred zročnosťou 15. januára 2007 zmenku predať za dohodnutú cenu 620 000 Sk. Dosiahnutý výnosový úrok zo zmenky k 31. 12. 3. Zvýšenie ocenenia zmenky o dosiahnutý úrokový výnos k 31. 12. 4. Výnos z postúpenej tovarovej zmenky 15. 1. 5. Úbytok zmenky v účtovníctve 15. 1.
Podľa § 19 ods. 3 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. Ak zmenku (zmenka na inkaso) obstaráme za účelom obchodovania, účtujeme o nej ako o dlžníckom cennom papieri (ďalej len „CP“). Podľa doby splatnosti môže ísť o zmenku dlhodobú so splatnosťou nad jeden rok alebo krátkodobú so splatnosťou do jedného roka. Zmenku obstaranú ako cenný papier oceňujeme obstarávacou cenou.
PRÍKLAD č. 6: Spoločnosť AB, s. r. o., kúpila 15. januára 2007 krátkodobú zmenku na inkaso od podnikateľa A za podmienok uvedených v príklade č. 5. 2. Predaj zmenky obstaranej ako cenný papier sa posudzuje z daňového hľadiska ako predaj cenného papiera podľa § 19 ods. 2 písm.
PRÍKLAD č. 7: Spoločnosť AXA, s. r. o. (veriteľ), dodáva subjektu DAX, s. r. o. (dlžník), tovar. Dátum vystavenia zmenky 6. 6. Zmenka je splatná 6. 3. Úrok od 6. 6. 2006 do 31. 12. Úrok od 1. 1. 2007 do 6. 3. 2. Úhrada pohľadávky vlastnou zmenkou dodávateľa v menovitej hodnote 378 000 Sk - prijatie zmenky 6. 6. 3. Zvýšenie hodnoty zmenky o podiel dosiahnutého úrokového výnosu k 31. 12. 4. Inkasovanie zmenky 6. 3. B. 2. Úhrada záväzku vlastnou zmenkou v menovitej hodnote 378 000 Sk - odovzdanie zmenky 6. 6. 3. Zvýšenie hodnoty zmenkového záväzku o podiel úrokového nákladu k 31. 12. 4. Zaplatenie zmenky 6. 3. Nakladanie so zmenkou v subjekte AXA, s. r. Spoločnosť pred lehotou splatnosti dňa 20. 1. B. 2. Inkasovanie zmenkovej sumy v dobe splatnosti zmenky - 6. 3.
V súčasnej podnikateľskej praxi sú najviac rozšírené vlastné zmenky, ktoré plnia funkciu zabezpečenia pohľadávky.
PRÍKLAD č. 8: Subjekt A (veriteľ) má pohľadávku voči subjektu B (dlžník) vo výške 1 500 000 Sk z titulu poskytnutej pôžičky na 6 mesiacov s úrokom 10 % p. a) vznik pôžičky 1. 8. b) pôžička trvá do 28. 2. 1. splátka 1. 3. 2. splátka 1. 4. 3. splátka 1. 5. Ak dlžník nezaplatí prvú splátku do 15. marca 2007, veriteľ má právo predložiť zabezpečovaciu zmenku a žiadať o jej preplatenie do 5 dní po predložení. A. 3. Dosiahnutý úrokový výnos k 31. 12. 4. Splatenie 1. 4a) 1. 3. 4b) 1. 3. 4c) 1. 3. 2007 suma úroku do 31. 12. 4d) 1. 3. 2007 podiel úroku do 28. 2. 5. Splatenie 2. 5a) 1. 4. 5b) 1. 4. 5c) 1. 4. 6. Splatenie 3. 6a) 1. 5. 6b) 1. 5. 6c) 1. 5. 3. Dosiahnutý úrokový náklad k 31. 12. 4. Splatenie 1. 4a) 1. 3. 4b) 1. 3. 4c) 1. 3. 2007 suma úroku do 31. 12. 4d) 1. 3. 2007 podiel úroku do 28. 2. 5. Splatenie 2. 5a) 1. 4. 5b) 1. 4. 5c) 1. 4. 6. Splatenie 3. 6a) 1. 5. 6b) 1. 5. 6c) 1. 5.
Zmenka má popri iných funkciách aj úverovú funkciu. Zmenkový veriteľ môže získať finančnú sumu pred splatnosťou zmenky aj spôsobom eskontovania zmenky banke, za čo mu banka poskytne eskontný úver. Podstatou tohto úveru je, že banka odkúpi od klienta zmenku pred lehotou splatnosti. Klientovi vyplatí sumu zníženú o diskont. Základom diskontu je úrok za úver do doby splatnosti zmenky a náklady spojené s bankovými operáciami. Banka si tiež započíta mieru rizika a poplatky za uskutočnenie finančnej operácie. Eskontný úver môže byť krátkodobý alebo dlhodobý. Zmenka na inkaso je v účtovníctve ocenená v hodnote pohľadávky a eskontuje sa v menovitej hodnote, jej ocenenie na účte 313 sa zvýši o zmenkový úrok.
PRÍKLAD č. 9: Spoločnosť ADA, s. r. o., má v majetku tovarovú zmenku na inkaso v menovitej hodnote 600 000 Sk, ktorou jej bol zaplatená pohľadávka v sume 580 000 Sk. Zmenka bola vystavená 15. 8. 2006 a jej splatnosť je do konca novembra 2006. V prípade nezaplatenia zmenky zmenkovým dlžníkom banka upovedomí dlžníka eskontného úveru, vráti mu zmenku. Dlžník musí zaplatiť eskontný úver.
Z hore uvedeného vyplýva, že nárok zo zmenky nemusí a vždy nebude prejednaný v rámci zjednodušeného konania o vydaní platobného rozkazu. V prípadoch, kedy sa v procese vymáhania pohľadávky bude postupovať v rámci štandardného súdneho konania, je treba spomenúť aj novelu CSP z roku 2018, ktorou bolo do zákona doplnené ustanovenie § 444 ods. 4, na základe ktorého má dovolanie podané proti rozhodnutiu vydanému v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky automaticky odkladný účinok. Na záver treba ešte uviesť, že na prejednanie sporov týkajúcich sa zmeniek v konaní podľa CSP je príslušných 8 okresných súdov v sídle krajského súdu resp. v prípade hlavného mesta Okresný súd Bratislava V a v prípade Košíc Okresný súd Košice I.
Zmenkový a šekový zákon - zákon č. 191/1950 Zb. Zákon v tejto súvislosti ustanovuje, že zaplatenie zmenky možno pre celú zmenkovú sumu alebo jej časť zaručiť zmenkovým ručením. Ručenie na zmenkovej listine možno vyznačiť slovami „ako ručiteľ“ alebo „ako aval“, preto sa zmenkovému ručiteľovi hovorí aj avalista. Za ručiteľa sa pritom považuje aj akákoľvek osoba podpísaná na prednej strane zmenky, ak nejde o podpis vystaviteľa zmenky alebo zmenečníka. V prípade, ak nie je uvedené, za koho sa ručiteľstvo prijíma, platí, že ide o ručiteľstvo v prospech vystaviteľa zmenky.
V súčasnej podnikateľskej praxi sú najviac rozšírené vlastné zmenky, ktoré plnia funkciu zabezpečenia pohľadávky.