
Dedenie je proces prechodu majetku a práv zo zomretej osoby (poručiteľa) na jej dedičov. Slovenská právna úprava rozlišuje medzi dedením v priamom a nepriamom rade, pričom toto rozlíšenie má vplyv na daňové povinnosti dedičov pri predaji zdedeného majetku. Základná právna úprava dedenia je obsiahnutá v Občianskom zákonníku (OZ).
Občiansky zákonník definuje pojmy blízka osoba a stupne príbuzenstva v ustanovení § 116. Vymedzenie okruhu blízkych osôb má význam pre niektoré občianskoprávne vzťahy.
Príbuzní v priamom rade: Ide o vzťah predkov (ascendentov) a potomkov (descendentov). Stupeň príbuzenstva sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými jedna osoba pochádza od druhej. Medzi príbuzných v priamom rade patria napríklad rodičia, deti, starí rodičia, vnuci. Matka s dcérou sú príbuzné v priamom rade prvého stupňa, zatiaľ čo babka a vnučka sú príbuzné v priamom rade druhého stupňa.
Príbuzní v nepriamom (pobočnom) rade: Ide o vzťah medzi osobami, ktoré majú spoločného predka, ale jedna osoba nepochádza od druhej. Stupeň príbuzenstva sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými pochádzajú od najbližšieho spoločného predka. Medzi príbuzných v nepriamom rade patria napríklad súrodenci, bratranci, strýkovia, tety.
Dediť možno tromi spôsobmi: zo zákona, zo závetu alebo kombináciou oboch.
Prečítajte si tiež: Parametre kohúta guľového G 1 PN 42
Pri dedení zo zákona má príbuzenstvo v priamom rade vplyv na poradie dedičov. Zákon pozná štyri skupiny dedičov:
Príklad: Rodičia darovali počas života svojim deťom časť majetku. Syn, ktorý bol ženatý, ale bezdetný, zomrel a nezanechal závet. Jeho dedičmi sa stanú jeho žijúci rodičia (príbuzní v priamom rade) a manželka.
Pri dedení zo závetu môže poručiteľ rozdeliť majetok ľubovoľne a nemusí prihliadať na príbuzenstvo. Výnimkou sú deti poručiteľa (príbuzní v priamom rade prvého stupňa), ktoré môže poručiteľ vynechať z dedičstva len v prípade dôvodov na vydedenie. Ak sa poručiteľ rozhodne dieťa vydediť, môže určiť, či sa vydedenie vzťahuje aj na potomkov vydedeného dieťaťa (vnukov).
Príklad: Poručiteľ má dvoch synov. Jeden z nich sa o neho dlhodobo nezaujíma a nepomáha mu. Poručiteľ chce, aby jeho podiel na dedičstve prešiel na vnukov, s ktorými má dobrý vzťah. V listine o vydedení vylúči syna z dedenia, ale nevylúči vnukov.
Samotné "dedenie v priamom rade" nezakladá v dedičskom konaní odlišné práva a povinnosti. Rozlíšenie medzi priamym a nepriamym radom je však relevantné v prípade, ak sa dedičia rozhodnú zdedený majetok predať. Vtedy sa uplatňuje daň z príjmu pri predaji nehnuteľnosti.
Prečítajte si tiež: Zmeny v zákone o PZP
Podľa zákona o dani z príjmov sú od dane oslobodené príjmy z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo jedným z manželov, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov) alebo vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku. Toto obdobie sa počíta od nadobudnutia nehnuteľnosti poručiteľom, nie od momentu zdedenia nehnuteľnosti dedičom.
Ak dedič predáva nehnuteľnosť, ktorú zdedil v priamom rade, je oslobodený od dane z príjmu, ak poručiteľ vlastnil nehnuteľnosť viac ako 5 rokov. Ak dedič predáva nehnuteľnosť, ktorú zdedil v nepriamom rade, je oslobodený od dane z príjmu až po uplynutí piatich rokov odo dňa, kedy dedič nadobudol nehnuteľnosť do vlastníctva.
Príklad 1: Poručiteľ nadobudol dva byty v roku 2010 a zomrel v roku 2020. Jeden byt odkázal dcére a druhý susede. Dcéra je dedič v priamom rade, a preto je príjem z predaja zdedeného bytu oslobodený od dane z príjmu.
Príklad 2: Daňovník predal v máji 2025 byt, ktorý zdedil v apríli 2022 po starom otcovi (dedenie v priamom rade). Starý otec nadobudol byt kúpou v júni 2009. Keďže ide o dedenie v priamom rade a od nadobudnutia bytu starým otcom uplynulo viac ako 5 rokov, príjem z predaja je oslobodený od dane.
Príklad 3: Daňovník predal v júni 2025 pozemok, ktorý nadobudol v decembri 2023 dedením po sestre. Sestra nadobudla pozemok kúpou v roku 2015. Keďže daňovník nadobudol nehnuteľnosť dedením v nepriamom rade, nie je možné aplikovať oslobodenie od dane, pretože neuplynulo 5 rokov od nadobudnutia nehnuteľnosti dedičom.
Prečítajte si tiež: Všetko o priamom nároku
Príklad 4: Daňovník zdedil v decembri 2022 po mame nehnuteľnosť, ktorú nevlastnili dokopy viac ako 5 rokov (mama nehnuteľnosť nadobudla do vlastníctva v januári 2021 kúpou). Keďže ide o dedenie v priamom rade, doba vlastníctva u poručiteľa a daňovníka sa spočítava. Nakoľko od nadobudnutia nehnuteľnosti poručiteľom do predaja neuplynulo viac ako päť rokov, príjem z predaja nie je oslobodený od dane a podlieha zdaneniu.
Ak príjem z predaja nehnuteľnosti nie je oslobodený od dane z príjmov, daňovníkovi vzniká povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní k dani z príjmov za príslušné zdaňovacie obdobie. Čiastkovým základom dane z tohto druhu príjmu je príjem znížený o daňové výdavky (napr. cena nehnuteľnosti uvedená v osvedčení o dedičstve).
Ak sa dedič rozhodne nehnuteľnosť darovať, neplatí daň z príjmu, pretože nemá príjem z predaja. Daň z darovania bola zrušená s účinnosťou od 1. januára 2004. Po darovaní nehnuteľnosti je potrebné podať čiastkové priznanie k dani z nehnuteľností.