
Zmenka predstavuje významný nástroj v obchodnom styku, ktorý umožňuje riešiť krátkodobú platobnú neschopnosť odberateľa a slúži ako prostriedok bezhotovostného platobného styku. V kontexte zmenkového práva sa často stretávame s pojmami ako nepriamy dlžník a ručiteľ (avalista). Hoci oba subjekty majú v zmenkovom vzťahu dôležitú úlohu, ich postavenie a zodpovednosť sa líšia. Cieľom tohto článku je objasniť rozdiely medzi nepriamym dlžníkom a zmenkovým ručiteľom, a to s ohľadom na ich právne postavenie, povinnosti a dôsledky vyplývajúce zo zmenkového záväzku.
Zmenka je cenný papier, ktorý vyjadruje bezpodmienečný záväzok zmenkového dlžníka zaplatiť majiteľovi zmenky v určitý deň a na určitom mieste príslušnú dlžnú sumu peňazí. Právna úprava zmeniek je upravená zákonom č. 191/1950 Zb. zmenkovým a šekovým, ktorý rešpektuje Ženevské dohovory z roku 1930. Zmenka môže plniť rôzne funkcie, ako napríklad platobnú, zabezpečovaciu alebo úverovú.
Zmenka má v praxi určitý právny, obchodný, ekonomický, spoločenský alebo iný dôvod.
V praktickom živote sa možno stretnúť s celou škálou rôznych typov zmeniek, ktoré sa členia z viacerých hľadísk.
Zmenka sa môže vystaviť na predtlačenom formulári zmenky alebo na nepredtlačenom papieri. Dodržiavanie všetkých náležitostí má veľký význam. Ak totiž zmenka niektorú z náležitostí neobsahuje, nie je zmenkou a nie je možné uplatniť zmenkové právo podľa zákona.
Prečítajte si tiež: Funkcie nepriameho dlžníka zmenky
V zmenkovom práve sa rozlišujú priami a nepriami dlžníci. Priamym dlžníkom je ten, kto je na prvom mieste povinný zaplatiť zmenkovú sumu. V prípade cudzej zmenky je to akceptant (trasát, ktorý zmenku prijal) a v prípade vlastnej zmenky je to vystaviteľ. Ostatní dlžníci sú nepriami.
Nepriamy dlžník je osoba, ktorá je na zmenke zaviazaná, ale jej povinnosť zaplatiť zmenkovú sumu vzniká až vtedy, ak priamy dlžník nesplní svoj záväzok. Medzi nepriamych dlžníkov patria:
Zodpovednosť nepriameho dlžníka je subsidiárna, čo znamená, že majiteľ zmenky sa na neho môže obrátiť až po tom, čo sa pokúsil vymôcť pohľadávku od priameho dlžníka a nebol úspešný. Majiteľ zmenky musí preukázať, že priamy dlžník nezaplatil, a to prostredníctvom protestu pre neakceptovanie alebo nezaplatenie zmenky.
Zmenkový ručiteľ, označovaný aj ako avalista, je osoba, ktorá sa zaručuje za zaplatenie zmenky za niektorého zo zmenkových dlžníkov. Ručenie sa vyhlasuje slovami „ako ručiteľ“ alebo inou doložkou rovnakého významu - napr. „per aval“, pričom ručiteľ - avalista, túto doložku (ručiteľské vyhlásenie) musí podpísať.
Úlohou avalistu je zvýšiť bonitu zmenky a zabezpečiť jej zaplatenie. Avalista ručí za zaplatenie zmenky rovnako ako osoba, za ktorú sa zaručil (avalát). To znamená, že ak avalát nezaplatí, majiteľ zmenky sa môže obrátiť priamo na avalistu a požadovať od neho zaplatenie celej zmenkovej sumy.
Prečítajte si tiež: Rozdiely medzi priamym a nepriamym dedením
Zodpovednosť avalistu je solidárna s osobou, za ktorú sa zaručil. To znamená, že majiteľ zmenky si môže vybrať, či bude vymáhať pohľadávku od avaláta alebo od avalistu. Avalista nemôže namietať voči majiteľovi zmenky námietky, ktoré by mohol uplatniť avalát, s výnimkou námietok, ktoré sa týkajú formálnej platnosti zmenky.
Ak avalista zaplatí zmenku namiesto avaláta, má voči nemu právo na náhradu toho, čo za neho zaplatil. Tento nárok sa nazýva regresný nárok.
Hoci nepriamy dlžník aj ručiteľ majú v zmenkovom vzťahu povinnosť zaplatiť zmenkovú sumu, ich postavenie a zodpovednosť sa líšia v niekoľkých dôležitých aspektoch:
Pre lepšie pochopenie rozdielov medzi nepriamym dlžníkom a ručiteľom si uveďme niekoľko praktických príkladov:
Spoločnosť A (vystaviteľ) vystaví cudzou zmenku na sumu 10 000 EUR, ktorou prikazuje spoločnosti B (trasát), aby zaplatila spoločnosti C (remitent) túto sumu. Spoločnosť B zmenku akceptuje, čím sa stáva priamym dlžníkom (akceptantom). Ak spoločnosť B nezaplatí zmenku v deň splatnosti, spoločnosť C (majiteľ zmenky) musí urobiť protest pre nezaplatenie. Po vykonaní protestu sa spoločnosť C môže obrátiť na spoločnosť A (vystaviteľa), ktorá sa stáva nepriamym dlžníkom. Spoločnosť A je povinná zaplatiť zmenkovú sumu spoločnosti C.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre invalidný dôchodok pri dlhu v SP
Spoločnosť A (vystaviteľ) vystaví vlastnú zmenku na sumu 5 000 EUR, ktorou sa zaväzuje zaplatiť spoločnosti B (remitent) túto sumu. Na zmenke sa nachádza doložka „ako ručiteľ“ a podpis pána X, ktorý sa tak stáva zmenkovým ručiteľom (avalistom) za spoločnosť A. Ak spoločnosť A nezaplatí zmenku v deň splatnosti, spoločnosť B (majiteľ zmenky) sa môže obrátiť priamo na pána X a požadovať od neho zaplatenie celej zmenkovej sumy. Pán X nemôže namietať voči spoločnosti B námietky, ktoré by mohla uplatniť spoločnosť A, s výnimkou námietok, ktoré sa týkajú formálnej platnosti zmenky.
Pohľadávka vzniká vždy, keď dochádza k časovému posunu medzi dodávkou nehnuteľnej alebo hnuteľnej veci či poskytnutím služby, alebo prevodom práva a úhradou za ne. Pri bezprostrednej priamej úhrade pohľadávka nevzniká. Bezprostrednou priamou úhradou sa rozumie taký spôsob úhrady, keď účastník obchodného vzťahu povinný k úhrade túto vykoná bez akéhokoľvek časového odkladu pri prevzatí veci, služby alebo práva. Pohľadávka nie je len kategóriou používanou v účtovníctve alebo v daňovom konaní. Je kategóriou ekonomickou, právnou a filozofickou. Pohľadávkou sa rozumie právo veriteľa požadovať určité plnenie (napr. peniaze) od dlžníka. Na druhej strane povinnosť dlžníka k plneniu veriteľovi sa označuje ako záväzok (dlh). Pohľadávky vznikajú na základe občianskoprávnych vzťahov alebo na základe vzťahov obchodnoprávnych. Vznik pohľadávky a operácie s nimi upravuje záväzkové právo. Zmenka je jedným z nástrojov, ktorý môže slúžiť na zabezpečenie pohľadávky.
Zmenky majú svoje uplatnenie aj v medzinárodnom platobnom styku (MPS). V MPS sú 2 úpravy zmeniek: Ženevská dohoda (podpísala väčšina EU aj SR) a Anglosaské právo (používa ju - VB, USA, Kanada). Zmenka má v MPS funkcie: úverovú, platobného prostriedku, peňažnú a zabezpečovaciu.
Na základe zmenky je možné získať krátkodobý zmenkový úver. Najrozšírenejším je eskontný úver. Jeho podstata spočíva v tom, že banka nakupuje od klienta zmenky pred lehotou ich splatnosti. Banka sa nákupom zmenky stáva jej majiteľom. Podnikateľovi, ktorý potrebuje peniaze a zmenku u banky eskontuje (odpredáva), vyplatí sumu zníženú o diskont, pri ktorom je základom úrok za dobu do splatnosti zmenky.
Hoci na účely zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) sa zmenky vždy považujú za cenný papier, z pohľadu Postupov účtovania sa o zmenkách účtuje buď ako o cennom papieri, alebo ako o platobnom prostriedku. O zmenke ako o cennom papieri účtuje účtovná jednotka v tom prípade, ak ju obstarala za účelom investovania voľných finančných prostriedkov, t. j. za účelom dosiahnutia výnosu (finančná zmenka).