Neprihlásenie Veriteľa do Dedičstva: Následky a Dôsledky pre Dedičov

Dedičstvo, hoci často vnímané ako nadobudnutie majetku, so sebou prináša aj zodpovednosť za dlhy poručiteľa. V slovenskom právnom systéme je táto zodpovednosť limitovaná, čo znamená, že dedič nezodpovedá za dlhy poručiteľa neobmedzene, ale len do výšky hodnoty nadobudnutého dedičstva. Čo sa však stane, ak sa veriteľ o svoj dlh neprihlási v dedičskom konaní? Aké sú následky pre dedičov a ako sa môžu chrániť pred prípadnými budúcimi nárokmi?

Úvod do problematiky dedičstva a dlhov

Smrťou fyzickej osoby dochádza k prechodu práv a povinností, ktoré nezanikajú smrťou, na jej právnych nástupcov - dedičov. Dedičstvo zahŕňa nielen majetok (aktíva), ale aj dlhy (pasíva) poručiteľa. Dedič zodpovedá za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou, avšak len do hodnoty nadobudnutého dedičstva. Je dôležité si uvedomiť, že dedič zodpovedá za všetky dlhy, ktoré vznikli počas poručiteľovho života, ak smrťou poručiteľa nezanikli (zanikajú len tie, ktoré mal osobne vykonať dlžník, napr. vyživovacia povinnosť).

Zodpovednosť dediča za dlhy poručiteľa

Notár v konaní o dedičstve len formálne deklaruje prechod práv a povinností, ale dedič zodpovedá za všetky dlhy, ktoré smrťou poručiteľa nezanikli. Hoci teda notár v dedičskom konaní dlh do dedičstva nezaradí (ak sa veriteľ neprihlásil), neznamená to automaticky, že dlh zanikol. Naša judikatúra totiž potvrdila, že zaradenie dlhu do pasív dedičstva nie je nezvratným dôkazom toho, či existuje alebo nie. Na druhej strane nezaradenie pohľadávky konkrétneho veriteľa do pasív dedičstva ešte neznamená, že dedič za túto pohľadávku nezodpovedá, teda, že by dlh neexistoval. Dedič zodpovedá za všetky platné pohľadávky, ktoré smrťou poručiteľa nezanikli, a to bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú zaradené v uznesení o dedičstve v rámci dlhov.

Ako sa notár dozvie o dlhoch?

O dlhoch poručiteľa sa notár, ktorý je ako súdny komisár poverený prerokovaním konkrétnej dedičskej veci, dozvie napríklad od dedičov, zväčša pri spísaní zápisnice o predbežnom šetrení. Predkladajú mu rôzne zmluvy o pôžičke, výzvy, platobné výmery, úradné rozhodnutia a podobne, ktoré veritelia doručili poručiteľovi za jeho života alebo už po jeho smrti priamo dedičom. Najčastejšie ide o pohľadávky poisťovní, o nedoplatky na daniach, platobné výmery či iné rozhodnutia, ktoré poručiteľovi ukladajú zaplatiť veriteľovi nesplatené úvery a pôžičky aj s príslušenstvom poskytnuté bankami či nebankovými subjektmi, lízingovými spoločnosťami, ale aj o nedoplatky voči správcovi bytového domu. Veľmi často si uplatňujú pohľadávky aj exekútori, ktorí už dlh poručiteľa riešia v exekučnom konaní. Avšak smrť dlžníka je dôvodom na odklad exekúcie až do skončenia konania o dedičstve.

Následky neprihlásenia pohľadávky veriteľom

Ak sa veriteľ neprihlási so svojou pohľadávkou v dedičskom konaní, neznamená to, že jeho nárok zaniká. Dedič zodpovedá za všetky dlhy poručiteľa do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, bez ohľadu na to, či boli tieto dlhy uplatnené v dedičskom konaní alebo nie. To znamená, že aj po skončení dedičského konania môže veriteľ uplatniť svoj nárok voči dedičovi, avšak len do výšky hodnoty zdedeného majetku.

Prečítajte si tiež: Ak veriteľ odmietne plnenie

Ochrana dedičov - konvokácia

Ako ochranu dedičov pred dlhmi, ktoré by sa mohli objaviť neskôr, možno použiť v rámci dedičského konania tzv. konvokáciu - ide o výzvu veriteľom formou verejnej vyhlášky. Veritelia sú v tomto prípade vyzvaní, aby prihlásili svoje pohľadávky v stanovenej lehote s poučením, že pokiaľ pohľadávky neprihlásia, dedičia už za tieto dlhy ďalej nezodpovedajú. Uvedené však platí len v prípade, ak na úhradu pohľadávok tých veriteľov, ktorí svoje pohľadávky oznámili, bude použitá celá hodnota dedičstva. Pohľadávky, ktoré majú v uspokojovaní prednosť, stanovuje zákon (náklady pohrebu, trovy konania, výživné, dane a poplatky, zabezpečené pohľadávky, ostatné pohľadávky).

Čo ak je dedičstvo predlžené?

Ak je dedičstvo predlžené (čiže ak je hodnota zdedených dlhov vyššia než hodnota zdedeného majetku), môžu sa dedičia s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov. Súd túto dohodu schváli, ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom. Pre veriteľov to môže byť výhodné v tom, že majú dohľad nad tým, za koľko sa zdedený majetok predá.

V prípade, že sa dedičia s veriteľmi nedohodnú, môže súd nariadiť likvidáciu dedičstva. Likvidácia prebieha tak, že súd vyzve veriteľov k prihláseniu pohľadávok; na prihlásenie im určí lehotu, ktorá musí trvať aspoň 1 mesiac. Zároveň veriteľov upozorní, že pohľadávky, ktoré nebudú pri likvidácii uspokojené, zaniknú. Uznesenie s výzvou na prihlásenie pohľadávok súd zverejní: na svojej úradnej tabuli, na webových stránkach súdu a na webovom sídle Notárskej komory.

Ak veritelia svoje pohľadávky napriek výzve neoznámia, nebudete im ako dedič zodpovedať za ich uspokojenie, pokiaľ je uspokojením pohľadávok ostatných veriteľov cena vami nadobudnutého dedičstva vyčerpaná.

Odmietnutie dedičstva

Pokiaľ je dedičstvo predlžené (čiže ak hodnota dlhov, ktoré by sa mali zdediť, je vyššia než hodnota majetku, ktorý by sa mal dediť), dedič môže svoje dedičstvo odmietnuť. Môže to urobiť ústnym vyhlásením na súde, alebo písomným vyhlásením adresovaným súdu. Ak má dedič zástupcu (napr. súrodenec zastúpi druhého súrodenca), tento zástupca môže za dediča dedičstvo odmietnuť len vtedy, ak ho na to jeho splnomocnenie výslovne oprávňuje.

Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri konkurze

Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môže dedič urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, kedy bol súdom (notárom) o tomto práve poučený, avšak z dôležitých dôvodov môže súd túto lehotu predĺžiť. K odmietnutiu dedičstva nemôže dedič pripojiť svoje vlastné výhrady alebo podmienky (čiže uvádzať, že dedičstvo odmieta len pre prípad, ak sa stane to a to) a takisto nemôže odmietnuť dedičstvo len sčasti (napr. odmietnuť iba určitú časť majetku). Takéto vyhlásenia by potom nemali účinky odmietnutia dedičstva.

Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva už nemožno odvolať, ale takisto nemožno odvolať ani to, ak dedič vyhlási, že dedičstvo neodmieta - preto musí dedič vždy vopred dôsledne a pokojne zvážiť, čo prehlási a nekonať pod vplyvom emócií („ja po ňom nič nechcem“) alebo pod vplyvom citového nátlaku ostatných dedičov („ty si od neho dostal už za jeho života viac než my“).

Je však treba mať na pamäti, aby dedičstvo odmietli aj potomkovia dediča, pretože ak dedič dedičstvo odmietne, nastupujú zo zákona na jeho miesto jeho potomkovia, prípadne ich deti (čiže ak odmietnete dedičstvo, stávajú sa dedičmi vaše deti, prípadne až vnuci - ak teda odmietnete predlžené dedičstvo, môžete nechtiac týmito dlhmi zaťažiť svoje deti a vnukov, ak ho oni tiež neodmietnu).

Pokiaľ všetci dedičia dedičstvo odmietnu, pripadne majetok štátu vrátane dlhov (vtedy sa už nenazýva dedičstvom - volá sa odúmrť - takýto majetok potom spravuje okresný úrad a v prvom rade sa ho snaží predať a tým zabezpečiť peňažný príjem štátu).

Komunikácia s veriteľmi

Zdedenie dlhov môže dediča zastihnúť v rozličných životných situáciách. Najdôležitejšie je vždy začať komunikovať s veriteľom. V prípade úmrtia blízkeho a vedomosti o tom, že má úver, je potrebné čo najskôr kontaktovať veriteľa. Banka môže napríklad úročenie pozastaviť až do skončenia dedičského konania. Podobne aj iní veritelia sú často ochotní počkať až do skončenia dedičského konania a nekonajú ďalšie kroky, ktoré by navýšili dlh (nevymáhajú dlh dočasne cez súd či exekútora keď vedia, že prebieha dedičské konanie).

Prečítajte si tiež: Všetko o zmluve o pôžičke

Táto komunikácia s veriteľmi je mimoriadne dôležitá najmä preto, lebo dedičské konanie či iné vysporiadanie dedičstva môže trvať aj rok alebo niekoľko rokov a ak veritelia o smrti poručiteľa nevedia, alebo s nimi nikto nekomunikuje, môžu konať ďalej (dlh predať, žalovať a pod.).

Špecifické prípady - hypotéky a úvery

Často je predmetom dedičstva nehnuteľnosť zaťažená hypotekárnym úverom. Pokiaľ bol poručiteľ poistený pre prípad smrti a nejde o situáciu vylúčenú z poistenia (napr. v čase uzavretia poistenia trpel chorobou, ktorú zatajil a zomrel na ňu), poisťovňa zvyčajne splatí dlh priamo banke. Predmetom dedenia môže byť však aj úver, ktorý nie je poistený.

Ak dedič má finančné prostriedky na vyplatenie úveru, nie je potrebné čakať na koniec dedičského konania. Ak dedič nemá finančné prostriedky na vyplatenie celého úveru, môže podpísať s veriteľom dohodu o pristúpení k záväzku. Ak nie je v možnostiach dediča splácať splátky tak ako boli dohodnuté za poručiteľovho života, môže požiadať banku o predĺženie doby splatnosti úveru a tým o zníženie mesačnej splátky.

Oddlženie (osobný bankrot)

Mnoho dedičov si uvedomuje potenciálne riziká do budúcnosti. Ak je výška dlhov neúnosná, zároveň je predmetom dedičstva nehnuteľnosť a sú splnené podmienky pre oddlženie splátkovým kalendárom (čo je jeden zo spôsobov tzv. osobného bankrotu), je vhodné ešte počas života poručiteľa iniciovať toto konanie o oddlžení splátkovým kalendárom.

Oddlžením (tzv. osobným bankrotom) dlžník dosiahne ochranu pred veriteľmi, zastavenie exekučných konaní a možnosť zbaviť sa časti dlhov, pričom veriteľom bude povinný platiť dlhy v splátkach len v rozsahu súdom určeného splátkového kalendára (od 30% dlžných súm). Ak dôjde k schváleniu tohto splátkového kalendára, tak v prípade smrti dlžníka bude zaväzovať aj jeho dedičov.

Smrť dlžníka po určení splátkového kalendára a oddlžení má za následok že veriteľ môže požadovať splnenie svojej pohľadávky od dedičov, avšak výhradne v rozsahu v ktorom bol daný určeným splátkovým kalendárom. Samotné oddlženie má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti pohľadávok vylúčených z uspokojenia. Tieto pohľadávky nadobudnú charakter tzv.

Štádiá vymáhania dlhov a ich vplyv na dedičstvo

Prechod dlhov môže nastať v ich rôznych štádiách (mimosúdne vymáhanie, súdne vymáhanie, exekučné vymáhanie). Ak sa na vec pozrieme z hľadiska štádia vymáhania, prioritou by mali byť pohľadávky ktoré ešte nie sú vymáhané súdne, pri súdnom vymáhaní totiž vznikajú ďalšie náklady v súvislosti so súdnymi poplatkami i trovami advokáta.

Pokiaľ dedičia vstupujú vo fáze keď sú dlhy vymáhané súdne, súd z úradnej povinnosti postupuje tak že konanie preruší do skončenia dedičského konania alebo pokračuje v konaní s domnelými dedičmi (čiže tými, o ktorých predpokladá, že budú dediť). Ide len o procesnoprávne rozhodnutie súdu, čiže na zodpovednosti dediča za dlhy poručiteľa to nič nemení.

Dedičia môžu uplatňovať tie isté námietky voči dlhu a voči veriteľovi, ako by mohol aj zosnulý dlžník (napr. môžu namietať premlčanie, zánik dlhu úhradou, v prípade úveru jeho bezúročnosť a bezpoplatkovosť, ak došlo k porušeniu zákona o spotrebiteľských úveroch a pod.).

Pokiaľ je dlh vymáhaný v exekučnom konaní, je potrebné zdôrazniť že smrť dlžníka je vždy dôvodom na odklad exekúcie a to až do skončenia dedičského konania.

Dedičská nespôsobilosť

Dedičom je osoba povolaná dediť zo závetu alebo zo zákona. Dedičom zo zákona je teda fyzická osoba, ktorá je v určitom blízkom osobnom vzťahu k poručiteľovi. Dedičom zo závetu je taká osoba, ktorú si za dediča poručiteľ povolá, pričom ním môže byť nielen fyzická osoba, ale aj právnická osoba alebo štát. Na to, aby bol dedič spôsobilý dediť, stačí mať spôsobilosť na práva a povinnosti, nevyžaduje sa aj spôsobilosť na právne úkony. Osoby, ktoré nemajú spôsobilosť na právne úkony (maloleté osoby, osoby trpiace duševnou poruchou) musia byť pri právnych úkonoch, ktoré treba urobiť v súvislosti s nadobudnutím dedičstva, zastúpené zákonným zástupcom.

Dedič, ktorý je povolaný dediť, či už zo zákona alebo zo závetu, môže sa svojím konaním vylúčiť z dedenia, čím sa stane nespôsobilým dediť. Takýto dedič je nespôsobilým dedičom. Dôvody, ktoré robia dediča nespôsobilým dediť sú v zákone taxatívne uvedené § 469:

• spáchanie úmyselného trestného činu dedičom voči poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom, k spáchaniu tohoto trestného činu musí dôjsť skôr, než príde k dedeniu, ktoré nastáva okamihom smrti poručiteľa,
• zavrhnutiahodné konanie dediča proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle, v tomto prípade sa nevyžaduje konanie, ktoré by napĺňalo skutkovú podstatu trestného činu, ale stačí konanie, ktoré je zavrhnutiahodné z hľadiska dobrých mravov (zničenie závetu, zatajenie závetu). K takémuto konaniu môže dôjsť aj po smrti poručiteľa.

Následky uvedeného konania, teda (dedičská nespôsobilosť) nastávajú bez ďalšieho (ipso facto), teda nemusí nastať ďalšia právna skutočnosť, aby došlo k dedičskej nespôsobilosti. Poručiteľ však má možnosť odvrátiť uvedené právne následky, teda má možnosť odvrátiť dedičskú nespôsobilosť takto postihnutého dediča tým, že dedičovi takýto čin odpustí. Odpustenie je jednostranným právnym úkonom poručiteľa, na ktorý sa nevyžaduje žiadna osobitná právna forma. Môže k tomu dôjsť výslovne alebo mlčky (konkludentným činom). Odpustením sa dedičská nespôsobilosť ručí a dedič sa opätovne stáva spôsobilým dedičom.

tags: #neprihlásenie #veriteľa #do #dedičstva #následky