
Dôchodkové poistenie je základným pilierom sociálneho zabezpečenia a jeho neprihlásenie môže mať vážne následky pre zamestnávateľov, samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) aj pre samotných zamestnancov. Tento článok podrobne rozoberá dôsledky neprihlásenia sa na dôchodkové poistenie, povinnosti s tým spojené a možné sankcie.
Zamestnávateľ, ako platiteľ poistného, má voči Sociálnej poisťovni registračné, oznamovacie a vykazovacie povinnosti, ktoré sú ustanovené v § 231 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Medzi tieto povinnosti patrí:
Za porušenie týchto povinností môže Sociálna poisťovňa uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 €. Pri ukladaní pokuty sa zohľadňuje závažnosť porušenia povinnosti. Príslušná pobočka Sociálnej poisťovne určí výšku pokuty v závislosti od rozpätia sadzby a s prihliadnutím na závažnosť porušenia povinnosti zamestnávateľa podľa Sadzobníka pokút Sociálnej poisťovne pre zamestnávateľa, ktorý schvaľuje generálny riaditeľ.
Sociálna poisťovňa môže uložiť pokutu za rôzne porušenia povinností, napríklad za:
SZČO má voči Sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni oznamovacie povinnosti. Ak SZČO preruší alebo skončí podnikanie, musí sa odhlásiť z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia v lehote do 8 dní odo dňa prerušenia alebo skončenia podnikania. V prípade zániku živnosti je potrebné bezodkladne zabezpečiť elektronické odhlásenie SZČO zo systému zdravotného poistenia.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre matky: Dôchodkové poistenie
Ak SZČO zanikne povinnosť platiť sociálne poistenie z dôvodu dosahovania nízkeho príjmu z podnikania, sociálne poistenie neplatí, aj keď v podnikaní naďalej pokračuje. V takomto prípade sa SZČO musí odhlásiť z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia v lehote do 8 dní od zániku poistenia.
Ak SZČO bola do 30. 6. 2010 povinná platiť poistné a jej príjem za rok 2009 nepresiahol sumu 3 834,96 eura, od 1. 7. 2010 jej povinné poistenie zaniklo. V takomto prípade bola SZČO povinná odhlásiť sa prostredníctvom tlačiva RLFO (odhláška) z povinného poistenia SZČO v lehote do 8 dní od zániku poistenia, teda do 8. 7.
Na rozdiel od systému sociálneho poistenia, podľa ZZP vzniká povinnosť zotrvať v systéme povinného zdravotného poistenia a platiť preddavky na poistné na zdravotné poistenie ako samoplatiteľ (ak po skončení podnikania nie je poistencom štátu alebo zamestnancom). Po skončení podnikania JKM bezodkladne zabezpečí elektronicky odhlásenie SZČO zo systému zdravotného poistenia. Podľa ZZP vzniká bývalej SZČO povinnosť zotrvať v systéme zdravotného poistenia a splniť prihlasovaciu povinnosť voči príslušnej zdravotnej poisťovni. Na predpísanom tlačive, ktorým je „Oznámenie poistenca/platiteľa poistného“ sa prihlási odo dňa, ktorý nasleduje po dni skončenia podnikania, ako samoplatiteľ (ak po skončení podnikania nie je poistencom štátu alebo zamestnancom).
V období, keď má osoba pozastavené prevádzkovanie živnosti, nepovažuje sa za SZČO. Podľa ZSP nie je povinne sociálne poistená a v systéme zdravotného poistenia je prihlásená ako samoplatiteľ (ak nie je v čase pozastavenia podnikania zamestnanec alebo poistenec štátu). Po obnovení živnosti je potrebné sa opäť prihlásiť na povinné sociálne poistenie.
Ak SZČO zamestnáva zamestnancov, je povinná ich prihlásiť a odhlásiť z registra zamestnancov Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní. Pri skončení podnikania je SZČO povinná do 8 dní odhlásiť zamestnancov z registra a zaslať Evidenčný list dôchodkového poistenia zamestnanca do 3 dní po skončení pracovného pomeru.
Prečítajte si tiež: Alternatívy k dôchodkovému poisteniu
Za obdobie, počas ktorého poistné na sociálne poistenie nebude platené, osoba nemá nárok na dávky sociálneho poistenia v prípade vzniku nepriaznivých sociálnych udalostí. To sa týka dávok počas choroby, v budúcnosti o pomernú časť dávok v starobe, prípadne invalidite, pretože obdobie neplatenia sa pri výpočte týchto dávok nezhodnocuje. Osobe, ktorá nie je sociálne poistená, môže vzniknúť nárok iba na dávku sociálnej pomoci, ale iba ak splní podmienky ustanovené v zákone č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi v znení neskorších predpisov.
Ak chce byť osoba aj po skončení podnikania zabezpečená dávkami sociálneho poistenia, môže využiť inštitút dobrovoľného poistenia tak, že sa prostredníctvom RLFO (prihláška) prihlási ako dobrovoľný platiteľ poistného buď na všetky druhy dobrovoľného poistenia, alebo len napríklad na dobrovoľné dôchodkové poistenie, alebo len na dobrovoľné nemocenské poistenie, prípadne na dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti.
Nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie majú negatívny dopad na zamestnancov, podnikateľské prostredie i na celú spoločnosť. Osoby, ktoré pracujú nelegálne, sa vystavujú problémom s nárokom na mzdu, stravovanie, zákonom stanovenú maximálnu výmeru pracovného času, minimálnu výmeru oddychu, či dovolenku. V neskoršom období tiež riskujú problémy pri uplatňovaní si nároku na dôchodok.
Nelegálna práca je definovaná ako:
Nelegálne zamestnávanie je definované ako:
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o dôchodkovom poistení Allianz
Inšpektoráty práce sú oprávnené uložiť pokutu za nelegálnu prácu do 331 eur (§ 7 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z.). Za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sú inšpektoráty práce povinné uložiť pokutu vo výške 2 000 eur až 200 000 eur (§ 19 ods. 2 zákon č. 125/2006 Z. z. a § 68a ods. 1 písm. b) zákon č. 5/2004 Z. z.).
Osobitné sankcie (dodatočné platby) ustanovuje (§ 7a zákona č. 82/2005 Z. z.) za nelegálne zamestnávanie štátneho príslušníka štátu, ktorý nie je členom Európskej únie, u fyzickej osoby, podnikateľa alebo u právnickej osoby, ak sa tento príslušník iného štátu zdržiava na území Slovenska v rozpore so zákonom č. 480/2002 Z. z. a zákonom č. 404/2011 Z. z.
Zákon č. 279/2017 Z. z., novelizoval zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Zároveň sa zákonom č. 156/2018 Z. z. novelizoval od 1.7. 2018 aj zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení , § 10b ods.1 písm. a/, podľa ktorého sa za zárobkovú činnosť nepovažuje činnosť dohodára, ktorý poberá predčasný starobný dôchodok. Výnimka sa nevzťahuje na ÚP a GP, do vymeriavacieho základu pre ÚP a GP vstupuje vždy celý príjem z dohody.
Ak si dôchodca uplatňuje výnimku z platenia dôchodkového poistenia na dohodu, môže si ju uplatniť len fyzická osoba, ktorej bol príslušný druh dôchodku priznaný právoplatným rozhodnutím. Výnimku si môže uplatniť aj v prípade, že mu zanikol nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku.
Ak si dôchodca uplatňuje výnimku a počas trvania dohody s pravidelným príjmom bude príjem z dohody v jednotlivých mesiacoch nad 200 € a do 200 €, dôchodcovi bude vznikať a zanikať dôchodkové poistenie a zamestnávateľ má povinnosť dohodu cez RLFO na tieto mesiace prihlasovať a odhlasovať len na dôchodkové poistenie.
Pre účely Registračného listu fyzickej osoby (RLFO) existujú rôzne typy zamestnancov, ktoré je potrebné správne uviesť:
Poistné je splatné v deň, ktorý je určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Pri dohodách s nepravidelným príjmom do 8.
Samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2013, vzniká povinné nemocenské a dôchodkové poistenie od 1. októbra 2014, ak jej príjem z podnikania alebo výnos súvisiaci s podnikaním za rok 2013 je vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu (4830 eur).
Ak samostatne zárobkovo činná osoba je aj zamestnaná, poistné platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu (hrubý príjem), ktorý dosahuje ako zamestnanec. Ako SZČO potom platí poistné z rozdielu medzi maximálnym vymeriavacím základom a hrubým príjmom v zamestnaní. Ak sa hrubý príjem zamestnanca rovná maximálnemu vymeriavaciemu základu (alebo ho prevyšuje), ako SZČO neplatí na povinné nemocenské, starobné ani invalidné poistenie. Platí len do rezervného fondu solidarity.
Samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá poistné nezaplatila včas alebo ho zaplatila v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 percenta z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Penále nepredpíše, ak nie je vyššie ako 3,32 eura. Za porušenie povinností ustanovených zákonom o sociálnom poistení môže príslušná pobočka poisťovne uložiť pokutu až do 16 596,96 eura, pričom zohľadní závažnosť porušenia. Samostatne zárobkovo činná osoba môže dostať pokutu za oneskorené prihlásenie sa na povinné poistenie vo výške 0,03 - 3,32 eura za každý deň omeškania.
Ak živnostníčke po skončení poberania materského vznikne nárok na rodičovský príspevok, počas ktorého nebude vykonávať zárobkovú činnosť a bude sa riadne starať o dieťa, naďalej nebude mať povinnosť platiť do Sociálnej poisťovne. Treba, aby predložila Registračný list FO - prerušenie z dôvodu poberania rodičovského príspevku. K tomu priloží rukou napísané vyhlásenie, že nevykonáva zárobkovú činnosť, a fotokópiu potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Povinnosť oznámiť túto skutočnosť príslušnej pobočke poisťovne má do ôsmich dní od začiatku poberania rodičovského príspevku.
tags: #neprihlásenie #na #dôchodkové #poistenie #dôsledky