Nepriznané Náhrady za Súkromný Znalecký Posudok: Podmienky a Súvislosti

Úvod

V kontexte civilného sporového konania na Slovensku sa často stretávame s otázkou náhrady trov konania, vrátane nákladov na súkromné znalecké posudky. Tento článok sa zameriava na podmienky, za ktorých môžu byť tieto náklady uznané ako súčasť náhrady trov konania, pričom zohľadňuje relevantnú legislatívu a judikatúru. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na problematiku, ktorý bude zrozumiteľný pre široké spektrum čitateľov, od študentov práva po profesionálov v oblasti justície.

Rekodifikácia Civilného Práva Procesného

Vládny návrh zákona, ktorý bol vypracovaný na základe Legislatívneho zámeru rekodifikácie civilného práva procesného, schváleného vládou Slovenskej republiky uznesením č. 283 z 5. júna 2013, a Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, predstavuje komplexnú revíziu Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. Tento návrh zákona je súčasťou troch procesných kódexov, ktoré nahrádzajú súčasný Občiansky súdny poriadok.

Dôvody Rekodifikácie

Občiansky súdny poriadok bol novelizovaný už viac ako 80-krát, čo narušilo jeho obsahovú a logickú nadväznosť. Čiastkové novely často nepostihli všetky ustanovenia súvisiace s novelizovaným procesným inštitútom, alebo ich postihli nedostatočne. Navyše, tieto novely priniesli do Občianskeho súdneho poriadku množstvo tzv. lomených ustanovení, ktoré neprispievajú k jeho konzistentnej vnútornej štruktúre a zneprehľadňujú tak základný procesný predpis. Cieľom novej právnej úpravy civilného procesu je vytvoriť také procesnoprávne inštitúty, ktoré umožnia čo najviac sa priblížiť k ideálu rýchlej a spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov procesných strán za predpokladu zodpovedného prístupu subjektov civilného procesu k súdnemu konaniu a vytvoriť tak priestor pre kvalitnejšie súdne rozhodnutia.

Ciele Rekodifikácie

Nový kódex civilného procesu si vyžiadali aj spoločensko-ekonomické potreby spoločnosti, najmä potreba efektívneho fungovania trhového mechanizmu, ktorý je závislý od kvality podnikateľského prostredia. Tá sa posudzuje z rôznych hľadísk a jedným z najdôležitejších je aj úroveň vymožiteľnosti práva, ktorá predstavuje základný pilier právneho štátu a demokratickej spoločnosti. Vymožiteľnosťou práva sa spravidla rozumie súhrn možností dosiahnuť ochranu práv a právom chránených záujmov spôsobom stanoveným zákonom, a to nielen deklarovaním štátom určenou autoritou, ale aj faktickým výkonom svojich uplatnených nárokov.

Princípy Civilného Sporového Poriadku

Základné princípy, na ktorých spočíva zákon, tvoria rámec výkladových pravidiel, v súlade s ktorými majú byť aplikované a interpretované právne normy Civilného sporového poriadku (CSP) a subsidiárne aj Civilného mimosporového poriadku (CMP) a Správneho súdneho poriadku (SSP).

Prečítajte si tiež: Dôchodkové sporenie a budúcnosť

Priorizácia Súdu

V čl. 1 je vyjadrený všeobecný princíp priorizácie súdu ako právno-ochranného orgánu, čo znamená, že ak zákon nezverí právomoc inému orgánu ochrany práva, všetky spory z uplatňovania subjektívnych práv vo sfére hmotného práva prejednáva a rozhoduje súd, ktorého základným atribútom je inštitucionálna nezávislosť od ostatných zložiek verejnej moci.

Právna Istota

Východiskovým princípom je princíp právnej istoty, ktorý je v navrhovanej podobe konštantne judikovaný Ústavným súdom SR (ÚS SR), ako i európskymi súdnymi autoritami. Civilné spory sa prejednávajú a rozhodujú v súlade s ustálenou judikatúrnou líniou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (NS SR), ÚS SR, Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), Súdneho dvora EÚ a v prípade, ak sa v konkrétnom konaní súd od tejto línie odkloní, musí obligatórne vysvetliť dôvody, pre ktoré sa odklonil od tejto konštantnej línie v odôvodnení súdneho rozhodnutia.

Interpretácia Ustanovení CSP

V navrhovanom článku 3 CSP je vyjadrené základné interpretačné pravidlo ustanovení CSP. Prirodzenou je interpretácia normatívneho textu v súlade s lexikálnymi, gramatickými a syntaktickými pravidlami (gramatický výklad), avšak priorizuje sa tzv. objektívny teleologický výklad, t.j. výklad podľa účelu a zmyslu zákona.

Analógia Legis a Analógia Iuris

Navrhovaný článok 4 upravuje analógiu legis a analógiu iuris, ktorá má ako výkladové pravidlo svoje nesporné miesto i v predpisoch procesného práva. Reflektuje sa zákaz odopretia spravodlivosti (denegatio iustitiae) teda že sudca nemôže spor neprejednať a nerozhodnúť, ak chýba výslovná právna úprava prejednávanej právnej veci.

Zákaz Zneužitia Práva

Navrhovaný princíp je procesným ekvivalentom zákazu zneužitia subjektívnych práv, ktorý je latentne prítomný v európskych právnych poriadkoch, napr. aj § 3 ods. 1 slovenského Občianskeho zákonníka a pod. Súdu sa umožňuje odmietnuť konkrétne procesné úkony, ktoré sú zjavným zneužitím práva, či neprihliadnuť na ne alebo ich dokonca procesne sankcionovať.

Prečítajte si tiež: Vzor potvrdenia o náhrade príjmu

Rovnosť Strán

Navrhovaný princíp reflektuje moderné poňatie bývalej zásady rovnosti účastníkov. Priorizuje sa v ňom nové poňatie kontradiktórneho procesu, kde proti sebe stoja dve strany s protichodným záujmom na výsledku sporu. Nóvum spočíva v zavedení osobitných konaní so slabšou stranou, ktoré výrazne modifikujú doterajšie chápanie rovnosti strán sporu.

Dispozičný Princíp

Čl. 7 upravuje dispozičný princíp, ktorým je sporové konanie takmer bezo zvyšku ovládané. Dispozičný princíp sa v sporoch prejavuje predovšetkým žalobnou iniciatívou žalobcu, bez ktorej spor nemôže vzniknúť.

Kontradiktórnosť a Prejednací Princíp

Čl. 8 a čl. 9 sú vyjadrením princípu kontradiktórnosti sporového konania a prejednacieho princípu (zásady formálnej pravdy). Rovnako princípy súvisia s rovnosťou zbraní a s princípom dispozičným. Priorizuje sa procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení.

Znalecké Dokazovanie

Znalecké dokazovanie je proces, pri ktorom súd na návrh strany alebo z vlastnej iniciatívy ustanoví znalca, aby posúdil skutočnosti, na ktoré sú potrebné odborné znalosti. Znalecké dokazovanie sa vykonáva najmä vtedy, ak zistenie skutkového stavu veci vyžaduje odborné posúdenie, ktoré presahuje rámec bežných znalostí sudcu.

Ustanovenie Znalca

Podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Súd vyzve stranu, ktorá navrhla znalecké dokazovanie, aby zložila preddavok na trovy znaleckého dokazovania, ak je to na účely znaleckého dokazovania potrebné.

Prečítajte si tiež: Podmienky cestovných náhrad UPSVaR

Povinnosti Strán

Strany sú povinné poskytnúť znalcovi potrebnú súčinnosť, najmä predložiť mu potrebné doklady a umožniť mu prístup k veciam, ktoré sú predmetom znaleckého dokazovania. Ak strana túto povinnosť nesplní, môže jej byť uložená poriadková pokuta.

Hodnotenie Znaleckého Posudku

Súd hodnotí znalecký posudok ako každý iný dôkaz, pričom prihliada na jeho obsah, úplnosť, odbornosť a presvedčivosť. Súd nie je viazaný závermi znaleckého posudku, ale musí ich riadne zohľadniť pri rozhodovaní.

Náhrada Trov Konania

Náhrada trov konania je inštitút, ktorý zabezpečuje, aby strana, ktorá bola v spore úspešná, dostala od protistrany náhradu nákladov, ktoré jej v súvislosti s vedením sporu vznikli. Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vznikli strane v súvislosti s konaním pred súdom.

Zásada Úspechu v Konaní

Právna úprava náhrady trov konania v sporovom konaní sa podľa doterajšej úpravy v Občianskom súdnom poriadku, ako aj podľa novej úpravy účinnej od 1. júla 2016 v Civilnom sporovom poriadku spravuje zásadou úspechu v konaní/spore. Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Nárok na náhradu trov konania má strana sporu voči protistrane (§ 255 a nasl. CSP).

Trovy Konania

Žiadny druh výdavku nie je a priori vylúčený z legálnej definície trov konania upravenej v ustanovením § 251 CSP. Pri kumulatívnom splnení všetkých podmienok uvedených v citovanom ustanovení Civilného sporového poriadku (preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výd … Právna veta je skrátená.

Súkromný Znalecký Posudok ako Trova Konania

Otázka, či je možné uznať náklady na súkromný znalecký posudok ako súčasť náhrady trov konania, je komplexná a závisí od konkrétnych okolností prípadu. V zásade platí, že ak bol súkromný znalecký posudok preukázaný, odôvodnený a účelne vynaložený, môže byť uznaný ako súčasť náhrady trov konania.

Preukázanosť

Strana, ktorá žiada o náhradu nákladov na súkromný znalecký posudok, musí preukázať, že tieto náklady skutočne vynaložila. To znamená, že musí predložiť relevantné doklady, ako napríklad faktúru od znalca a doklad o zaplatení.

Odôvodnenosť

Strana musí tiež odôvodniť, prečo bol súkromný znalecký posudok potrebný a aký prínos mal pre konanie. To znamená, že musí preukázať, že znalecký posudok bol relevantný pre zistenie skutkového stavu veci a že prispel k úspechu strany v spore.

Účelnosť

Účelnosť vynaložených nákladov sa posudzuje z hľadiska toho, či boli tieto náklady nevyhnutné na dosiahnutie cieľa konania. To znamená, že súd posúdi, či by bolo možné dosiahnuť rovnaký výsledok aj s nižšími nákladmi.

Judikatúra

Možno pripustiť, že za účinnosti predošlej právnej úpravy (Občiansky súdny poriadok účinný do 30. júna 2016) niektorí sudcovia nesprávne hodnotili znalecký posudok podaný na základe súdom ustanoveného znalca akoby za dôkaz s vyššou dôkaznou hodnotou než znalecký posudok predložený stranou sporu, ktorý bol považovaný za dôkaz listinou. Faktom ale ostáva, že ani v tom čase platná a účinná zákonná právna úprava nebránila sťažovateľke dať si vypracovať znalecký posudok už v priebehu prvoinštančného konania, pričom v takom prípade by išlo o listinný dôkaz, ktorého obsah mohol podliehať ďalšiemu dok … Právna veta je skrátená.

Procesná Spôsobilosť

Procesnou spôsobilosťou sa označuje spôsobilosť účastníka samostatne alebo prostredníctvom svojho zvoleného zástupcu vykonávať pred súdom procesné úkony. Túto spôsobilosť majú účastníci v zásade v tom rozsahu, v akom majú spôsobilosť na právne úkony podľa hmotného práva. Úplná procesná spôsobilosť fyzickej osoby vzniká plnoletosťou, ktorá sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku, pred dosiahnutím tohto veku úplná procesná spôsobilosť vzniká len uzavretím manželstva. Procesne spôsobilí v obmedzenom rozsahu sú maloletí, ktorí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané ich rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku (§ 9 Občianskeho zákonníka).

tags: #nepriznane #nahrady #za #sukromny #znalecky #posudok