
Systém sociálneho zabezpečenia prešiel od svojho vzniku v 50. rokoch 20. storočia výraznými zmenami. Pôvodný systém, ktorý bol navrhnutý pre odlišné spoločensko-ekonomické podmienky, sa postupne transformoval, aby lepšie reagoval na výzvy trhového hospodárstva a demografické zmeny. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na vek odchodu do dôchodku mužov vo Veľkej Británii, s dôrazom na rok 1955 a následný vývoj.
Po roku 1989 nastali významné spoločensko-ekonomické zmeny, ktoré si vyžiadali zásadné úpravy v oblasti sociálneho zabezpečenia. V 90. rokoch minulého storočia boli vykonané viaceré úpravy, ktoré však neriešili problematiku komplexne. Transformácia sociálnej sféry bola založená na vybudovaní trojzložkovej sústavy, kde základom bolo sociálne poistenie, doplnené o štátnu podporu a sociálnu pomoc.
V súčasnosti je systém štátnej podpory a sociálnej pomoci vybudovaný, hoci prechádza neustálymi korekciami. Sociálne poistenie, ako základný pilier, však vyžaduje ďalšie zdokonalenie. Pôvodné právne úpravy, ako napríklad zákon o nemocenských dávkach z roku 1956 a zákon o dôchodkových dávkach z roku 1988, sú už prekonané a nedostatočne motivujúce.
Transformácia nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia sa zamerala najmä na ich finančné a inštitucionálne zabezpečenie, čo bolo nevyhnutným dôsledkom daňovej reformy z roku 1993. Nová daňová sústava neposkytovala dostatočné príjmy na financovanie dávok, preto bolo potrebné nahradiť ich mimodaňovými zdrojmi, konkrétne poistným plateným určenými subjektmi.
Už v roku 1992 bolo potrebné riešiť absenciu zákona o sociálnom poistení, čo viedlo k rozdeleniu dávok na systémové a nesystémové. Nesystémové dávky, ako napríklad prídavky na deti, boli financované zo štátneho rozpočtu. Avšak, vymedzenie okruhu nesystémových dávok nebolo vždy dôsledné, a to z hľadiska poistného vzťahu, ktorý vyžaduje financovanie dávok len pre osoby, ktoré do systému prispievajú.
Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok a zamestnanie
Súčasný systém sociálneho zabezpečenia sa vyznačuje vysokou mierou solidarity, čo vedie k nivelizácii dávok a potláča zásluhovosť. Napríklad, rozdiel medzi starobným dôchodkom osoby, ktorá platila poistné z minimálneho vymeriavacieho základu, a osoby, ktorá platila z maximálneho základu, je relatívne malý.
Princíp rovnosti príležitostí, ktorý by mal byť základom systému, nie je plne zabezpečený. Niektoré dávky alebo ich prvky sa javia ako nesystémové z hľadiska tohto princípu. Príkladom sú zvýhodnené dôchodkové nároky zamestnancov zaradených do I. a II. pracovnej kategórie a poskytovanie dôchodku za výsluhu rokov.
Súčasný základný systém dôchodkového zabezpečenia čelí finančným problémom, pričom priemerné vyplácané dôchodkové dávky a dávky nemocenského poistenia sú na neuspokojivej úrovni. Na druhej strane, zaťaženie subjektov povinných platiť poistné je vysoké. Finančná stabilita systému, uspokojivá úroveň dôchodkových dávok a primerané príspevkové zaťaženie sú kľúčové kritériá posudzovania kvality dôchodkového systému.
Zásadné prebudovanie sociálneho zabezpečenia je obsiahnuté v programových dokumentoch, ako je Koncepcia transformácie sociálnej sféry a Koncepcia reformy sociálneho poistenia. V roku 2002 bol schválený zákon o sociálnom poistení, ktorý mal realizovať transformáciu dôchodkového zabezpečenia na systém dôchodkového poistenia ako I. piliera dôchodkového systému.
Tento zákon mal nahradiť aj systém odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania systémom úrazového poistenia. Nezahŕňal však systém poistenia v nezamestnanosti a právnu úpravu uspokojovania nárokov zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa.
Prečítajte si tiež: Dôchodkový vek v Českej republike
Vzhľadom na potrebu ďalších úprav bol predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom poistení. Medzi hlavné zmeny patrili:
Základom sociálneho systému sa stal systém sociálneho poistenia, ktorého komplexná úprava je obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení (č. 461/2003 Z. z.). Tento zákon definuje sociálne poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti z dôvodu vzniku sociálnej udalosti, ako aj poistenie na zabezpečenie príjmu z dôvodu vzniku sociálnej udalosti bez výkonu zárobkovej činnosti a na uspokojovanie nárokov zamestnancov z pracovného pomeru z dôvodu insolventnosti ich zamestnávateľa.
Zákon upravuje nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie, odškodňovanie pracovných úrazov a chorôb z povolania, poistenie v nezamestnanosti a garančný fond. Upravuje úrazové dávky, ktoré vychádzajú z doterajšieho nároku zamestnanca na náhradu škody vzniknutej pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania.
Osobitnému právnemu režimu sociálneho zabezpečenia podliehajú poistenci tzv. silových rezortov, ako sú príslušníci Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Národného bezpečnostného úradu, colníci, profesionálni vojaci a vojaci prípravnej služby.
Zákon o sociálnom poistení upravuje aj problematiku výberu a vymáhania poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, úrazové poistenie a poistenie v nezamestnanosti jedným subjektom, t. j. Sociálnou poisťovňou.
Prečítajte si tiež: Ako si vypočítať svoj dôchodkový vek
Zákon definuje základné pojmy sociálneho poistenia, ako napríklad zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, štátny zamestnanec, ústavný činiteľ a verejný ochranca práv.