Rehabilitácia, Resocializácia a Špeciálna Pedagogika: Definície a Vzájomné Prepojenia

Úvod

Psychosociálna a výchovná rehabilitácia predstavuje komplexný prístup zameraný na zlepšenie kvality života jednotlivcov so špecifickými potrebami. Cieľom je podpora ich sebestačnosti, nezávislosti a aktívneho zapojenia do spoločnosti. Tento článok poskytuje podrobný pohľad na definície, metódy a ciele rehabilitácie, resocializácie a špeciálnej pedagogiky, pričom sa zameriava na ich vzájomné prepojenia a význam pre osoby so špecifickými potrebami.

Špeciálna Pedagogika: Veda o Edukácii Jedincov so Špecifickými Potrebami

Špeciálna pedagogika (ŠP) je vedný odbor v sústave pedagogických vied, ktorý sa zaoberá teóriou a praxou výchovy, edukácie (t.j. výchovy, vyučovania, vzdelávania) detí, mládeže a dospelých vyžadujúcich špeciálnu starostlivosť. Táto starostlivosť je potrebná z dôvodu mentálneho, senzorického, somatického postihnutia alebo narušených komunikačných schopností, či psychosociálneho narušenia, alebo z dôvodu iných špecifických daností, porúch učenia, správania. Môžu sa sem zaradiť aj jedinci s výnimočným nadaním a talentom či inými špecifickými potrebami.

Predmetom špeciálnej pedagogiky je skúmanie podstaty a zákonitostí edukácie postihnutých, narušených jednotlivcov a jednotlivcov so špeciálnymi výchovnými a vzdelávacími potrebami. Cieľom špeciálnej pedagogiky v praxi je vychovávať, vyučovať a vzdelávať postihnutých alebo narušených jednotlivcov tak, aby sa čo najskôr a čo najdôkladnejšie vnútorne vyrovnali so svojim defektom a aby sa napriek obmedzeniam, ktoré z neho vyplývajú, čo najpozitívnejšie prispôsobili a zaradili do spoločnosti.

Miesto Špeciálnej Pedagogiky v Sústave Vied

Špeciálna pedagogika patrí v najširšom význame do sústavy vied o človeku, v užšom význame do systému pedagogických vied. Špeciálna pedagogika má systémom usporiadané poznatky o teórii a praxi edukácie postihnutých, narušených jedincov, alebo jedincov so špecifickými potrebami. Tieto poznatky sa dajú zoskupiť do subsystémov podľa viacerých kritérií.

Základné Pojmy v Špeciálnej Pedagogike

  • Defekt: Nedostatok, chyba, chýbanie, úbytok určitého orgánu, alebo funkcie daného orgánu, ktorý môže mať formu orgánovú (nedostatok, chyba, chýbanie, úbytok určitého orgánu alebo jeho častí, vývinové chyby, úraz, choroba) alebo funkčnú (porucha orgánovej funkcie, prípadne poruchu v celkových funkciách organizmu). Vyskytuje sa v oblasti psychickej, senzorickej či somatickej, dôsledkom čoho jedinec vyžaduje špeciálnu starostlivosť. Synonymom defektu je termín postihnutie, viac používané v školskej terminológií.
  • Defektivita: Porucha integrity človeka, t.j. jednoty organizmu a prostredia, ktorá sa prejavuje poruchou spoločenských vzťahov medzi defektným jedincom a jeho spoločenským prostredím. K tejto kvalitatívnej zmene dochádza vtedy, keď defekt narastie o tzv. sociálnu dimenziu.
  • Porucha/Narušenie: Vyjadruje tiež odchýlku od normy. Získava sa počas života a má reparabilný charakter, vyskytuje sa v pestrejšej škále.
  • Chyba: Vyjadruje miernejšiu odchýlku od normy ako defekt.
  • Postihnutý: Jedinec trpiaci nejakým druhom trvalého telesného, duševného, mentálneho, zmyslového alebo rečového poškodenia, ktoré mu bez špeciálnej pomoci znemožňuje splniť požiadavky bežného vzdelávacieho procesu.
  • Handicap: Záporný dôsledok defektu na činnosť postihnutého jedinca, znevýhodnenie.
  • Anomália: Relatívne trvalá negatívna odchýlka od normy v oblasti somatickej či psychickej, alebo v ich kombinácií.
  • Osoby so špeciálnymi potrebami: Relatívne heterogénna skupina osôb, ktoré z nejakého dôvodu sa výrazne odlišujú od bežnej populácie. Sem patria deti s poruchami správania alebo učenia, ale i deti talentované a nadané.
  • Zdravotne postihnuté dieťa: Sem patria deti choré, ale nie postihnuté mentálne, telesne alebo zmyslovo.
  • Deviácia: Týka sa správania, čím sa jedinec stáva nápadným, odkloňujúcim od normy.
  • Psychický deficit:

Oblasti Špeciálnej Pedagogiky

Špeciálna pedagogika sa delí na rôzne oblasti, ktoré sa zameriavajú na špecifické typy postihnutia alebo narušenia:

Prečítajte si tiež: Zlepšite svoje zdravie rehabilitáciou

  • Psychopédia: Zaoberá sa výchovou a vzdelávaním jedincov s mentálnym postihnutím.
  • Tyflopédia: Zaoberá sa výchovou a vzdelávaním jedincov so zrakovým postihnutím. V odbornej terminológii sa používajú aj termíny „tyflopédia“, „oftalmopédia“, „optopédia“ a iné. Zrakovo postihnutí majú v dôsledku zníženej (alebo nulovej) priepustnosti optického kanálu výrazne znížený alebo znemožnený príjem zrakových informácií.
  • Surdopédia: Zaoberá sa výchovou a vzdelávaním jedincov so sluchovým postihnutím. Úlohou pedagogiky sluchovo postihnutých je vybudovať optimálny komunikačný systém a prostredníctvom neho budovať systém poznatkov, zručností a návykov.
  • Somatopédia: Zaoberá sa výchovou a vzdelávaním jedincov s chybami pohybového, oporného a nervového ústrojenstva a jednotlivcov s výraznými zmenami v zdravotnom stave. Nazývame ho aj somatopédia.
  • Etopédia: Zaoberá sa výchovou a vzdelávaním jedincov s poruchami správania.
  • Logopédia: Zaoberá sa prevenciou, diagnostikou a terapiou narušenej komunikačnej schopnosti.

Princípy Špeciálnej Výchovy

Zásady sú základné poučky, pravidlá, smernice, ktoré sa majú v špeciálnej výchove dodržiavať, pokiaľ ide o výber metód, foriem a prostriedkov výchovy postihnutých alebo narušených jedincov. Treba mať na zreteli všeobecné pravidlá:

  1. Najprv poznaj, potom vychovávaj.
  2. Nie proti postihnutiu, ale v prospech postihnutého.

Komparatívna Špeciálna Pedagogika

Porovnávacia špeciálna pedagogika je odborom špeciálnej pedagogiky, ktorého predmetom je skúmanie a porovnávanie výchovno-vzdelávacích sústav pre deti a mládež vyžadujúcu špeciálnu starostlivosť v nadväznosti na filozofické a teoretické východiská, z ktorých vychádzajú. Porovnáva aj ciele, obsah, formy a obsah prípravy špeciálnych pedagógov. Porovnávanie sa môže realizovať buď synchrónne (časovo súbežne), t.j. k určitému vymedzenému termínu, alebo chronologicky (v časovom slede, ako po sebe nasledovali). Z hľadiska filozoficko-teoretických východísk U. Bleidick (1985) rozoznáva 4 základné koncepcie: normatívnu špeciálnu pedagogiku, ktorá si osobitne všíma ciele a výsledky, ktoré sa usiluje špeciálna výchova dosiahnuť.

Mentálne Postihnutie

Je jedným z dôležitých odborov ŠP, lebo sa týka najpočetnejšej časti postihnutej populácie. Z hľadiska etiológie možno fenomén mentálneho postihnutia členiť podľa mnohých kritérií. Etiologické faktory sa najčastejšie rozdeľujú na:

  • Endogénne (genetické, hereditárne a pod.)
  • Exogénne - biologické, chemické, fyzikálne a pod. Môžu pôsobiť: prenatálne, perinatálne a postnatálne.

Z hľadiska symptomatológie možno hovoriť o eretickom (vzrušivom, podráždenom), apatickom a nevyhranenom type. Z medicínskeho aspektu sa mentálne postihnutie chápe z aspektu jeho etiológie a symptomatológie. Vníma sa ako difúzne poškodenie mozgovej hmoty, nedostatky v maturácii (obdobia ukončeného telesného vývinu, dospelosti), ktorej dôsledky sa manifestujú zníženými mentálnymi výkonmi. Spoločným menovateľom psychologického chápania mentálnej retardácie je znížená intelektová úroveň.

Zrakové Postihnutie

Vedný odbor v systéme špeciálno-pedagogikých vied, zaoberajúci sa teóriou a praxou edukácie zrakovo postihnutých. V odbornej terminológii sa používajú aj termíny „tyflopédia“, „oftalmopédia“, „optopédia“ a iné. Zrakovo postihnutí majú v dôsledku zníženej (alebo nulovej) priepustnosti optického kanálu výrazne znížený alebo znemožnený príjem zrakových informácií. Niektoré poznatky sa vôbec nevytvoria (tie, ktoré sú bezprostredne viazané na príjem optických informácií). Klasifikácia zrakového postihnutia zahŕňa:

Prečítajte si tiež: Liečba a rehabilitácia po špirálovej zlomenine stehennej kosti

  1. Nevidiaci
  2. Čiastočne vidiaci
  3. Slabozrakosť

U nevidiacich sa sprostredkovanie informácií uskutočňuje prostredníctvom sluchového a hmatového kanálu. Písaná reč sa uskutočňuje pomocou Braillovho bodového písma, tyflografických pomôcok a tyflotechniky. U čiastočne vidiacich a slabozrakých je to optickým kanálom pomocou optickej techniky, ktoré náležite zväčšujú a zosilňujú grafémy tak, aby zodpovedali individuálnym možnostiam žiaka. Osobitný dôraz sa kladie na psychohygienické aspekty - únava zraku a pod.

Sluchové Postihnutie

Sluchovo postihnutá osoba je taká, u ktorej je v dôsledku zníženej priepustnosti (príp. nepriepustnosti) sluchového kanálu výrazne znížený alebo znemožnený príjem sluchových informácií. V dôsledku toho je komunikácia prostredníctvom hovorenej (akustickej) reči limitovaná. Nedostatok akustických informácií spôsobuje, že sluchovo postihnutí majú ťažkosti prijímať a transformovať akustické informácie a vytvárať poznatky, čo do istej miery môže limitovať ich vzdelávateľnosť. Sluchové poruchy sú rôzneho typu:

  • Prevodový typ - porucha je v strednej časti sluchového analyzátora /ucha/.
  • Percepčný typ - porucha je vnútornej časti sluchového analyzátora.

Rehabilitácia: Obnova Stratených Funkcií a Zručností

Rehabilitácia vo voľnom preklade znamená znovupôsobenie, opätovné dosiahnutie spôsobilosti. Každé zdravotné postihnutie s trvalými následkami vyžaduje komplexný prístup zameraný nielen na úpravu postihnutých fyziologických funkcií, ale aj na úpravu psychosociálnych funkcií s cieľom integrácie postihnutej osoby do bežných spoločenských štruktúr. Aktivity zamerané na sociálnu rehabilitáciu ľudí s telesným a ťažkým telesným postihnutím rôzneho veku majú aktivizovať ich vnútorné schopnosti na prekonanie osobnostných a sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Sociálna rehabilitácia podporuje rozvoj schopností, ktoré človek s telesným a ťažkým telesným postihnutím potrebuje k samostatnému životu. Použitím metód a programov sociálnej rehabilitácie klienti rozvíjajú svoje schopnosti a získavajú potrebné pracovné návyky.

Sociálna Rehabilitácia

Sociálna rehabilitácia je odborná činnosť, ktorá sa zameriava na podporu samostatnosti, nezávislosti a sebestačnosti jednotlivca. Realizuje sa rozvíjaním a nácvikom zručností, aktivizovaním schopností a posilňovaním návykov v oblasti sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť a základných sociálnych aktivít. Príkladmi sú nácvik používania kompenzačných pomôcok, prác v domácnosti, priestorovej orientácie, samostatného pohybu, písania a čítania Braillovho písma a sociálnej komunikácie. Hlavným cieľom sociálnej rehabilitácie je odstránenie a zamedzenie sociálnej izolácie. Zameriava sa na opätovné nadviazanie a získanie nových vzťahov a kontaktov, obnovu fyzickej a pracovnej výkonnosti. Cieľom je začleniť klienta späť do spoločnosti bez potreby zásadných zmien, teda socializovať ho. Orientácia na potreby klienta. Orientácia na klienta ako individualitu. Orientácia na suverenitu klienta a podporovanie jeho kompetencií. Orientácia na image sociálneho klienta.

Z hľadiska časovej organizácie delíme sociálnu rehabilitačnú činnosť na:

Prečítajte si tiež: Moderné rehabilitačné metódy

  • Preventívna: Predchádzanie vzniku chýb alebo porúch (ozdravovacie pobyty, preventívna práca s mládežou, podpora zdravého životného štýlu).
  • Aktuálna: Nastupuje bezprostredne po vzniku problémovej situácie s cieľom odstrániť alebo zmierniť jej dopad na klienta. Môže byť krátkodobá (dni) alebo dlhodobá (roky).
  • Následná: Súbor služieb nadväzujúcich na aktuálnu rehabilitáciu.

Výchovná Rehabilitácia

Výchovná rehabilitácia je odborná činnosť zameraná na socializáciu jednotlivca prostredníctvom pozitívnych a výchovných vzdelávacích zmien. Využíva sa hlavne pri práci s občanmi, ktorí majú poruchy zmyslových orgánov. Niekedy sa môžeme stretnúť aj s označením pedagogická rehabilitácia. Zameriava sa na oblasť výchovy, vzdelávania a prípravy na život klienta, na rozvoj jeho sebestačnosti, schopností a nadania. Vyžaduje si individuálny prístup a individuálne vzdelávacie plány klientov.

Medzi formy výchovnej rehabilitácie patria:

  • Špeciálna edukácia
  • Stimulácia
  • Korekcie
  • Reedukácia
  • Kompenzácia

Profesijná Rehabilitácia

Profesijná rehabilitácia predstavuje cielené opatrenia na reintegráciu jednotlivca na trh práce s rešpektovaním jeho individuálnych profesijných potrieb, možností a zručností.

Aktivity v rámci profesijnej rehabilitácie:

  • Podporované zamestnávanie
  • Poradenstvo pri hľadaní zamestnania
  • Hľadanie zamestnania
  • Výcviky a tréningy
  • Rozvoj osobných schopností a zručností
  • Ergoterapia

Zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení definuje pracovnú rehabilitáciu ako výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti na výkon doterajšej alebo inej vhodnej činnosti poškodeného. Iná vhodná činnosť je činnosť zamestnanca alebo fyzickej osoby zodpovedajúca zdravotnej spôsobilosti na prácu s prihliadnutím na vek, pracovné schopnosti a kvalifikáciu. Sociálna poisťovňa zabezpečuje pracovnú rehabilitáciu u zamestnávateľa, v zdravotníckom zariadení alebo inom odbornom zariadení. Uhrádza náklady spojené s rehabilitáciou (vrátane stravovania, ubytovania a cestovného) po dobu 6 mesiacov, najviac 12 mesiacov. Počas rehabilitácie má klient nárok na rehabilitačné, ktoré predstavuje 80% denného vymeriavacieho základu klienta.

Terapeutické Prístupy a Metódy v Psychosociálnej Rehabilitácii

  • Liečebná pedagogika (LP): Realizuje liečebno-výchovné formy pomoci psychosociálne narušeným osobám. Týka sa jedincov od útleho detstva až po starobu, ktorí sú ohrození stratou rodinného zázemia, asociálnym prostredím, krízami, následkami ochorení a úrazov. LP sa zaoberá výchovou, vzdelaním, diagnostikou a terapiou tých jedincov, ktorých situácia je natoľko sťažená nepriaznivými výchovnými, sociálnymi a zdravotnými problémami, že nemôžu viesť veku primeraný spôsob života a uplatniť sa adekvátne k svojim možnostiam. V praxi sa zameriava na kompetencie klienta žiť svoj život a riešiť svoje problémy, pričom využíva pohyb, zamestnanie, hru a umeleckú tvorbu vo forme individuálnej, skupinovej a komunitnej terapie. Využíva aj psychoterapiu, jej prístupy a relaxačné techniky. LP je predovšetkým o výchove a terapii, o každodennom sprevádzaní človeka v ťažkostiach a spoločnom objavovaní jeho možností počas celého jeho života.

Formy práce v LP majú rôznu podobu a prispôsobujú sa diagnóze a problému klienta trvaním, frekvenciou a komplexnosťou jednotlivých foriem. Dôležitá je aj dohoda s klientom alebo s jeho zástupcom o poskytnutí starostlivosti.

*Liečebnopedagogické cvičenia:* Sú najčastejšou formou práce s klientom. Sú zamerané na rozvíjanie funkcií, vytváranie zručností a podporu schopností. Ich cieľom je, aby klient naučené a nacvičené dokázal uplatniť v reálnom živote.*Liečebnopedaagogické programy:* Znamenajú pravidelnú starostlivosť o klienta, ktorá sa realizuje v krátkej časovej náväznosti, aby opatrenia pôsobili intenzívne, komplexne a boli napojené na prostredie klienta a na starostlivosť iných.*Bazálna stimulácia:* Využíva sa pri poškodeniach CNS, senzorických, psychických, somatických a viacnásobných poruchách, po mozgových príhodách a operáciách. Spočíva v sprostredkovaní elementárnych podnetov na úrovni, ktorá je pre klienta dobre zrozumiteľná.*Senzomotorický stimulačný program:* Uplatňuje sa najmä u detí s nerovnomerným alebo spomaleným vývinom, pri nemobilných pacientoch, pri závažných ochoreniach CNS, u pacientov po ťažkých úrazoch, ale aj pri poruchách učenia.*Podporný program:* Vychádza z premisy, že klient by nemal byť odkázaný sám na seba. Uplatňuje sa pri zabezpečovaní kvality ich života a využíva sa u klientov, kde už nemožno očakávať zlepšenia, ale len udržovanie funkcií.*Reedukačný program:* Koriguje následky nevhodnej výchovy v prípadoch, kedy bežné výchovné postupy už nestačia.*Sociointegračný program:* Realizuje sa najmä pri veľkých prekážkach, ktoré znemožňujú sociálnu integráciu. Obsahom je nácvik sociálnych zručností pri nadväzovaní vzťahov a spolupráce, nácvik zručností riešenia problémov a prispôsobovaniu sa sociálnej realite.*Program psychosociálnej rehabilitácie:* Je určený pre ľudí, ktorí boli v živote funkční a integrovaní, ale po veľmi ťažkej traume, úraze, ochorení sa musia naučiť zvládať životné situácie.*Individuálny edukačný program:* Má význam pre deti s ťažkými poruchami učenia, poruchami senzorickej integrácie a komunikácie, psychopatologickým diagnózam, s poruchami vývinu a správania.*Krízový program:* Krízové situácie, ktoré ohrozujú jedinca, môžu viesť k posttraumatickej stresovej poruche. Program krízovej intervencie je zameraný na prevenciu, prvú pomoc, sprevádzanie a terapiu.
  • Činnostné terapie v LP: K činnostným terapiám, ktoré sa využívajú v liečebnej pedagogike, patria: arteterapia, muzikoterapia, biblioterapia, dramatoterapia, pohybová terapia, terapia hrou, pracovná terapia a ich kombinácie.

Resocializácia: Opätovné Začlenenie do Spoločnosti

Resocializácia znamená zapájanie do pracovného a spoločenského života. Je to sociálne výchovné pôsobenie na zmenu správania klienta s cieľom opätovného začlenenia jedinca do spoločnosti. Je to súbor postupov zameraných na zmiernenie, prekonanie a zabránenie opakovania dlhodobo pretrvávajúcej sociálnej núdze s cieľom zapojiť jedinca do života v prirodzenom prostredí. Cieľom je odstraňovanie dlhodobo pretrvávajúcich životných situácií a proces readaptácie na postupne sa meniace životné podmienky.

Proces Socializácie

Socializácia je proces začleňovania jednotlivca do spoločnosti. Je to proces, v ktorom sa človek stáva plnohodnotnou sociálnou bytosťou - aktívne sa zúčastňuje na spoločenskom a kultúrnom živote spoločnosti. Socializácia sa realizuje v praktickej, osobnostnej a sociálnej rovine.

Faktory ovplyvňujúce socializáciu:

  1. Rodina: Predstavuje sociálne vplyvy, postoje, citový a racionálny vzťah. Jej výchovné pôsobenie formuje správanie dieťaťa. Osobitný význam pre postihnuté dieťa má reč.
  2. Škola
  3. Postoj spoločnosti: Je veľmi dôležitý, nejde len o kompenzácie, ale ide o celkový postoj spoločnosti „nás“, prestali sme sa obzerať za postihnutými, kt.

Socializácia postihnutých a narušených jednotlivcov má svoje špecifickosti, ktoré sú dané druhom a stupňom postihnutia v istom veku. V súčasnosti sa u nás uplatňuje otázka tzv. integrovanej výchovy a vzdelávania. Príprava na povolanie týchto jednotlivcov má svoje obmedzenia aj v tom, že je vopred vymedzený len istý okruh profesií, ktoré postihnutí a narušení môžu vykonávať.

Stupne socializácie:

  • Integrácia: Najvyšší stupeň socializácie - úplné zapojenie postihnutého do spoločnosti zdravých ľudí. Jednotlivec sa stáva úplne nezávislý a samostatný.
  • Adaptácia: Prispôsobenie postihnutého spoločenskému prostrediu, ktoré je možné len za určitých podmienok.
  • Utilita: Zaradenie postihnutého do spoločnosti sa môže realizovať len za predpokladu celoživotnej spoločenskej ochrany a pomoci (je nesamostatný), najčastejšie v ústavoch sociálnej starostlivosti pre telesne alebo mentálne postihnutých.
  • Inferiorita: Neschopnosť pracovného a spoločenského zaradenia. Jednotlivci sú úplne nesamostatní, odkázaní na starostlivosť iných, najmä pri ťažkom telesnom a mentálnom postihnutí, keď je potrebná celoživotná ochranná a ošetrovacia starostlivosť.

Poruchy Správania

So školským neúspechom súvisia vývinové poruchy správania a učenia. Čím ďalej tým viac je deti s nedostatočnou sústredenosťou, s nezvládnuteľnou pohyblivosťou, impulzívnych, nekľudných. Stretávame sa, ale aj s opakom tohto správania - s hlbokým kľudom, hypoaktivitou, uzavretosťou do vlastného sveta.

Možné formy pôsobenia:

  • Internácia - do iného prostredia
  • Adaptácia - prispôsobenie sa požiadavkám spoločnosti
  • Integrácia - prijíma požiadavky

Ďalšie Aspekty Psychosociálnej a Výchovnej Rehabilitácie

  • Komunity a kluby: Predstavujú zariadenia s vhodnou formou psychosociálnej a výchovnej rehabilitácie postavenej na rovnakom postihnutí skupiny pacientov a v správnom odbornom vedení.
  • Kompenzačné pomôcky: Špeciálne pomôcky majú za úlohu úplne alebo aspoň čiastočne nahradiť funkciu jednotlivých častí tela.
  • Trávenie voľného času: Kultúrna a zaujímavá činnosť pomáha nadväzovať kontakty medzi ľuďmi, obohacuje človeka, rozširuje jeho obzory a vyvádza človeka z pasivity.
  • Partnerské a sexuálne vzťahy: Väčšina postihnutých víta konzultáciu a otvorenú diskusiu o týchto otázkach.
  • Ľudské práva a sebaobhajoba: Dôležitou súčasťou rehabilitácie je aj poradenstvo a sebaobhajoba ľudských práv.
  • Šport a pohyb: Športová činnosť zvyšuje istotu ľudí, ich sebadôveru, upevňuje zdravie a udržuje dobrý psychický stav.
  • Alternatívne metódy: Jednou z možností pôsobenia do vnútra je upravené jogové cvičenie.

Bariéry a Výzvy

Napriek snahám o minimalizáciu bariérových priestorov, až 95% budov, v ktorých ťažko telesne postihnutí žijú alebo ich využívajú, sú bariérové. Bazálne potreby pre osoby s telesným a ťažkým telesným postihnutím tak nie sú vždy zabezpečené. Pre telesne postihnutých je dôležité urobiť všetko pre svoje zdravie, vyrovnať sa s osudom a naučiť sa s handicapom žiť. Spoločné stretnutia na sociálno-rehabilitačných pobytoch im umožňujú nielen získať kondičku a posilniť svalstvo, ale aj psychicky pookriať.

Pochybený vývin

  • Ustrnulý vývin - je dôsledkom pôsobenia patogénnych faktorov, pri kt.
  • Oneskorený vývin - má reverzibilný (vrátny) charakter vtedy, ak je poskytnutí včasní lekárski,špec. Pg alebo sociálna intervencia (detí zo soc.
  • Prerušený vývin - je taký dôsledok pôsobenia patogénnych faktorov, že vývin orgánu alebo funkcie sa náhle spomalí, alebo úplne preruší.
  • Pochybený vývin - je taká anomália vývinu, pri kt. orgán alebo funkcia, alebo ich.

Profesijná Orientácia

PO je cieľavedomý multifaktorálne podmienený výchovný proces, kt. sa uskutočňuje na základe rozpoznaní, individuálne podmienených dispozícii žiaka, pri ktorých sa tieto zosúlaďujú s požiadavkami , kladenými na profesionálnu prípravu (stoja proti sebe požiadavky zamestnávateľa a schopnosti dieťaťa). Celý proces vrcholí voľbou povolania. Príprava sa uskutočňuje v SOU, OU a špeciálnych SŠ (zrakové, sluchové postihnutie)

tags: #rehabilitácia #resocializácia #špeciálna #pedagogika #definície

Ďalšie články