
Psychosociálna a výchovná rehabilitácia predstavuje komplexný prístup zameraný na zlepšenie kvality života jednotlivcov so špecifickými potrebami. Cieľom je podpora ich sebestačnosti, nezávislosti a aktívneho zapojenia do spoločnosti. Tento článok poskytuje podrobný pohľad na definície, metódy a ciele rehabilitácie, resocializácie a špeciálnej pedagogiky, pričom sa zameriava na ich vzájomné prepojenia a význam pre osoby so špecifickými potrebami.
Špeciálna pedagogika (ŠP) je vedný odbor v sústave pedagogických vied, ktorý sa zaoberá teóriou a praxou výchovy, edukácie (t.j. výchovy, vyučovania, vzdelávania) detí, mládeže a dospelých vyžadujúcich špeciálnu starostlivosť. Táto starostlivosť je potrebná z dôvodu mentálneho, senzorického, somatického postihnutia alebo narušených komunikačných schopností, či psychosociálneho narušenia, alebo z dôvodu iných špecifických daností, porúch učenia, správania. Môžu sa sem zaradiť aj jedinci s výnimočným nadaním a talentom či inými špecifickými potrebami.
Predmetom špeciálnej pedagogiky je skúmanie podstaty a zákonitostí edukácie postihnutých, narušených jednotlivcov a jednotlivcov so špeciálnymi výchovnými a vzdelávacími potrebami. Cieľom špeciálnej pedagogiky v praxi je vychovávať, vyučovať a vzdelávať postihnutých alebo narušených jednotlivcov tak, aby sa čo najskôr a čo najdôkladnejšie vnútorne vyrovnali so svojim defektom a aby sa napriek obmedzeniam, ktoré z neho vyplývajú, čo najpozitívnejšie prispôsobili a zaradili do spoločnosti.
Špeciálna pedagogika patrí v najširšom význame do sústavy vied o človeku, v užšom význame do systému pedagogických vied. Špeciálna pedagogika má systémom usporiadané poznatky o teórii a praxi edukácie postihnutých, narušených jedincov, alebo jedincov so špecifickými potrebami. Tieto poznatky sa dajú zoskupiť do subsystémov podľa viacerých kritérií.
Špeciálna pedagogika sa delí na rôzne oblasti, ktoré sa zameriavajú na špecifické typy postihnutia alebo narušenia:
Prečítajte si tiež: Zlepšite svoje zdravie rehabilitáciou
Zásady sú základné poučky, pravidlá, smernice, ktoré sa majú v špeciálnej výchove dodržiavať, pokiaľ ide o výber metód, foriem a prostriedkov výchovy postihnutých alebo narušených jedincov. Treba mať na zreteli všeobecné pravidlá:
Porovnávacia špeciálna pedagogika je odborom špeciálnej pedagogiky, ktorého predmetom je skúmanie a porovnávanie výchovno-vzdelávacích sústav pre deti a mládež vyžadujúcu špeciálnu starostlivosť v nadväznosti na filozofické a teoretické východiská, z ktorých vychádzajú. Porovnáva aj ciele, obsah, formy a obsah prípravy špeciálnych pedagógov. Porovnávanie sa môže realizovať buď synchrónne (časovo súbežne), t.j. k určitému vymedzenému termínu, alebo chronologicky (v časovom slede, ako po sebe nasledovali). Z hľadiska filozoficko-teoretických východísk U. Bleidick (1985) rozoznáva 4 základné koncepcie: normatívnu špeciálnu pedagogiku, ktorá si osobitne všíma ciele a výsledky, ktoré sa usiluje špeciálna výchova dosiahnuť.
Je jedným z dôležitých odborov ŠP, lebo sa týka najpočetnejšej časti postihnutej populácie. Z hľadiska etiológie možno fenomén mentálneho postihnutia členiť podľa mnohých kritérií. Etiologické faktory sa najčastejšie rozdeľujú na:
Z hľadiska symptomatológie možno hovoriť o eretickom (vzrušivom, podráždenom), apatickom a nevyhranenom type. Z medicínskeho aspektu sa mentálne postihnutie chápe z aspektu jeho etiológie a symptomatológie. Vníma sa ako difúzne poškodenie mozgovej hmoty, nedostatky v maturácii (obdobia ukončeného telesného vývinu, dospelosti), ktorej dôsledky sa manifestujú zníženými mentálnymi výkonmi. Spoločným menovateľom psychologického chápania mentálnej retardácie je znížená intelektová úroveň.
Vedný odbor v systéme špeciálno-pedagogikých vied, zaoberajúci sa teóriou a praxou edukácie zrakovo postihnutých. V odbornej terminológii sa používajú aj termíny „tyflopédia“, „oftalmopédia“, „optopédia“ a iné. Zrakovo postihnutí majú v dôsledku zníženej (alebo nulovej) priepustnosti optického kanálu výrazne znížený alebo znemožnený príjem zrakových informácií. Niektoré poznatky sa vôbec nevytvoria (tie, ktoré sú bezprostredne viazané na príjem optických informácií). Klasifikácia zrakového postihnutia zahŕňa:
Prečítajte si tiež: Liečba a rehabilitácia po špirálovej zlomenine stehennej kosti
U nevidiacich sa sprostredkovanie informácií uskutočňuje prostredníctvom sluchového a hmatového kanálu. Písaná reč sa uskutočňuje pomocou Braillovho bodového písma, tyflografických pomôcok a tyflotechniky. U čiastočne vidiacich a slabozrakých je to optickým kanálom pomocou optickej techniky, ktoré náležite zväčšujú a zosilňujú grafémy tak, aby zodpovedali individuálnym možnostiam žiaka. Osobitný dôraz sa kladie na psychohygienické aspekty - únava zraku a pod.
Sluchovo postihnutá osoba je taká, u ktorej je v dôsledku zníženej priepustnosti (príp. nepriepustnosti) sluchového kanálu výrazne znížený alebo znemožnený príjem sluchových informácií. V dôsledku toho je komunikácia prostredníctvom hovorenej (akustickej) reči limitovaná. Nedostatok akustických informácií spôsobuje, že sluchovo postihnutí majú ťažkosti prijímať a transformovať akustické informácie a vytvárať poznatky, čo do istej miery môže limitovať ich vzdelávateľnosť. Sluchové poruchy sú rôzneho typu:
Rehabilitácia vo voľnom preklade znamená znovupôsobenie, opätovné dosiahnutie spôsobilosti. Každé zdravotné postihnutie s trvalými následkami vyžaduje komplexný prístup zameraný nielen na úpravu postihnutých fyziologických funkcií, ale aj na úpravu psychosociálnych funkcií s cieľom integrácie postihnutej osoby do bežných spoločenských štruktúr. Aktivity zamerané na sociálnu rehabilitáciu ľudí s telesným a ťažkým telesným postihnutím rôzneho veku majú aktivizovať ich vnútorné schopnosti na prekonanie osobnostných a sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Sociálna rehabilitácia podporuje rozvoj schopností, ktoré človek s telesným a ťažkým telesným postihnutím potrebuje k samostatnému životu. Použitím metód a programov sociálnej rehabilitácie klienti rozvíjajú svoje schopnosti a získavajú potrebné pracovné návyky.
Sociálna rehabilitácia je odborná činnosť, ktorá sa zameriava na podporu samostatnosti, nezávislosti a sebestačnosti jednotlivca. Realizuje sa rozvíjaním a nácvikom zručností, aktivizovaním schopností a posilňovaním návykov v oblasti sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť a základných sociálnych aktivít. Príkladmi sú nácvik používania kompenzačných pomôcok, prác v domácnosti, priestorovej orientácie, samostatného pohybu, písania a čítania Braillovho písma a sociálnej komunikácie. Hlavným cieľom sociálnej rehabilitácie je odstránenie a zamedzenie sociálnej izolácie. Zameriava sa na opätovné nadviazanie a získanie nových vzťahov a kontaktov, obnovu fyzickej a pracovnej výkonnosti. Cieľom je začleniť klienta späť do spoločnosti bez potreby zásadných zmien, teda socializovať ho. Orientácia na potreby klienta. Orientácia na klienta ako individualitu. Orientácia na suverenitu klienta a podporovanie jeho kompetencií. Orientácia na image sociálneho klienta.
Z hľadiska časovej organizácie delíme sociálnu rehabilitačnú činnosť na:
Prečítajte si tiež: Moderné rehabilitačné metódy
Výchovná rehabilitácia je odborná činnosť zameraná na socializáciu jednotlivca prostredníctvom pozitívnych a výchovných vzdelávacích zmien. Využíva sa hlavne pri práci s občanmi, ktorí majú poruchy zmyslových orgánov. Niekedy sa môžeme stretnúť aj s označením pedagogická rehabilitácia. Zameriava sa na oblasť výchovy, vzdelávania a prípravy na život klienta, na rozvoj jeho sebestačnosti, schopností a nadania. Vyžaduje si individuálny prístup a individuálne vzdelávacie plány klientov.
Medzi formy výchovnej rehabilitácie patria:
Profesijná rehabilitácia predstavuje cielené opatrenia na reintegráciu jednotlivca na trh práce s rešpektovaním jeho individuálnych profesijných potrieb, možností a zručností.
Aktivity v rámci profesijnej rehabilitácie:
Zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení definuje pracovnú rehabilitáciu ako výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti na výkon doterajšej alebo inej vhodnej činnosti poškodeného. Iná vhodná činnosť je činnosť zamestnanca alebo fyzickej osoby zodpovedajúca zdravotnej spôsobilosti na prácu s prihliadnutím na vek, pracovné schopnosti a kvalifikáciu. Sociálna poisťovňa zabezpečuje pracovnú rehabilitáciu u zamestnávateľa, v zdravotníckom zariadení alebo inom odbornom zariadení. Uhrádza náklady spojené s rehabilitáciou (vrátane stravovania, ubytovania a cestovného) po dobu 6 mesiacov, najviac 12 mesiacov. Počas rehabilitácie má klient nárok na rehabilitačné, ktoré predstavuje 80% denného vymeriavacieho základu klienta.
Formy práce v LP majú rôznu podobu a prispôsobujú sa diagnóze a problému klienta trvaním, frekvenciou a komplexnosťou jednotlivých foriem. Dôležitá je aj dohoda s klientom alebo s jeho zástupcom o poskytnutí starostlivosti.
*Liečebnopedagogické cvičenia:* Sú najčastejšou formou práce s klientom. Sú zamerané na rozvíjanie funkcií, vytváranie zručností a podporu schopností. Ich cieľom je, aby klient naučené a nacvičené dokázal uplatniť v reálnom živote.*Liečebnopedaagogické programy:* Znamenajú pravidelnú starostlivosť o klienta, ktorá sa realizuje v krátkej časovej náväznosti, aby opatrenia pôsobili intenzívne, komplexne a boli napojené na prostredie klienta a na starostlivosť iných.*Bazálna stimulácia:* Využíva sa pri poškodeniach CNS, senzorických, psychických, somatických a viacnásobných poruchách, po mozgových príhodách a operáciách. Spočíva v sprostredkovaní elementárnych podnetov na úrovni, ktorá je pre klienta dobre zrozumiteľná.*Senzomotorický stimulačný program:* Uplatňuje sa najmä u detí s nerovnomerným alebo spomaleným vývinom, pri nemobilných pacientoch, pri závažných ochoreniach CNS, u pacientov po ťažkých úrazoch, ale aj pri poruchách učenia.*Podporný program:* Vychádza z premisy, že klient by nemal byť odkázaný sám na seba. Uplatňuje sa pri zabezpečovaní kvality ich života a využíva sa u klientov, kde už nemožno očakávať zlepšenia, ale len udržovanie funkcií.*Reedukačný program:* Koriguje následky nevhodnej výchovy v prípadoch, kedy bežné výchovné postupy už nestačia.*Sociointegračný program:* Realizuje sa najmä pri veľkých prekážkach, ktoré znemožňujú sociálnu integráciu. Obsahom je nácvik sociálnych zručností pri nadväzovaní vzťahov a spolupráce, nácvik zručností riešenia problémov a prispôsobovaniu sa sociálnej realite.*Program psychosociálnej rehabilitácie:* Je určený pre ľudí, ktorí boli v živote funkční a integrovaní, ale po veľmi ťažkej traume, úraze, ochorení sa musia naučiť zvládať životné situácie.*Individuálny edukačný program:* Má význam pre deti s ťažkými poruchami učenia, poruchami senzorickej integrácie a komunikácie, psychopatologickým diagnózam, s poruchami vývinu a správania.*Krízový program:* Krízové situácie, ktoré ohrozujú jedinca, môžu viesť k posttraumatickej stresovej poruche. Program krízovej intervencie je zameraný na prevenciu, prvú pomoc, sprevádzanie a terapiu.Resocializácia znamená zapájanie do pracovného a spoločenského života. Je to sociálne výchovné pôsobenie na zmenu správania klienta s cieľom opätovného začlenenia jedinca do spoločnosti. Je to súbor postupov zameraných na zmiernenie, prekonanie a zabránenie opakovania dlhodobo pretrvávajúcej sociálnej núdze s cieľom zapojiť jedinca do života v prirodzenom prostredí. Cieľom je odstraňovanie dlhodobo pretrvávajúcich životných situácií a proces readaptácie na postupne sa meniace životné podmienky.
Socializácia je proces začleňovania jednotlivca do spoločnosti. Je to proces, v ktorom sa človek stáva plnohodnotnou sociálnou bytosťou - aktívne sa zúčastňuje na spoločenskom a kultúrnom živote spoločnosti. Socializácia sa realizuje v praktickej, osobnostnej a sociálnej rovine.
Faktory ovplyvňujúce socializáciu:
Socializácia postihnutých a narušených jednotlivcov má svoje špecifickosti, ktoré sú dané druhom a stupňom postihnutia v istom veku. V súčasnosti sa u nás uplatňuje otázka tzv. integrovanej výchovy a vzdelávania. Príprava na povolanie týchto jednotlivcov má svoje obmedzenia aj v tom, že je vopred vymedzený len istý okruh profesií, ktoré postihnutí a narušení môžu vykonávať.
Stupne socializácie:
So školským neúspechom súvisia vývinové poruchy správania a učenia. Čím ďalej tým viac je deti s nedostatočnou sústredenosťou, s nezvládnuteľnou pohyblivosťou, impulzívnych, nekľudných. Stretávame sa, ale aj s opakom tohto správania - s hlbokým kľudom, hypoaktivitou, uzavretosťou do vlastného sveta.
Možné formy pôsobenia:
Napriek snahám o minimalizáciu bariérových priestorov, až 95% budov, v ktorých ťažko telesne postihnutí žijú alebo ich využívajú, sú bariérové. Bazálne potreby pre osoby s telesným a ťažkým telesným postihnutím tak nie sú vždy zabezpečené. Pre telesne postihnutých je dôležité urobiť všetko pre svoje zdravie, vyrovnať sa s osudom a naučiť sa s handicapom žiť. Spoločné stretnutia na sociálno-rehabilitačných pobytoch im umožňujú nielen získať kondičku a posilniť svalstvo, ale aj psychicky pookriať.
PO je cieľavedomý multifaktorálne podmienený výchovný proces, kt. sa uskutočňuje na základe rozpoznaní, individuálne podmienených dispozícii žiaka, pri ktorých sa tieto zosúlaďujú s požiadavkami , kladenými na profesionálnu prípravu (stoja proti sebe požiadavky zamestnávateľa a schopnosti dieťaťa). Celý proces vrcholí voľbou povolania. Príprava sa uskutočňuje v SOU, OU a špeciálnych SŠ (zrakové, sluchové postihnutie)
tags: #rehabilitácia #resocializácia #špeciálna #pedagogika #definície