Dôsledky nesplnenia povinnosti v zmysle osvedčenia o dedičstve

Osvedčenie o dedičstve je dôležitý dokument, ktorý potvrdzuje práva dedičov na majetok poručiteľa. Avšak, čo sa stane, ak dedič nesplní povinnosti, ktoré mu z tohto osvedčenia vyplývajú? Tento článok sa zameriava na dôsledky omeškania a nesplnenia povinností v zmysle osvedčenia o dedičstve, pričom zohľadňuje aj zmeny v exekučnom konaní.

Zefektívnenie exekúcií a donucovacie opatrenia

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predložilo návrh zákona, ktorého cieľom je zrýchliť a zefektívniť exekúcie na uspokojenie práv na nepeňažné plnenie. Navrhovaná právna úprava sa zameriava na zefektívnenie vynucovania povinností, ktoré sú nevyhnutné pre ukončenie exekučného konania. V tejto súvislosti sa navrhuje zavedenie tzv. donucovacích opatrení. Medzi tieto opatrenia patrí peňažná pokuta, zadržanie vodičského preukazu, zadržanie osvedčenia o evidencii vozidla a použitie technických prostriedkov brániacich užívaniu veci.

Tieto donucovacie opatrenia budú aplikovateľné nielen pri vynucovaní plnenia povinnosti súčinnosti (v tomto prípade však len donucovacie opatrenie v podobe peňažnej pokuty) a povinnosti uskutočniť vyhlásenie o majetku, ale aj v exekučných konaniach vedených na uspokojenie práv na nepeňažné plnenie, ako aj v exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom. Súčasne dochádza k vypusteniu právnej úpravy exekúcie zadržaním vodičského preukazu. Okrem uvedeného sa v súvislosti so zabezpečením zrýchlenia a zefektívnenia exekučného konania navrhuje aj zmena a doplnenie právnej úpravy výkonu exekúcie na uspokojenie práv na nepeňažné plnenie.

Rozšírenie okruhu subjektov a vstup poverenej osoby do konania

Navrhuje sa rozšíriť okruh subjektov, na ktoré sa nevzťahuje povinnosť zachovávať mlčanlivosť v súvislosti s poskytovaním informácií týkajúcich sa výkonu exekučnej činnosti, a to najmä vo vzťahu k subjektom, pre ktoré sú tieto informácie nevyhnutné pre realizáciu bezpečnostných previerok fyzických osôb a podnikateľov podľa osobitného predpisu.

Poverená osoba podľa osobitného zákona o pohľadávkach štátu má mať zabezpečený bezproblémový a okamžitý vstup do exekučného konania v prípade, ak s touto poverenou osobou uzatvoril oprávnený zmluvu o vymáhaní pohľadávky štátu podľa osobitného zákona. Explicitne sa vyjadruje, že účastníkom konania je aj táto poverená osoba, ak s ňou oprávnený uzatvoril zmluvu o vymáhaní pohľadávky štátu. Súd už nemá a nemusí rozhodovať o zmene účastníka exekučného konania a poverená osoba sa stáva účastníkom exekučného konania a to od okamihu, kedy túto skutočnosť oznámi súdnemu exekútorovi, ktorý následne túto zmenu vyznačí aj v registri exekúcií. Poverenej osobe sa tak umožní vykonávať v príslušnom exekučnom konaní všetky práva súvisiace s vymáhaním pohľadávky štátu, resp. všetky práva oprávneného, ak ide o správcu pohľadávky štátu. Súčasne sa zníži administratívna záťaž súdu pri rozhodovaní o vstupe (zmene) poverenej osoby do príslušného exekučného konania a umožní vykonávanie zákonných práv poverenej osobe (právo na uplatnenie a vymáhanie pohľadávky pred príslušnými orgánmi a tretími osobami), ktoré zmluvou o vymáhaní pohľadávky štátu preniesol správca pohľadávky štátu na poverenú osobu.

Prečítajte si tiež: Zákonník práce a kvalifikačné predpoklady

Aktualizácia údajov v registri a posilnenie postavenia exekútora

Na účely zabezpečenia aktuálnosti údajov v registri poverení o povinných v exekúcií sa vyžaduje vydanie dodatku k povereniu aj v prípade, ak v rámci exekúcie dôjde k zastaveniu exekúcie vo vzťahu k len niektorému z viacerých povinných.

Posilňuje sa postavenie exekútora pri vynucovaní splnenia povinnosti povinného poskytnúť súčinnosť, vrátane štatutárov (osoby uvedené v § 40 ods. 2) tým, že sa umožní priamo súdnemu exekútorovi v zákonom ustanovených prípadoch uložiť povinnému alebo štatutárovi donucovacie opatrenie vo forme peňažnej pokuty v zákonom ustanovenej výške. Podľa doterajšej právnej úpravy bol exekútor oprávnený vynucovať splnenie povinnosti povinného (štatutára) poskytnúť súčinnosť predvedením (za zákonom ustanovených podmienok) a prípadne aj uložením poriadkovej pokuty, ktorú však ukladal súd. Na účely zabezpečenia efektívnosti konania sa preto navrhuje, aby bol exekútor oprávnený použiť donucovacie opatrenie vo forme peňažnej pokuty v súlade so zásadou vyváženosti a primeranosti, ktorá je explicitne daná pri právnej úprave donucovacích opatrení, v zákonom ustanovenej výške, prípadne podať na príslušný exekučný súd návrh na uloženie donucovacieho opatrenia vo forme peňažnej pokuty. Ponecháva sa oprávnenie exekútora predviesť povinného (štatutára), ak je toto predvedenie potrebné pre ukončenie (prípadne pokračovanie) exekúcie, a to aj popri uloženom donucovacom opatrení, t. j. Súčasne sa navrhuje zmena úpravy úhrady trov predvedenia, pričom platí, že tieto trovy predvedenia sú vždy na vrub predvádzanej osoby. Pokiaľ je predvádzanou osobou povinný, tieto trovy sa vymôžu v rámci vedenej exekúcie niektorým zo spôsobov určených na uspokojenie práv na peňažné plnenie, pričom na účely priority uspokojenia nárokov z prijatého alebo vymoženého plnenia v rámci exekúcie sa zavádza právna fikcia spočívajúca v tom, že tieto trovy predvedenia sa považujú za príslušenstvo vymáhanej pohľadávky. Po ich vymožení ich exekútor bezodkladne poukáže Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky.

Legislatívne zmeny a donucovacie opatrenia pri vyhlásení o majetku

V súvislosti so zavedením právnej úpravy donucovacích opatrení dochádza k nevyhnutným legislatívnym a legislatívno-technickým zmenám a odstraňuje sa duplicitná forma sankcionovania, a to vzhľadom na okruh donucovacích opatrení, ktoré je exekútor ako aj exekučný súd na návrh exekútora oprávnený použiť pri neplnení povinnosti povinného (štatutára) uskutočniť vyhlásenie o majetku. Inak povedané, poriadkovú pokutu nahrádza možnosť uloženia ktoréhokoľvek z donucovacích opatrení priamo exekútorom, prípadne uloženie donucovacieho opatrenia vo forme peňažnej pokuty na návrh exekútora súdom (ak vzhľadom na význam dotknutej povinnosti je potrebné uloženie vyššej peňažnej pokuty). Účelom tejto právnej úpravy je zefektívniť postup súdneho exekútora v exekučnom konaní a tým aj zefektívniť a urýchliť samotné exekučné konanie.

Zachováva právna úprava „rozhodnutia o vylúčení“ vo vzťahu k osobe, ktorá nepodala vyhlásenie o majetku v mene povinného. Doterajšia právna úprava za účelom vynútenia poskytnutia vyhlásenia o majetku štatutárom v mene povinného upravovala vylúčenie tejto osoby podľa § 13a Obchodného zákonníka, pričom predpokladom pre vylúčenie je podľa súčasnej právnej úpravy právoplatné uloženie opakovanej poriadkovej pokuty za nesplnenie povinnosti uskutočniť vyhlásenie o majetku. Účelom tejto právnej úpravy je vynútenie poskytnutie vyhlásenia o majetku, získanie relevantných informácií a očistenie podnikateľského prostredia od osôb, ktoré si neplnia svoje zákonné povinnosti. V súlade s týmto účelom sa aj pri úprave nových donucovacích opatrení navrhuje, aby súd v rámci uznesenia o uložení donucovacieho opatrenia vo forme peňažnej pokuty mal oprávnenie rozhodnúť o vylúčení štatutára podľa § 13a Obchodného zákonníka (či už na návrh exekútora alebo aj bez návrhu), ak štatutár nesplní dotknutú povinnosť (podať vyhlásenie o majetku povinného v jeho mene) ani v dodatočnej, súdom určenej lehote, prípadne v prípade, ak uloženie rozhodnutia o vylúčení súd bude považovať za potrebné vzhľadom na význam dotknutej povinnosti, pričom aj v tomto prípade môže (nemusí) ustanoviť lehotu na dodatočné splnenie dotknutej povinnosti. Pokiaľ nedôjde k splneniu dotknutej povinnosti v lehote vykonateľnosti tohto rozhodnutia (ak súd neurčil inú lehotu na splnenie povinnosti), súd následne zašle toto rozhodnutie o vylúčení spolu s diskvalifikačným listom príslušnému súdu s agendou registra diskvalifikácií. Explicitne sa ustanovuje, že v tomto prípade je doba vylúčenia jeden rok, pričom následné splnenie povinnosti (t. j. po lehote určenej alebo ustanovenej rozhodnutím súdu v tomto prípade) nemá vplyv na účinky rozhodnutia o vylúčení (§ 43d ods.

Všeobecná úprava donucovacích opatrení a zásada primeranosti

Zavádza sa všeobecná úprava donucovacích opatrení, ktoré je exekútor (v prípade peňažnej pokuty aj súd) v exekučnom konaní oprávnený použiť na účel vynútenia splnenia uloženej (zákonom, súdom alebo exekútorom) povinnosti povinnému alebo štatutárovi (§ 40 ods. 2), vrátane procesných pravidiel ukladania týchto donucovacích opatrení. Súčasne sa upravuje oprávnenie exekútora navrhnúť súdu uloženie donucovacieho opatrenia vo forme peňažnej pokuty povinnému alebo štatutárovi, ak to považuje vzhľadom na význam dotknutej povinnosti, prípadne vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti prípad za potrebné a nevyhnutné pre splnenie účelu donucovacieho opatrenia a teda pre donútenie povinnej osoby splniť dotknutú povinnosť. Základnou funkciou donucovacích opatrení je predovšetkým funkcia prevenčná, nakoľko majú pôsobiť preventívne, a až po nesplnení dotknutej povinnosti nastupuje funkcia represívna.

Prečítajte si tiež: Premlčanie pokút za nesplnenie registračnej povinnosti

Zavádzajú sa štyri základné druhy donucovacích opatrení a to peňažná pokuta, zadržanie vodičského preukazu, použitie technických prostriedkov brániacich užívaniu veci (napr. technický prostriedok na zabránenie odjazdu motorového vozidla podľa § 16a zákona Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov) a zadržanie osvedčenia o evidencii vozidla. Základnou podmienkou pre uloženie donucovacieho opatrenia je existencia odôvodneného predpokladu, že bez jeho použitia nedôjde k splneniu povinnosti, ktorá je nevyhnutná pre vedenie a ukončenie exekučného konania, najmä ak k splneniu povinnosti nedôjde v lehote ustanovenej zákonom, určenej súdom alebo exekútorom (dotknutá povinnosť) bez existencie objektívnych dôvodov (pokiaľ má exekútor preukázané objektívne dôvody neplnenia dotknutej povinnosti, na túto skutočnosť musí prihliadať). Vzhľadom na uvedené je nevyhnutné, aby osoba, od ktorej sa vynucuje, resp.

Zavádza sa zásada vyváženosti a primeranosti, nakoľko pri ukladaní donucovacieho opatrenia je nutné posudzovať najmä vyváženosť a primeranosť vzťahu donucovacieho opatrenia (druh a výška) k dotknutej povinnosti a k účelu, ktorý má byť uložením konkrétneho donucovacieho opatrenia naplnený (t. j. či uloženie konkrétneho donucovacieho opatrenia alebo jeho rozsah bude viesť k splneniu dotknutej povinnosti, či uložené donucovacie opatrenie alebo jeho rozsah nie je neprimerané vo vzťahu k dotknutej povinnosti, atď.). Napríklad podmienka primeranosti nemôže byť naplnená, ak sa má uložiť peňažná pokuta subjektu, ktorý nemá žiaden majetok, prípadne uložená peňažná pokuta je neprimerane vysoká vzhľadom ku charakteru a významu dotknutej povinnosti. Obdobne tak nemožno považovať za splnenú podmienku vyváženosti a primeranosti pri uložení donucovacieho opatrenia napr.

Upravuje sa všeobecná zásada, že donucovacie opatrenie môže byť uložené povinnému najskôr po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok, alebo po tom, ako bolo exekútorovi doručené rozhodnutie súdu, ktorým sa návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom zamietol, pokiaľ nie je ustanovené inak. V ostatných prípadoch nie je možnosť uloženia donucovacieho opatrenia časovo limitovaná, avšak je potrebné prihliadať na účel donucovacieho opatrenia, t. j.

Peňažná pokuta ako donucovacie opatrenie

Vo vzťahu k peňažnej pokute, ako donucovaciemu opatreniu, sa ustanovuje oprávnenie exekútora uložiť toto donucovacie opatrenie v zákonom ustanovenej výške, prípadne navrhnúť súdu uloženie tohto donucovacieho opatrenia vo vyššej sume, ako je umožnené zákonom exekútorovi. Návrh na uloženie donucovacieho opatrenia vo forme peňažnej pokuty má exekútor využiť len v prípade, ak vzhľadom na význam dotknutej povinnosti sa nejaví rozsah donucovacieho opatrenia, ktoré môže uložiť exekútor, ako dostatočný a potrebný pre splnenie jeho účelu, t. j. právna úprava predpokladá primárne ukladanie donucovacieho opatrenia exekútorom, a až v prípade, ak takéto donucovacie opatrenie neplní predpokladaný cieľ, donucovacie opatrenie má ukladať súd. Pokiaľ ukladá donucovacie opatrenie vo forme peňažnej pokuty súd, ukladá ho uznesením, voči ktorému je prípustná sťažnosť a primerane sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Spolu s uložením peňažnej pokuty je súd oprávnený rozhodnúť o vylúčení podľa § 13a Obchodného zákonník (či už na návrh exekútora alebo bez návrhu).

Súčasne sa upravujú maximálne hranice peňažných pokút, vrátane súhrnu peňažných pokút, ktoré môže povinnému alebo štatutárovi uložiť exekútor a maximálne hranice peňažných pokút, ktoré môže uložiť súd na návrh exekútora. Konkrétna výška peňažnej pokuty a jej súhrn je samozrejme ustanovený len pre jednu konkrétnu dotknutú povinnosť (porušenie povinnosti podať vyhlásenie o majetku - peňažná pokuta pre fyzickú osobu v súhrne maximálne 30 000 eur a ak tá istá fyzická osoba poruší inú povinnosť, peňažná pokuta v súhrne rovnako tak 30 000 eur pre porušenie tejto inej povinnosti). Rovnako sa zdôrazňuje tá skutočnosť, že pokiaľ má byť peňažná pokuta uložená štatutárovi, ak ide o kolektívny orgán, každému z členov možno uložiť peňažnú pokutu v súhrne do 10 000 eur, príp.

Prečítajte si tiež: Nesplnenie povinnosti súdu: Ako postupovať

Ďalšie donucovacie opatrenia a upovedomenie o ich uložení

Donucovacie opatrenia spočívajúce v zadržaní vodičského preukazu, v použití technických prostriedkov brániacich užívaniu veci a v zadržaní osvedčenia o evidencii vozidla môžu byť uložené maximálne na dobu ustanovenú zákonom a to aj opakovane, ak je opätovné uloženie donucovacieho opatrenia samozrejme v súlade so zásadou primeranosti. Vo vzťahu k donucovaciemu opatreniu spočívajúcemu v použití technických prostriedkov brániacich užívaniu veci sa ustanovuje, že toto donucovacie opatrenie môže byť uložené len vo vzťahu k veciam, o ktorých sa možno dôvodne domnievať (existuje dôvodný preukázateľný predpoklad), že sú vo vlastníctve povinného alebo štatutára, prípadne ich preukázateľne oprávnene užíva.

Donucovacie opatrenie ukladá exekútor a to aj bez návrhu tak, že o uložení donucovacieho opatrenia vydá upovedomenie o uložení konkrétneho donucovacieho opatrenia alebo donucovacích opatrení, a toto následne doručuje osobe, ktorej bolo donucovacie opatrenie/donucovacie opatrenia uložené, t. j. povinnému alebo štatutárovi. Upovedomenie o uložení donucovacieho opatrenia sa doručuje do vlastných rúk, pričom v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku je prípustné aj náhradné doručenie. Súčasne sa upravujú obligatórne náležitosti upovedomenia o uložení donucovacieho opatrenia, a to že povinný alebo štatutár je upovedomený o uložení konkrétneho donucovacieho opatrenia/opatrení a o spôsobe jeho/ich vykonania, ak je možné spôsob vykonania v tomto štádiu konania určiť. Na zabezpečenie efektívneho a rýchleho postupu sa v prípade peňažnej pokuty umožňuje exekútorovi súčasne s upovedomením o uložení donucova…

Dedičské konanie a povinnosti dedičov

Dedičské konanie je proces, v ktorom sa rozhoduje o majetku zomrelého. Dedičia majú právo dedičstvo prijať alebo odmietnuť. Ak sa dedič rozhodne dedičstvo prijať, má určité povinnosti, ktoré musí splniť. Medzi tieto povinnosti patrí najmä zaplatenie dlhov poručiteľa a rešpektovanie jeho poslednej vôle.

Nesplnenie povinností a jeho dôsledky

Ak dedič nesplní svoje povinnosti, môže to mať pre neho vážne dôsledky. Veritelia poručiteľa sa môžu domáhať svojich pohľadávok súdnou cestou. Ak dedič nezaplatí dlhy poručiteľa, súd môže nariadiť exekúciu na jeho majetok. Okrem toho, ak dedič nerešpektuje poslednú vôľu poručiteľa, môže byť vylúčený z dedičstva.

Príklady z praxe

V praxi sa často stáva, že dedičia nesplnia svoje povinnosti z dôvodu neznalosti zákona alebo z dôvodu finančných problémov. V takýchto prípadoch je dôležité, aby sa dedičia obrátili na právnika, ktorý im poradí, ako postupovať.

tags: #nesplnenie #povinnosti #v #zmysle #osvedcenia #o