Nesúhlas s Výškou Náhrady za Vyvlastnenie a DPH: Komplexný Prehľad

Tento článok sa zaoberá problematikou nesúhlasu s výškou náhrady za vyvlastnenie, a to aj v kontexte dane z pridanej hodnoty (DPH). Analyzuje právne aspekty vyvlastňovacieho konania, vrátane súdnych rozhodnutí a relevantnej legislatívy, ako aj daňové povinnosti s tým spojené. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku pre široké spektrum čitateľov, od laikov až po odborníkov.

Základné Princípy Dane z Príjmov

Pri aplikácii zákona č. 595/2003 Z. z. (ďalej aj „ZDP“) je potrebné všímať si nielen obsah jeho konkrétnych paragrafových ustanovení, ale aj celkové členenie zákona na časti a oddiely, lebo môžu byť dôležité pri výklade jeho jednotlivých ustanovení. Predmetom úpravy (§ 1 ZDP) je daň z príjmov fyzických osôb a daň z príjmov právnických osôb.

Tretia časť ZDP „Daň právnickej osoby“ upravuje daňové vzťahy právnických osôb. Podľa tejto časti postupujú všetky právnické osoby, a to bez ohľadu na ich právnu formu, dôvod vzniku či na predmet činnosti.

Štvrtá časť ZDP „Spoločné ustanovenia“ obsahuje ustanovenia, ktoré sú spoločné pre fyzické osoby, ako aj pre právnické osoby, a to sadzbu dane, všeobecné ustanovenia o zisťovaní základu dane, daňové výdavky, rezervy a opravné položky, odpisovanie hmotného majetku a nehmotného majetku, technické zhodnotenie majetku, odpočet daňovej straty, prepočítací kurz.

Piata časť ZDP „Vyberanie a platenie dane“ ukladá fyzickým osobám a právnickým osobám daňové povinnosti. Ide o podávanie daňových priznaní, platenie preddavkov, povinnosti zamestnávateľa pri zdanení príjmov zamestnanca. Táto časť ZDP má tri oddiely. Prvý oddiel je určený pre fyzické osoby, druhý oddiel pre právnické osoby a tretí oddiel, ktorý je spoločný, upravuje vyberanie dane zrážkou, povinnosti v súvislosti so zabezpečením dane, podávanie prehľadov a hlásení, zaokrúhľovanie a použitie podielu zaplatenej dane na osobitné účely. Zásadné zmeny v tejto časti sú realizované s účinnosťou od 1. januára 2012, a to v súvislosti s nadobudnutím účinnosti zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“); na základe nového daňového poriadku sa niektoré ustanovenia zákona č. 511/1992 Zb. platného do 31.

Prečítajte si tiež: Názor matky na striedavú starostlivosť: Dôležité argumenty.

Šiesta časť ZDP označená nadpisom „Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia“ obsahuje splnomocňovacie ustanovenie, ktorým je Ministerstvo financií Slovenskej republiky zmocnené na vydanie všeobecne záväzných predpisov súvisiacich s týmto zákonom. Ďalej táto časť rieši vplyv zákona na právne vzťahy upravené predchádzajúcim zákonom (zákon č. 366/1999 Z. z. platný do 31. decembra 2003), ako aj vplyv noviel zákona na ustanovenia platné do účinnosti týchto noviel a postup daňovníkov v tzv. prechodnom období.

Predmet Dane z Príjmov

Tento odsek upravuje, čo je predmetom ZDP. V zmysle písm. a) sa zákonom upravuje iba daň z príjmov fyzických osôb a daň z príjmov právnických osôb [nie iné dane ani iné vzťahy (obchodné, občianske, účtovné a pod.)]. Pre daň z príjmov fyzických osôb a pre daň z príjmov právnických osôb zákon zaviedol legislatívnu skratku „daň“. To znamená, že ak je v ďalšom texte zákona uvedené slovo „daň“, myslí sa tým daň z príjmov fyzických osôb alebo daň z príjmov právnických osôb. V zmysle písmena b) zákon upravuje aj tzv. procesné záležitosti daní, t. j. spôsob ich platenia a vyberania. Tejto problematike sa venujú ustanovenia piatej časti ZDP, pričom majú prednosť pred ustanoveniami daňového poriadku (zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní …

V ustanovení tohto odseku sa výslovne deklaruje prednosť úpravy zdanenia, ktorá je obsiahnutá v medzinárodných zmluvách. V danom prípade ide najmä o zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Ak má mať medzinárodná zmluva prednosť pred zákonmi, súčasťou oznámenia v Zbierke zákonov o uzavretí medzinárodnej zmluvy je rozhodnutie Národnej rady Slovenskej republiky o tejto skutočnosti. Zároveň sa uverejní aj úplné znenie takej medzinárodnej zmluvy. V úplnom znení sa uverejní tiež medzinárodná zmluva, pri ktorej sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.

Daňovník a Predmet Dane

ZDP za daňovníka označuje každú fyzickú osobu a každú právnickú osobu, a to bez ohľadu na skutočnosť, či dosahuje alebo nedosahuje príjem, ktorý je predmetom dane. To okrem iného znamená, že ak je v ZDP určená daňovníkovi nejaká povinnosť, táto povinnosť sa vzťahuje na každú fyzickú osobu alebo právnickú osobu, bez ohľadu na to, či dosahuje alebo nedosahuje zdaniteľný príjem. ZDP však stanovuje vždy určité podmienky, za ktorých daňovníkovi vzniká daňová povinnosť.

V tomto ustanovení je vymedzený predmet dane, a to ako príjem (výnos) z činnosti daňovníka a príjem (výnos) z nakladania s majetkom daňovníka. Toto ustanovenie však nie je možné chápať izolovanie, pretože predmet dane fyzických osôb ďalej upravuje ustanovenie § 3 ZDP a predmet dane právnických osôb vymedzuje ustanovenie § 12 ZDP. V ZDP sa za príjem považuje tak peňažné plnenie, ako aj nepeňažné plnenie a v ich rámci aj príjem dosiahnutý aj zámenou. Peňažné a nepeňažné príjmy sú na daňové účely rovnocenné.

Prečítajte si tiež: Ručenie a nesúhlas ručiteľa

V tomto ustanovení je ďalej upravený postup, ako sa na daňové účely oceňujú nepeňažné príjmy daňovníka. Iné ocenenie sa napr. Za príjem (nepeňažné plnenie) sa považuje u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11, alebo ods. 14 ZDP, aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník z dodávateľsko-odberateľského vzťahu zaplatil veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou.

Daňová Povinnosť a Predmet Dane u Rôznych Daňovníkov

Neobmedzená daňová povinnosť znamená zdanenie z celosvetových príjmov daňovníka, a to na území Slovenskej republiky. Neobmedzenú daňovú povinnosť majú fyzické osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky alebo ak sa na tomto území zdržiavajú aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku. Podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov trvalý pobyt oprávňuje štátneho príslušníka tretej krajiny zdržiavať sa, vycestovať a opätovne vstupovať na územie Slovenskej republiky v čase, na ktorý mu bol policajným útvarom udelený. V § 67 citovaného zákona je riešené právo na trvalý pobyt občana únie, pričom občan únie má právo na trvalý pobyt, ak sa na území Slovenskej republiky zdržiava oprávnene nepretržite počas obdobia piatich rokov. Občan únie má právo na trvalý pobyt aj za určitých zákonom stanovených podmienok, ak sa zdržiava na území Slovenskej republiky oprávnene nepretržite menej ako päť rokov (napr. zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá v čase, keď prestala pracovať, dosiahla vek na vznik nároku na starobný dôchodok).

Kritérium trvalého pobytu sa použije na určenie rozsahu daňovej povinnosti vo vzťahu k občanovi Slovenskej republiky a cudzincovi, ktorý má podľa osobitného predpisu na našom území aj povolenie na trvalý pobyt. Podľa § 131 ods. 11 zákona č. 404/2011 Z. z., ak sa v predpisoch používa pojem „povolenie na trvalý pobyt“ vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým trvalý pobyt podľa tohto zákona v príslušnom tvare.

Ustanovenie definuje daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou. Ide o fyzické osoby alebo o právnické osoby, ktoré nie sú považované za daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou. Ustanovenie upresňuje, ktoré príjmy daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou sú predmetom dane. Ide o tzv. V tomto ustanovení sa špecifikuje predmet dane u daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou. U tejto skupiny daňovníkov sú predmetom dane len tie príjmy, ktorých zdroj je definovaný v § 16 ZDP. To znamená, že napr. Nie každý príjem, ktorý je predmetom dane, skutočne podlieha zdaneniu. ZDP alebo medzinárodná zmluva môžu stanoviť, v ktorých prípadoch je príjem oslobodený od dane. Pod pojmom zdaniteľný príjem sa rozumie taký príjem, ktorý je súčasne predmetom dane, ale zároveň nie je príjmom oslobodeným od dane.

Daňové Výdavky a Základ Dane

Daňový výdavok je významný z hľadiska správneho určenia základu dane a tým aj určenia daňovej povinnosti.

Prečítajte si tiež: Lehoty pre Námietky k VZN

1. podmienka vecnosti - výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. To znamená, že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom. Napr. kúpa televízora nebude u živnostníka poskytujúceho maliarske a natieračské služby uznaná za daňový výdavok. Na druhej strane o daňový výdavok pôjde u podnikateľa prevádzkujúceho videopožičovňu, pretože televízor používa na prehrávanie videokaziet.
2. podmienka preukázateľnosti - daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok (náklad) skutočne vznikol. Napr. podnikateľ v rámci podnikateľskej činnosti uskutoční cestu z miesta bydliska do okresného mesta, a to autobusom. Výdavok súvisiaci s touto cestou sa preukazuje cestovným lístkom.
3. podmienka zaúčtovania - preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný. Napr. ak podnikateľ uskutoční v rámci podnikateľskej činnosti cestu autobusom, výdavok na kúpu cestovného lístka musí zaúčtovať vo svojom účtovníctve. Pokiaľ výdavok na jeho obstaranie nezaúčtuje, nemôže byť daňovým výdavkom. Nezaúčtovaný výdavok nie je možné zahrnúť do daňových výdavkov v daňovom priznaní, a to u fyzických osôb, ale aj u právnických osôb.

Na uvedené tri kritériá (vecnosť, preukázateľnosť, zaúčtovanie) musia daňovníci vždy pamätať, a to pri každom konkrétnom výdavku. Daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v ZDP, sú uvedené v § 19 ods. 2 až 5 a v § 20 ZDP. V týchto ustanoveniach sú uvedené aj výdavky (náklady), ktorých rozsah alebo podmienky, za ktorých môžu byť uznané za daňový výdavok, limituje osobitný predpis.

Pojem základ dane predstavuje veličinu, z ktorej sa určitým (zákonom stanoveným) spôsobom vypočítava daň. Na účely ZDP platí základné pravidlo, že základom dane je rozdiel (kladný rozdiel) medzi zdaniteľnými príjmami dosiahnutými v zdaňovacom období a súvisiacimi daňovými výdavkami. Spôsob určenia základu dane ZDP osobitne upravuje pri jednotlivých príjmoch (napr. § 5 ods. 8, § 8 ods. 4, § 14 ods. 2 ZDP).

Daňová Strata a Zdaňovacie Obdobie

Daňovou stratou sa na účely ZDP rozumie záporný rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami dosiahnutými v zdaňovacom období a súvisiacimi daňovými výdavkami. To znamená, že daňová strata sa zisťuje rovnakým spôsobom ako základ dane. Ak daňovník dosiahne daňovú stratu, daň za príslušné zdaňovacie obdobie neplatí, s výnimkou daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, ak činnosť, pri ktorej vykáže daňovú stratu, dosiahne aj napr. príjem zo závislej činnosti, potom platí daň z príjmov len z príjmov zo závislej činnosti. Daňovník, ktorý je fyzickou osobou môže vykázať daňovú stratu len z príjmov z podnikania (§ 6 ods. 1 ZDP) alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2 ZDP). V nasledujúcich zdaňovacích obdobiach daňovník môže od základu dane odpočítavať daňovú stratu.

Zdaňovacím obdobím, t. j. obdobím, za ktoré sa zisťuje základ dane a vypočítava daň, je spravidla kalendárny rok. Kalendárny rok je spravidla aj účtovným obdobím na účely zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“). Zákon o účtovníctve však umožňuje účtovným jednotkám (s výnimkou fyzických osôb a subjektov verejnej správy) uplatniť ako účtovné obdobie aj hospodársky rok, ktorým je obdobie nepretržite po sebe idúcich 12 kalendárnych mesiacov, ktoré nie je zhodné s kalendárnym rokom (napr. od 1. 4. bežného roka do 31. 3. nasledujúceho roka). Podmienky, za ktorých účtovné jednotky môžu ako účtovné obdobie uplatniť hospodársky rok, sú stanovené v § 3 ods. 5 a 6 v zákone o účtovníctve. Za predpokladu, že podmienky ustanovené v týchto ustanoveniach sú splnené, zdaňovacím obdobím na účely ZDP bude hospodársky rok uplatnený v účtovníctve. Na termín predloženia daňového priznania sa v tomto prípade primerane použijú ustanovenia ZDP o termínoch predkladania daňového priznania (§ 49 ods. 2 ZDP). U fyzickej osoby je zdaňovacím obdobím vždy kalendárny rok, t. j. začína 1. januárom a končí 31. decembrom.

Obchodný Majetok a Závislé Osoby

Ustanovenie definuje obchodný majetok na účely ZDP pre daňovníka, ktorý je fyzickou osobou. Ide v podstate o definíciu obchodného majetku v rovnakom znení, ako je obchodný majetok zadefinovaný v § 6 ods. 1 Obchodného zákonníka. ZDP však oproti Obchodnému zákonníku požaduje, aby o obchodnom majetku bolo účtované alebo sa o ňom aspoň viedla evidencia podľa § 6 ods. 11 alebo ods. 14 ZDP. Obchodným majetkom je aj hmotný majetok obstarávaný formou finančného prenájmu. Toto má súvislosť s ustanovením § 9 ZDP, ktoré definuje, kedy príjmy súvisiace s predajom obchodného majetku sú oslobodené od dane, resp. na ktoré sa oslobodenie nevzťahuje. Napr. podnikateľ obstarával hmotný majetok formou finančného prenájmu a bezprostredne po tom, čo prejde naňho vlastnícke právo, tento majetok predá. Príjem z jeho predaja nebude podľa § 9 ZDP oslobodený od dane.

Zadefinovanie závislej osoby v tomto ustanovení má súvislosť s ustanovením § 17 ods. 5 ZDP, podľa ktorého súčasťou základu dane je aj rozdiel, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch závislých osôb líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných vzťahoch, pričom tento rozdiel znížil základ dane. Ustanovenie § 2 písm. n) ZDP všeobecne za závislú osobu považuje osobu blízku alebo osobu ekonomicky, personálne alebo inak prepojenú. Blízkou osobou je podľa § 116 a § 117 OZ príbuzný v priamom rade (napr. Písmeno o) dopĺňa ustanovenie písmena n), pretože upravuje, čo sa na daňové účely považuje za ekonomické a personálne prepojenie. Ekonomické prepojenie vzniká vtedy, ak jedna osoba má priamy alebo nepriamy podiel na majetku alebo kontrole inej osoby (min. 25 %). Ustanovenie ďalej uvádza, ako sa vypočíta tento nepriamy podiel (vrátane nepriameho odvodeného podielu). V zmysle tohto ustanovenia za závislé osoby sa považujú napr.

Vedením sa rozumie vzťah členov štatutárnych orgánov alebo členov dozorných orgánov k obchodnej spoločnosti alebo družstvu. To znamená, že ak napr. Za závislú osobu sa na daňové účely považuje aj „inak prepojená osoba“. Ustanovenie definuje, že iným prepojením je akýkoľvek vzťah vytvorený len za účelom zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty. Nie je podstatné, kto je subjektom týchto vzťahov a ani to, o aký druh obchodného vzťahu ide. Za vzťah vytvorený za účelom zníženia základu dane je možné považovať aj taký vzťah, ak napr. V ustanoveniach § 2 písm. n) až p) je zadefinované, ktoré osoby sa považujú za závislé osoby. Ustanovenie písmena r) ďalej dopĺňa, kedy ide o zahraničnú závislú osobu. To znamená, že ustanovenie písmena r) nemožno vykladať izolovane, ale len v spojitosti s ustanovením písmenom n), resp. písmenami n) až p).

Finančný Prenájom a Preddavky na Daň

Z toho dôvodu bolo potrebné špecifikovať termín „finančný prenájom“. Na účely ZDP sa za finančný prenájom považuje obstaranie hmotného majetku na základe nájomnej zmluvy s právom kúpy prenajatej veci, ale súčasne sa „vyžaduje“ splnenie osobitných podmienok. 5. ak je predmetom nájmu pozemok, potom doba trvania nájmu musí byť najmenej 12 rokov (60 % doby odpisovania hmotného majetku zaradeného do 4.

Preddavkom na daň je povinná platba na daň, ktorá sa platí v priebehu zdaňovacieho obdobia, kedy ešte nie je známa skutočná výška dane za toto obdobie. Postavenie platiteľa dane má fyzická alebo právnická osoba, ktorá je povinná zraziť alebo vybrať daň, alebo preddavok na daň z príjmov od daňovníka a zrazenú alebo vybratú daň, alebo preddavok na daň odviesť správcovi dane, pričom majetkovo za ňu zodpovedá.

Súdne Rozhodnutie vo Veci Vyvlastnenia

I. Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Obvodného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky, č. ObU-NR-OVBP2-2013/0090-017 zo dňa 22.07.2013 vo veci vyvlastnenia pozemkov pre účely stavby diaľnice navrhovateľom Národná diaľničná spoločnosť, a.s. (ďalej len „NDS“ ale aj „navrhovateľ“) vo verejnom záujme podľa § 108 ods. 2 písm. f/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), § 13 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o cestách (cestný zákon)a § 8 ods. 1 zákona č. 129/1996 Z.z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/1996 Z.z.“) v spojení s § 2a zákona č. 669/2007 Z.z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností v znení neskorších predpisov na základe stavebného povolenie č. 118542/2008-2331/z. 56559 dňa 10.12.2008 (právoplatné dňa 30.12.2008). Finančnú náhradu za spoluvlastnícky podiel žalobcu na vyvlastňovaných pozemkoch určili na základe znaleckého posudku č. 47/2012 zo dňa 27.04.2012 vypracovaného podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku Ing. V. Q., znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie oceňovanie nehnuteľností.

Krajský súd uviedol, že správne orgány sa s podrobnými odvolacími námietkami žalobcu, svoj názor na zistený skutkový stav i spôsob aplikácie použitých právnych noriem zdôvodnil a vysvetlil spôsobom, ktorý poskytol správnemu súdu dostatočný priestor pre preskúmanie rozhodnutí a postupu správnych orgánov oboch stupňov z hľadiska dôvodov vymedzených v žalobe. Keďže správne orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí uviedli, na základe akých úvah dospeli k záveru, že v prejednávanom konaní boli splnené všetky zákonné podmienky pre vyvlastnenie, nemohol ani súd okrem uvedených všeobecných konštatovaní podrobnejšie argumentovať k otázke namietanej nepreskúmateľnosti vydaných rozhodnutí.

Pokus o Dohodu a Verejný Záujem

Krajský súd zdôraznil, že vyvlastňovacie konanie je prísne formalizované - ukladá žiadateľovi zaslať vlastníkovi písomnú výzvu na uzavretie dohody so stanovenými náležitosťami (vymedzenie pozemkov, účelu vyvlastnenia, ponúknutej náhrady, poučenie o podmienkach vyvlastnenia podľa zákona a upozornenie na následky nereagovania na výzvu), pričom pokus o dohodu sa považuje za bezvýsledný, ak vlastník do 15 dní od doručenia výzvy dohodu neprijme. Podľa názoru krajského súdu vyvlastňovací orgán zákonom stanovenej povinnosti zadostučinil, keď preukázateľne doručil žalobcovi písomnú výzvu na uzavretie dohody o odkúpení jeho spoluvlastníckeho podielu na vyvlastňovanom majetku so všetkými predpísanými náležitosťami. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by v postupe správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia, nedošlo v preskúmavaných súvislostiach k žiadnemu rozporu so zákonom. Skonštatoval, že právny poriadok neposkytuje žiadny priestor pre hľadanie konsenzu so žalobcom ohľadom výšky odplaty za získanie práv k predmetným pozemkom, ako sa toho dovolával žalobca.

Pokiaľ žalobca poukazoval na iné formy usporiadania vzťahov k diaľničnému pozemku (napr. zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k diaľničnému pozemku, zriadenie vecného bremena, uzatvorenie nájomnej zmluvy), tieto podľa názoru krajského súdu neprichádzajú do úvahy, nakoľko vyvlastnenie je inštitút verejného práva realizovaný prostriedkami verejného práva, ktoré sú zákonom predvídané a podrobne regulované. Právny režim zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je upravený súkromným právom, pričom použitie súkromnoprávnych prostriedkov je vzhľadom na konkrétne skutkové a právne okolnosti neúčelné a na viac aj tieto inštitúty (rovnako ako pri vyvlastnení) predpokladajú uzavretie dohody zúčastnených strán a dobrovoľnosť plnenia.

Aktívna Legitimácia NDS a Geometrický Plán

Námietku ohľadom nedostatku aktívnej legitimácie NDS na podanie návrhu na vyvlastnenie považoval krajský súd za neopodstatnenú, nakoľko z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že NDS splnomocnila listom zo dňa 27.01.2010 spoločnosť MH Invest, s.r.o. aj na podanie návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania k pozemkom v spoluvlastníctve žalobcu a následne NDS v rozsahu udeleného poverenia ďalej s navrhovateľom konala. Krajský súd nepovažoval za rozhodujúcu skutočnosť, že podľa výpisu z Obchodného registra SR spoločnosti MH Invest, s.r.o. zaniklo dňa 28.02.2010 poverenie č. 280/2010 zo dňa 04.01.2010, čo malo podľa žalobcu nastať dňom 12.08.2011, kedy mal byť podaný návrh na kolaudačné konanie k predmetnej stavbe, ktorá bola daná do predčasného užívania. Zánik poverenia nemal žiadny dôvod pre obmedzenie rozsahu či trvania oprávnení splnomocnenca konať v mene a na účet splnomocniteľa vo vyvlastňovacom konaní. Obsah administratívneho spisu nepreukázal, že by NDS po zániku poverenia prejavila vôľu, aby MH Invest, s.r.o. ďalej v konaní zastupoval splnomocniteľa. Správny orgán vo vyvlastňovacom konaní nebol povinný z úradnej povinnosti skúmať platnosť vyššie uvedenej mandátnej zmluvy, resp. zisťovať, či návrh navrhovateľa vyvlastnenia skutočne vyjadruje vôľu zastúpeného vo vyvlastňovacom konaní. V postupe správneho orgánu v súvislosti so zastúpením navrhovateľa preto krajský súd nezistil žiadne pochybenie.

Krajský súd ďalej uviedol, že predmet vyvlastnenia tvorili pozemky odčlenené overeným geometrickým plánom, ktoré boli podľa výpisu z katastra nehnuteľností ku dňu začatia vyvlastňovacieho konania vedené ako orná pôda a trvalé trávnaté porasty, preto správny orgán vychádzal zo stavu, aký je zapísaný v katastri nehnuteľností a to aj napriek tomu, že vyvlastňované pozemky už boli v čase začatia vyvlastňovacieho konania zastavané stavbou diaľnice, ktorá bola daná do predčasného užívania. Súd si je plne vedomý v právnom štáte nežiaducej výnimočnosti danej situácie, keď sa vyvlastňujú pozemky už fakticky zastavané stavbou, pričom zmena druhu pozemku v katastri nehnuteľností nastane ako zastavané až potom, keď sa predmetná líniová stavba skolauduje. Kolaudačnému rozhodnutiu však musí predchádzať vysporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých bola stavba postavená.

#

tags: #nesúhlas #s #výškou #náhrady #za #vyvlastnenie