
Tento článok poskytuje komplexný prehľad o zmluve o prevode podľa § 59a Obchodného zákonníka, vrátane jej náležitostí, právnych aspektov a praktických príkladov. Cieľom je poskytnúť čitateľovi ucelený pohľad na danú problematiku a pomôcť mu zorientovať sa v právnych predpisoch.
Podnikatelia v rámci výkonu svojho podnikateľského oprávnenia vytvárajú a zhromažďujú súbor rozmanitých hodnôt, ktoré využívajú na to, aby vôbec podnikali. Priestor, v ktorom realizujú svoje podnikateľské oprávnenie, stroje a nástroje, ktoré potrebujú, autá, počítače, konštrukčný program do počítača, ako aj kolektív zamestnancov, či technici a ich intelektuálny prínos pre prácu, ktorú pre podnikateľa vykonávajú - všetky tieto zložky spája jeden podnikateľský zámer patriaci jednému konkrétnemu podnikateľovi, ktoré slúžia k prevádzkovaniu jeho podnikateľskej činnosti. Súbor týchto materiálnych, ale aj nehmotných zložiek podnikania nazýva Obchodný zákonník podnikom.
Podľa § 5 sa podnikom na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť. Podnik teda tvorí súbor hmotných zložiek - budov, pozemkov, strojov, kancelárskeho zariadenia, nehmotných zložiek - obchodné meno, obchodné tajomstvo, know-how a osobných zložiek - tzv. Podnik ako taký patrí svojmu vlastníkovi - podnikateľovi.
Tento vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať ho, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním podľa svojej vôle (§ 123 Občianskeho zákonníka). Majiteľ podniku má teda právo ovládať ho, najmä držať si podnik, užívať ho, požívať prínos z neho a nakladať s ním vlastnou mocou, ktorá je nezávislá od iných.
Podnikateľ, fyzická osoba, vyrába podľa vlastnej receptúry zmrzlinu a predáva ju, prevádzkuje vlastnú zmrzlináreň už niekoľko rokov. Je svojou zmrzlinou známy. Je možné považovať formu tejto jeho podnikateľskej činnosti za podnik, ktorý je spôsobilý na to, aby ho previedol na niekoho iného vrátane obchodného mena (X.Y. Zmrzlináreň je komplexom hodnôt hmotnej povahy - zariadenie zmrzlinárne, stroje na výrobu zmrzliny, príp. kancelária s počítačom, prípadne aj budova, v ktorej ju prevádzkuje atď., i nehmotnej povahy - vlastná receptúra na výrobu zmrzliny či iné dôverné informácie, ktorých vyzradenie nepovolaným osobám podnikateľ osobitne chráni.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
V podnikateľskej praxi sa možno stretnúť aj s termínom „know-how“. Rozumejú sa tým zručnosti, znalosti a osobitné postupy, ktoré podnikateľ využíva pri svojom podnikaní a ktoré si chráni. K týmto hodnotám patrí aj samotné obchodné meno podnikateľa - fyzickej osoby, ktoré obsahuje dodatok - juhoslovanská zmrzlina, pretože práve pod týmto názvom je u zákazníkov známy. Napokon je dôležitým prvkom prevádzkovania tejto zmrzlinárne aj osobný prínos každého jedného pracovníka, zamestnanca (ak podnikateľ zamestnáva nejaké osoby).
Nadväzne na definíciu podniku v § 5 Obchodného zákonníka je prevádzkovanie zmrzlinárne podnikom, ktorý tvorí súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. Patria k nemu aj veci, práva a iné majetkové hodnoty podnikateľa slúžiace na prevádzkovanie zmrzlinárne. Preto je zmrzlináreň prevoditeľným súborom vecí, a to vrátane obchodného mena. Ak sa podnikateľ - fyzická osoba, rozhodne predať zmrzlináreň fyzickej osobe, tak potom podľa § 481 ods. 2 Obchodného zákonníka môže kupujúci používať obchodné meno predávajúceho, ak sa na tom písomne dohodnú (tzn. v zmluve o predaji podniku), avšak kupujúci bude povinný používať dodatok k tomuto obchodnému menu označujúci nástupníctvo v podnikaní. Na kupujúceho je teda možné previesť aj obchodné meno prevádzaného podniku „XZ - juhoslovanská zmrzlina“ - ale s dodatkom o právnom nástupníctve kupujúceho. V tejto súvislosti upozorňujeme, že zo živnostenského zákona vyplýva nadobúdateľovi zmrzlinárne povinnosť zabezpečiť, aby prevádzkoval živnosť odborne buď sám, resp.
Veľké firmy podnikajú po celom našom území prostredníctvom svojich organizačných zložiek. Podnik - ako súbor už spomínaných zložiek - sa takto člení na organizačné zložky. Organizačnou zložkou podniku je odštepný závod alebo iný organizačný útvar podniku podľa Obchodného zákonníka alebo osobitného zákona (§ 7 Obchodného zákonníka). Klasická, všetkým nám dobre známa, prevádzkareň ale nie je organizačnou zložkou podniku. V praxi sa ňou rozumie len priestorové vyčlenenie, v ktorom sa uskutočňuje určitá podnikateľská činnosť. Tento priestor musí byť síce označený obchodným menom podnikateľa, ale nejde o organizačnú zložku jeho podniku.
Zahraničné osoby môžu podnikať na území Slovenskej republiky za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné (§ 21 ods. 1 Obchodného zákonníka). Podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na našom území (§ 21 ods. 3). Zahraničná osoba môže teda u nás prevádzkovať svoj podnik, resp. jeho organizačnú zložku (obchodné zastúpenie, závod…). Skutočnému začatiu prevádzkovania podnikania musí predchádzať samotný zápis zahraničnej osoby do obchodného registra, ak chce na našom území umiestniť a prevádzkovať svoj podnik alebo organizačnú zložku svojho podniku. Na obchodných dokumentoch týkajúcich sa podniku zahraničnej osoby alebo jeho organizačnej zložky a aj v ich písomnom úradnom styku (napr. s daňovým úradom) je potom zahraničná osoba povinná uvádzať okrem obchodného mena, sídla/miesta podnikania, právnej formy právnickej osoby, identifikačného čísla, ak jej bolo pridelené, údaja o zápise zahraničnej osoby v zahraničnom registri, príp. inej evidencii (ak im povinnosť zápisu ukladá ich právo) aj údaj o zápise podniku či organizačnej zložky podniku do nášho obchodného registra. Tieto útvary nemajú podľa nášho práva právnu subjektivitu, preto aj samotný návrh na zápis do obchodného registra musí podať zahraničná osoba.
Nie je žiadnou raritou už ani u nás prevádzkovanie spoločného podniku - keď niekoľko obchodných spoločností z rôznych krajín založí novú spoločnosť za tým účelom, aby táto prevádzkovala spoločný podnik. Naša obchodnoprávna úprava tento inštitút výslovne neupravuje, ale ani nevylučuje. V ustanovení § 24 ods. 1 Obchodného zákonníka sú napr. právne ošetrené možnosti majetkovej účasti zahraničných podnikateľov v slovenských právnických osobách. Právna forma spoločného podniku je ponechaná na uvážení jeho zakladateľov; je na nich, či založia na našom území a v súlade s naším platným právom, napr.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Predaj podniku, resp. časti podniku, je podľa platnej právnej úpravy možný jedine uzatvorením zmluvy o predaji podniku alebo o predaji jeho časti, a to v súlade s § 476 a nasl. Zmluva o predaji podniku zakladá medzi zmluvnými stranami absolútny obchod patriaci do pôsobnosti Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Keďže je ako zmluvný typ upravená výlučne v Obchodnom zákonníku, tieto ustanovenia sú záväzné pre podnikateľov i nepodnikateľov ako účastníkov zmluvy. O osobe, ktorá nevlastní podnikateľské oprávnenie, môžeme hovoriť v súvislosti so zmluvou o predaji podniku len u kupujúceho, ak vychádzame z toho, že predávajúcim je majiteľ podniku, t. j.
Právna úprava zmluvy o predaji podniku je na rozdiel od ostatných zmluvných typov charakteristická množstvom kogentných ustanovení, čo v praxi znamená, že zmluvné strany ani na základe dohody nemôžu obsah tohto nemenného pravidla vylúčiť, prípadne sa od neho odchýliť. Do istej miery tieto pravidlá obmedzujú zmluvnú slobodu strán, ale v konečnom dôsledku majú praktický význam pre právnu istotu zmluvných vzťahov a chránia záujmy tretích osôb. S platnosťou tejto zmluvy sú spojené zásadné právne účinky (napr. komplexnosť prechodu práv a povinností z predávajúceho na kupujúceho priamo zo zákona), čím v značnej miere zabraňujú tomu, aby sa napr.
V § 263 Obch. zákonníka sú vymenované tie ustanovenia, od ktorých sa zmluvné strany nemôžu odchýliť.
Predávajúci a kupujúci musia v zmluve uviesť vlastné identifikačné údaje: obchodné meno a sídlo právnickej osoby, resp. Ak je predmetom zmluvy podnik zahraničnej osoby alebo jeho organizačná zložka, tak sa musí v zmluve uviesť aj údaj o zápise zahraničnej osoby v zahraničnom registri či evidencii (§ 21 ods. 7). Od 1. 1. 2005 je daňový subjekt podľa § 31 ods. 11 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov povinný uvádzať na všetkých dokladoch, ktoré vydáva, daňové identifikačné číslo. Sme toho názoru, že zmluva o predaji podniku, resp. jeho časti, je dokladom preukazujúcim uskutočnenie tejto obchodnej transakcie (resp. jedným z dokladov), preto by v nej malo byť uvedené aj daňové identifikačné číslo. Povinnou, nevyhnutnou, a teda neopomenuteľnou náležitosťou tejto zmluvy sú aj osvedčené podpisy predávajúceho a kupujúceho.
Občiansky zákonník ako základná a najvšeobecnejšia právna norma ustanovuje, že platný je taký právny úkon, ktorý bol urobený určite a zrozumiteľne. Zmluva o predaji podniku alebo o predaji časti podniku je dvojstranným právnym úkonom. Je preto potrebné v tejto zmluve úplne vymedziť veci, práva, iné majetkové hodnoty a záväzky, ktoré tvoria predávaný podnik, resp. časť podniku. Špecifikácia obsahu predávaného podniku býva obvykle rozsiahla, no napriek tomu má byť uvedená vo forme presného zoznamu v zmluve, v prílohe zmluvy alebo inej listine, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Je vhodné, aby boli aj tieto listiny podpísané zmluvnými stranami.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Nadväzujúc na charakteristiku podniku v úvode príspevku s tým, že podnik tvorí súbor hmotných zložiek, nehmotných zložiek a osobných zložiek, odporúča sa do zmluvy výslovne uviesť, čo všetko je predmetom vlastníckeho práva predávajúceho v rámci podniku, t. j. všetky hnuteľné veci (napr. nehnuteľné veci (napr. finančné prostriedky (napr. iné práva (napr. iné majetkové hodnoty (napr. Predpokladom zahrnutia týchto zložiek do majetku prevádzaného podniku je fakt, že tento majetok skutočne slúži prevádzkovaniu podniku alebo vzhľadom na svoju povahu má tomuto účelu slúžiť (§ 5 Obch. zákonníka).
Zo zákona priamo vyplýva, že pri predaji podniku sa uplatňuje princíp komplexnosti prechodu všetkých vecí, práv, záväzkov a iných hodnôt, na ktoré sa predaj vzťahuje. Rozhodujúci je stav práv a záväzkov v dobe uzavretia zmluvy. Princíp komplexnosti má význam z hľadiska ochrany veriteľov predávajúceho, pretože zabraňuje tomu, aby došlo k zhoršeniu ich postavenia. Pokiaľ by niektoré práva alebo záväzky boli z predaja vylúčené, nemala by zmluva povahu zmluvy o predaji podniku. Z uvedeného vyplýva, že na kupujúceho prechádzajú práva a záväzky patriace k podniku, pokiaľ nie sú z tohto prechodu vylúčené zákonom alebo dohodou strán.
Kupujúci kúpou podniku nadobudne všetky práva patriace k podniku, na ktorých sa s predávajúcim dohodli v zmluve, samozrejme s výnimkou tých, ktorých prechod je vylúčený zo zákona. Predmetom prechodu nie je napr. živnostenské alebo iné podnikateľské oprávnenie predávajúceho [napr. podnikanie na základe živnostenského listu, nemocenské a dôchodkové poistenie, pretože to nepripúšťajú osobitné právne predpisy (napr. Na kupujúceho prechádzajú všetky práva majetkovej povahy: pohľadávky, vecné práva (t. j. Práva z priemyselného (napr.
Ak je pre nadobudnutie alebo zachovanie týchto práv rozhodné uskutočňovanie určitej podnikateľskej činnosti, započítava sa do doby jej výkonu aj činnosť predávajúceho vykonávaná pred predajom podniku (napr. Za účelom ochrany záujmov tretích osôb prechod týchto práv nenastane, ak by odporoval zmluve o poskytnutí výkonu týchto práv alebo samotnej povahe týchto práv. Zásada komplexnosti prevodu práv a záväzkov neplatí a priori ani pri prevode obchodného mena v závislosti od toho, či zmluvnými stranami sú právnické osoby alebo fyzické osoby. Ustanovenie § 481 Obch. Ak je predávajúcim právnická osoba a zo zmluvy nevyplýva niečo iné, prechádza na kupujúceho právo užívať obchodné meno spojené s predaným podnikom. K prechodu obchodného mena by ale nedošlo, keby to bolo v rozpore so zákonom alebo právom tretej osoby. Právo tretej osoby môže byť dotknuté v prípade, ak súčasťou obchodného mena predávajúceho je meno jej spoločníka alebo člena a táto osoba nie je zároveň spoločníkom alebo členom kupujúceho (§ 11 ods. Obchodné meno predávaného podniku právnickej osoby nemožno previesť na kupujúceho - fyzickú osobu, pretože obchodným menom fyzickej osoby môže byť len jej meno a priezvisko.
Ak došlo k predaju podniku, v ktorom boli zamestnaní pracovníci, dňom účinnosti zmluvy prechádzajú na kupujúceho aj všetky práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov k zamestnancom kúpeného podniku.
Prechod pohľadávok z predávajúceho na kupujúceho sa riadi ustanoveniami § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky. Predávajúci (ako pôvodný veriteľ) je povinný vyrozumieť dlžníkov o tom, že predal podnik kupujúcemu vrátane pohľadávok, ktoré voči ním má. Predávajúci je povinný odovzdať kupujúcemu všetky doklady a dať mu všetky potrebné informácie k postúpeným pohľadávkam, pretože kupujúci má právo oboznámiť sa so všetkými skutočnosťami ohľadne kúpenej pohľadávky. Preto sa má kupujúci dozvedieť všetko o právnom titule pohľadávky, o jej zročnosti, o dohodnutej forme plnenia a pod. Ak si predávajúci nesplní túto povinnosť, tak ručí kupujúcemu za vymožiteľnosť postúpenej pohľadávky do výšky prijatej odplaty (§ 527 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Postúpením pohľadávky pri predaji podniku sa nemení postavenie dlžníka. Naďalej mu patria všetky námietky, ktoré mal proti pôvodnému veriteľovi (predávajúcemu) v čase postúpenia pohľadávky (napr. námietku premlčania, námietku kompenzácie). Osobitný režim platí v prípade, keď mal dlžník voči pôvodnému veriteľovi (predávajúcemu) pohľadávky spôsobilé na započítanie. Vtedy platí, že dlžník môže započítať svoj záväzok aj voči novému veriteľovi (kupujúcemu), iba ak ide o pohľadávky spôsobilé na započítanie (pozri § 580 a § 581 OZ), zároveň ich mal v čase, keď sa voči nemu stalo postúpenie účinným a napokon, ak ich bez zbytočného odkladu oznámil kupujúcemu ako novému veriteľovi. Dlžník môže použiť na započítanie svoje pohľadávky voči pôvodnému veriteľovi (predávajúcemu) aj v prípade, že tieto sa stali splatnými až potom, ako mu predávajúci oznámil alebo kupujúci preukázal postúpenie ich pohľadávky. Zároveň má dlžník dovolené uplatniť voči kupujúcemu (novému veriteľovi) aj tie námietky, ktoré vyplývajú len z ich vzájomného pomeru (napr.
Zdaniteľnou transakciou nie je podľa § 10 ods. 2 písm. b) zákona o DPH postúpenie pohľadávky, preto sa naň neuplatňuje DPH. Ak dôjde teda k postúpeniu pohľadávky medzi platiteľmi dane, neuvedie sa toto plnenie do daňového priznania.
Na základe zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti je umožnené previesť záväzky spojené s podnikom bez súhlasu veriteľov. Predávajúci je zo zákona ručiteľom za splnenie záväzku zo strany kupujúceho. Kupujúci je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť veriteľom prevzatie záväzkov.
Práva k nehnuteľnostiam sa zapisujú vkladom, záznamom alebo poznámkou, v súlade s § 4 katastrálneho zákona. Vklad je teda jedna z foriem zápisu do katastra. V súlade s § 5 ods. špecificické náležitosti a prílohy návrhu na vklad v súlade s § 30 a nasl.
Nižšie sme pre Vás pripravili vzor Návrhu na vklad, ktorý si môžete zadarmo stiahnuť. Tento vzor je potrebné si upraviť podľa toho, akému okresnému úradu sa podáva, kto ho podáva, akej nehnuteľnosti sa týka, akého právneho úkonu sa týka, aké sú prílohy a podobne. Náš vzor sa týka návrhu na vklad vlastníckeho práva k pozemku na základe kúpnej zmluvy. Časti vzoru označené ako [doplniť] je potrebné doplniť podľa obsahu. V prípade, ak si neviete návrh na vklad pripraviť, obráťte sa na advokáta. Od 1. Do 30. 9. 2018 zákon upravoval pozitívne len návrh na vklad, ktorý mal len tri povinné náležitosti, a to označenie orgánu, ktorému smeruje, označenie účastníkov a označenie právneho úkonu. Návrh na záznam, na zápis poznámky, na prešetrenie údajov katastra a opravu chyby, ani návrh na aktualizáciu údajov katastra nebol v zákone špecifikovaný. Od 1. 10.
Právnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podľa § 133 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa zákona č. 162/1995 Z. Vklad vlastníckeho práva je rozhodujúci pre okamih prechodu vlastníckeho práva, nemôže však nahradiť nedostatok právneho dôvodu nadobudnutia vlastníctva, ktorým je platná zmluva. Vkladom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra vstupuje nový vlastník do všetkých práv a povinností pôvodného vlastníka, nevstupuje však do práv pôvodného vlastníka pred podaním návrhu na vklad, lebo nie je právnym nástupcom predávajúceho. OZ a katastrálny zákon vychádzajú zo zásady intabulácie, t. j. (§ 588 a nasl. (§ 151p ods. (§ 151o OZ, § 151n ods. (§ 151o ods. 1 OZ, § 151n ods. [§ 30 ods. 4 písm. e) zákona č. 162/1995 Z. z., § 59a zákona č.