Otvorený podielový fond, spoločný majetok a podielové spoluvlastníctvo: Rozdiely a súvislosti

Finančný trh je komplexný systém, ktorý umožňuje presun finančných prostriedkov od tých, ktorí majú prebytok, k tým, ktorí ich potrebujú. V rámci neho existujú rôzne formy investovania a vlastníctva majetku. Tento článok sa zameriava na rozdiely a súvislosti medzi otvoreným podielovým fondom, spoločným majetkom a podielovým spoluvlastníctvom.

Finančný trh a jeho funkcie

Finančný trh je univerzálny trh, ktorý zahŕňa:

• Trh tovarov a služieb
• Trh výrobných faktorov
• Finančný trh
• Informačný trh
• Trh ideológií

Jeho hlavnou úlohou je sústreďovať ponuku a dopyt po peňažnom kapitáli, cenných papieroch, drahých kovoch a poistnej ochrane. Táto koncentrácia ponuky a dopytu sa realizuje prostredníctvom finančných sprostredkovateľov.

Medzi funkcie finančného trhu patria:

• Prerozdeľovacia funkcia: sprostredkovanie zmeny držby finančných nástrojov (zmena vlastníctva cenných papierov).
• Platobná funkcia: vytváranie mechanizmu na uskutočňovanie platieb za tovary a služby.
• Cenotvorná funkcia: vytváranie objektívnej ceny jednotlivých finančných nástrojov.
• Politická funkcia.
• Ochrana investorov.

Finančný trh sa člení z časového hľadiska na:

Prečítajte si tiež: Definícia a Kontext MOTK

• Peňažný trh: obchoduje sa s krátkodobými cennými papiermi so splatnosťou do 1 roka. Slúži na krytie krátkodobých potrieb štátu a podnikateľov.
• Kapitálový trh: obchoduje sa so strednodobými a dlhodobými cennými papiermi.

Podľa spôsobu uskutočňovania obchodov rozlišujeme:

• Osobný trh: predávajúci a kupujúci uskutočňujú obchody priamo.
• Anonymný trh: obchody sa uskutočňujú za účasti sprostredkovateľov.

Z hľadiska organizovanosti sa finančný trh delí na:

• Neorganizovaný trh.
• Organizovaný trh: bankový, burzový (hlavný, vedľajší, voľný), mimoburzový.

Burzy cenných papierov

Burza je vrcholová inštitúcia kapitálového trhu. Medzi významné burzy patria New York, Hongkong, Zurich, Paríž, Viedeň a Toronto. Burza je vysoko organizovaný trh, ktorý má nasledujúce charakteristické črty:

• Obchoduje sa tu so zastupiteľnými tovarmi, ktoré sú štandardizované alebo normalizované (vzájomne zameniteľné).
• Stretáva sa tu väčší počet kupujúcich a predávajúcich (agregovaná ponuka a agregovaný dopyt), čo vedie k vytvoreniu objektívnej ceny.
• Burzové obchody sa konajú pravidelne v určenom čase, v stanovených dňoch a hodinách.
• Burzové obchody sa konajú na určenom mieste, aby sa účastníci obchodov neminuli.
• Obchodovať na burze môže len presne vymedzený okruh osôb.

Burza cenných papierov zabezpečuje:

• Informačný podsystém: zabezpečuje vstup informácií z vonkajšieho prostredia (finančno-ekonomická situácia podnikov, ktorých cenné papiere sú na burze obchodované) a výstup informácií do ostatných podsystémov a do vonkajšieho okolia (informácie o kurzoch a ich vývoji).
• Regulačný podsystém: premieta zákony o burze, o cenných papieroch a ostatné záväzné predpisy vzťahujúce sa na burzu do jej predpisov a pravidiel, ktorými sa riadi praktická činnosť burzy (napríklad burzový poriadok, zásady realizácie burzových obchodov, podmienky kótovania cenných papierov na burze).

Na burze sa obchoduje s týmito cennými papiermi: akcie, dlhopisy, HZL (hypotekárne záložné listy), podielové listy a štátne pokladničné poukážky.

Prečítajte si tiež: Čo je to medzinárodná zmluva?

Na Burze cenných papierov v Bratislave (BCPB) sa obchoduje na trhu kótovaných cenných papierov, regulovanom trhu a voľnom trhu.

• Kótovaný hlavný trh: pre veľké spoločnosti (najkvalitnejšie, najlikvidnejšie veľké emisie cenných papierov).
• Kótovaný paralelný trh: pre stredne veľké spoločnosti (emisie týchto spoločností nespĺňajú prísne podmienky hlavného trhu).
• Regulovaný trh: obchoduje sa tu s cennými papiermi, ktoré nespĺňajú podmienky na prijatie na trh kótovaných cenných papierov.

Kolektívne investovanie

Kolektívne investovanie je forma investovania, kde ľudia s voľnými finančnými prostriedkami, ale bez skúseností alebo informácií o finančnom trhu, zveria svoje peniaze profesionálnym správcom. Títo správcovia potom investujú prostriedky do rôznych finančných nástrojov s cieľom dosiahnuť zisk.

Tokenizácia aktív

Tokenizácia je proces, pri ktorom sa práva k určitému aktívu (cenný papier, nehnuteľnosť, podiel v spoločnosti, umelecké dielo a pod.) vyjadria v podobe digitálneho tokenu na technológii distribuovanej databázy transakcií (DLT), typicky na blockchaine. Investor drží token, ktorý reprezentuje nejakú akciu, dlhopis, podiel na nehnuteľnosti alebo podiel na akomkoľvek inom majetku.

Z obchodného pohľadu je tokenizácia spôsob, ako otvoriť projekt širšiemu okruhu investorov, získať investície ako peňažné prostriedky, znížiť minimálnu výšku investície, zjednodušiť prevod podielov a zvýšiť likviditu.

Regulácia tokenizácie

Nariadenie MiCA upravuje kryptoaktíva, ktoré nie sú finančným nástrojom. Smernica MiFID II a súvisiace predpisy (Nariadenie o prospekte, Nariadenie MAR či Nariadenie CSDR) upravujú finančné nástroje. Ak token spĺňa definíciu finančného nástroja podľa Smernice MiFID II, nepoužije sa naň Nariadenie MiCA. Bude sa považovať za finančný nástroj a bude regulovaný rovnako prísne, ako keby bol vydaný v klasickej listinnej alebo zaknihovanej podobe.

Prečítajte si tiež: Podmienky zmluvy o spolupráci

ESMA zdôrazňuje, že kryptoaktívum/token sa má považovať za finančný nástroj, ak spĺňa definíciu napr. prevoditeľného cenného papiera podľa čl. 4 ods. 1 písm. 44 Smernice MiFID II.

Na úrovni infraštruktúry existuje aj Nariadenie o pilotnom režime pre infraštruktúry založené na DLT. Tento takzvaný DLT pilotný režim umožňuje v EÚ testovať obchodovanie a vyporiadanie tokenizovaných finančných nástrojov na blockchaine. V rámci pilotu je možné využívať špeciálne DLT obchodné a vyporiadacie systémy, pričom niektoré povinnosti z klasických predpisov môžu byť dočasne uvoľnené.

Tokenizácia nehnuteľností

Tokenizácia „reálneho“ majetku (Real-World Assets - RWA) je dnes aktuálna téma. Token by teoreticky predstavoval priame spoluvlastníctvo alebo vlastníctvo k nehnuteľnosti alebo podiel v spoločnosti. Právne poriadky a registre (kataster, obchodný register, CSD) však na to nie sú pripravené.

Typicky sa vytvorí SPV (napr. s.r.o. alebo a.s.), ktorá vlastní nehnuteľnosť alebo iné aktívum. Takáto štruktúra je veľmi jednoduchá a pre vlastníka nehnuteľnosti riziková. Preto sa využívajú o niečo zložitejšie štruktúry. Napríklad spoločnosť ako vlastník nehnuteľnosti založí SPV. Táto SPV má 30 % podiel v spoločnosti, ktorá vlastní nehnuteľnosť. SPV vydá tokeny, ktoré predá investorom.

Európska komisia a Blockchain Observatory opisujú real estate ako typický príklad aktíva, ktoré sa dá tokenizovať. Umožňuje frakčné vlastníctvo, znižuje vstupné investície a potenciálne zvyšuje likviditu. Tokenizovať nehnuteľnosť je možné však rôznymi spôsobmi.

Ďalším príkladom je tzv. úžitkový token. Spoločnosť, ktorá vlastní apartmány sa rozhodne každý apartmán tokenizovať. Vydá teda 10 tokenov na každý apartmán. Investor ako držiteľ tokenu má teda iba právo užívať apartmán, a to v časovo obmedzenom rozsahu.

Riziká a výzvy tokenizácie

Pri retail investoroch sa môže ľahko vytvoriť „investor misunderstanding“ - podobné riziko ESMA upozornila pri tzv. Spôsob tokenizácie je potrebné správne nastaviť. Tokenizácia a predaj tokenov môže totiž za určitých okolností spadať pod prijímanie vkladov. Ďalej je potrebné sa vyhnúť kolektívnemu investovaniu, ak nejde o fond. Konkrétne v prípade tokenizácie je potrebné, aby spoločnosť neinvestovala získané peňažné prostriedky od investorov v ich prospech do finančných nástrojov.

Tokenizácia na Slovensku

Na Slovensku momentálne nie je možné zapisovať prevoditeľné cenné papiere priamo na DLT. Ak token napĺňa definíciu finančného nástroja (napr. prevoditeľného cenného papiera) podľa Smernice MiFID II, nie je to kryptoaktívum podľa Nariadenia MiCA. Uplatní sa režim finančného trhu (MiFID II, Nariadenie o prospekte, atď.).

Daňové aspekty

Zdaňovanie tokenizovaných aktív závisí od toho, či slovenské orgány uznajú tokenizovaný finančný nástroj ako „cenný papier“ alebo ho zaradia skôr do kategórie kryptoaktív. Teoreticky by sa mal zdaňovať ako cenný papier (úroky, dividendy, kapitálový zisk), pričom neexistuje žiaden argument, aby to bolo opačne.

Ak sú tokenizované dlhopisy finančnými nástrojmi (čo spravidla budú), obchodovanie s nimi je investičná služba (MTF, OTF, prijímanie a postúpenie pokynov, vykonávanie pokynov atď.). Potrebná je licencia obchodníka s cennými papiermi alebo burzy/MTF/OTF.

Príjmy z príležitostných činností

V § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sú upravené príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a príležitostného prenájmu hnuteľných vecí. Do § 8 nemožno zatriediť príjmy, ktoré patria do § 5 - § 7 ZDP.

Za príjmy z príležitostnej činnosti nemožno považovať príjmy dosiahnuté síce iba niekedy, ale ako výsledok sústavne vykonávanej činnosti na základe zmluvného vzťahu uzatvoreného na dlhšie obdobie.

Príjmy patriace do § 8 ods. 1 písm. a) ZDP sa vzhľadom na dikciu § 9 ods. 1 písm. h) ZDP oslobodia od dane, ak nejde o príjem zdaňovaný zrážkou, pokiaľ úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období päťnásobok životného minima platného k 1. 1.

Príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností a hnuteľných vecí

Podľa § 119 ods. 1 Občianskeho zákonníka veci delíme na hnuteľné a nehnuteľné. V zmysle § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú nehnuteľnosti pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Pojem „nehnuteľnosť“ je ako legislatívna skratka nepriamo vymedzený v § 3 ods. 2 písm. a) ZDP. Za nehnuteľnosti sa v zmysle citovaného ustanovenia považujú aj byty, nebytové priestory alebo ich časti.

Pri posudzovaní príjmov fyzických osôb z predaja nehnuteľného, ale aj hnuteľného majetku sa vychádza z tzv. časového testu. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) ZDP je od dane oslobodený príjem z predaja nehnuteľnosti, ak uplynulo viac ako 5 rokov odo dňa jej nadobudnutia.

tags: #otvoreny #podielovy #fond #spolocny #majetok #podielove