
Finančný trh je komplexný systém, ktorý umožňuje presun finančných prostriedkov od tých, ktorí majú prebytok, k tým, ktorí ich potrebujú. V rámci neho existujú rôzne formy investovania a vlastníctva majetku. Tento článok sa zameriava na rozdiely a súvislosti medzi otvoreným podielovým fondom, spoločným majetkom a podielovým spoluvlastníctvom.
Finančný trh je univerzálny trh, ktorý zahŕňa:
Jeho hlavnou úlohou je sústreďovať ponuku a dopyt po peňažnom kapitáli, cenných papieroch, drahých kovoch a poistnej ochrane. Táto koncentrácia ponuky a dopytu sa realizuje prostredníctvom finančných sprostredkovateľov.
Medzi funkcie finančného trhu patria:
Finančný trh sa člení z časového hľadiska na:
Prečítajte si tiež: Definícia a Kontext MOTK
Podľa spôsobu uskutočňovania obchodov rozlišujeme:
Z hľadiska organizovanosti sa finančný trh delí na:
Burza je vrcholová inštitúcia kapitálového trhu. Medzi významné burzy patria New York, Hongkong, Zurich, Paríž, Viedeň a Toronto. Burza je vysoko organizovaný trh, ktorý má nasledujúce charakteristické črty:
Burza cenných papierov zabezpečuje:
Na burze sa obchoduje s týmito cennými papiermi: akcie, dlhopisy, HZL (hypotekárne záložné listy), podielové listy a štátne pokladničné poukážky.
Prečítajte si tiež: Čo je to medzinárodná zmluva?
Na Burze cenných papierov v Bratislave (BCPB) sa obchoduje na trhu kótovaných cenných papierov, regulovanom trhu a voľnom trhu.
Kolektívne investovanie je forma investovania, kde ľudia s voľnými finančnými prostriedkami, ale bez skúseností alebo informácií o finančnom trhu, zveria svoje peniaze profesionálnym správcom. Títo správcovia potom investujú prostriedky do rôznych finančných nástrojov s cieľom dosiahnuť zisk.
Tokenizácia je proces, pri ktorom sa práva k určitému aktívu (cenný papier, nehnuteľnosť, podiel v spoločnosti, umelecké dielo a pod.) vyjadria v podobe digitálneho tokenu na technológii distribuovanej databázy transakcií (DLT), typicky na blockchaine. Investor drží token, ktorý reprezentuje nejakú akciu, dlhopis, podiel na nehnuteľnosti alebo podiel na akomkoľvek inom majetku.
Z obchodného pohľadu je tokenizácia spôsob, ako otvoriť projekt širšiemu okruhu investorov, získať investície ako peňažné prostriedky, znížiť minimálnu výšku investície, zjednodušiť prevod podielov a zvýšiť likviditu.
Nariadenie MiCA upravuje kryptoaktíva, ktoré nie sú finančným nástrojom. Smernica MiFID II a súvisiace predpisy (Nariadenie o prospekte, Nariadenie MAR či Nariadenie CSDR) upravujú finančné nástroje. Ak token spĺňa definíciu finančného nástroja podľa Smernice MiFID II, nepoužije sa naň Nariadenie MiCA. Bude sa považovať za finančný nástroj a bude regulovaný rovnako prísne, ako keby bol vydaný v klasickej listinnej alebo zaknihovanej podobe.
Prečítajte si tiež: Podmienky zmluvy o spolupráci
ESMA zdôrazňuje, že kryptoaktívum/token sa má považovať za finančný nástroj, ak spĺňa definíciu napr. prevoditeľného cenného papiera podľa čl. 4 ods. 1 písm. 44 Smernice MiFID II.
Na úrovni infraštruktúry existuje aj Nariadenie o pilotnom režime pre infraštruktúry založené na DLT. Tento takzvaný DLT pilotný režim umožňuje v EÚ testovať obchodovanie a vyporiadanie tokenizovaných finančných nástrojov na blockchaine. V rámci pilotu je možné využívať špeciálne DLT obchodné a vyporiadacie systémy, pričom niektoré povinnosti z klasických predpisov môžu byť dočasne uvoľnené.
Tokenizácia „reálneho“ majetku (Real-World Assets - RWA) je dnes aktuálna téma. Token by teoreticky predstavoval priame spoluvlastníctvo alebo vlastníctvo k nehnuteľnosti alebo podiel v spoločnosti. Právne poriadky a registre (kataster, obchodný register, CSD) však na to nie sú pripravené.
Typicky sa vytvorí SPV (napr. s.r.o. alebo a.s.), ktorá vlastní nehnuteľnosť alebo iné aktívum. Takáto štruktúra je veľmi jednoduchá a pre vlastníka nehnuteľnosti riziková. Preto sa využívajú o niečo zložitejšie štruktúry. Napríklad spoločnosť ako vlastník nehnuteľnosti založí SPV. Táto SPV má 30 % podiel v spoločnosti, ktorá vlastní nehnuteľnosť. SPV vydá tokeny, ktoré predá investorom.
Európska komisia a Blockchain Observatory opisujú real estate ako typický príklad aktíva, ktoré sa dá tokenizovať. Umožňuje frakčné vlastníctvo, znižuje vstupné investície a potenciálne zvyšuje likviditu. Tokenizovať nehnuteľnosť je možné však rôznymi spôsobmi.
Ďalším príkladom je tzv. úžitkový token. Spoločnosť, ktorá vlastní apartmány sa rozhodne každý apartmán tokenizovať. Vydá teda 10 tokenov na každý apartmán. Investor ako držiteľ tokenu má teda iba právo užívať apartmán, a to v časovo obmedzenom rozsahu.
Pri retail investoroch sa môže ľahko vytvoriť „investor misunderstanding“ - podobné riziko ESMA upozornila pri tzv. Spôsob tokenizácie je potrebné správne nastaviť. Tokenizácia a predaj tokenov môže totiž za určitých okolností spadať pod prijímanie vkladov. Ďalej je potrebné sa vyhnúť kolektívnemu investovaniu, ak nejde o fond. Konkrétne v prípade tokenizácie je potrebné, aby spoločnosť neinvestovala získané peňažné prostriedky od investorov v ich prospech do finančných nástrojov.
Na Slovensku momentálne nie je možné zapisovať prevoditeľné cenné papiere priamo na DLT. Ak token napĺňa definíciu finančného nástroja (napr. prevoditeľného cenného papiera) podľa Smernice MiFID II, nie je to kryptoaktívum podľa Nariadenia MiCA. Uplatní sa režim finančného trhu (MiFID II, Nariadenie o prospekte, atď.).
Zdaňovanie tokenizovaných aktív závisí od toho, či slovenské orgány uznajú tokenizovaný finančný nástroj ako „cenný papier“ alebo ho zaradia skôr do kategórie kryptoaktív. Teoreticky by sa mal zdaňovať ako cenný papier (úroky, dividendy, kapitálový zisk), pričom neexistuje žiaden argument, aby to bolo opačne.
Ak sú tokenizované dlhopisy finančnými nástrojmi (čo spravidla budú), obchodovanie s nimi je investičná služba (MTF, OTF, prijímanie a postúpenie pokynov, vykonávanie pokynov atď.). Potrebná je licencia obchodníka s cennými papiermi alebo burzy/MTF/OTF.
V § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sú upravené príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a príležitostného prenájmu hnuteľných vecí. Do § 8 nemožno zatriediť príjmy, ktoré patria do § 5 - § 7 ZDP.
Za príjmy z príležitostnej činnosti nemožno považovať príjmy dosiahnuté síce iba niekedy, ale ako výsledok sústavne vykonávanej činnosti na základe zmluvného vzťahu uzatvoreného na dlhšie obdobie.
Príjmy patriace do § 8 ods. 1 písm. a) ZDP sa vzhľadom na dikciu § 9 ods. 1 písm. h) ZDP oslobodia od dane, ak nejde o príjem zdaňovaný zrážkou, pokiaľ úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období päťnásobok životného minima platného k 1. 1.
Podľa § 119 ods. 1 Občianskeho zákonníka veci delíme na hnuteľné a nehnuteľné. V zmysle § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú nehnuteľnosti pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Pojem „nehnuteľnosť“ je ako legislatívna skratka nepriamo vymedzený v § 3 ods. 2 písm. a) ZDP. Za nehnuteľnosti sa v zmysle citovaného ustanovenia považujú aj byty, nebytové priestory alebo ich časti.
Pri posudzovaní príjmov fyzických osôb z predaja nehnuteľného, ale aj hnuteľného majetku sa vychádza z tzv. časového testu. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) ZDP je od dane oslobodený príjem z predaja nehnuteľnosti, ak uplynulo viac ako 5 rokov odo dňa jej nadobudnutia.
tags: #otvoreny #podielovy #fond #spolocny #majetok #podielove