
Striedavá starostlivosť je forma rodičovskej starostlivosti, pri ktorej sa dieťa striedavo zdržiava v domácnostiach oboch rodičov, pričom obaja rodičia majú právo a povinnosť sa o dieťa starať. Hoci je striedavá starostlivosť vnímaná ako moderný a spravodlivý prístup k výchove detí po rozvode rodičov, v praxi sa často vyskytujú situácie, keď jeden z rodičov odmieta dieťa vydať druhému rodičovi v súlade s dohodnutým alebo súdom určeným harmonogramom. Tento článok sa zaoberá právnymi následkami takéhoto konania a možnosťami ochrany práv dieťaťa a druhého rodiča.
Inštitút striedavej starostlivosti bol do slovenského právneho poriadku zavedený novelou Zákona o rodine v roku 2010. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Súd pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti musí zohľadniť niekoľko kľúčových faktorov:
Súd pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti prihliada na citové väzby dieťaťa k obom rodičom, jeho vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa a názor dieťaťa, ak je primerane vyspelé.
Ak jeden z rodičov odmietne vydať dieťa druhému rodičovi v súlade s dohodnutým alebo súdom určeným harmonogramom striedavej starostlivosti, dopúšťa sa porušenia súdneho rozhodnutia alebo dohody rodičov. Takéto konanie má niekoľko právnych následkov:
Prečítajte si tiež: Podmienky a suma príspevku pri narodení dieťaťa
Ústavný súd Slovenskej republiky sa opakovane zaoberal otázkami rodičovských práv a povinností a ochrany záujmov dieťaťa. V nálezoch zdôraznil, že predovšetkým je nutné mať na pamäti, že článok 32 odsek 4 Listiny základných práv a slobôd garantuje rodičom právo starať a vychovávať deti, a naopak deťom zaisťuje právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Ústavný súd tiež poukázal na nutnosť použitia takejto interpretácie účelu predbežného opatrenia v súlade s článkom 32 odsek 4 Listiny základných práv a slobôd a článku 18 odsek 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorej výsledkom rozhodne nemôže byť minimálna miera ochrany základných práv ako určitého štandardu. Inými slovami, predbežné opatrenie upravujúce styk rodičov s deťmi musí byť použité s ohľadom na charakter a význam ním chráneného záujmu, ktorým je umožniť aj rodičovi, ktorý s dieťaťom trvalo nežije, pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, v ktorom je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosťou či príkladom, ktorá je, ako je všeobecne známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou.
Ak sa ocitnete v situácii, že druhý rodič odmieta vydať dieťa v striedavej starostlivosti, je dôležité postupovať nasledovne:
V konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti je dôležité zohľadniť názor dieťaťa, ak je primerane vyspelé a schopné formulovať svoje vlastné názory. Podľa článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa, dieťa má právo slobodne vyjadrovať svoje názory vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, a tieto názory sa musia brať do úvahy v súlade s jeho vekom a vyspelosťou.
Ústavný súd v tejto súvislosti zdôraznil, že pre dieťa je právo na vypočutie dôležité v tom, že mu dáva pocítiť, že nie je objektom a pasívnym pozorovateľom udalostí, ale že je dôležitým subjektom práva a aj účastníkom konania.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre rodičov na Slovensku
Prečítajte si tiež: Príspevok pri narodení: Informácie pre rodičov
tags: #nevydanie #dieťaťa #striedavá #starostlivosť #právne #následky