Nevýhodné postúpenie pohľadávky spotrebiteľom: Ochrana spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch

Spotrebiteľské zmluvy sú neoddeliteľnou súčasťou moderného života. Uzatvárame ich denne, či už ide o nákup tovaru, využívanie služieb telekomunikačných operátorov, internetu, streamovacích platforiem alebo o finančné produkty ako pôžičky a úvery. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv vychádza z faktu, že spotrebiteľ je v zmluvnom vzťahu často slabšou stranou, s menšou znalosťou svojich práv a menšími skúsenosťami než dodávateľ. Táto nerovnováha môže viesť k zneužívaniu zo strany dodávateľov, ktorí sa snažia presadiť podmienky pre spotrebiteľa nevýhodné. Jedným z nástrojov, ktoré dodávatelia používajú, je zahrnutie neprijateľných podmienok do zmlúv. Tento článok sa zameriava na problematiku nevýhodného postúpenia pohľadávok spotrebiteľom, pričom zdôrazňuje dôležitosť ochrany spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch.

Čo je spotrebiteľská zmluva?

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva, bez ohľadu na jej právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Dôležité je teda postavenie zmluvných strán, nie samotný predmet zmluvy. Nezáleží na tom, či občan uzatvára s podnikateľom zmluvu o dielo, pôžičke, úvere alebo akúkoľvek inú zmluvu.

Právna úprava spotrebiteľských zmlúv si uvedomuje, že v týchto zmluvách nie je vždy naplnená zásada rovnosti, ktorá je typická pre súkromné právo. Z toho dôvodu zákonodarca poskytuje spotrebiteľom zvýšenú ochranu. Jedným zo spôsobov ochrany je zakotvenie inštitútu neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.

Kritériom pre určenie, či ide o neprijateľnú podmienku, je, či spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Príkladmi takýchto podmienok sú:

• Podmienky, ktoré spotrebiteľovi prikazujú plniť všetky záväzky zo zmluvy, hoci dodávateľ nesplnil svoje záväzky.
• Podmienky, ktoré vyžadujú, aby spotrebiteľ riešil spory zo zmluvy výlučne v rozhodcovskom konaní (tzv. rozhodcovská doložka).

Dôsledky neprijateľných podmienok

Neprijateľné podmienky sú absolútne neplatné. To znamená, že sa na ne hľadí, akoby nikdy neboli súčasťou zmluvy. Súd je povinný túto neplatnosť zohľadniť z úradnej povinnosti, teda aj bez návrhu spotrebiteľa.

Prečítajte si tiež: Účtovanie postúpenia pohľadávky

Je však dôležité si uvedomiť, že vymenované neprijateľné podmienky nie sú neplatné automaticky (v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ). Napríklad rozhodcovská doložka môže byť platná, ak bola dojednaná individuálne. To znamená, že spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť jej znenie, napríklad tým, že sám vybral rozhodcu alebo rozhodcovský súd. Ak spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy sám vyplní meno rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý bude riešiť prípadné spory, a potvrdí to svojím podpisom, potom sa rozhodcovská doložka považuje za individuálne dojednanú a nie je neplatná.

Podobne je prijateľná tzv. doložka o voľbe práva, kedy si zmluvné strany v zmluve dohodnú, že ich záväzkový vzťah sa bude riadiť právnym poriadkom iného štátu ako Slovenskej republiky.

Postúpenie pohľadávok zo spotrebiteľských zmlúv

Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasl. OZ zakladá nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom. Obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu na majetok postupníka. Obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení sa nemení ani postavenie dlžníka. Jeho postavenie sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi. Nemení sa nič na jeho povinnosti dlh splatiť. Povinnosť dlžníka sa potom, ak mu niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení postúpenie oznámi spôsobom predpokladaným v § 526 OZ, mení len v tom, že miesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi. Pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku. Je len vecou dohody postupcu a postupníka, kedy a či vôbec dlžníkovi oznámia, že došlo k postúpeniu, to platí aj voči tretím osobám. Nemožno vylúčiť ani dohodu, že postúpenie neoznámia vôbec.

Obmedzenia postúpenia pohľadávok bankami

Zákon o bankách upravuje aj problematiku postúpenia pohľadávok zo spotrebiteľských zmlúv. Postúpenie pohľadávky banky voči spotrebiteľovi na inú osobu, ktorá nie je bankou, je neplatné. Postúpenie pohľadávky na inú banku je možné, ale len ak to nie je v rozpore s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Citované ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok. Predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu v zmysle citovaného ustanovenia je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také.

Právny názor na postúpenú pohľadávku

Právny názor na postúpenú pohľadávku vyjadril generálny advokát Súdneho dvora Philippe Léger, vo svojich návrhoch, prednesených 12. februára 2004 (C 397/02):Pojem „prechod práv“ označuje nahradenie jednej osoby alebo veci inou. Právne pojem „osobný prechod práv“, jediný, ktorý nás v tejto súvislosti zaujíma, znamená vo väčšine členských štátov vstúpenie osoby, postupníka, do práv spojených s pohľadávkou, ktorej majiteľom bola iná osoba, postupca, zaplatením prvej osoby v prospech druhej. Prechod práv teda pozostáva v prevode pohľadávky z postupcu na postupníka v dôsledku zaplatenia, ktoré vykonal druhý prvému. Tento prevodný účinok prechodu práv je následne charakterizovaný dvoma obmedzeniami týkajúcimi sa práv prevedených na postupníka voči skutočnému dlžníkovi: na jednej strane, platby, vykonané samým postupníkom, na druhej strane práva postupcu. To znamená, po prvé, že postupník môže vymáhať od dlžníka len platby, ktoré sám zaplatil postupcovi. Z toho po druhé vyplýva, že od okamihu, keď postupník nahradí postupcu vo vzťahu medzi nimi a dlžníkom, nemôže mať voči dlžníkovi viac práv, ako ten, na koho miesto nastúpil. Dôsledkom tohto druhého obmedzenia je skutočnosť, že prechod práv nemôže zhoršiť situáciu dlžníka. Tento dôsledok je úplne logický, keďže k prechodu práv dochádza nezávisle na dlžníkovi, bez toho, aby sa vyžadoval jeho súhlas.

Prečítajte si tiež: Postúpenie v slovenskom práve

Podobný význam má aj právny názor súdu, uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu 4 Obo 84/2010, keď nepriznal postupníkovi časť pohľadávky, ktorá presahovala odplatu. Zákonné obmedzenie pohľadávky pre prípad jej postúpenia bez súhlasu dlžníka opisuje aj komentár k Občianskemu zákonníku od JUDr. Jaromíra Svobodu a kol.: Nepostupiteľnosť pohľadávky teda spôsobuje jednak vlastnosť pohľadávky samej a vyplýva priamo zo zákona, jednak platná dohoda medzi dlžníkom a veriteľom. Účelom tejto úpravy je ochrana dlžníka, ktorého postavenie sa postúpením pohľadávky nemení, najmä sa nemôže zhoršiť.

Často dochádza k odkúpeniu pohľadávky bez súhlasu dlžníka, pričom postupník od dlžníka vymáha sumu, ktorá je vyššia ako platba, ktorú postupcovi zaplatil.

Čo robiť, ak sa stretnete s nevýhodným postúpením pohľadávky?

Ak sa domnievate, že ste sa stali obeťou nevýhodného postúpenia pohľadávky, máte niekoľko možností:

• Obráťte sa na dodávateľa (pôvodného veriteľa): V prvom rade sa pokúste dohodnúť s dodávateľom na zrušení postúpenia pohľadávky alebo na úprave podmienok.
• Kontaktujte organizáciu na ochranu spotrebiteľa: Existuje množstvo organizácií, ktoré sa zaoberajú ochranou práv spotrebiteľov. Tieto organizácie vám môžu poskytnúť právne poradenstvo, pomôcť pri rokovaní s dodávateľom alebo vás zastupovať v súdnom spore.
• Podajte sťažnosť na Slovenskú obchodnú inšpekciu (SOI): SOI je štátny orgán, ktorý dohliada na dodržiavanie práv spotrebiteľov. Ak SOI zistí, že dodávateľ používa nekalé obchodné praktiky pri postúpení pohľadávok, môže mu uložiť pokutu a nariadiť mu, aby ich prestal používať.
• Podajte žalobu na súd: Ak sa vám nepodarí dosiahnuť dohodu s dodávateľom, môžete podať žalobu na súd. Súd preskúma postúpenie pohľadávky a rozhodne, či je v súlade so zákonom. Ak súd rozhodne, že postúpenie pohľadávky je nevýhodné pre spotrebiteľa, môže ho vyhlásiť za neplatné.
• Vzneste námietku premlčania: Ak veriteľ vymáha pohľadávku splatnú ešte v roku 2007, tak dlh už bude premlčaný, a teda úhradu vykonať nemusíte. Môžete v tomto smere informovať aj protistranu.

Príklady z praxe

Skríning webových lokalít

Európska komisia a národné orgány na ochranu spotrebiteľa pravidelne vykonávajú skríning webových lokalít, ktoré ponúkajú rôzne služby, ako napríklad telefonovanie, internet alebo streamovanie. Cieľom týchto skríningov je odhaliť webové lokality, ktoré používajú neprijateľné podmienky alebo iné nekalé obchodné praktiky. V jednom z takýchto skríningov bolo preverených 207 webových lokalít a zistené boli rôzne nedostatky.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Obo 93/2008, zo dňa 20. novembra 2008

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre uložil žalovanému v 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 83 224,99 Eur (2 507 236 Sk) spolu s 12 % úrokom z omeškania ročne od 01. 11. 2000 do zaplatenia. Vo zvyšku príslušenstva súd konanie zastavil. V odôvodnení sa konštatuje, že medzi právnym predchodcom žalobcu I. S. s. r. o., Nitra a obchodnou spoločnosťou W. C. s. r. o., B. došlo dňa 30. 09. 1998 k uzavretiu kúpnej zmluvy v zmysle ustanovenia § 409 a nasl. OBZ. Predmet sporu bol špecifikovaný v bode 1/, ako aj kúpna cena v bode 3/ zmluvy v sume 4 091 362 Sk bez DPH pri kurze 20,25 Sk za 1 DM. Dňa 17. 04. 2000 došlo medzi žalovaným v 1. rade a obchodnou spoločnosťou W. C. s. r. o. k uzavretiu zmluvy o prevzatí dlhu v súvislosti s vyššie označenou kúpnou zmluvou zo dňa 30. 09. 1998 s tým, že žalovaný v 1. rade ako nový dlžník preberá od pôvodného dlžníka jeho záväzok voči žalobcovi v sume 2 507 236 Sk a tento záväzok žalobcovi uhradí do 31. 10. 2000. V konaní bolo ďalej preukázané, že k uzavretiu predmetnej zmluvy o prevzatí záväzku došlo na návrh žalovaného v 1. rade, ktorý navrhol uzavretie zmluvy písomne listom zo dňa 01. 03. 2000 adresovanom žalobcovi. Listom zo dňa 22. 11. 2000 žalovaný v 1. rade odstúpil od tejto zmluvy o prevzatí dlhu s odôvodnením, že bola uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Žalovaný 1. rade v priebehu konania nepreukázal reálne a skutkovo relevantné skutočnosti, ktoré by bližšie odôvodňovali existenciu prípadnej tiesne, respektíve nápadne nevýhodné podmienky v čase uzavretia zmluvy o prevzatí záväzku. Skutočnosti, na ktoré poukazoval v tejto súvislosti ohľadne zostatku nesplatenej kúpnej ceny, ako aj realizovaných platieb, neboli v konaní preukázané, práve naopak, žalobca v konaní preukázal predloženými výpismi z účtu, že ku dňu uzavretia zmluvy o prevzatí dlhu predstavovala nesplatená časť kúpnej ceny sumu, ktorej zaplatenie je predmetom konania. S poukazom na uvedené, teda prvostupňový súd považoval uzavretú zmluvu o prevzatí záväzku za platnú, resp. odstúpenie žalovaného v 1. rade od tejto zmluvy za neplatné. Žalovaný v 2. rade uzavrel zo žalobcom dňa 17. 04. 2000 zmluvu o ručení, predmetom ktorej sa žalovaný v 2. rade zaviazal zaplatiť žalobcovi pohľadávku dlžníka - žalovaného v 1. rade v sume 2 507 236 Sk, v prípade, ak túto sumu dlžník nezaplatí, a to ku dňu dohodnutej splatnosti, t. j. do 31. 10. 2000. V danom prípade sa jednalo o ručenie v zmysle § 303 OBZ, ktoré je považované za jednostranný právny úkon, pričom povinnosti z tohto právneho úkonu nastanú v prípade splnenia podmienky stanovej zákonom, t. z. nezaplatenie dlhu dlžníkom voči veriteľovi. V konaní bolo nepochybne preukázané, že dlžník si svoj záväzok voči veriteľovi nesplnil, a keďže súd nezistil žiaden právne relevantný dôvod, pre ktorý by bolo možné predmetnú zmluvu o ručení považovať za neplatnú, dospel k záveru, že žaloba bola podaná v celom rozsahu dôvodne a vzhľadom ku prerušenému konaniu vo vzťahu ku žalovanému v 1. rade zaviazal žalovaného v 2. rade na zaplatenie istiny spolu s príslušenstvom. Keďže sa žalovaný v 2. rade dostal do omeškania s splnením peňažného záväzku, vzniklo žalobcovi právo na úrok z omeškania v zmysle ust. § 369 odsek 1 OBZ v znení účinnom k času vzniku omeškania. Žalobcovi bol priznaný úrok z omeškania v rozsahu 12 % ročne z dlžnej sumy počnúc od 01. 11. 2000, kedy sa dostal žalovaný v 2. rade s platením záväzku do omeškania. V presahujúcej výške príslušenstva nad 12 % ročne súd konane zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti s poukazom na § 96 odsek 1 O. s. p. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142ods. 1 O. s. Voči rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný v 2. rade odvolanie.

Prečítajte si tiež: Prehľad o Postúpení Pohľadávky a Katastri

tags: #nevýhodné #postúpenie #pohľadávky #spotrebiteľ